Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pochopenie

Veľké, drevené schodisko.

Pevnosť, ktorá vyzerá ako hrad sediaci na strome.

"Čo je to za miesto?"

"Dom na strome! Môj otec mi urobil minulé leto. Super, že?"

"Je... je bezpečný?"

"Samozrejme, že je bezpečný, hlupáčik. Je to to najbezpečnejšie miesto, ktoré poznám."

X

Hermione sa zasekne dych v hrdle v okamihu, keď sa jej prestane točiť hlava a jasne vidí, kde je. Obzrie sa okolo seba - na lesnú pôdu, na vysoké stromy, ktoré ju obklopujú. Ale hlavne hľadí na strom pred sebou, na ten najväčší a najvyšší zo všetkých, na ktorom je postavený dom. Jej dom na strome; ten, ktorý jej otec postavil pred rokmi v lese pri dome starej mamy. Keď bola malá, chodievala sem po celý čas, ale prestala, keď mala asi sedem.

Pozrie sa na človeka, ktorý stojí vedľa nej a ktorý ju sleduje spod kapucne, keď sa pokúša nájsť odpovede v jeho tvári. Je bez výrazu a jeho oči sú nečitateľné, len na ňu zíza s rukami vo vreckách. Tisícky otázok jej poletujú v hlave, ale jedna je neodbytná: ako vie o tomto mieste?

Dôjde jej, že už asi pozná odpoveď a že to je dôvod, prečo sa nebojí.

"Spoznávaš ho?" spýta sa Draco ticho.

"Samozrejme, že spoznávam, je môj," odpovedá rovnako slabým hlasom. "Ale ako si... prečo..."

"Najprv ťa očistíme, dobre?"

Roztržito prikývne, dovolí mu, aby ju viedol k ručne vyrezávanému schodisku. Keď vstúpi do domčeka, je tichá, váha... pretože nevie čo očakávať.

Je úplne rovnaký, ako si ho pamätá... až na to, že je menší (možno preto, že ona je väčšia) a zaprášenejší.

Všetko je presne tak, ako to zanechala.

Draco ju vedie k jednej z dvoch stoličiek a povie jej, aby sa posadila. Urobí tak a on pomaly zdvihne svoj prútik k nej, zamrmle niekoľko rýchlych čistiacich kúziel. Keď skončí s jej pokožkou, presunie sa k jej vlasom a potom k oblečeniu.

Za pár minút vyzerá znova ako svoje staré ja.

Chvíľu nato sa prechádza po tom malom priestore, opatrne prstami pohládza hladké drevo. Na okennej rímse malého okna, ktoré tam zasadil jej otec, je vyrezané: "DM/HG" - a ona okamžite vie, čo to znamená. V bruchu sa jej roztrepocú motýle a srdce jej skočí do hrdla, keď sa otočí tvárou k nemu. "Takže... všetko vysvetli. Od začiatku."

X

Nad ich hlavami žiarivo svietia hviezdy.

Pod nimi jemná tráva zmäkčuje tvrdú zem.

"Chcela si niekedy... zmiznúť?"

"Čože? Ako niekam utiecť?"

"Áno, také niečo."

"Raz. A ty?"

"Kam by si šla?"

"Do môjho domu na strome. Kam by si šiel ty?"

Pauza.

"Do tvojho domu na strome."

"Prečo?"

"Pretože to je prvé miesto, kam by si šla ty."

X

Oblizne si pery a potom otvorí ústa, aby odpovedala, ale tie slová na jej jazyku zamrú. Nevie, čo povedať alebo ako reagovať. Zíza na neho, vníma ten nevinný, nádejný výraz v jeho tvári, jemné rysy. Hovorí pravdu, vie, že hovorí a kým tomu nie je také ťažké uveriť, je takmer nemožné to pochopiť.

"Takže," začne váhavo, postaví sa pred ním v tom obmedzenom priestore. "Takže sme sa poznali pred Rokfortom - boli sme priateľmi."

"Áno."

"A potom to zistil tvoj otec a použil na teba Obliviate..."

"A moja matka ho použila na teba, áno."

"A to je dôvod prečo... prečo celé tie roky bolo medzi nami to zvláštne napätie."

"Správne."

"To preto som mala stále pocit, že ťa odniekiaľ poznám."

Prikývne.

"A tebe sa o mne snívalo."

"Áno. Často - po celý čas, začalo to, keď som mal asi osem. Lenže som nevedel, že si to ty."

"Aj ja som mala sny," zašepká zamyslene. "Bolo to... bolo to ako, keby som ťa poznala, vieš? Ako... keby som vedela, že je na tebe niečo viac, než čomu nechávaš ľudí veriť."

Pousmeje sa, skloní hlavu, keď sa predkloní s lakťami na kolenách.

"Ale to neboli v skutočnosti sny, že nie? Boli to spomienky... z čias, keď sme boli deťmi."

"Áno, myslím si to."

Rozzúrene zažmurká, keď sa postaví. Začne sa pred ním prechádzať a on sleduje každý jej pohyb. Vie, čo si myslí vďaka výrazu jej tváre a ten výraz vyzerá ako konflikt.

"A-ako je to vôbec možné? Chcem povedať... predsa na nás použili Obliviate... jednoducho si nemôžeme sami  spomenúť. To je proti všetkému, čo nás učili. Je to, ako keby sme porazili mágiu, ale ako niekto porazí mágiu?"

"Láskou," zašepká. Ich pohľady sa na pol sekundy zrazia, keď sa k nemu stočí tvárou a on sklopí pohľad k podlahe. Prehrabne si vlasy a pošúcha krk, než sa tiež postaví. "Moja... ehm... moja matka to včera spomenula môjmu otcovi... povedala, že možno láska je silnejšia než mágia."

Zažmurká, pochybovačne na neho hľadí.

Neohrabane si odkašle. "Alebo to možno nie je tým, neviem."

"Nemôže to byť láskou," odpovedá. "Bolo nám sedem, nemohli sme byť zamilovaní."

Pokrčí plecami. "Možno sa to netýka len romantickej lásky."

"Och..." zamrmle, odmlčí sa.

Nastane medzi nimi ticho, keď sa prechádza a obdivuje svoje bývalé útočisko. On, medzitým, si praje, aby jej mohol povedať viac... povedať jej, že mu skutočne na nej záleží, že dokonca aj keď jeho sny bývali len snami, pre neho to bolo vždy skutočné. Avšak vie, že na to je príliš skoro.

"Mali by sme nájsť Harryho s Ronom," prehlási.

"Potrebuješ si odpočinúť," povie jej.

"Ale oni..."

"Nájdeme ich," uistí ju. "Nájdem spôsob, ako ich nájsť čo najskôr. Ty si potrebuješ odpočinúť."

Vzdychne si, unavene prikývne. "Dobre. Áno. Fajn."

"Dobre."

"Ako ich chceš nájsť?"

"Nemám potuchy."

"Viem, kam môžeme ísť. Ale neviem, či tam budú."

X

"Myslíš si, že majú o mne pravdu?"

"Kto?"

"Tí druhí chalani."

"Pravdu o čom?"

"... že som škaredá."

"Nie, nemyslím si, že majú pravdu."

"Ale majú... mám príliš kučeravé vlasy, mám priveľké zuby..."

"Si pekná, Hermiona. Sú to jednoducho idioti."

"Vážne?"

"Prisahám."

X

Upiera pohľad na špičku Harryho prútika, ktorý jej mieri rovno do tváre.

"Krucinál, Harry!" zareve Ron spoza svojho priateľa.

"Musíme si byť istí, Ron," pokojne odpovedá Harry, napriek váhaniu v jeho očiach.

Hermiona prikývne. "Spýtaj sa ma na čokoľvek."

"Čo stálo na mojej zlatonke, keď som sa jej dotkol?" spýta sa Harry.

"Otvorím sa na konci."

V tú sekundu Harry skloní prútik, Ron sa pretlačí okolo neho a takmer ju zvalí, keď ju mocne objíme. Harry ju objíme hneď nato.

"Mali by sme zobudiť ostatných," vzrušene vraví Ron, prejde okolo nej do chodby, aby vybehol hore schodmi na druhé poschodie Grimmauldovho námestia č.12.

"Nie!" rýchlo protestuje Hermiona, stihne ho zachytiť za ruku. "Nie, ja len... nechaj ich spať. Uvidím ich zajtra. Okrem toho, musíme sa porozprávať."

"Ako si nás našla?" zvedavo sa pýta Harry. "Ako si vôbec utiekla?"

"To o tom sa musíme porozprávať," odpovedá. "Pochopte, nemali sme potuchy, kde vás vôbec začať hľadať a potom som..."

"Počkaj, zadrž," zastaví ju Ron, tvári sa zmätene. "My? Kto je to 'my'?"

Hermiona zažmurká, zatvári sa váhavo, keď sa pohne k východu z chodby, aby sa uistila, že sa postaví medzi svojich priateľov a jej, nuž, priateľa.

"Už môžeš vyjsť," povie nahlas.

Harry s Ronom obaja tak dajako vedia, že nehovorí ani s jedným z nich.

V tej chvíli sa za Hermionou objaví Draco, čím postaví Harryho s Ronom do pozoru. Zdvihnú prútiky, namieria ju za ňu a priamo na neho.

Inštinktívne sa postaví na jeho obranu, lepšie sa posunie medzi blondiaka za sebou a špičky ich prútikov. "Nie! Prestaňte... skloňte prútiky," prosí.

"Ale Hermiona..."

"Povedala som, aby ste sklonili prútiky, nie je nebezpečný," pokojne im hovorí, krátko sa na neho obzrie - vyzerá pokojne, ale tiež bojuje s tým, aby nevytasil vlastný prútik. Znova sa pozrie na Harryho s Ronom - Harry vyzerá váhavo a neisto a Ron len zúrivo.

"Je to smrťožrút, čo s ním krucinál robíš?" dožaduje sa Ron.

"Všetko môžem vysvetliť, len odložte prútiky," znova prosí. "Verte mi."

Harry, ten logickejší z nich dvoch, skloní prútik prvý. Ron ho nasleduje a neochotne spustí ruku k boku. Takmer počuje, ako sa Draco za ňou uškrnie, ale rozhodne sa ignorovať to a namiesto dá najavo uznanie svojim priateľom tým, že sa na nich usmeje.

"Ďakujem vám," povie potichu.

"Je to on, kto by nám mal ďakovať," útočne zamrmle Ron, jeho nahnevaný pohľad sa zavŕtava do Dracovho tela.

Len tak-tak zadrží pretočenie očami - napokon, nepoznajú detaily tejto situácie - a namiesto toho ich troch vedie k dlhému jedálenskému stolu. Harry s Ronom zaujmú dve miesta na jednej strane stola a Draco si sadne na druhú, rovno oproti nim. Hermiona, keďže je poriadne nervózna, sa postaví vedľa neho, tvárou k svojim priateľom. Zhlboka, upokojujúco sa nadýchne, keď sa pripravuje povedať svojim priateľom všetko, o čom si len teraz uvedomila, že je pravda.

X

"Skutočne od nás očakávaš, že uveríme, že on nie je hrozba?" nemôže uveriť Ron.

"Nie je," trvá na svojom Hermiona. "Nie je hrozbou a nie je nebezpečný - nie pre nás."

"Tak pre koho?"

"Vieš, čo som myslela, Ronald. Je na našej strane..."

"Trápil ťa!" zreve Ron, postaví sa tak rýchlo, že zvalí stoličku dozadu.

Hermiona sa pri tom zvuku strhne a kútikom oka zachytí, ako Draco zahanbene skloní hlavu. "Ron..."

"Trápil ťa celé roky, Hermiona... nadával ti, posmieval sa ti. U Merlinovho mena, díval sa, ako ťa jeho vyšinutá teta hodiny mučí a neurobil nič, aby ju zastavil!" nahnevane kričí.

"Ron..."

"A to nehovorím o tom, čo urobil nám..."

"Ron!" skríkne, spôsobí, že zarazí vlastný krik a pozrie sa na ňu. "Už som ti povedala..."

"Áno, áno. Zahojil tvoje zranenia a pomohol ti utiecť a potom ti nakecal nejakú fantastickú historku o tom, že ste dávni stratení priatelia, ktorým vymazali spomienky a tie sa teraz magicky znovu objavili," vyštekne, pretočí očami. "To sú kecy a je to šialené  a ty si šialená, ak mu veríš. Asi sa ti len snaží dostať do hlavy... aby pomohol Veď Vieš Komu..."

"Nič také nerobí!" obranne zjačí Hermiona. "Nemyslíš, že keby sa mi snažil dostať do hlavy, tak by ma tam nechal... stále by nechal Bellatrix, aby ma mučila, až kým by som niečo neprezradila?"

Ron zažmurká, zíza na ňu. Potom stočí svoj pohľad na Draca. "Čo si jej urobil?"

"Nič som neurobil, Lasičiak, a keby si ju aspoň raz vo svojom prekliatom živote skutočne počúval, vedel by si to," zatiahne Draco, zdanlivo ničím neovplyvnený.

Ron sa ponad stôl na neho vrhne, ale Harry ho včas zachytí a zadrží ho späť... medzitým Draco inštinktívne vyskočí sám na nohy a Hermiona sa pohne, aby ho chránila. Ron sa vytrhne z Harryho zovretia. "Takže ty jej veríš?" spýta sa Ron svojho najlepšieho priateľa, spýtavo sa na neho hľadá. Ty veríš jemu?"

"Nemáme žiaden dôvod, aby sme neverili," pokojne odpovedá Harry.

"Je to smrťožrút! Má Temné znamenie - všetci sme ho videli..."

"Prinútili ho, aby ho prijal, Ron," potichu vraví Hermiona, čím získava všetkých pozornosť. "Musel ho prijať, aby ochránil svoju rodinu. Je rovnakou obeťou tejto vojny ako sme my. Bol rovnako vydesený a dvojnásobne osamelý. Nikdy ho nechcel prijať. Teraz je na našej strane - časť z neho vždy bola," zašepká, krátko sa na Draca obzrie. Ponúkne jej slabý, stuhnutý úsmev a ona ho opätuje, než sa znova obráti k svojim priateľom.

Zdá sa, že sa Ron upokojí, ale len tak tak. A Harry, ktorý počas celej doby zostával pomerne pokojný, sa tvári zamyslene. "Ty mu veríš?" spýta sa jej.

Prikývne. "So svojím životom."

"Potom môže dostať izbu," vraví Harry, kývne hlavou ku schodom. "Bude tu bývať, ale nebude mať dovolené zúčastniť sa stretnutí Rádu, až kým si nebudem istý, že mu môžem veriť. Dohodnuté?" Pozrie sa priamo na Draca.

Draco prikývne a zasunie si ruky do vreciek. "Dohodnuté."

X

"Harry sa chce dostať do Bellatrixinho trezoru."

Draco zažmurká, hľadí na ňu ponad stôl.

"Hermiona!" protestuje Harry na druhom konci.

"Harry... povedala som ti, môže nám pomôcť. Je to koniec-koncov jeho teta."

"To je presne dôvod, prečo nám nepomôže," zamrmle Ron vedľa Harryho.

Hermiona na neho krátko zazrie, než sa otočí späť na Draca. "Čo myslíš?"

Draco sa zakloní a založí si ruky na hrudi, jeho pohľad upriamený na jej nádherné oči. "Myslím, že to bude takmer nemožné."

"To som povedala aj ja," hovorí Hermiona. "Ale podľa jej reakcie na to, že sme mali Chrabromilov meč..."

"Myslíš si, že ukrýva viteál."

"Čo myslíš ty?"

"Neprekvapilo by ma to. Je Veď Viete Kým posadnutá. A ak je tak znepokojená ako znela, šance sú, že teraz zabezpečila svoj trezor viac než predtým."

"Presne. Takže musíme nájsť nejaký trik... a jediné, čo ma napadá, je použiť..."

"Odvar všehodžúsu."

"Áno. A mám jej vlasy, keď ma... Boli na mojom svetre. Môžeme ich použiť."

Na chvíľu sa zamyslí. "Ľudským okom je nezistiteľný, čo znamená, že pokiaľ sa to urobí rýchlo, kým si niekto všimne, že nie si ona, mohla by si byť dávno preč. Ale stále je to riskantné, Grangerka. Čo ak tie vlasy nie sú jej?"

"Sú jej," zašepká, hlas sa jej len trošku trasie.

Prehltne, takmer neviditeľne prikývne. "Čo ak majú nejaký bezpečnostný detail? Alebo bezpečnostnú otázku?"

"Je to riziko, ktoré musíme na seba vziať."

"A ty budeš tým, kto ho vezme?"

Prikývne. "Taký je plán."

Prikývne, znepokojený, napriek faktu, že sa tvári maximálne unudene. "Myslím, že by to mohlo vyjsť."

Ron hľadí medzi nimi doma, zhnusený výraz v tvári. "Fajn, teraz keď máme jeho požehnanie, môžeme začať variť elixír?"

"Ja už som začala," odpovedá Hermiona, vrhne pohľad na ďalší stôl.

Draco sa uškrnie. "Samozrejme, že začala."

X

Draco vzhliadne od knihy, keď Hermiona vojde do izby. Rýchlo sa na posteli posadí a zatvorí knihu, ktorú položí na nočný stolík. "Hej," pozdraví.

"Hej," opätuje pozdrav. "Smiem...?" spýta sa, odmlčí sa, keď ukáže na koniec jeho postele.

"Jasne," prikývne, posunie sa tak, aby sa mohol oprieť o záhlavie postele. Prehltne guču v hrdle, keď sa ona pohne dopredu, aby sa posadila. Zajtra odchádza - a vo všetkej úprimností, čím viac sa ten deň blíži, tým je znepokojenejší.

Krátko niečo zviera vo vrecku svetra, než vytiahne igelitové vrecko a podá mu ho.

Pozrie sa do neho, a jeho pohľad dopadne na jediný blonďavý vlas. "Čo je to?"

"Je tvojho otca. Našla som ho na spodku svojich riflí - pre istotu som si ho nechala," zašepká.

"Čo-čo chceš, aby som s ním urobil?

"Chcem, aby si ho použil - aby si zajtra išiel s nami."

Zažmurká, vyvalí na ňu oči. "Čože?"

"Chcem, aby si šiel. Viem-viem, že si budeš robiť starosti a ja budem poriadne vystrašená - a myslím, že ak ku Gringottom vojdú Lucius aj Bellatrix, bude to uveriteľnejšie," vysvetľuje.

Prikývne. "A tvoji chalani sú s tým v pohode?"

Usmeje sa, pretočí očami. "V tejto záležitosti nemajú na výber."

X

 PS. To nie je koniec. Rozhodla som sa to rozdeliť, pretože kapitola je 2x tak dlhá ako ostatné. Zvyšok pôjde ako 6. kapitola.