Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kráska a zviera

Je v prdeli. Absolútne, vyložene v prdeli.

Potia sa jej dlane.

Srdce v hrudi búši tak silno, že ho počuje v ušiach.

Žalúdok sa jej zviera a krúti.

Netuší, či niekedy bola takto totálne vydesená.

Tu ju máme, kľačí pre tým najkrutejším, najtemnejším čarodejníkom všetkých čias. Topánky má obité, džínsy roztrhnuté a zablatené, tričko rozorvané a zamazané, pokožku špinavú a vyčerpanú, vlasy neumyté niekoľko dní. Voldemort prirovnáva jej fyzický stav k jej "špinavej" krvnej línii.

Neprehovorí slova, keď sa jej posmieva. Hľadí do zeme, zápästia zviazané za chrbtom, odmieta vzhliadnuť, keď smrťožrúti okolo nej hovoria o všetkých tých veciach, ktoré by jej radi urobili. Snaží sa zadržať tie predstavy mimo hlavy a žlč naopak v žalúdku.

"Draco," zavolá.

Jej pohľad vyletí nahor, zrazí sa s platinovo blonďavými vlasmi chlapca - muža, ktorého spomenul. Bez výrazu na ňu pozrie, vykročí dopredu, než sa pozrie na svojho pána. Má na sebe smrťožrútsky habit, masku drží v ľavej ruke a prútik v druhej. Vyzerá presne tak, ako si ho pamätá. Len je starší. Chladnejší. Temnejší.

"Chcem, aby si si vzal túto humusáčku. Máš moje dovolenie zobrať si ju a robiť si s ňou, čo sa ti zachce," zasyčí ten had.

"Môj pane?" pýta sa Draco. Hlas má hlboký, drsný. Odlišný od toho, aký si pamätá, a predsa rovnaký.

"Považuj ju za svoj darček k narodeninám."

To je všetko, čo povie, než sa odmiestni. Ostatní smrťožrúti sa odmiestnia tiež, s frflaním a škeriaci sa, sklamaní, že ju nemôžu mať.

Časti z nej sa uľaví.

Ale časť z nej tiež vie, že nikto (snáď s výnimkou Voldermorta) k nej necíti väčšiu nenávisť než Malfoy.

Vyšklbne ju na nohy za kapucňu jej mikiny a začne ju ťahať cez manor. Zakopáva za ním, jej nohy sú príliš slabé a jej myseľ príliš dezorientovaná. Nevyslovia sa žiadne slová, keď ju ťahá nahor schodmi a cez tmavé, prázdne chodby.

Na konci jednej veľmi dlhej otvorí dvere a strčí ju dnu. Dopadne na kolená, jej ruky stlmia pád tesne predtým, ako jej hlava zasiahne drevenú podlahu. Začuje, ako zatreskne dvere, počuje ho zamrmlať kúzlo, aby ich zamkol, než cíti, že ju zase vytiahne na nohy za kapucňu a hodí na posteľ. [Jeho posteľ je prekvapivo mäkká.]

Odsunie sa od neho tak ďaleko, ako sa dá, kľačí na posteli s chrbtom opretá o záhlavie. Prinúti sa byť odvážna, pozrieť sa na neho.

Uškrnie sa, samoľúbo si založí ruky na hrudi. Spokojne. "Stavím sa, že ťa nikdy nenapadlo, že tu skončíš, však Grangerová? Na kolenách, v mojej posteli. Vydaná mi na milosť."

"Nelichoť si," vyštekne, viac zo zvyku, než z iného dôvodu.

"Och, takže stále vieš hovoriť? Viac sa mi páčilo, keď si mala zatvorené ústa a prijímala rozkazy."

Zazrie na neho.

Posmešne sa zasmeje. "Grangerová, Grangerová, Grangerová. Zdá sa, že zabúdaš, kto tu velí. Zabudla si, kto som?"

"Presne naopak, Malfoy. Si zlý, hnusný, diabolský, sadistický malý had," vyšplechne.

"Och? To je všetko?" sarkasticky sa spýta.

"Si netvor."

Pretočí očami. "Keby som bol netvorom, Grangerová, vôbec by som sa s tebou nerozprával. Robil by som ti to, za čo by ostatní zabíjali."

"Tak na čo potom čakáš?" posmieva sa.

Uškrnie sa, ale inak nič nepovie. Len sa otočí a prejde ku skrini.

"No tak Malfoy, viem, že to chceš. Už roky snívaš o tom, ako ma zničíš. Doteraz si už pravdepodobne vymyslel tisíc rozličných spôsobov."

Sucho sa zasmeje. "Nemáš predstavu."

"Tak potom na čo čakáš?" spýta sa znova. Snaží sa získať informácie. Snaží sa prísť na jeho plány.

Otočí sa k nej, kruto pomaly. "Je mi jasné, o čo sa pokúšaš. Tiež viem, že sa tváriš statočne, ale vo vnútri si príšerne vydesená. Prečo by som ti mal prezradiť, čo plánujem, keď je taká sranda sledovať, ako sa snažíš?" doberá si ju. "Okrem toho, ja si to nerozdávam so špinou. Ja, na rozdiel tých odporných chlapov, mám oveľa vyššie štandardy."

"Naser si," zašepká, pretože úprimne, nedokáže nájsť zvyšok svojho hlasu.

Uškrnie sa, prikloní sa tak, že jeho tvár je len pár centimetrov od jej. Drsne schmatne jej tvár pravou rukou, pevne ju drží na mieste, jeho prsty sa zabodávajú do jej líc. "Nemaj žiadne pochybnosti, Grangerová, ja by som ťa dokázal zničiť - horšie než ktorýkoľvek z nich - keby som chcel."

X

Vyplaší ju zvuk otvárania dverí. Tlkot srdca sa jej zrýchli, oči roztvoria v očakávaní a strnulo sa posadí. Nikdy nedokáže rozlíšiť, kto vojde dnu, ale vždy je to Malfoy. Zakaždým.

Má na sebe čierne oblečenie - ten typ, čo večne nosieva, dokonca aj keď sedí na svojej posteli. Došlo jej, že to má niečo spoločné s kontrolou rovnako ako s jeho obrazom.

Nohou kopne do dverí, aby ich zatvoril a vtedy si všimne podnos v jeho rukách. Kráča k provizórnej posteli, ktorú jej predtým privolal do rohu izby - čo je v skutočnosti len červený starý matrac na zemi. Vzhliadne, keď zastaví pri kraji toho matraca. Ponúkne jej podnos.

Obozretne sa naň pozrie.

Keď sa poň nenačiahne, začne byť netrpezlivý. Nahlas si vzdychne. "Nemám celý deň, Grangerová," vyštekne, posunie ho bližšie k nej.

Váhavo ho od neho vezme, skepticky hľadí na to jedlo. Je to to isté jedlo, ktoré jej nosí zakaždým- dva kúsky chleba, jablko a pohár vody.

"Je to stále to isté, Grangerová. Keby som ťa chcel otráviť, už by som to bol urobil," podotkne. "A keby som sa ťa snažil zabiť, nesnažil by som sa ťa otráviť."

Odloží podnos nabok; vôbec nie je hladná. Už celé dni nebola hladná.

Pretočí očami, odvráti sa od nej. "Pochop, vážne mi nemôže byť viac ukradnuté, či ješ alebo nie. Ak sa chceš vyhladovať na smrť, nemám s tým problém, pretože to znamená, že ťa nebudem mať na krku dlhšie."

"Aj tak zomriem, tak v čom je rozdiel?" rečnícky sa spýta. Po pravde, len chce vedieť, prečo ju stále kŕmi.

Zjavne nad tým chvíľu rozmýšľa, než sa mu pery skrútia do diabolského úškrnu. "Pravda."

Znova sa otočí, zanecháva ju v tmavej, prázdnej spálni. Oprie sa chrbtom o stenu, k hrudi si pritisne kolená a objíme ich, kým podnos leží zabudnutý na kraji matrace pri jej nohách.

X

Má plán.

Keď začuje jeho kroky - vie, že sú jeho, pretože sú pomalé a cieľavedomé - ako sa približujú k spálni, prejde po špičkách ku dverám. Zdvihne nad hlavu ruky, ktoré sú zviazané mágiou a v ktorých drží striebornú tácku. Celé telo má slabé od nedostatku potravy (a života), ale jediné, čo musí, je odzbrojiť ho a potom utekať ako život, aby sa dostala von z manoru. Keď bude preč z manoru, mala by byť schopná nájsť miesto na odmiestnenie.

Zámka vo dverách hlasne cvakne, jej srdce sa z toho rozbehne ako o závod. Dvere sa pomaly otvoria a ona ho jedným rýchlym pohybom, keď on vkročí do izby, zasiahne táckou do zátylku.

Nezostane dosť dlho na to, aby videla, čo sa stalo, alebo aby zistila jeho reakciu. Namiesto toho sa rozbehne. A beží. [Nemá potuchy kam.]

Zrazu ju okolo pása schmatne ruka a ona nedokáže zadržať výkrik, ktorý opustí jej hrdlo, keď ju ten, čo ju zajal, tresne násilne hruďou o stenu. Útočníkova voľná ruka jej zakryje ústa, čím zakloní jej hlavu násilne dozadu, keď ju ťahá späť, odkiaľ prišla.

Mláti sebou, kope a pokúša sa kričať. Je silnejší a väčší než ona. Je cieľavedomejší a pohotovejší.

Zrazu je späť tam, kde začala.

Hodí ju na posteľ, kým ona stále sebou hádže a snaží sa pretočiť na chrbát, než na ňu vylezie. Počuje jeho hlas, zachrípnutý a hlboký, mrmlať veci ako "hlupaňa", a "humusáčka", a "chce zomrieť" a "mal by som ťa zabiť sám". Po celý čas používa nohy, aby ju prišpendlil na mäkkom matraci a rukami drží jej paže nad hlavou.

"Tak to urob!" zjačí zrazu, prekvapí dokonca samu seba. "Zabi ma! Urob to!"

"Si zasrane šialená, Grangerová," zavrčí na ňu.

"Čo sa deje, Malfoy? Nedokážeš zabiť človeka, ktorý ťa o to doslova prosí?" posmieva sa. "Pokiaľ si možno neužívaš moju spoločnosť. Je to tým? Alebo si jednoducho taký sadistický bastard, ktorého vzrušuje, že ma drží ako rukojemníka?"

"Mňa vzrušuje veľa vecí, Grangerová. Ale ty nie si ani jednou z nich," zaksichtí sa.

"Potom ma zabi," jednoducho odpovedá. "Alebo na to nemáš gule?"

Uškrnie sa, uprene na ňu zhora hľadí. "Ver si, čomu chceš, Grangerová. Ale práve teraz je toto to najbezpečnejšie miesto, kde môžeš byť."

"Správne. Na manore plnom krutých smrťožrútov," odpovedá posmešne.

"Uvažuj, Grangerová. Ja som jediný, kto smie vstúpiť do tejto izby. A ja som ti ešte nič neurobil."

"Môj hrdina."

"Roztrhali by ťa v sekunde, kedy by si sa im dostala do rúk," hrozivo zamrmle, trošku pritlačí jej ruky, keď sa odtlačí na nohy.

"Nezabudni na to."

X

Zaskočí ju nepripravenú, keď jedného dňa vbehne do izby, zatreskne za sebou dvere.

Sleduje ho z miesta na matraci, keď tam stojí, strnulý, vyzerá zmätene a dezorientovane. Prezrie si ho od hlavy po päty a len vtedy si uvedomí, že je pokrytý krvou. V blonďavých vlasoch má červené a hnedé prúžky - krv a blato. Líca ma pokryté malými červenými bodkami a ruky má červené celé. Jeho čierny habit vyzerá tmavší a krv na jeho topánkach sa na drahej koži leskne.

Uvažuje, či nie je jeho. Bojí sa, že nie je. [Vie, že nie je.]

Nevie, čo iné robiť, tak sa opatrne postaví, keď sa on snaží zbaviť plášťa pri ceste cez izbu do kúpeľne. Ruky má stále zviazané vpredu, keď zostúpi z matraca, váhavo. Chce sa ho spýtať, či je v poriadku - hoci odpoveď na to sa zdá byť zrejmá. Nedokáže vôbec nájsť svoj hlas.

Zatreskne za sebou dvere, zvuk, ktorý ju vyplaší a takmer okamžite začuje tiecť vodu. [Tiež si pomyslí, že ho možno počuje vzlykať.]

X

Prinesie jej knihu.

Prekvapí ju, keď sa ocitne v jej úrovni, pretože sedí na svojom matraci a on jej ponúka knihu v tvrdej väzbe. Nevidí na názov, ale v tejto chvíli na tom nezáleží. Pozrie na neho s užasnutými, širokými očami, váha.

"Vezmi si ju," potichu nalieha.

Urobí, ako sa jej povedalo, vystrie vychudnuté, štíhle ruky. V okamihu, ako sa jej prsty ovinú okolo chrbta knihy, zalapá po dychu. Už zabudla, aké to je držať nejakú knihu, ako literatúra vyzerá a ako znie. Kedysi to bývalo jej bezpečné nebo. Mohlo to znamenať, že on, Draco Malfoy, jej vracia kúsok z neho späť?

"Prečo?" zašepká.

Pokrčí plecami, bez slova zovrie jej zápästia v rukách.

Sleduje ho, ako vytiahne prútik z vrecka plášťa a dotkne sa zľahka jej zápästí. Znova zalapá po dychu, keď neviditeľné spútanie zmizne. Oči ma široké a zmätené, keď pustí knihu do lona, aby si pošúchala zápästia rukami.

"Vďaka," zachrapčí, jej hlas sa láme na pokraji sĺz.

Len prikývne, náhle sa odtlačí na nohy. "Len mi daj vedieť, keď ju dočítaš a ja ti zoženiem ďalšiu," povie jej.

Prikývne.

X

Číta, leží na chrbte na matraci, keď rýchlo vbehne do izby. [Nevie, čo robí, keď tu nie, ale na druhej strane sa domnieva, že to vedieť nechce.] Zatvorí za sebou opatrne dvere, než sa priženie k nej. Prikrčí sa vedľa nej, vytrhne jej knihu, ktorú potom hodí pod svoju posteľ.

Spýtavo sa na neho pozrie, keď ju schmatne za ruky a vytiahne na nohy. "Potrebujem, aby si pre mňa niečo urobila."

"Čo?" zvedavo sa spýta, jej znepokojené hnedé oči prehľadávajú jeho sivé.

"Správaj sa, ako kebyže ťa bijem," prosí. "Ide ťa skontrolovať, zistiť, čo ti robím. Očarujem tvoju pokožku modrinami, aby to vyzeralo uveriteľnejšie..."

"Nedokáže poznať rozdiel?"

Pokrúti hlavou, namieri prútik na jej tvár, keď mrmle reťaz kúziel. Ona ho sleduje, počúva mäkkosti jeho hlasu. "Potrebujem, aby si sa vyzliekla."

Poslúchne, rozopne si mikinu a nechá ju padnúť na matrac, než zhodí zvyšok oblečenia a stojí pred ním len v podprsenke a nohavičkách, keď prejde prútikom ponad jej telo. Na jej pokožke sa objavia čierne a modré modriny. Potom pozbiera jej oblečenie a hodí ho tiež pod posteľ. Keď skončí, pozrie sa na ňu a hánkami ju pohladí po líci, nežne.

"Pripravená na najväčšie predstavenie svojho života?" spýta sa zľahka, chabo sa usmeje.

"Mal by si mi zlomiť ruku," zrazu mu povie.

"Čože?" spýta sa, vyzerá šokovane a zmätene.

Pokrčí plecami. "Bude to uveriteľnejšie."

Neveriacky zažmurká. "To bude bolieť..."

"No a?"

Tvári sa neochotne, keď sa presunie k svojej posteli. Schmatne tričko, zmotá ho, kým sa vracia k nej. Mlčky prikývne, dovolí mu zatlačiť látku do jej úst. Zatvorí oči, pripraví sa na zlomenie. Výkrik agónie je potlačený tričkom a ona stisne oči silnejšie. Cíti, ako končeky jeho prstov utrú jej slzy, keď si pritlačí čelo na jej a cíti jeho dych na tvári, keď šepká ospravedlnenia.

Keď začuje kroky pred dverami, Draco jej vytrhne tričko z úst a odstúpi od nej.

Hermiona sa pripraví, ale nie je si istá na čo.

Dnu vojde Voldemort spolu so starší Malfoyovcami. Ten had sa na ňu hrozivo zasmeje, očami cestuje po celom jej tele. Zatvári sa spokojne.

Nikdy si nepripadala špinavejšie.

Draco ju začne komandovať. "Vystri sa, keď si v prítomnosti Temného pána, ty špinavá humusáčka," vyštekne.

"Prestaň byť taká úbožiačka."

"Nie si nič iné ako kurva, Grangerová."

Krčí sa pred ním - takmer mu uverí.

V jednej chvíli na ňu zavrčí, drsne ju schmatne za tvár, prinúti ju pozrieť sa na neho. "Kto je tvoj pán? Hmm? Kto ťa vlastní?"

"Ty," zašepká.

"Prepáč, nepočul som. Kto?" kruto požaduje. Sú to jeho oči, tak pre ňu blízke a otvorené, ktoré ukazujú niečo iné.

Odkašle si. "Ty."

"Dobré dievčatko," uškrnie sa, ukročí.

Zdá sa, že to Voldemort schvaľuje, láskavo prikyvuje, keď poťapká Draca po chrbte. "Pokračuj v dobrej práci, Draco."

V okamihu, ako Voldermort a Malfoyovci opustia izbu, podlomia sa jej nohy a začne vzlykať. Očakáva, že jej kolená zasiahnu zem v hlasnom buchnutí, ale nič sa nestane. Namiesto toho cíti Dracove pevné, silné ruky ovinuté okolo svojho pása, podopiera ju, keď sa rozpadá.

"Je to v poriadku," šepce. "Si v poriadku."

X

Potichu si číta, schúlená v pohodlí jeho postele, keď sa vpotáca do izby. Vzhliadne, oči rozšírené v šoku nad jeho stavom, keď zatlačí dvere za sebou a oprie sa o ne.

Znova je pokrytý krvou. Má ju vo vlasoch, na pokožke, vsiaknutú do habitu. Vyzerá pološialene, keď sa ho zúfalo snaží zbaviť sa, mrmle a vrčí nadávky.

Zabuchne knihu, priženie sa k nemu, aby mu pomohla. Jej vlastné ruky a oblečenie si zakrvaví, keď z neho sťahuje jeho veci. Namáhavo dýcha, takmer hyperventiluje, a je hrubý vo svojich pohyboch, vo svojom zúfalstve.

Stojí pred ňou v boxerkách, jediný kus oblečenia, ktoré nie je pokryté krvou. Temné sivé oči sú prenasledované, zdesené čímkoľvek, čoho museli byť práve súčasťou. Celé jeho telo sa trasie ako list a nie je to od chladu. Pozrie sa na ňu, ako keby ju prosil, aby to všetko odohnala preč.

Vezme ho ľavou rukou za pravú a pomaly ho ťahá do kúpeľne. Vo vnútri zapne sprchu, vyzlečie mu boxerky a pomôže mu dnu. Nepohne sa. Namiesto toho tam stojí, nechá teplú vodu udierať na svoj chrbát, oči zatvorené. Vyzlečie si svoje vlastné oblečenie, necháva ho na zemi, keď odtiahne zástenu a pripojí sa k nemu, postaví sa za neho. Obaja sú nahí, zraniteľní - on viac než ona - a predsa na ničom z toho nezáleží.

Pomôže mu umyť sa, zmýva handričkou jeho bledú pokožku. Voda, ktorá sa zhromažďuje okolo ich nôh, je červená, keď zmýva tú krv a jeho to hypnotizuje. Je nežná, keď ho umýva. Umýva rukami jeho plecia, nadol chrbtom a späť do jeho vlasov.

Zastoná, hlboko v hrdle, keď mu prejde nechtami po pokožke na hlave. Nakloní sa do jej dotyku.

Toto je tá najväčšia intímnosť, ktorú s niekým zdieľala.

Nervózna guča sa tvorí v jej hrdle, keď sa on pomaly otáča tvárou k nej. Hľadí na ňu, mlčky jej ďakuje svojím pohľadom. Ona len prikývne, neistá, čo iné by mala urobiť. Jednou rukou jej prikryje líce, obkreslí prstom jej pery, skôr než ju zasunie do jej špinavých, pochlpených vlasov. Druhá ju objíma okolo pása, priťahuje k sebe, keď jeho čelo klesá, aby sa spojilo s jej.

Môže ho cítiť.

Tvrdého.

Vzrušeného.

A potom jeho pery dopadnú na jej, pevné a predsa tak jemné. Váhavé. Skúšajúce. A, ak už doteraz nezabudla, tak teraz zabúda, kde je. Zabúda, kto je. Že je väzňom v jeho dome. Že on je smrťožrút. Netvor. Zviera.

Ale on jej ako zviera nepripadá. Už sa viac ako netvor nechová.

A tak mu bozk opätuje. A on ho prehĺbi, stáva sa náročnejší a istejší sám sebou. Zúfalejší. Naliehavejší.

Zalapá po dychu, keď narazí chrbtom o studenú stenu z kachličiek, zastoná, keď ju nadvihne a ovinie jej nohy okolo svojho pása, takmer príde o rozum, keď sa o ňu pritlačí.

Je nežný, keď jej hladí pokožku svojimi inak drsnými, mozoľnatými prstami. Je nežný v tom, ako ju hryzká svojimi zubami a masíruje prsia dlaňami rúk.

Zastoná, pohybuje bokmi voči jeho, žobroní, aby sa jej dotýkal.

Hlas má taký tichý, keď sa jej pýta, či si je istá, že ho takmer nezačuje - ale zachytí to a zúfalo prikývne. "Prosím," žiada, jej vlastný hlas zachrípnutý.

Naďalej sa s ňou miluje opretý o stenu sprchu. A potom znova vo svojej posteli. Je plný nežných dotykov a milujúcich bozkov. Jemných úderov a zúfalých zavrčaní.

A keď zaspí v pohodlí jeho mäkkej postele v objatí jeho silných paží, uvedomí si, že sa nikdy necítila bezpečnejšie.

X

Prejdú týždne. Nevie, koľko ich je odvtedy alebo koľko mesiacov je to celkovo. V tejto chvíli začína premýšľať, či na tom vôbec záleží.

Leží na jeho matracoch, intímne partie zakryté len jeho hodvábnymi prikrývkami, nohy a ruky odhalené. Čisté. On leží oproti nej naboku, hlava podopretá rukou pri jej bosých nohách.

Sleduje ho. Žasne nad dokonale rozcuchanými vlasmi z postele, jeho pevnou postavou a nežnými - takmer láskyplnými  - dotykmi. Uprene sa sústredí na kreslenie tvarov na jej stehne. On, tiež, sleduje tie pohyby svojich vlastných prstov.

Diví sa, počas okamihov ako tento, ako muž, ktorý bol tak nepriateľský a násilný voči nej, dokáže byť taký jemný a nežný. Premýšľa, či sa ju možno nesnaží oklamať. Či toto všetko nie je divadlo. Ale z akého dôvodu? A okrem toho, niekde vo svojom srdci, vie, že nič také nerobí. Je to v jeho očiach. Vždy to bývalo v jeho očiach, uvedomí si. Pravda.

Premýšľa, či možno, toto nie je láska. Asi nie je, spočíta si. Je to zúfalstvo. Potreba. Žiadostivosť. Priateľstvo.

Premýšľa, či keby to bolo v inom čase, na inom mieste, či by to nemohla byť láska. Ale na druhej strane, vôbec by to neexistovalo, keby to bolo iné miesto a iný čas, však?

[Nejako, je dokonale spokojná,]

X

Pred dvoma rokmi by ju nasledovanie Draca Malfoya naslepo lesom (tobôž blízko jeho domu), znervóznilo. Bola by si nadávala za to, že je naivná a hlúpa, premýšľala by, či si želá zomrieť. Ale teraz, nejako, dospela k tomu, že mu verí. Teraz si nie je istá, čo by bez neho robila.

Uvedomila si, počas posledných pár týždňov, že ju zachránil pred osudom, o ktorom nechce ani uvažovať. Pretože keby nebol on tým, kto si ju vzal, už by bola mŕtva. Alebo horšie... Udržal ju v bezpečí. Vďaka nemu si ona udržala zdravý rozum. Udržal ju pri zmysloch.

"Kam ideme?" spýta sa potichu, keď zviera jeho ľavú ruku svojimi oboma v snahe nezakopnúť o kamene a korene stromov pod jej nohami.

"Uvidíš," zamrmle, zrýchli ich tempo.

O chvíľu neskôr zbadá v diaľke dve postavy - jednu vysokú a štíhlu, druhú nižšiu a chudú. Prižmúri, snaží sa cez temnotu zistiť, kto to je. Srdce jej zrýchli a dlane sa začnú potiť v očakávaní a znepokojení. Tie dve postavy kráčajú smerom k nim v tej tme, a v striebre mesačného svitu, ktoré presakuje stromami, ich spoznáva. Harry s Ronom.

"Och môj bože," zašepká. Pustí Dracovu ruku a rozbehne sa k nim, slzy úľavy a šťastia bodajú v jej očiach, keď vidí ich usmievavé tváre. Ale Draco sa za ňou načiahne, stiahne ju späť a zatlačí za seba, chráni ju svojím telom ako štít.

Zdvihne na nich prútik a oni v reakcii urobia to isté. V duchu si vynadá za to, že zabudla na zlaté pravidlo. "Na aké zviera ma premenil šialený profesor vo štvrtom ročníku?" spýta sa Draco.

Ron sa zatvári samoľúbo, založí si ruky na hrudi. "Na fretku, Fretčiak."

Potom Hermiona neplytvá časom, vrhne sa na nich oboch. Objíme ich okolo krku a oni ju mocne okolo pása. Chce sa jej plakať. Odtiahne sa len na to, aby sa obzrela na Draca, ktorý stojí neohrabane za ňou, keď sa snaží na to nedívať, ruky zastrčené vo vreckách. Nemo mu poďakuje. Prikývne, kútiky úst vytiahne do malého úsmevu.

Potom kývne na Harryho s Ronom, než upriami pohľad na ňu. "Tu ťa opustím, Grangerová."

Zmätená zažmurká. "Čo-čože? Myslím... ty nejdeš s nami?"

Pokrúti hlavou.

"Prečo nie? Musíš ísť," protestuje, prikročí k nemu. Zovrie v rukách jeho habit, pritiahne si ho bližšie. "Čo myslíš tým, že nejdeš?"

"Plánom bolo dostať ťa do bezpečia. Dostať ťa z toho domu..."

"Ale isto môžeš ísť," háda sa.

"Nemôžem..."

Stočí sa tvárou k Harrymu s Robom. "Chalani, musí ísť..."

"Nemôžem, Grangerka. Celá táto záležitosť je riskantná aj bez toho, že odídem tiež," vraví jej potichu.

"Ale ak sa tam vrátiš a... on zistí, že si ma pustil.."

Znova pokrúti hlavou. "Dozvie sa, že si ma premohla. Už mesiace si pracovala na bezprútikovej mágii a keď som sa vrátil zo svojich povinností, zaskočila si ma, omráčila a utiekla."

"Nikdy tomu neuverí," protestuje.

"Bude musieť. Uverí."

"Ale..."

"Pozri, Grangerová, aspoň jediný raz vo svojom živote urob to, čo sa ti povedalo, dobre? Toto je to najlepšie," zašepká.

Pokrúti hlavou, ignoruje slzy stekajúce jej po lícach, keď ho neúspešne prosí. Ale on sa už rozhodol. Zdvihne pravú ruku k jej líci, pohladí ho nežne hánkami prstov. Zatvorí oči a oprie sa do jeho dotyku.

A potom sú jeho pery na jej, nežné a plaché - pretože majú spoločnosť - a rovnako rýchlo ako sa zjavili, zmiznú. Čelo si oprie o jej a ona cíti na perách jeho dych.

"Dávaj si na seba pozor, Grangerka."

X

Finálna bitka skončila.

Voldemort je mŕtvy.

Zostávajúcich smrťožrútov zadržal Kingsley a jeho ministerstvo. V skutočnosti všetkých okrem dvoch.

Hermiona zúfalo hľadá toho druhého. Po tom, čo sa uistila, že sú vo Veľkej sieni všetci v poriadku, že ju nikto nepotrebuje a nič nechce - že Weasleyovci sú v pohode tak, ako len môžu byť, odbehne v nádeji, že ho nájde, že nájde Draca.

Už ho zazrela predtým. Len záblesk jeho krátkych blonďavých vlasov stačil. Teraz, to už ani zďaleka nestačí.

Uháňa prázdnymi chodbami, naliehavo ho hľadá. Berie schody po dvoch a takmer niekoľkokrát narazí do steny.

Posledné miesto, ktoré skontroluje, je Astronomická veža.

Začuje dva mužské hlasy. Oba podobné. Oba dôverne známe. Nasleduje ten zvuk, po špičkách kráča v tieňoch, prútik zdvihnutý len pre istotu, keby ho potrebovala.

Stojí tam Draco s jeho otcom, obaja prútiky vytiahnuté a namierené na toho druhého.

"Je to humusáčka..."

"Nehovor jej tak!" zúrivo zavrčí Draco.

"Čo je na nej také mimoriadne? Há? Prečo si jej dal prednosť pred svojou rodinou?"

"Pretože na rozdiel od teba, ona chce pre mňa len to najlepšie," vraví Draco svojmu otcovi. "Jediné, na čo záleží tebe - jediné, na čom ti kedy záležalo - si ty a tvoj prekliaty 'Temný pán' a tvoja zasraná čistota krvi. Jej krv nie je iná než naša, otče. Nie je tam žiaden rozdiel."

"Zmäkol si, Draco," uškrnie sa Lucius. "Vychoval som ťa lepšie."

"Lepšie pre koho? Pre teba?" zaujíma sa mladší Malfoy sarkasticky. "Spravil si zo mňa netvora! Spravil si zo mňa to jediné, čo som kedy nenávidel viac než som tak slepo nenávidel muklov: teba."

"Čo také na nej je, že ťa to núti spochybňovať všetko, čo si kedy poznal, Draco?"

"Všetko," odpovedá.

Z ničoho nič kúzla a kliatby lietajú vôkol, odrážajú sa od stien a zábradlia. V úkryte si zakrýva ústa rukami, aby zadržala výkriky protestu. Sleduje, ako Draco získava navrch, zrazí otca na zem. Prišpendlí ho, nadvihne prútik nad hlavou, namieri prútik nadol na neho.

"Nenúť ma," Draco takmer prosí.

Ale Luciusova ruka sa zdvihne, namieri svoj vlastný prútik na svojho syna. Draco zo seba dostane dve slová: Avada Kedavra.

Zvyšok má v spomienkach rozmazaný.

Dracova ruka klesajúca nadol, keď sleduje, ako z otcových očí uniká život.

Hermiona bežiaca k chlapcovi-mužovi, ktorý sedí na schodisku vedľa otcovho mŕtveho tela.

Vrhanie sa mu do náručia, objatie okolo krku.

On, zachytávajúci a priťahujúci si ju k sebe.

Dve zašepkania: "Milujem ťa."