Preklady fanfiction Harryho Pottera

Snehulienka

X

Astória Greengrassová spoznáva ten výraz v tvári svojho priateľa. Pozná ten široký úsmev, ktorý zdobí jeho pery. Vidí, ako jeho ruka klesá k jej pásu, keď vojdú do muklovskej kaviarne alebo do ich obývačky. Všíma si, ako sa správa k nej, počuje to, ako sa rozpráva s ňou.

Spoznáva tie znamenia, pretože takto sa kedysi zvykol pozerať na ňu. Takto sa kedysi na ňu usmieval, rozprával sa s ňou a správal sa k nej. Ako keby bola zo zlata. Ako keby bola tým najdôležitejším človekom v jeho živote.

Spoznáva jeho správanie. Ten rozdiel medzi tým, ako jedná s ňou a tým, ako jedná s inými jeho priateľkami a kolegyňami. Vidí ten odstup, ktorý medzi nimi zabezpečí, kedykoľvek sa ocitne v jeho blízkosti ona.

Vidí ten nedostatok odstupu, keď je s ňou.

Astória Greengrassová nie je hlúpa. Vidí všetko. Vie.

Vie, že jej priateľ je zamilovaný. A je jej jasné, že nie je zamilovaný do nej.

X

"Čo si o nej myslíš? O Grangerovej?" spýta sa svojej najlepšej priateľky, Pansy Parkinsonovej.

"Myslíš okrem faktu, že je takmer dokonalá? Neviem... chcem povedať, je tak nejak fakt pekná. A je milá - ako naozaj milá. Takmer príliš milá. A tiež trochu zábavná."

Zamračenie.

"Myslíš si, že nie je?"

"Myslím, že je v pohode."

"Prečo sa pýtaš?"

"Len tak."

"Zdá sa, že ju má Draco vážne rád, čo je trochu čudné. Ale dobre im to funguje v práci, nemyslíš?"

"Hmm. Je to len obvyklá malá princeznička, však?"

"Cítim žiarlivosť?"

"Nie, samozrejme, že nie."

X

Hermiona Grangerová umýva riady v kuchyni, keď začuje slabé zaklopanie na dvere. Usuší si ruky do uteráka vedľa drezu, než prejde k dverám a otvorí ich. Prekvapená zažmurká, keď zisťuje, kto je jej návštevníkom, ale aj tak sa usmeje. "Ahoj, Astória," pozdraví zdvorilo.

"Ahoj, Hermiona," odpovedá druhá čarodejnica a opätuje jej úsmev. "Bola som v susedstve a napadlo mi, že sa zastavím. Tiež som priniesla nejaký darček na uvítanie v novom byte," vraví, zdvihne košík plný čerstvého ovocia.

Hermiona sa na ten košík podivne pozrie, ale aj tak ukročí nabok. "Nasťahovala som sa pred štyrmi mesiacmi. Už si mi dala darček..."

"Och, ale to bolo minulý rok," odmávne Astória chrabromilčankinu poznámku. "Okrem toho, aj tak mám veľa ovocia. A pre takéto jablká by človek zomrel."

Hermiona sa láskavo usmeje, prijme od nej košík. "Ďakujem ti."

"Páči sa mi, čo si urobila s týmto miestom," poznamená Astória, keď sa rozhliada po malej obývačke. "Je veľmi útulné a... roztomilé."

"Vďaka," zasmeje sa zľahka Hermiona. "Uvedomujem si, že je trošku malé, ale..."

"Nie, je dokonalé. Mám na myslí, že tu bývaš sama, takže nepotrebuješ veľa priestoru," nevinne zdôrazňuje Astória.

Hermiona na ňu chvíľu hľadí, trochu prekvapená. A potom sa uškrnie. "Správne. Nuž, je to len dočasné."

"Nech je to akokoľvek, páči sa mi tu."

"Nechceš niečo piť? Čaj možno?" dobrosrdečne ponúkne Hermiona.

"Naozaj nemôžem. S Dracom ideme na obed," odpovedá Astória, keď kráča späť k dverám. Otvorí ich dokorán, zdvorilo sa pri tom usmieva. "Poviem mu, že ho pozdravuješ. Och, a nezabudni na tie jablká, sú veľmi lahodné. Pá, pá!" vraví veselo, keď sa otočí k odchodu. Jej úsmev sa zmení do širokého, takmer diabolského úškrnu, keď odchádza po chodbe.

X

Draco Malfoy, uprostred veľmi dôležitého obchodného stretnutia otcovej spoločnosti, Malfoy Inc, podráždene zastoná, keď zbadá, ako jeho priateľka napochoduje do zasadačky. Ignoruje zvedavé pohľady a to, ako ju kolegovia hlcú očami. Pretočí vlastnými, keď nakráča rovno k nemu, očividne si mužskú pozornosť užíva.

"Ahoj miláčik, pripravený na obed?" spýta sa, prstami prejde po zadnej časti jeho ramien.

"Som uprostred schôdze, Astória. Povedal som ti, že môže trvať celý deň," odpovedá, zovrie si koreň nosa.

"Viem. Ale iste si môžeš dať malú pauzičku," odpovedá nevinne.

"Nemôžem. Vieš to."

"Draco..."

"Astória, nemôžem. Potrebujem, aby si odišla. Prosím." Vážne sa na ňu zadíva.

Ako keby na zavolanie vojde dnu sekretárka, ktorú nasleduje jeden z ryšavých Weasleyovcov, Ronald, aby sme boli presní.

"Pán Malfoy, pane," začne sekretárka...

"... myslel som, že som povedal, že žiadne návštevy," vyštekne Draco.

"Pane, je to naliehavé."

Bez toho, aby vôbec vzhliadol, sa Draco predkloní s hlavou v rukách v naprostej frustrácii. "Lasičiak, prisahám Merlinovi, ak je to nejaký..."

"Hermiona je u Svätého Munga," odpovedá Ron, rýchlo ho preruší. Hlas má napätý, trochu znepokojený.

Dracova hlava vystrelí nahor, aby sa na ryšavca pozrel, šedá sa zrazí s modrou. "Čo-čože? Je v poriadku?"

"Otrávili ju."

Draco zažmurká, klesne späť do kresla, vyzerá skľúčene a ustarane. Vydesene. Oblizne si pery, vhodí svoje papiere do aktovky, keď vyskočí na nohy. "Stretnutie presúvame na neskoršie. Až kým nedám vedieť, nebudem v kancelárii," zamrmle, nasleduje Rona k najbližšej letaxovej sieti.

Astoria neveriacky hľadí, keď si zvyšok zamestnancov jej priateľa tiež balí veci.

X

Astória stojí vo dverách, mlčky sleduje z úzadia izby, keď sa všetci - pán a pani Grangerovci, osem Weasleyovcov (Charlie je preč na nejaké dračej expedícii), Harry Potter a Draco - zhromaždia okolo Hermioninej nemocničnej postele. Pokožku má bledú, vyzerá nezdravo. Krehko. Vyzerá, ako keby práve na ňu dýchla smrť a trpezlivo čakala, kedy sa jej zmocní.

Pán a pani Grangerovci vyzerajú zdevastovane, jej matka sedí v kresle pri pravej strane postele, zviera dcérinu ruku vo svojich, kým jej otec stojí za svojou manželkou a stíska jej plece.

Weasleyovci, spolu s Potterom, vyzerajú rozrušene, znepokojene. Stratene. Ohromene.

A Draco... Och, Draco. Nedokáže si spomenúť, kedy vyzeral tak naprosto príšerne. Vlasy ma rozstrapatené, pretože si cez ne prehrabol rukami nesčítane veľakrát, odkedy prišiel. Aj on má bledú pokožku. Ruky sa mu trasú a z času na čas sa chytí za brucho, ako keby mal vracať.

A popravde, ona sa začína cítiť stále viac a viac previnilo.

Jej pohľad neopustí tvár jej priateľom zasiahnutú zármutkom, rovnako ako jeho pohľad neopustí ženu na posteli.

Všetci, a všetko, je v izbe tiché, s výnimkou ustavičného tikania hodín v rohu izby. A potom, nakoniec, niekto prehovorí, a ju vôbec neprekvapí, že je to Dracov hlas, ktorý počuje, napätý a tichý.

"Už sa mala vrátiť liečiteľka," zamrmle.

Všetci súhlasia, mlčky.

A ako na zavolanie, vojde dnu liečiteľka. Je to čarodejnica stredného veku, s riedkymi šedivými vlasmi a drobnou postavou. Nesie v ľavej ruke niečo, čo vyzerá ako tabuľka a v pravej rozstrapkane vyzerajúce brko.

Všetci stoja v pozore, vrátane Draca, ktorý si nervózne zastrčí ruky do vreciek nohavíc. Sú stuhnutí očakávaním. Nikto, dokonca ani jediný Weasley, sa neodváži prehovoriť čo i len slovko.

"Je to pravda, slečnu Grangerovú otrávili."

Pani Grangerová si priškrtene vzlykne. Niekoľko zalapaní po dychu a výkrikov unikne ostatným.

"Nateraz je pôvod jedu neznámy, ale poslali sme ho do nášho laboratória, aby ho analyzovali. Až kým nebudeme vedieť, čo to je a skadiaľ pochádza, nemôžeme ju vyliečiť," informuje ich liečiteľka.

"Ta-takže..." hlas pani Grangerovej je neistý a napätý, takmer nepočuteľný. Pridusí ju vzlyk, a tak jej myšlienku dokončí pán Granger.

"Takže čo bude teraz?"

"Dali sme jej elixír na bolesť, ktorú by mohla cítiť. Tiež by to malo spomaliť účinky toho jedu, čo predĺži konečný výsledok."

"Čo je konečný výsledok?" zaujíma sa Harry.

"Nemôžeme to vedieť, kým nevieme, čo to je za jed."

"A čo ak to nefunguje?" spýta sa Draco, po prvý raz odtrhne svoj pohľad od ženy, o ktorej sa hovorí. "Čo ak jej to neuľaví od bolesti? Čo ak to nepredĺži nič?"

"Je to to jediné, čo dokážeme zvládnuť, až kým nebudeme vedieť..."

"A čo ak dovtedy bude príliš neskoro? Čo ak ten jed robí viac, než si vy myslíte, že robí?"

"Nanešťastie, pán Malfoy,  existuje len jeden spôsob, ako to zistiť," odpovedá súcitne.

"Čo ak to nestačí?"

"Draco," zašepká slabučko Astória, keď vykročí smerom k nemu, načiahne sa po jeho pleci. Zaskočí ju, keď ju hrubo strasie.

"Pán Malfoy, nemôžeme urobiť viac. Maximálne sa snažíme -  vlastne som zatlačila, aby nám tie výsledky poslali čo najskôr. Dúfam, že ich do pár dní budeme mať."

X

O tri dni neskôr sa výsledky vrátili. Ten jed v skutočnosti vôbec nebol jedom. Len elixír so smrteľnými následkami - čo znamenalo, že pri správnom dávkovaní, pri presných množstvách, sa správal ako jednoduchý uspávací prostriedok. Avšak Hermiona ho dostala tak veľa, že zamoril jej telo a spôsobil, že upadla do bezvedomia na nekontrolovateľné množstvo času. Namiesto toho, aby ju len uspal, ten elixír spôsobil, že jej telo vyplo, stalo sa imobilným.

Paralyzovaným.

Pôvod elixíru je stále neznámy (pre všetkým okrem jedného človeka). Začínajú ho prirovnávať k Temnej mágii. Liečitelia ju začínajú liečiť s elixírmi, ktoré majú zvrátiť účinky uspávacieho elixíru. Stále zostávajú optimistickí (ak len kvôli jej priateľom a rodine), avšak všetkých varovali, že to môže trvať veľa dní (možno dokonca týždňov), kým sa Hermiona plne zotaví. (Ak sa vôbec zotaví).

X

"Možno by sme mali začať s prípravami."

Draco vzhliadne od tmavej tekutiny svojej ohnivej whisky, aby sa pozrel priamo do zelených očí Pottera.

Zopár Weasleyovcov - Ron, Ginny a George - sa k nim pripojili v Deravom kotlíku na pohárik. Všetci sú v poslednej dobe tak napätí, že Ron navrhol, aby si šli vypiť na "uvoľnenie". Draco už začína tento plán spochybňovať.

"S prípravami na čo?" spýta sa, hoci sa obáva, že už pozná odpoveď.

"Pre prípad, že sa nezotaví," opatrne odpovedá tmavovlasý čarodejník.

Draco zvraští čelo zmätením a prekvapením. Jeho pohľad sa neveriacky prižmúri. "Zošalel si, Potter?"

"Je to možnosť..."

"Liečitelia ju musia začať liečiť správne, je to len otázka času..."

"Čo ak nie je?" nenadšene pochybuje Harry. "Čo ak to nebude fungovať?"

"Potom nájdeme inú možnosť."

"Čo ak neexistuje iná možnosť?"

Dracov pohľad stvrdne. "Musí existovať iná možnosť."

"Pozri, Malfoy, hovorím jedine, že..."

Draco pokrúti hlavou, hodí do seba zvyšok tekutiny z pohára, keď sa postaví.

"Môžete to všetci vzdať, Potter. Ale ja sa nevzdám."

X

Liečiace elixíry nezaberajú. Hermiona sa nijako nezlepšuje, kvôli čomu sú všetci - jej rodičia a zjavne zvlášť Draco - nervózni. Znova sa všetci zhromaždia v nemocničnej izbe, očakávajú novinky, ktoré im má povedať liečiteľka. Správy, ktoré im prináša, sú plné "nič nezaberá" a "už nič iného nemôžeme urobiť".

"Ak sa nezačne zlepšovať, obávam sa, že sa budeme musieť  zvážiť iné možnosti," povie im liečiteľka.

Pani Grangerová zavzlyká.

Pán Granger sa zhlboka nadýchne.

Všetci ostatní, okrem Draca, sú príliš šokovaní, aby reagovali.

"Nie," rozhodne vyhlási Draco. "To je neprijateľné."

"Pán Malfoy..."

"Vy ste liečitelia," vyštekne, pohľad prižmúri na staršiu ženu. "Vy ju máte zachrániť. Vy máte urobiť všetko, čo je vo vašej moci a nie vzdávať sa!"

"Urobili sme všetko, čo sa urobiť mohlo."

Chce protestovať, chystá sa vrhnúť vpred, keď ho Harry zovrie za plecia a stiahne ho dozadu. Najprv sa bráni, ale pri upokojujúcich slovách druhého muža sa upokojí. Rezignuje.

"Nechám vám chvíľu osamote," jemne povie liečiteľka, smutne sa na nich usmeje, než odíde.

Nikto nevie, čo robiť. Čo povedať. Je to, ako keby boli všetci paralyzovaní.

Draco je prvý - jediný - kto sa pohne dopredu. Všetko sebavedomie je preč, keď zovrie jej malú, krehkú ruku vo svojej, keď hladí palcom jej jemnú, studenú pokožku.

"No tak, Grangerka," zašepká, nakloní sa, aby sa oprel o lakte na madle jej postele. "Prebuď sa. Prosím?" žobroní.

Nevenuje pozornosť ostatným ľuďom v miestnosti, ignoruje slzy, ktoré mu stekajú po lícach a fakt, že má pocit, ako keby mu mal žalúdok naraziť na zem.  "Láska, prosím, prebuď sa," zamrmle. "Potrebujeme ťa. Ja ťa potrebujem." Zrazu je to riava rieky, tie slová opúšťajú jeho ústa skôr, než ich dokáže zatlačiť späť.

"Nemôžeš ma opustiť. Nedokážem... Neviem, čo by som bez teba robil... ako by som žil... Potrebujem, aby si žila, Grangerka. Prosím?" To posledné slovo, tá zúfalá prosba je ešte menej ako šepot, sotva dosť hlasný, aby ho počula.

Nakloní sa dopredu, priloží ľavú ruku k jej tvári a nakloní ju k sebe, len veľmi máličko.  "Prosím," vydýchne, pritlačí si čelo na jej. A potom pery, tenké a teplé, sa pritisnú na jej, chladné a popraskané. Oči má zatvorené, keď zadrží dych a vychutnáva ten okamih.

Ten bozk mu ona neopätuje.

Odtiahne sa, stiahne z nej ľavú ruku, aby si ňou utrel líca.

Ale potom začuje niečo, čo bude raz považovať za ten najnádhernejší zvuk na svete.

Zalapanie po dychu. Zúfalý nádych čerstvého vzduchu.

Zažmurká, znova sa na ňu pozrie.

Jej široké, hnedé oči sú plné strachu a zmätenia, úzkostlivo prehľadávajú miestnosť.

A na ničom inom nezáleží.

Je nažive.

Pani Grangerová priskočí k svojej dcére, vzlyká a objíma ju.

Pán Granger sa zháňa po liečiteľke.

Weasleyovci vydýchnu úľavou a spokojnosťou, šťastne sa usmievajú.

Draco poodstúpi, sleduje to.

Ale potom sa na neho pozrie a usmeje, jej oči sa lesknú slzami.

[Nevšimne si Astóriu, ktorá prekĺzne von dverami, popri Weasleyovcoch a liečiteľovi.]

X

To nenávisť stvorila ten elixír.

To nenávisť ju takmer zabila.

Ale láska ju priviedla späť k životu.