Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ukradnuté spomienky

3. Zabudnuté, ale nestratené spomienky

Ukradnuté spomienky
Vložené: Jimmi - 14.04. 2020 Téma: Ukradnuté spomienky
Jimmi nám napísal:

Repressed

Názov: Ukradnuté spomienky 

 

Autor:  LoveBugOC


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

3. kapitola Zabudnuté, ale nestratené spomienky

 

Prvý raz, keď ju vidí, má jedenásť a prisahá, že toto prvý raz nie je.

 

Sedí v jednom z kupé pre prvákov. Na ľavej strane: Vincent Crabbe. Na pravej: Gregory Goyle. Rodičia oboch chlapcov sú "obchodnými partnermi" jeho otca a tak, klasicky, sa s nimi priatelí už celé roky. Sú tupí, obaja, ale vďaka nim sám vyzerá bystrejšie a tak si ich drží nablízku. Oproti nemu sedí večne na nervy idúca Pansy Parkinsonová; zoznámil sa s ňou pred dvoma rokmi, jej otec je tiež "obchodným spoločníkom" jeho otca a ona sa do neho zamilovala až po uši. Keď nad ním neslintá a nesúťaží o jeho pozornosť, dokáže byť v pohode. Od nej naľavo je Theodore Nott. Jeho otec je tiež rodinným priateľom a na rozdiel od Crabba, Goyla a Parkinsonovej ho nikdy nenútili, aby s ním trávil čas. Napravo od nej sedí Blaise Zabini. Jeho otec je mŕtvy a jeho matka zvládla za posledných 11 rokov sedem ďalších manželstiev. Je jediný, kto nie je spojený s jeho rodinou cez "obchody" alebo mnohoročné priateľstvo; a je jedinou osobou, ktorému kedy veril so svojimi najhlbšími, najtemnejšími tajomstvami. Niežeby sa mu zveril. Len že by sa mohol.

 

Blaise s Theom sa rozprávajú o šepkande, ktorá sa nesie vlakom, posúva sa z jedného kupé do druhého. Hovorí sa, že tento rok bude na Rokfort chodiť Harry Potter. Jeho otec ho už varoval, že je možné, že sa Chlapec Ktorý Prežil vracia do čarodejníckeho sveta potom, čo žil jedenásť rokov so svojom muklovskou rodinou. Hovorí sa, že ten chlapec pred pár týždňami ani nevedel, že je čarodejník.

 

Nečistokrvný.

 

A potom sa dvere otvoria. A na chvíľu si Draco myslí, že vidí anjela - alebo prinajmenšom ducha. Dych sa mu zasekne v hrdle, keď nízke, drobné dievča s veľkými, huňatými vlasmi a obrovskými hnedými očami stojí vo dverách.

 

"Ahojte," priateľsky pozdraví, usmeje sa.

 

Je príliš zamestnaný zízaním na ňu, aby si všimol reakciu ostatných, ale na základe ticha, ktoré dopadlo na kupé, jej prítomnosť nie je vítaná. V ušiach mu rinčí jej hlas a on prisahá, že ho odniekiaľ pozná. Aj tie zuby; vyzerajú priveľké na jej ústa. Hoci ešte viac sú to jej oči. Obrovské jazierka hnedej a zlatej, srdečné a príťažlivé.

 

"Nevideli ste ropuchu? Môj priateľ jednu stratil, hovorí, že tu niekde vo vlaku," vraví to dievča, vyzerá nevinne.

 

"Nie," jednoducho odpovedá Theo.

 

"Ach," zamrmle, zdá sa byť sklamaná. V rozpakoch skloní pohľad k zemi, zahryzne si do pery, keď v hlbokom zamyslení trikrát špičkou topánky klepne o zem.

 

"Dobre, ak na nejakú natrafíte, volá sa Trevor," povie nakoniec, zdvihne hlavu s jemným, plachým úsmevom. "A ten chlapec sa volá Neville. Rada by som zostala a pokecala si; som taká vzrušená ohľadne školy! Ale už som sľúbila Nevillovi, že mu pomôžem nájsť Trevora - je to jeho domáci maznáčik, aby ste vedeli. Tak či tak, vďaka za váš čas!"

 

A na to sa otočí vo víre čiernej a hnedej, je preč. Draco zíza na mieste, kde práve bola, neschopný - či neochotný - pozrieť sa inam. To bolo čo? A prečo jej hlas znel tak povedome?

 

"Keby sme si museli vybrať domáce zvieratko, čo by to bolo?"

 

"Čokoľvek? Dokonca mýtické?"

 

"Čokoľvek."

 

"Bol by to drak. A dostal by meno Draco."

 

Theov prekvapený hlas ho preberie. "Kto to krucinál bol?"

 

"Volá sa Hermiona Grangerová," odpovedá Pansy. "Divné meno, že? Tak či tak na nej nie je nič špeciálne; je to len ďalšia malá humusáčka," vyšplechne.

 

"Ako to vieš?" spýta sa Draco. Časť z neho je úprimne zvedavá, ako sa to dozvedela. Ďalšia jeho časť chce, aby to boli len reči.

 

"Videla som ju v Šikmej uličke. Bola s profesorkou McGonagallovou; len humusáci chodia na nákupy s profesorom."

 

Draco zavrčí, ale viac nepovie, keď sa znova pohodlne usadí na mieste. Jeho myšlienky stále unáša k tomu Grangerovie dievčaťu, takže nahovorí Blaisa na čarodejnícky šach - ktorý pri nich dvoch trvá celé hodiny.

 

Na konci vyhráva Draco napriek tomu rozptyľovaniu.

 

Na konci dospeje k záveru, že pozná jej hlas zo Šikmej uličky.

 

[Tej noci sa mu sníva o zmrzline, smiechu a jeho dievčati.]

 

X

 

Jeho otec ju neznáša.

 

Pripusťme, Lucius Malfoy nenávidí všetkých humusákov, ale mätie ho jeho nenávisť voči nej, dokonca ešte predtým, než ju vôbec stretne. Iste, niekoľkokrát sa na ňu sťažoval - pretože do všetkého strká nos, je to vševedka, miláčik učiteľov, ktorá ho zatiaľ porazila vo všetkých predmetoch. Ale reakcie jeho otca sú nesmierne nepriateľské - dokonca na neho. Jeho slová sú kruté, lemované jedom a výraz v jeho očiach je takmer vražedný.

 

Takmer ľutuje, že mu o nej povedal, keď narazia na ňu, Pottera a Weasleyovcov v Šikmej uličke. To, ako jeho otec vyšplechne jej meno, ako na ňu zazrie, ako s ňou hovorí. Vynadá jej za jej krvný status, urobí nechutné poznámky o jej rodičoch - ktorí vážne s týmto nemajú nič spoločné. Znepokojí ho to.

 

Ale ona si rozhodne stojí za svojím, vystretá a s hrdým výrazom napriek otcovým urážkam. A on sa takmer uškrnie, pretože výraz na tvári jeho otca je k nezaplateniu.

 

Až keď sa od nich otočí, zazrie ten prchavý výraz v jej veľkých, hnedých očiach vo farbe blata. Sklamanie. Nesúhlas. Ublíženie. A zrazu skutočne ľutuje, že o nej otcovi povedal.

 

[Tej noci sa mu sníva, opäť, o jeho dievčati, o tom, ako si z nej robia tí chalani srandu - ako jej nadávajú do monštier. A dokonca jeho skutočné ja ich chce prekliať za to, že jej ubližujú.]

 

X

 

V tej chvíli, keď sa jej päsť zrazí s jeho tvárou, je zmätený. Najprv necíti nič len bolesť - ten oslepujúci druh, keď sa vám zlomí nos a spôsobí to, že červená, lepkavá krv presiakne okolo rany.

V tú sekundu sa cíti nahnevaný a ponížený - nahnevaný na tú humusáčku za to, že ho udrela, tobôž že sa ho dotkla a je ponížený púhym faktom, že ho oklamala a zvíťazila.

Znova. Ale vtedy, keď uteká hore kopcom k mostíku, keď zakazuje svojím "priateľom", aby niekomu niečo o tom povedali, začuje jej hlas. Len jeden hlas. Len jej hlas; hlas jeho dievčaťa.

 

"Och! Prepáč! Je mi to ľúto, Draco!"

 

Ozýva sa mu hlave, spôsobuje mu závrat a on sa podvedome otočí, obzrie sa na ňu. Avšak jeho pohľad dopadne len na trio, ktoré sa vydalo na cestu dole kopcom k chatrči toho obra.

 

[Tej noci sa mu sníva o "blbnutí" a jeho dievčati. Obhadzujú sa blatom, škriekajú a smejú sa, keď sa zvalia do vlhkej trávy, hrajú sa na bitku. Keď sa jej zadarí zvlášť silný úder, ktorý ho v bolesti vyšle k zemi, spanikári  a padá na kolená vedľa neho.

 

"Och! Prepáč! Je mi to ľúto, Draco!"

 

"Myslím, že vôbec nevieš odhadnúť svoju silu, He..."

 

Takmer vysloví jej meno.]

 

X

 

On - spolu s množstvom iných - ju najprv ani nespozná. Má na sebe nádherné, priliehavé ružové šaty, ktoré robia zázraky s jej dievčenskými krivkami. Vlasy má upravené, stiahnuté dozadu a naštylizované - pravdepodobne po prvý raz v jej živote. Nemá veľa make-upu, ale ten, čo má, jej zvýrazňuje oči - tak dajako mu pripomínajú roztopenú čokoládu a karamel - a pridáva farbu jej ústam.

 

Vyzerá nádherne.

 

Na chvíľu zabudne, že je to humusáčka. Zabudne, že sa priatelí s Potterom a Weasley. Zabudne, že symbolizuje všetko, voči čomu je on - či už si to vybral alebo nie. Zabúda, úplne, kým je ona.

 

A len na chvíľku zabudne, že má svoju vlastnú partnerku, ktorá ho poťahuje za ruku a škľabí sa jej smerom. Niečo hrubé poznamená o tom, ako Grangerová nie nič iné len pozornosť vyhľadávajúca pobehlica a Draco si musí zahryznúť do jazyka, aby si nechal svoje myšlienky len pre seba - že to nie Grangerová poťahuje za jeho rukáv a nevykračuje si tu, ako keby tento prekliaty hrad vlastnila.

 

Jednako, keď okolo neho prejde so svojím vlastným partnerom - jeho idolom, ale už si nie je istý, že chce, aby ním aj naďalej bol - vrhne na ňu urážku, niečo, čo ani vzdialene nedáva zmysel, pretože to je to, čo robieva.

 

[Tej noci sníva o svojom dievčati. Je oblečená ako princezná z jej rozprávkových príbehov, má diadém a iskrivé šaty. Kvôli nemu sa zatočí a radostne sa rozchichoce.

 

"Ako vyzerám?"

 

"Nádherne. Vieš, keby si nemala tie dievčenské vši."] 

 

X

 

Pocíti vinu v okamihu, keď zbadá tú červenú, zapálenú ranu na jej porcelánovo bielej ruke.

 

Prenasledovať trio a rozprášiť ich malé stretnutie DA bolo fajn – bolo to úplne neškodné. Až kým si, samozrejme, nezačal všímať tie zranenia, ktoré sa ukazovali všetkým na rukách. Nebolo treba génia, aby mu došlo, čo Umbridgeová robí - hlavne keď vezmete do úvahy ruky, ktorými píšu. Grangerová je praváčka a tie šrámy mala na ľavej ruke.

 

Umbridgeová ich,  v skutočnosti, týra. Týra ju. Zo samotnej tej predstavy mu je zle od žalúdka. Prihlásil sa do toho ich komanda, aby mal kontrolu, aby ho obdivovali jeho spolužiaci, aby ukázal svoju nadradenosť. Aby bol jeho otec hrdý. Ale nikto nič nehovoril o mučení.

 

Nachádza ju v knižnici - ako si ošetruje ľavú ruku - a než sa stihne od toho odhovoriť, štyrmi veľkými krokmi ku nej nakráča. Z vrecka v habite vytiahne malú fľaštičku čírej tekutiny a položí ju na stôl vedľa jej učebnice Transfigurácie. Ukročí o krok dozadu, vyčkáva pri nej, kým zdvihne tvár, aby sa na tú fľaštičku pozrela. Sleduje, ako sa jej mihalnice zatrepocú a zvraští nos v zmätení, keď nakloní hlavu, aby vzhliadla k nemu.

 

"Čo je to?"

 

"To je elixír."

 

Nadvihne obočie. "Nestačí ti, že mám kvôli tebe trest do konca roka, ale musíš ma aj otráviť?"

 

Pretočí očami, pokrúti s úškrnom nad ňou hlavou. "Pomáha od bolesti a od toho pálenia."

 

Znova sa zatvári zmätene, takže ukáže na jej ruku, ktorá je položená pri jej učebnici. Stiahne ju a ukryje v lone, odvráti sa od neho.

 

"I keď to už nemá cenu, nevedel som, čo urobí... čo robí. Nikdy nič o tých brkách nespomenula."

 

"Vďaka," zamrmle.

 

Prikývne, otočí sa k odchodu, než sa zarazí uprostred kroku a znova sa k nej otočí. "Je koncentrovaný, takže ho použi naraz len trošičku. Takto ho budeš mať na veľmi veľa použití."

 

Úsmev sa vkradne na jej pery. "Pochopila som."

 

Uškrnie sa. A potom odchádza.

 

[Sníva sa mu, ako vždy, keď narazí na ňu, o jeho dievčatku s oškretými kolenami. Vyzerá smutne a zmätene a ubolene súčasne.

 

Kľakne na kolená vedľa nej.

 

"Počkaj, ja to napravím."

 

"A-ako?" zavzlyká.

 

Usmeje sa, prejde rukou jemne po jej oškretej pokožke. Úsmev úžasu rozžiari jej oči.

 

"Mágiou."]

 

X

 

Keď sa nepokúša ignorovať ten oslepujúci strach, ktorý sa zmocňuje jeho duše pri možnosti, že nesplní svoju úlohu, snaží sa ignorovať toto zvláštne a... rušivé posadnutie, ktoré si vyvinul k Hermione Grangerovej.

 

To jest, keď nemyslí a neplánuje a v duchu nevyšiluje, sleduje ju. Len sleduje. Z bezpečnej vzdialenosti.

 

Niečo na nej je - niečo fascinujúce a ... je to, ako keby mal pocit, že ho niečo ku nej priťahuje. Akýsi druh spojenia. Ako keby musel vedieť, kde je, s kým je a čo robí každú minútu každého dňa. A ak to nevie, musí to zistiť.

 

V poslednom čase trávi veľa času v knižnice - určite viac než obvykle. A trávi menej a menej času s Poterákom a Lasičiakom. Väčšinu času vyzerá nešťastne a odťažito a on má tú bezdôvodnú potrebu ublížiť a mučiť osobu, ktorá jej toto spôsobila. Iste, občas ju robí nešťastnou sám - teda minimálne kedysi robieval, keď z toho mával radosť - ale, nuž, on to mal dovolené. Nikto iný by nemal mať dovolené spôsobiť, aby sa takto cítila.

 

Keď zistí, že je to kvôli Weasleymu, ktorý sa po škole posledných pár týždňov pofľakuje s tou pobehlicou Lavender Brownovou, takmer vrhne toho úbohého malého krvizradcu o stenu a prekľaje ho. Nič by sa mu nepáčilo viac, než mu rozpárať hrdlo a nechať ho trpieť, ale neurobí to - pretože, úprimne, ako by to niekomu vysvetlil?

 

Keď začnú kolovať reči, že berie Cormaca McLaggena na večierok profesora Slughorna, má v hrudi ten stiahnutý pocit, na ktorý nie je pripravený. Prečo by brala jeho? Je to hnusák a úbožiak a - vtedy si presne uvedomí, prečo ho berie a jemu sa z toho skrúca vnútornosti. Chce, aby Weasley žiarlil.

 

A preto, nevyhnutne, na ten večierok vrazí. Aby zistil, kde je, s kým je a čo robí. Zaplaví ho pocit uspokojenia, keď si všimne, ponad Filchove vyhúknuté rameno, že sa vyhýba svojmu vlastnému rande. Aspoň sa dokáže o seba postarať sama.

 

O dve hodiny neskôr sa ocitá v temnej chodbe pred miestnosťou, v ktorej sa večierok koná. Čaká na ňu. Keď sa dvere otvoria a jeho spolužiaci začínajú vychádzať po dvojiciach, zadrží dych. Čo ak je s niekým? Čo ak sa rozhodne odísť s Potterom? Alebo horšie, čo ak skutočne odíde s tým tupohlavcom McLaggenom?

 

Zbadá sukňu jej šiat skôr než uvidí ju. Samu. Uvedomí si, že na ňu zíza, sleduje ju, keď sa začne vydávať po chodbe - rovno k nemu. Než stihne vôbec uvažovať, vyskočí z tieňa a stočí ruku okolo jej zápästia, strhne ju do výklenku. Vykríkne, keď ju pritlačí o stenu, snaží sa voči nemu bojovať. Ale on je silnejší, hoci ho kopne do stehna. Zavrčí, pritlačí v panike telo o jej, aby ju znehybnil a upokojil.

 

"Neublížim ti," zašepká jej do ucha.

 

Prestane bojovať, celé jej telo sa vypne. "Malfoy... čo chceš?"

 

Odtiahne sa dosť na to, aby sa na ňu pozrel, nosom zavadí o jej v ich bezprostrednej blízkosti. Dokáže vycítiť jej obavy a jej strach cez teplo jej tela. Oči má široké zvedavosťou a zmätením, keď mu pohľad opätuje. "Nie-niečo sa stane, zajtra, Grangerová. Niečo zlé," zamrmle. Jeho hlas znie zúfalo, dokonca aj pre neho.

 

"Čo sa stane?" 

 

"Nemôžem ti to povedať. Len... len dávaj na seba pozor," zašepká vážne. "Ochráň svojich priateľov."

 

A potom, skôr než jeho ústa prezradia niečo ďalšie, vytratí sa.

 

[A potom, keď leží v posteli, mu to dôjde... prečo  má pocit, že ho priťahuje. Prečo má pocit, že ju musí chrániť a prečo je ňou taký posadnutý.

 

Pripomína mu jeho dievča.

 

Takže niet sa čo čudovať, pretože bol posadnutý a snažil sa ju chrániť tak dlho, ako si dokáže spomenúť.]

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Tak trochu jsem doufala, že se Dracovi rozsvítí po té Hermionině ráně pěstí, ale to byl samozřejmě nesmysl a hlavně takto je to lepší. Krásně shrnuté jejich společné momenty z kánonu s dokonale vysvětleným poflakováním Draca před prostorami, kde se konal Křiklanův večírek. Pecka! Jdu na další, ale moc děkuju, Jimmi. Je to zážitek číst!

Re: 03. Zabudnuté, ale nestratené spomienky Od: TaraFaith - 16.04. 2020
Strašně se mi líbí, jak autorka postupně rozplétá celý příběh a zároveň v každé kapitole přibude něco, nad čím se zamýšlím.. Moc se těším na pokračování. Děkuji za překlad.
Už ju mám nahrubo, ale bola príšerne dlhá, tak si dávam pred ďalším čítaním pauzu. Ale každý nový komentár mi ju pripomenie, takže možno sa do utorka dočkáte. Ďakujem krásne. Draco je tam úžasný. Hrozne sa mi to páčilo. Veď uvidíme.

Už jsi to tu, Jimmi, zmínila, že autorka prošla všechny důležité okamžiky a taky poukázala na to, že Lucius Hermionu opravdu nesnáší. A asi chápeme proč. I když pořád by mě zajímalo, jak to bylo tehdy v dětství, kde k sobě přišli. Draco evidentně s léty začíná paměťové kouzlo prolamovat. Ty sny... A Hermiona musí aky, když v těch okamžicích, kdy jsou sami, se na něj zuřivě nevrhá. Moc děkuji a těším se na pokračování.
Je to vysvetlené (medzi riadkami) vo štvorke, ale bola príliš dlhá - nedalo sa to seknúť - tak potrebujem odstup pred doladením. Ale zahriala mi srdiečko. Až tak, že som to musela strihnúť prvou kapitolou s Nezachrániteľného, to je iný záhul. Moc sa teším, že čítaš. Je to neskutočné, občas mi to pripomenie Brko, krátke vety, kde si celú omáčku okolo musíš domyslieť. Ďakujem krásne. PS. Už začínam byť v pohode, dnes som dokonca nezamestnaná, ako nám skrátili úväzok, takže vychutnávam v záhrade nádherný slnečný deň (ďalší splnený sen - stačilo neobmedzené dáta v mobile a slnečník, aby som videla na monitor). Tam pri garáži, ak si spomínaš, Ali ma stráži. Syn vypratáva garáž, rozhodujem, čo je poklad a čo bordel... Som v pohode. Budem v pohode.

No páni, v úterý ráno jsem se sem podívala, a nic - kde se tu vzaly hned dvě kapitoly :-) Tohle je takový milý, místy trochu matoucí příběh. Asi si ho budu muset pořádně přečíst, až bude kompletní. Moc se těším. Mám pocit, že dneska se mi jaksi nedaří myslet... Díky.
No tú jednu si musela vynechať, tá je vonku fakt dávno :) Niečo bude vo vzduchu... dnes sa mi absolútne nedarilo myslieť, zabitý deň, nič nechcelo fungovať... Máš aspoň Flawed dokončený.

Tak odsud asi pramení Luciosovo nadšení a obdiv k Hermioně... to dává smysl, včetně Dracova zaujetí. Děkuju za překlad a těším se na pokračování. Co bude to zlé zítra, už si to z kánonu nevybavuju. Draco se v tom pěkně máchá a Mione? Ta asi netuší vůbec nic nebo příště nakouknem zas do její hlavy?
Ja myslím, že má byť, že vpustil smrťožrútov do školy. Hoci to sa udialo inokedy, ale tiež ma nič iné nenapadlo. Možno sa to ešte spomenie, ale zvyšok určite nie je podľa kánonu. Díky.

Re: 03. Zabudnuté, ale nestratené spomienky Od: margareta - 14.04. 2020
Takže, jestli tomu správně rozumím, on si ji nepamatuje, jenom mu připomíná někoho, o kom se mu zdává. A ona si na něj nevzpomíná vůbec. Oběma jim ,,někdo " vymazal vzpomínky, ale Dracovi asi ne dost. Jak to, že Hermiona si nevzpomíná ani trochu? Nebo vzpomíná, ale pro Dracovo chování jenom dělá, že ne? Tohle je takové čtení, jak když se člověk řízne. Ví, že ho to nezabije, ale kvůli tomu to nebolí míň! Doufám aspoň, že to dobře dopadne!!! A co jsou to ty dívčí vši? Děkuji za kapitolu, Jimmi, i když bolavou. Ale je to tak zajímavé a nezvyklé pojetí dramionky, že se už nemůžu dočkat, jak to bude dál! Díky!
To bolo v predtým - keď jej hovoril, že prečo ju jeho otec nemá rád. Zahovoril to že dievčatá mávajú vši. Hermione je povedomý (preto názov 2. kapitoly je Povedomé spomienky, to bolo z jej pohľadu), Našla som ti to: "On je... On nemá rád... váš druh." "Aký môj druh?" "Dievčatá. Vieš, majú vši." "Nie, nemáme! Chalani majú vši!" Ďalšia kapitola sa volá Pravda. Už som to chcela mať celé, ale zasiahol reálny život a musela som riešiť iné veci. Mňa fascinuje, ako v jednej kapitole dokázala prejsť cez všetky "dramione" momenty v kánone - vlak, ples, tá facka či rana do ksichtu... som si pritom vybavovala, ako sa používajú vo fanvideách... Díky moc.

Prehľad článkov k tejto téme:

LoveBugOC: ( Jimmi )26.04. 20206. Pochopenie II
LoveBugOC: ( Jimmi )23.04. 20205. Pochopenie
LoveBugOC: ( Jimmi )20.04. 20204. Pravda
LoveBugOC: ( Jimmi )14.04. 20203. Zabudnuté, ale nestratené spomienky
LoveBugOC: ( Jimmi )06.04. 20202. Povedomé spomienky
LoveBugOC: ( Jimmi )06.04. 20201. Potlačené spomienky
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod