Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19 1/3 Je preč

Keď sa Harry vrátil domov, našiel Rona leňošiť na svojej posteli, kde listoval Harryho najnovšou muklovskou knihou, ktorú mu Kota prikázala prečítať.

"Prečo u Merlina tráviš leto čítaním takýchto vecí, Harry?" spýtal sa Ron, keď sa posadil a zaksichtil.

"Kota sa ma snaží vzdelať vo svete muklovskej literatúry," pokrčil Harry plecami. "Čo tu robíš?"

"Nuž, čakal som celú večnosť, kým sa vrátiš domov. Došlo mi, že si u Malfoya."

"Vlastne som bol u Miony. Pred chvíľkou prišla aj Ginny a myslím, že sa tam nejaký čas zdrží, ak hľadáš ju," vysvetľoval Harry.

"Harry," Ron si nervózne zahryzol do pery. "Myslím, že sa musíme porozprávať."

Harry sa na neho znepokojene pozrel. "Je všetko v poriadku?" ustarane sa spýtal.

Ron si vzdychol a prešiel zavrieť dvere, postavil sa medzi ne a Harryho, aby sa uistil, že neutečie.

"Nie, nie je, Harry. Robím si o teba starosti. Od tej udalosti so strýkom u Stensonovcov sa správaš inak. Vlastne, myslím, že sa chováš navonok rovnako, ale jednako si iný, ako keď sa smeješ a tak. Viem, že to častokrát predstieraš. A zakaždým sa strhneš, keď sa ťa niekto dotkne alebo v tvojej blízkosti urobí nečakaný pohyb."

"To nerobím!" podráždene zareagoval Harry.

"Áno, robíš! A zjavne sa bojíš niekoho naštvať, hlavne Siriusa. Kedykoľvek sa vy dvaja na niečom nezhodnete, okamžite ustúpiš, ako keby si ho nechcel nahnevať alebo tak. Prisahám, že občas v jeho blízkosti vyzeráš vydesene!" Odmlčal sa, keď sa zamyslel. "A myslím, že to robíš aj pri mne, ako keby si vôbec nechcel so mnou v niečom nesúhlasiť."

"Neviem, o čom rozprávaš! Chceš, aby som sa s tebou hádal o hlúpostiach?" spýtal sa, nádych strachu v jeho hlase.

"Nie, ale kedysi sme sa kvôli hlúpostiam preli, nie hádali, len nesúhlasili. Ako pri metlobalových tímoch alebo či sa fazuľky so špenátovou príchuťou dajú považovať za zdravé jedlo. Všetko bolo vďaka tomu zaujímavejšie. Boli sme vďaka tomu odlišní, ale teraz už so všetkým súhlasíš. Je to, ako keby si to ani nebol ty. Chcem vedieť, či ti ten bastard povedal niečo, kvôli čomu sa takto chováš," nahnevane vravel.

"Ty úbožiak! Ty ničomník! Len ničíš ľuďom životy!"

"Nie," obranne vyštekol. "Neviem, o čom hovoríš."

Ronove oči ho skúmali. "Klameš. Niečo povedal. Povedz mi, čo to bolo, aby som ti mohol pomôcť."

Si len monštrum!

"Vôbec nič nepovedal," hneval sa Harry.

"Nemyslíš si stále, že to bola nehoda, však?" ostro sa spýtal Ron.

Harry na neho zazrel. "Nie, dokonale dobre si uvedomujem, že má nenávidí do morku kostí, ďakujem pekne."

"Harry, čo povedal?"

"To nie je tvoja vec," rozhorčil sa Harry. "S touto hlúpou diskusiou som skončil. Pusti ma von."

Ron len lepšie zablokoval dvere.

"Prestaň sa chovať ako kretén, Harry," varoval.

Harry okamžite zažmurkal. "Och, prepáč," ospravedlňoval sa. "Nechcel som..."

"Vidíš? To je to, čo som myslel. Keby som ti to povedal pred pár mesiacmi, najačal by si na mňa! Ako v poriadnej hádke! Tvoj strýko ti niečo povedal a asi to nebola pravda, takže mi to povedz a ja ti poviem, čo by si mal tomu venovať pozornosť alebo nie!" kričal Ron.

Snažili sme sa o teba starať, ale ako môže niekto milovať takého šmejda ako si ty?

"Nechaj to tak, Ron," zavrčal Harry.

"Nie, Harry. Musíš o tom hovoriť, tak prečo nie so mnou? Možno neviem, ako sa cítiš, ale aspoň môžem počúvať a môžem tu byť pre teba. Nikto ťa nechce tlačiť do toho, aby si hovoril, ale myslím, že sa mýlia. Ja ťa poznám a vidím, čo ti to robí, takže musíš o tom hovoriť, nech je to akokoľvek ťažké."

"Nič to nebolo, Ron! Nič!" reval Harry. "Bol opitý a naštvaný, to je všetko!"

"Nič to nebolo? Harry, zbláznil si sa? Bol by ťa zabil, keby sme sa do tej kuchyne nedostali. Takmer ťa zabil. Zviazal ti zápästia nylonom a bil ťa nohou od stoličky!" zúrivo jačal Ron.

Harry si zakryl rukami uši a zatvoril oči. "Mlč, mlč, mlč," mrmlal, ale Ron jeho prosby ignoroval.

"Merlin vie, čo ešte urobil, pretože ty to nikomu nepovieš! Čo povedal? Že si si to zaslúžil? Že ťa nenávidel? Že si bol... " snažil sa spomenúť na slovo, ktoré Harry spomínal ako slovo, ktorým ho popisovali Dursleyovci, "...monštrum?"

"SKLAPNI!" zajačal Harry.

"Harry, čo ti dopekla povedal?!" kričal Ron. "Mal som pravdu? Pretože ak to je to, čo ti povedal, tak sa mýlil!"

"Vôbec nič nevieš!" reval Harry.

"Viem hovno, pretože ty mi nič nepovieš! A prečo krucinál nie? Čoho sa bojíš? Prečo mi to nepovieš? Bojíš sa, že ťa vysmejem alebo niečo také? Bojíš sa, že si ťa z nejakého dôvodu prestanem vážiť?

 A keď zistia, aký naozaj si, a uvedomia si, čo si za príťaž, budú ťa nenávidieť rovnako ako ťa nenávidím ja!

"Nechcem to vysloviť, aby si si neuvedomil, že je to pravda, že on má pravdu! Nechcem, aby si vedel to, čo vie on a došlo ti, že nechceš nejaké úbohé, bezcenné monštrum za svojho priateľa ..." vykríkol, než si zavrel rukami ústa s vydeseným výrazom.

"Kristeježiši, Ron, len ma nechaj na pokoji a pusti ma von!" kričal.

"Nie!" zrúkol aj Ron. "Až kým mi nepovieš, čo sa deje! Pokračuj, povedz mi, čo povedal, Harry. Ja ťa poznám a už viem, čo za nezmysly asi tak mohol povedať, takže mi to jednoducho povedz. Už máme úbohé a bezcenné monštrum, čo ešte?"

"Prestaň, Ron!" žobronil Harry, keď cúval k prádelníku.

"Čo ti v noci nedovolí zaspať, Harry?" naliehal Ron. "Sú to len nočné mory o tom, čo sa stalo alebo sú to aj iné veci? Alebo je to kvôli tomu, že sa nemôžeš rozhodnúť, či to, čo tvoj strýko povedal, je pravda alebo nie?"

"Ron, prestaň prosím," zúfalo prosil Harry. "Prosím."

"Tak mi len prezraď, čo povedal, Harry. Vzal ťa do kuchyne, zamkol dvere a potom čo urobil? Čo povedal?" postrkoval ho Ron, potláčal pocit viny za to, že núti Harryho toto prežívať.

Harry zatvoril oči a zakryl si rukami uši, zviezol sa popri prádelníku, až kým nesedel na zemi. Ron si pred neho kľakol a chytil ho zápästia, odtiahol mu ruky z uší. Harry otvoril oči a prosebne sa na neho pozrel, krútil hlavou.

Ron využil chvíľku, aby sa naozaj zblízka priateľovi prizrel.

S Harrym to šlo dole kopcom, to nebolo ťažké vidieť. Vyzeral horšie, než vtedy, keď strávil noc v Brlohu a Ron ho našiel čítať v kúpeľni uprostred noci. Kruhy pod jeho očami boli viditeľnejšie a Ron mal podozrenie, že tiež schudol. Harryho obočie bolo takmer neustále zvraštené a vždy bol napätý. Tiež si všimol, že sa mu začali neustále triasť ruky, nielen v noci, keď sa snažil bojovať so spánkom. Či to bolo z vyčerpania, nervozity alebo z niečoho iného, to Ron nevedel.

Čo sa stalo Harrymu, keď oni všetci mali na neho dávať pozor?

"Ron," zašepkal Harry, hľadel do prázdna, "všetko malo byť dokonalé, ale všetko sa rozpadá. Všetko sa rozpadá a je to len kvôli mne. Radšej by si mal.... Radšej by si sa mal prestať so mnou priateliť."

"Harry," nežne povedal Ron, "to sa nestane. Len... len sa na mňa pozri. Povedz mi, čo ti tvoj strýko povedal, dobre?"

Harry sklopil pohľad a Ron mu utešujúco položil ruku na plece. Zacítil, ako sa Harry pod tým dotykom napäl a nakoniec sa prinútil uvoľniť.

"Ale všetko, čo povedal, je pravda," začal Harry, zatvoril oči, aby sa pokúsil bojovať so slzami, ale dve mu napriek úsiliu unikli. Chcel si ich utrieť, ale Ron ho jemne chytil za zápästia a stlačil ich nadol.

"Harry, to je v poriadku."

"Nič nie je v poriadku."

Nastala dlhá pauza.

"Harry, môžeš mi to povedať," vyzval Ron. Harry sa pozrel na podlahu pri svojom boku.

Otvoril ústa, aby niečo povedal, ale v tom sa dvere na jeho spálni rozleteli a prerušili ten rozhovor. Vošiel Draca, zaváhal len, čo ich dvoch zbadal. Okamžite cúvol, keď si uvedomil, čo sa deje.

"Mrzí ma to, nevedel som, že je tu Weasley," začal s vyvalenými očami, keď sa rýchlo pohol, aby unikol z dverí. "Pokračujte v rozhovore. Porozprávam sa s tebou neskôr..."

"Nie." Harry si rýchlo utrel líca rukávom a vyskočil na nohy. "Vlastne Ron práve odchádzal. Vlastne by ste mali odísť obaja. Musím ísť na večeru. Remus robí špagety a musím byť dole."

"Harry... " protestoval Ron, keď vstával.

"Nie, Harry, nechcel som vyrušovať, ja..." zúfalo sa snažil Draco.

"Nevyrušoval si," rýchlo dodal Harry. "Ja len musím urobiť, ehem, pár vecí pred večerou. Uvidíme sa neskôr, chlapci," vravel, keď ich hnal k dverám.

"Harry, nie," rozhodne vyhlásil Ron. "Zostávam. O tomto sa s tebou musím porozprávať."

"Nie je sa o čom rozprávať. Takže sa chalani uvidíme neskôr," rozhodne oznámil Harry.

"Nemôžeš ma takto vyhnať, Harry!" zúfal si Ron.

"Ja ťa nevyháňam, Ron, len nie je o čom hovoriť, dobre?" naliehal Harry, konečne dostal tých dvoch na chodbu. "Naozaj musím práve teraz niečo urobiť a tak sa uvidíme neskôr."

Harry zatvoril dvere a nechal svojich dvoch priateľov na chodbe.

"Och, skvelá práca, Malfoy. Bravo. Naozaj bohovský výkon," zatrpknuto komentoval Ron, keď mieril dole schodmi.

Draco sa na neho zamračil. "Hej, ako som mal vedieť, že si tu? Chcel som sa s ním skúsiť porozprávať. Nedohodli sme si žiadny rozvrh alebo niečo také."

"Mohol si sa spýtať Siriusa alebo Remusa," vyštekol Ron, keď dupotali dole schodmi. "Nemyslím si, že toto zaberie. Chcem povedať, aj keď prídeme na všetko, čo mu strýko tej noci povedal, čo všetky tie ostatné veci, čo mu vravel celý jeho život? Nemyslím si, že nám Harry niekedy povie všetko. Takže čo dopekla máme urobiť?"

"Čokoľvek, čo môžeme," odpovedal Draco, než sa odletaxoval preč.

"Len dúfam, že to bude stačiť," zamrmlal Ron, než sa tiež odletaxoval.

****

"Harry?" zavolal Sirius, keď zaklopal na dvere svojho krstného syna. Harry býval obvykle prvý v dome hore, ale už bolo takmer desať a on stále nezišiel dole. Už sa ukázal aj Ron a pýtal sa, či sa nemôže porozprávať s Harrym, pretože sa stále nepomerili od včerajšej hádky. Rona tiež prekvapilo, keď zistil, že je Harry stále v posteli. Sirius mu povedal, aby zostal dole, kým on zistí, čo sa deje, ale teraz začínal pochybovať, že tam Harry len tak polihuje.

Keď sa neozvala žiadna odpoveď, otvoril dvere. Harry stále ležal na posteli, tvárou k oknu. Keď sa Sirius priblížil, zovrelo mu žalúdok, keď si všimol, že sa Harry trasie napriek letnej horúčave a že si ovracal vankúš.

Prihnal sa k nemu a pretočil Harryho na chrbát. Tvár sa mu leskla potom a vyzeral chorobne bledo. Obočie mal spojené bolesťou dokonca, keď spal.

"Harry!" zúfalo kričal Sirius, zatriasol ho jemne za plecia. Harry bolestivo zastonal a so žmurkaním otvoril oči.

"Sirius? Necítim sa dobre," zamrmlal s grimasou.

Sirius očistil jeho vankúš mávnutím prútika a priložil ruku chlapcovi na čelo. Nebolo pochýb, že má Harry horúčku a na dotyk poriadne vysokú.

"Harry, hneď sa vrátim, dobre? Len mi daj chvíľočku, v poriadku?"  roztrasene žiadal Sirius,

Harry ochabnuto prikývol a silno stisol oči.

Sirius zbehol zo schodov a utekal, až kým neuvidel Rona rozvaleného na gauči.

"Ron!" zjačal, z čoho ryšavec nadskočil a zvrtol v prekvapení hlavu. "Ron, potrebujem, aby si okamžite zohnal Snapa."

Ron sa rýchlo postavil. "Niečo s Harrym?" znepokojene sa spýtal.

"Áno, je chorý. Už choď," prikázal, než sa rozbehol späť do Harryho izby.

O pár minút neskôr vošiel do Harryho izby Snape, ktorého nasledovali Draco s Ronom.

"Vy dvaja," vyštekol Snape na oboch chlapcov po tom, čo narýchlo skontroloval Harryho. "Preletaxujte sa do Svätého Munga na šieste poschodie..."
"Nemajú šieste poschodie," protestoval Draco.

"Je to ich výskumné poschodie, takže nie je uvedené v sprievodcovi," podráždene vyštekol Snape. "V kozube len povedzte 'U Svätého Munga, šieste poschodie, deväť, päť, tri, tri'. To posledné je heslo, takže ho nezabudnite, inak vás nevpustia. Nájdite liečiteľa Callahana a povedzte mu, aby sem prišiel."

"Je Harry v poriadku?" spýtal sa Ron, keď nakúkal, aby uvidel Harryho, ktorého tí dvaja muži blokovali.

"Poďme Weasley, zoženieme liečiteľa," povedal Draco skôr, než Snape stihne na Rona najačať za to, že zdržuje.

Ron sa k nemu otočil a strnulo prikývol. Chlapci vybehli z izby.

Dvojica mužov obrátila svoju pozornosť Harrymu, ktorý medzitým znova zaspal, kým bol Sirius preč. Sirius ho jemne zobudil.

"Profesor?" zachripel Harry, keď jeho unavené oči pristáli na Snapovi. Trhane dýchal a zakaždým, keď sa nadýchol, to vyzeralo, že ho to bolí.

"Aké máš príznaky? Kde to bolí?" spýtal sa Snape vecným tónom.

"Bolí ma brucho," zakňučal. "A hlava. A všetko ostatné," dodal so slabým úsmevom, než sa zaksichtil a bolestivo rozkašľal. "Je to kvôli môjmu imunitnému systému alebo je to niečo iné?" znepokojene sa spýtal. To bolo otázka, ktorá ich všetkých trápila. Nemali potuchy, či to súviselo s tým náhodnými bolesťami hlavu, ktoré Harry mával.

"Nevieme," vážne prehovoril Snape. "Liečiteľ Callahan je na ceste, hoci pochybujem, že to bude vedieť."

"Ach, skvelé," chabo zažartoval Harry.

Čoskoro prišiel liečiteľ a trojica dospelých prinútila Rona s Dracom čakať v obývačke.

Callahan ho skontroloval, ale mohol to len uzavrieť s tým, že je Harry skutočne chorý, asi niečo, čo začalo ako niečo bezvýznamné, ale vymklo sa spod kontroly kvôli jeho oslabenému imunitnému systému. Uistil ich, že nemá žiaden dôvod veriť, že to má nejaké spojenie s Harryho bolesťami hlavy, hoci keď bude Harrymu lepšie, chcel, aby ho priviedli, aby sa pokúsil určiť, či je to pravda.

Z malej tašky vytiahol niekoľko elixírov, o ktorých si bol Harry istý, že by sa do takej malej tašky nezmestili. Jeho podozrenie, že je tá taška magická, sa potvrdilo, keď Callahan do nej strčil celú ruku až po plece. Bolo to, ako keby bol na kúzelníckej šou pre deti a poriadne si to užíval.

Harry vypil elixíry, ktoré mu nanútil, na konci sa cítil veľmi ospalý.

"Dobre, skúsime tieto elixíry. Sú tým najlepším, čo dokážem a budeme dúfať, že zaberú. Ako vidíš, Harry, budeš z nich ospalý, ale to je dobre, pretože potrebuješ odpočívať. Zajtra sa vrátim, aby som zistil, ako všetko pokračuje a či nepotrebujeme pripraviť ďalšie lieky."

"Čo sú to za elixíry?" spýtal sa Snape, keď liečiteľ dal nádobky a ampulky späť do tašky. Callahan nadobudol rovnaký výraz ako vždy, keď Snape spochybňoval jeho liečebné skúsenosti, výraz vynútenej veselosti.

"Len pár štandardných elixírov na Harryho symptómy a niečo na jeho imunitný systém. Nemajte obavy, profesor, nesnažím sa ho otráviť," povedal s uisťujúcim úsmevom. "Nech ti je lepšie, Harry," zašepkal, pohladil chlapca po vlasoch.

Harry sa so zamrmlaním rozlúčil, pretože už zaspával.

Trojica mužov potichu vyšla z izby a zišla do obývačky, kde ich čakali dvaja netrpezliví mládežníci. Callahan sa odletaxoval.

"Môžeme ho konečne vidieť?" nahnevane sa spýtal Draco.

"Harry teraz spí," informoval ich Sirius.

"Dobre, môžem aj tak zostať?" nedal sa odbiť Ron. "Nezobudím ho, prisahám. Okrem toho, robil som to už predtým, keď mal rakovinu."

"Dobre, ak zostáva Weasley, zostávam aj ja," tvrdohlavo vyhlásil Draco.

"Oceňujem, čo si urobil pre Harryho, Ron, ale myslím, že tentoraz by som sa o neho radšej postaral ja," vravel Sirius. "Viem, že vy dvaja ste jeho kamaráti, ale chcem s ním stráviť trochu času."

Chlapci neochotne prikývli. Trojica odišla, Snape prisľúbil, že sa neskôr vráti Harryho skontrolovať.

****

Keď sa Harry prebudil, Sirius mu šiel po vodu a tiež zavolať Snapa cez kozub.

Keď sa muž vrátil, Harry vstával z postele.

"Harry, prečo vstávaš?" znepokojene sa spýtal Sirius. "Okamžite sa tam vráť!"

"Sirius," pretočil Harry očami. "Som v poriadku."

"Pokiaľ nechceš, aby som ťa prinútil zostať v posteli deň navyše, či budeš chorý alebo nie, okamžite sa do nej vrátiš," vážne prehlásil Sirius.

Harry na neho prekvapene vzhliadol. "No páni, myslím, že si práve dokonale zosobnil pani Weasleyovú," rozjímal. Sirius sa pyšne uškrnul.

"Dobre, možno ma potom budeš skutočne počúvať."

Harry sa s ťažkosťami vrátil do postele, hoci sa zúfalo snažil nedať najavo, aké je to náročné. Posadil sa, oprel sa o stenu, keď ho Snape narýchlo skontroloval. Keď skončil, zamračene sa na neho pozrel.

"Harry, ako sa cítiš v porovnaní s dnešným ránom?"

"Lepšie," odpovedal príliš rýchlo.

"Tentoraz skúsme byť úprimní, dobre? Tvoj zdravotný stav od dnešného rána neprejavuje žiadnu pozitívnu zmenu. A neopováž sa mi povedať, že si v poriadku. Takže ako sa cítiš?"

Harry sklopil pohľad. "Ehm... potom myslím, že nie tak dobre," zamrmlal.

"Nezdá sa, že by elixíry, čo ti dal Callahan, niečo urobili. Vždy som vedel, že ten liečiteľ je vtip," uškrnul sa.

"A dovoľ mi hádať," sarkasticky prehlásil Sirius, "keby ťa nechal pripraviť tie elixíry, Harry by už bol teraz zdravý, správne? Musíme si týmto prejsť zakaždým?"

"Nemuseli by sme tým prechádzať zakaždým, keby ma nechal tie elixíry pripraviť," odsekol Snape.

"Liečiteľ Callahan sa snaží so všetkých síl," bránil ho Harry. "Nie je to jeho chyba, že som náhodou medicínskou anomáliou. Okrem toho, je to buď toto a byť nažive alebo byť bez toho a byť mŕtvy."

Sirius sa strhol.

"Ani mi nepovedal, čo ti dal," durdil sa Snape. "Už to nejaký čas nerobí. Štve ma to."

"To je kvôli tomu, že si stále urážal jeho elixíry a miešal sa do toho, čo sa snažil robiť s Harrym. Nemá ťa príliš rád," pripomenul Sirius. Snape na neho zazrel.

"Na tom nezáleží," odmávol to Harry. "Čoskoro to prekonám, nech je to čokoľvek."

"Neviem, či je to takto jednoduché, Harry," prehovoril Snape. "Tvoj imunitný systém s tým možno nedokáže bojovať, nech je to čokoľvek. Ale teraz ti nemôžem dať žiadny elixír bez toho, aby som vedel, čo ti ten blázon dal."

"Myslím, že toto je dôvod, prečo ti v prvom rade nepovedal, čo Harrymu dal. Asi je najlepšie nemiešať sa s čímkoľvek, čo Callahan robí. Nezabudni, Snape, hoci máš výcvik liečiteľa, nie si liečiteľom. Callahan asi lepšie vie, čo robí, než ty," jednoducho povedal Sirius.

Snape sa na neho zamračil. "Tak potom prečo sa Harry nezlepšuje?" vyzval.

"Ten chlap nie je Merlin. Ani magická medicína nedokáže všetko vyriešiť. A možno keby si prestal súťažiť so všetkým, čo robí, asi by ti tieto veci vysvetľoval radšej."

Snape sa na neho opäť zamračil, ale nechal to tak, nechcel začínať hádku pred Harrym, keď sa to dieťa očividne necítilo dobre.

"Mám Callahana rád," unavene zahlásil Harry.

"Prečo? Pretože je k tebe milý?" sarkasticky sa opýtal Snape.

"Áno," ospalo súhlasil Harry, keď si pritiahol prikrývky vyššie, pretože z tej horúčky mu bolo horúco aj zima súčasne. "Pretože je ku mne vždy milý, dokonca aj vtedy, keď som komplikovaný."

Obaja muži pocítili bodnutie viny pri tejto poznámke.

"Som trochu unavený," zamrmlal Harry, už napoly spal. "Myslím, že si ešte chvíľku pospím, ak to nevadí."

"Áno, Harry. To je v poriadku," smutne súhlasil Sirius.

Keď Snape prikryl Harryho prikrývkami, chlapec začal protestovať a pokúsil sa ich odtlačiť, hoci sa triasol.

"Harry, nechaj si ich na sebe, dobre? Teplo ti prospeje," nariadil Snape.

"...bre," zamrmlal Harry, tesne predtým než sa jeho dýchanie vyrovnalo.

Dvojica mužov mlčky opustila izbu.

"Pokús sa ho udržať v tele, pokiaľ mu horúčka nevystúpi príliš vysoko," radil Snape. "Nenúť ho jesť ani piť, ak nebude chcieť, pretože by to mohol hneď vyvracať. Vrátim sa asi o deviatej večer, aby som zistil, ako sa má."

"Nemyslím, že to bude nevyhnutné, Snape. Nemôžeš urobiť nič, ani keby sa necítil lepšie," vravel Sirius.

"Nuž, Draco bude chcieť vedieť, ako si vedie," odpovedal Snape, vynechal fakt, že aj on bude chcieť vedieť, ako sa Harry má. "Plus, nechceš vedieť, že sa jeho stav zhoršuje?"

Sirius na majstra elixírov zazrel za jeho urážlivý tón, ale nič nepovedal.

"Ako som predtým povedal, vrátim sa okolo deviatej," povedal, než sa náhle otočil a vydal sa dole, aby použil kozub.

Sirius mu za chrbtom ukázal niekoľko neslušných gest, než sa ten muž odletaxoval.

***