Preklady fanfiction Harryho Pottera

Draco Malfoy si veľa zo svojho detstva nepamätá. Ale spomína si na jedno dievča. Dievča s hnedými vlasmi a očami. Pamätá si jej smiech a jej hlas, ale nedokáže si ani za celý svet spomenúť, ako vyzerá.

*** 

Chlapec s blonďavými vlasmi.

Dievča s vlasmi farby gaštanov a červenou mašľou v nich.

Zvuk hojdania hojdačky.

"Ako sa voláš?"

"Maminka mi hovorí, aby som sa nebavila s cudzími ľuďmi."

"Ja som Draco. Draco Malfoy. Tak a teraz už viac nie sme cudzí."

X

Na tom dievčati v jeho snoch niečo je. Je tam niečo tak čisté, surové a reálne.

Ako keby bola niečím viac než len vysneným dievčaťom.

Ako keby bola skutočná.

Spomienka.

Ale ona nemôže byť spomienkou, všakže? Pretože to by si na ňu dokázal spomenúť.

Ale on nedokáže.

Je to len nejaké dievča, s milým hlasom a rozkošným smiechom, ktoré sa ukrýva v jeho snoch.

On si len želá, aby bola skutočná.

X

Zelené šaty.

Strieborná kravata.

Piesok medzi jeho prstami a v jej vlasoch.

"Moji rodičia sú zubári."

"Čo sú to zubári?"

"Starajú sa ti o zuby."

"Nevedel som, že muklovia potrebujú, aby sa im niekto staral o zuby."

"Čo je to mukel?"

X

Osemročný Draco nedokáže pochopiť, prečo je vo všetkých jeho snoch - okrem nočných morí, ona nikdy nie je v jeho nočných moriach. A za to je rád, pretože by sa vydesila a on nechce, aby sa bála. Ale v každom inom sne tam je. Väčšinou neprestane rozprávať. Ale občas tam len stojí, sleduje ho s tými zvedavými hnedými očami a kučeravými hnedými vlasmi.

To je všetko, čo z nej vidí.

Jej oči, jej vlasy, a občas jej oblečenie.

Nikdy nevidí jej tvár.

Nepozná dokonca ani jej meno.

X

Dážď.

Vlhký vzduch.

Dážďovky, blato a dažďová voda. Ružové gumáky.

"Aký je tvoj otec?"

"Môj... otec?"

"Už som videla tvoju mamu... a vyzerala veľmi milá. Ale nikdy som nevidela tvojho otca."

"On je... On nemá rád... váš druh."
"Aký môj druh?"

"Dievčatá. Vieš, majú vši."

"Nie, nemáme! Chalani majú vši!"

Piskot.

Smiech.

Šplechnutie.

X

Je zvedavý, či je skutočná. A ak je skutočná, prečo si na ňu nespomína? Prečo nemôže vidieť jej tvár?

Má deväť, keď povie matke o dievčati zo svojich snov. Matka sa na neho nesúhlasne pozrie a on sa prikrčí pod jej svetlomodrým pohľadom, normálne tak vrelým a vítajúcim, ale teraz tak chladným a odťažitým.

"Je to len sen, Dráčik," povie mu.

A nejako, po prvý raz v celom svojom živote, jej neverí. A ani nerozumie, prečo mu klame.

X

Snehové vločky.

"Čím chceš byť, keď vyrastieš?"

"Neviem. Nikdy som o tom nepremýšľal."

"Ja chcem byť spisovateľkou."

"To je prekvapenie."

Chichot. Plesknutie.

"Myslím, že budeš dobrou spisovateľkou."

"Myslím, že ty budeš dobrý, bez ohľadu na to, čo budeš robiť."

Horúce kakao a cukrovinky.

X

Keď má desať rokov, uvedomí si, že existujú okamihy, na ktoré si nespomína. Existujú diery v jeho detstve, ktoré nedokáže zaplniť. Je to, ako keby stratil kúsočky svojho života v zabudnutí.

Z času na čas dokáže pozbierať dosť kúskov svojich spomienok, aby si namaľoval obraz svojej minulosti.

Ale ten obraz nikdy nie je jasný. Je to ako obraz, ktorý v priebehu času vybledol a rozpadol sa. Keď dokážete vidieť obrysy, tvary a farby, ale nevidíte predmety.

Ona je ten predmet. Bez tváre. Bez mena.

Skutočná.

Minimálne pre neho je skutočná.

X

Lúče slnka.

Štebot vtákov.

Kvitnúce kvety.

Rašiace stromy.

"Má ťa tvoj otec rád?"

"Môj otec? Samozrejme, že má, môj ocino ma miluje."

...

"Prečo?"

"Ja si nemyslím, že ma môj otec miluje..."

"... Prečo?"

"... nikdy mi to nepovie. A večne je nahnevaný. Zakaždým."

"Tvoj ocino ťa miluje. Musí ťa milovať, je to tvoj ocino."

X

Začuje, ako sa rodičia hádajú a dokonca aj keď vie, že by nemal, stojí pred otcovou študovňou a počúva. Hovoria hlučnými tlmenými hlasmi, hnev a zrada v matkinom, a podráždenie v otcom hlase.

Povie mu, že bola chyba to, čo urobil.

[Čo urobil?]

On jej odpovie, že si myslel, že sa dohodli, že sa o tom znova nebudú nikdy rozprávať

Áno, dohodli sa na tom, ale jeho syn začína mať podozrenie.

"Vie to?"

"Nie. Ale skôr či neskôr to zistí."

"Takže až kým sa to nestane..."

"Povedala som ti to, Lucius. Vravela som ti, že je to príšerný nápad."

Draco nechápe, čo sa deje. Chce sa ich spýtať, čo urobili, ale bojí sa odpovede. Hoci časť z neho to už vie. Je mu jasné, že to má niečo spoločné s dievčaťom v jeho snoch.

S tým dievčaťom z jeho minulosti.

X

Hrady z piesku.

Morské riasy.

Hračkárske lode.

"Smiem sa jedného dňa s tebou oženiť?"

"Draco! Máme šesť rokov..."

"Preto som povedal, že jedného dňa."

Chichot.

"Áno, jedného dňa sa za teba vydám."

X

Postupom času sú jeho sny živšie. Skutočnejšie. Tak skutočné, že sa nemôže dočkať, až zaspí a nechce sa prebudiť. Chce zostať, nech žijú v akomkoľvek svete, naveky.

Je v tom svete šťastný. Bezstarostný.

Nedokáže si spomenúť, kedy bol v tomto svete šťastný. Alebo bezstarostný.

X

Špinavé topánky. 

Oškreté kolená.

Oranžové, červené a žlté listy.

"Už sa viac nemôžeme stretávať."

"Čo-čože? Prečo? Niečo som spravila?"

"Nie, nič si nespravila. Ja som spravil."

"Čo si spravil?"

"Ne-nemôžem ti povedať. Len že... môj otec, on..."

"Nemá rád dievčatá."

...

"Možno sa s ním môžeme porozprávať? Možno potom ma bude mať rád?"

"Nebude. Je mi to ľúto."

"Chcela som si ťa nechať naveky."

"Aj ja teba."

X

Obliviate.