Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. Pochopenie II

 

Draco stojí v zadnej časti obývačky, pohráva sa s pohárom šampanského a sleduje, ako Ginny otvára svoje narodeninové darčeky. Oni - Rád - sa rozhodli krátko si odpočinúť od vojny a osláviť ich. Weasleyovci, Potter, Grangerová a niekoľko ich vrstovníkov sú účastníkmi tohto zhromaždenia. A napriek tomu, že nie je súčasťou Rádu - a faktu, že ho väčšina domu vôbec nemá rada - automaticky pozvali aj jeho.

 

A dôvod, pre ktorý sa tak stalo, sedí s prekríženými nohami na zemi vedľa svojej priateľky, ukazuje Ginny, ako používať akési muklovské zariadenie, čo jej práve dala. Sleduje ju z diaľky, ponad okraj svojho pohára. Vyzerá nádherne. Ale čo je dôležitejšie, vyzerá zdravo - obrovské zlepšenie odvtedy, čo sa sem pred tri a pol týždňami dostali.

 

"Malfoy."

 

Odtrhne od nej pohľad, aby sa na pozrel na muža vedľa seba. "Potter."

 

"Mal by si vedieť, že Hermiona trvá na tom, aby si sa zúčastnil zajtrajšieho stretnutia."

 

Uškrnie sa. "To je tvoj spôsob, ako mi povedať, že si mi to povolil, Vyvolený?"

 

Harry na neho zazrie. "Len preto, že ti Hermiona zjavne verí a ja som vždy veril jej úsudku."

 

Draco prikývne a znova jeho pohľad nájde ju.

 

"Skutočne ti na nej záleží?"

 

"Čože?"

 

"Na Hermione - skutočne ti na nej záleží?"

 

Draco sa na neho ešte raz pozrie. "Áno."

 

"Čo sa zmenilo?"

 

"V skutočnosti nič," priznáva. "Myslím, že časti zo mňa na nej záležalo vždy, pretože časť zo mňa to vždy vedela."

 

"Vedela, že si ju poznal?"

 

"Vedela, že mi na nej záležalo."

 

Harry prikývne, založí si ruky na hrudi, keď sa pozrie na svoju frajerku a spomínané dievča. "Prečo si jej dal prednosť?"

 

"Prepáč?"

 

"Pred svojou rodinou. Šiel si proti priamym príkazom svojho otca, aby si ju zachránil a teraz si tu, s ňou. Prečo?"

 

Draco si oblizne pery, než do seba hodí zvyšok svojho šampanského. "Bolo to správne. Po tom, čo som si uvedomil, čo sa deje... čo sa stalo... bolo to, ako keby žiadna iná možnosť neexistovala."

 

Medzi nimi nastane chvíľu ticho, kým ho Harry nepreruší. "Dúfam, že sa v tebe nemýli, Malfoy."

 

X

 

Sedí za pianom, hrá pieseň z detstva, keď si sadne vedľa neho. Ohliadne sa na ňu, kým jeho prsty stále kĺžu po klávesoch a ona sa na neho nežne usmeje, než sklopí pohľad na tie klávesy. Vlasy má stiahnuté dozadu do drdolu, čo priťahuje pozornosť k jej hladkému, jemne vyzerajúcemu, bledému krku. Vyzerá pohodlne v príliš veľkom svetri a predsa prirodzene nádherne.

 

Ako to že si to nikdy predtým nevšimol?

 

"Tú pieseň milujem," zašepká, keď skončí.

 

"Aj ja," usmeje sa.

 

"Kde si sa ju naučil?"

 

Zažmurká. "Ja... ja naozaj neviem. Je to, ako keby som sa jedného dňa zobudil a len som ju... vedel."

 

"Kedysi som ju hrávala, keď som bola malá, ale nikdy som nevedela, odkiaľ ju poznám," priznáva.

 

Chvíľu na seba zízajú a on sleduje so slabým úškrnom, ako jej na lícach vystupuje farba.

 

"Ne-nemyslíš...?"

 

"Myslím, že to vieme obaja," zašepká.

 

Usmeje sa, neveriacky pokrúti hlavou. "Stále nechápem, ako je toto všetko možné."

 

Pokrčí plecami. "Neviem. Myslím, že moja matka mohla mať pravdu."

 

"Láska?"

 

Prehltne guču v hrdle, keď sa otočí, aby sa na ňu pozrel poriadne. "To dievča v mojich snoch znamenalo pre mňa celý svet, Grangerka. Aj vo sne aj v skutočnom živote. Bola pre mňa všetkým."

 

"Takže," začne pomaly, váhavo, "ak ja som to dievča z tvojich snov, potom..." Zmĺkne, v ústach jej vyschne a v mysli uháňajú tisícky myšlienok, takže sa nemôže sústrediť.

 

Prikývne a nervózne si oblizne pery.

 

Zažmurká. "Si do mňa zamilovaný, Draco?"

 

Dych sa mu zachytí v hrdle a chvíľu na ňu hľadí. "Myslím, že by som klamal, keby som povedal, že nie som."

 

Vidí tu pravdu, tú nežnosť a emócie v jeho svetlo-šedých očiach a vie, že hovorí pravdu. Ale nevie, že ich z chodby sleduje Ron.

 

X

 

Nadskočí, keď ju za chrbtom vyplaší a inštinktívne si priloží ruku na srdce. "Ronald Weasley!" káravo vykríkne.

 

"Prepáč," zachichoce sa a pohladí ju po chrbte. Nakloní sa ponad jej plece a zhlboka vdýchne nosom vôňu čohokoľvek, čo pripravuje. "Čo varíš?"

 

"Čokoládový fondán - mama mi ho kedysi robievala stále," odpovedá.

 

"Vonia úžasne. Aká je príležitosť?"

 

Pokrčí plecami. "Draco sa ma naň spýtal a tak som povedala, že ho urobím."

 

Nahlas zastoná, pretočí očami, keď cúvne a oprie sa o ostrovček za ňou. "Skutočne tomu neveríš, však? Že ste dávni stratení priatelia či také dačo..."

 

"Samozrejme, že tomu verím," vraví, pomaly mieša čokoládu. "Zažila som ten istý druh snov, Ron. Skutočne sme boli priateľmi, jeho rodičia skutočne na nás použili obliviate a skutočne je na našej strane."

 

"Takže to mení fakt, že ťa posledných, koľko, šesť rokov šikanoval?"

 

Vzdychne si. "Nebolo to také zlé - a okrem toho, mal slušný podiel v nie tak zlých okamihoch. Varoval ma pred smrťožrútmi na Svetovom metlobalovom poháre a varoval ma, než..."

 

"Než vpustil smrťožrútov do školy, ja viem. Pretože aj on bol smrťožrút, Hermiona."

 

"Bol," pripomenie. "Ľudia sa menia."

 

"Áno, teraz je z neho prekliaty svätec," zamrmle.

 

"Pozri, nemôžeme sa rozprávať o niečom inom?"

 

"S radosťou," súhlasí. "Vlastne viem presne, o čom sa spolu môžeme porozprávať."

 

"O čom?"

 

"O nás."

 

Zažmurká. "Ron..." váhavo zamrmle. "Nemyslím..."

 

"No táák, Miona, už sme sa o nás nerozprávali celé mesiace - dopekla - už sme sa celé mesiace nerozprávali o ničom inom než o Malfoyovi. Poďme sa rozprávať o nás - chýbaš mi."

 

"Aj ty mi chýbaš, Ron, ale..."

 

Vykročí k nej, otočí ju, keď ju chytí za plecia tak, aby sa na neho pozrela. "Ale čo?"

 

Keď sklopí pohľad k zemi, natiahne krk, aby videl jej tvár, znepokojene.

 

"Stále chceš to, o čom sme sa rozprávali, správne? Ty a ja, po vojne."

 

Prehltne nervóznu guču v hrdle, keď zdvihne svoj váhavý pohľad. "Ja... ja neviem."

 

Ukročí dozadu, ako keby mu dala facku. Svaly v tvári sa mu napnú, keď jeho myšlienky skončia s jediným záverom. "To je kvôli Malfoyovi?"

 

"Je to viac než len o tom," zašepká.

 

"Ale on je toho súčasťou," uzavrie. "Niečo k nemu cítiš? Si do neho zamilovaná? Alebo sa ti len páči fakt, že je ‘dobrý’ a ‘nevinný’ a ‘zle pochopený’..."

 

"Neviem, Ron! Neviem," priznáva.

 

Zažmurká. "Fajn, tak mi daj vedieť, keď na to prídeš."

 

Vzdychne si, otvorí ústa, aby ho s pocitom viny zavolala späť, keď sa otočí k odchodu, ale nedokáže nájsť slová. Sleduje ho, ako sa zastaví tesne predtým, než sa stratí v chodbe a začuje ho zamrmlať "...krucinál, samozrejme zase ty..." tónom, aký používa len, keď je Draco v miestnosti. Srdce jej zrýchli a v ušiach sa jej rozbúši... a to je dôvod, prečo nemôže byť s Ronom.

 

X

 

Nájde ho sedieť v obývačke vedľa okna a sledovať ako po ňom stekajú dažďové kvapky. Je po polnoci a všetci ostatní už spia.

 

"Ahoj," zašepká potichu, aby ho nevyplašila.

 

Vzhliadne a unavene sa usmeje. "Ahoj. Nemôžeš spať?"

 

Pokrúti hlavou, keď ku nemu kráča a posadí sa vedľa neho.

 

"Áno. Ani ja nie."

 

Pritiahne si kolená a objíme ich rukami. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"

 

"Čo len chceš."

 

Pozrie sa na neho, oprie si bradu o kolená. "Ako to že si mi nikdy nepovedal o mágii?"

 

Zažmurká. "Čo tým myslíš?"

 

"Očividne si ju spoznal, predviedla som ti ju. Keď ma všetci ostatní volali vrtochom prírody, ty si mi povedal, že som výnimočná - ale nikdy si mi nepovedal o mágii."

 

"Nemal som to dovolené," odpovedá potichu.

 

"Nemal si dovolené veľa vecí a aj tak si ich urobil."

 

Vševedúcky sa uškrnie. "Áno. Ale povedať ti o mágii by bolo niečo úplne iné. Neposlúchnuť otca je jedna vec, neposlúchnuť ministerstvo... Okrem toho som vedel, že dostaneš list z Rokfortu, takže som si len musel počkať."

 

Chápajúco prikývne. "Takže si predtým vedel, že som muklorodená, ale na Rokforte si sa choval... nuž, veď vieš."

 

"Viem," zahanbene zamrmle. Poposadne si, uprene sa na ňu zadíva. "Bol som len dieťa, takže som nikdy skutočne nerozumel tomu, čo môj otec myslel, keď hovoril o muklorodených. Vedel som, že ty si jedna z nich, keď som ťa stretol, ale jednoducho mi na tom nezáležalo. Keď som bol s tebou, v muklovskom svete, mohol som byť sám sebou. Potom, čo na mňa použil Obliviate, nestále do mňa tlačil tie svoje čistokrvné hovadiny - asi ešte viac - ale stále mi to nedávalo žiaden zmysel. Pravdepodobne preto, že hlboko vo vnútri sa to všetko vracalo k tebe," priznáva, chabo sa pousmeje.

"Ale na škole... ustavične ma sledovali, takže som sa musel správať tak, že pohŕdam muklorodenými, aj keď mi to bolo v skutočnosti ukradnuté."

 

Opätuje mu úsmev, nakloní hlavu nabok.

 

Mlčky ju sleduje, keď nato otočí hlavu a vyzrie z okna. Žasne nad jej krásou a nad tým, ako sa jej pokožka leskne v mesačnom svetle, ako odráža dažďové kvapky. "Nenávidel som to, aby si vedela. Chovať sa, ako keby som ťa nenávidel. Nadávať ti do... do toho, ako som ti musel nadávať."

 

Znova sa na neho pozrie a vidí v jeho očiach vinu a ľútosť.

 

"Niečo v tom, ako som ti ubližoval, mi nesedelo, nerobilo mi dobre. A kedykoľvek ti ubližoval niekto iný, chcel som ho roztrhať na kúsky." Odmlčí sa a zasmeje sa pod nosom. "Tak podivne som ťa ochraňoval."

 

"Nie tak ‘podivne’," pripomenie.

 

Uškrnie sa. "Áno, myslím, že nie."

 

"Spomínaš si, keď si sa prešmykol do mojej izby uprostred noci?"

 

"Kedy?"

 

Zasmeje sa, hravo pokrúti hlavou. "Tú prvú noc, čo si nemohol zaspať. Vkradol si sa do mojej izby a vliezol mi do postele, než som si vôbec uvedomila, že si tam..."

 

"A potom sme sa tri hodiny rozprávali."

 

"A vôbec si nespomínam, kedy som zaspala."

 

Keď o dve hodiny neskôr zaspí, odnesie ju do jej spálne a nepraje si nič viac, než aby sa mohol vkradnúť do jej postele, ako to kedysi robieval."

 

X

 

Robí si starosti.  V skutočnosti je viac než znepokojená. Je neuveriteľne nesvoja a v podstate vydesená.

 

Sedí za kuchynským stolom, čaká, kedy začuje zvuk otvárania vchodových dverí. Čaká na príchod dvoch pre ňu najdôležitejších ľudí na celom svete.

 

Ron ju nájde, osamelú a usmeje sa na ňu. "Ahoj."

 

"Ahoj," pozdraví, podvedome ťuká nechtami o stôl.

 

"Budú v poriadku, veď to vieš. Nech to nenávidím priznať, Malfoy vie, čo robí."

 

Zasmeje sa a pretočí očami.

 

Opätuje jej úškrn - hlavne preto, že sa mu ju podarilo rozosmiať prvý raz za niekoľko dní. "Čo myslíš - myslíš, že sa budú hádať, keď vojdú alebo budú skvelí kamoši?"

 

"Ťažko povedať," zachichoce sa.

 

"Tipujem, že sa budú kvôli niečomu hádať... asi kvôli tomu, kto omráčil ktorého smrťožrúta," vraví Ron.

 

"Alebo kto komu zachránil zadok."

 

"Alebo kto pri tom vyzeral lepšie."

 

Usmeje sa na neho, pokrčí plecami.

 

Chvíľu na ňu zíza, keď sa predkloní s lakťami na stole rovno pred ňu. "Niečo k nemu cítiš, však?"

 

Hermiona zažmurká, zahanbene sa na neho pozrie.

 

Prikývne, zahryzne si do spodnej pery, keď on sklopí pohľad a pokrúti hlavou.

 

"Je... je mi to ľúto," zašepká.

 

"Nie, to je v poriadku," odpovedá, znova sa na ňu pozrie. "Len by ma nikdy nenapadlo, že o teba prídem zo všetkých ľudí práve kvôli Malfoyovi. Možno dokonca Nevilla by som pochopil. Ale Malfoy?"

 

Smutne sa usmeje.

 

Ako keby na zavolanie, vstupnou halou sa roznesie zvuk otvorenia vchodových dverí. Ten zvuk okamžite nasleduje zvuk dvoch párov nôh vchádzajúcich do chodby.

 

Oči sa jej úľavou rozšíria, keď vyskočí zo stoličky, vybehne do chodby a rovno do náručia nič netušiaceho blondiaka.

 

"Uff," zarepce Draco, keď padá chrbtom späť na vchodové dvere od sily nárazu jej tela na jeho. Usmeje sa, keď schová tvár v záhybe jej krku a mocne ju objíme rukou okolo chrbta.

 

"Och, nájdite si izbu," nahlas komentuje Harry. Hravo.

 

X

 

Hľadí na neho z druhej strany izby, sleduje ho, ako sa rozpráva s Harrym, Ronom a Lupinom o pláne na ochranu Rokfortu. Má na sebe muklovské oblečenie, ktoré mu požičal Fred, ktorý má približne rovnakú výšku, a vlasy má rozstrapatené a vyfúkané vetrom.

 

Je to príšerné načasovanie, ale spomína si na ich rozhovor o jej citoch k nej. Spomína na rozhovor medzi ním a Harrym, ktorý jedného dňa začula, keď ten posledný povedal tomu prvému, že mu konečne verí - nielen s Rádom, ale tiež aj s ňou.

 

A zrazu ju jej nohy nesú cez miestnosť, okolo Luny s Ginny a Deanom Thomasom. Dostane sa k tej malej skupinke - k skupinke mužov, pretože už sú sotva chlapcami, všakže? - a prakticky sa mu vrhne okolo krku, keď svojimi perami narazí na jeho. Jeho sú popraskané a trochu drsné a na dlaniach má mozole, keď ich dvíha k jej tvári, aby jej ten bozk opätoval - zúfalo, dychtivo, zraniteľne.

 

A na chvíľu žiadna vojna neexistuje. Nie je žiadna hroziaca smrť, nikto sa nepozerá. Na chvíľu sú to len oni dvaja a oheň s ľadom uháňajúci jej žilami, a motýle poletujúce v jej v bruchu a pocit želatíny v nohách.

 

Keď sa odtiahne, je zadychčaná a tie slová opustia jej ústa skôr, než si ich vôbec pomyslí. "Aj ja ťa milujem," zašepká.

 

Miesto odpovede zažmurká. "Ja... ehm..."

 

"Viem," pousmeje sa. Keď sa otočí, aby sa vrátila na svoje miesto, ignorujúc pritom ten úškrn na Harryho tvári a výraz predstieraného zhnusenia na Ronovej, schmatne ju a pritiahne späť, pritlačí si čelo o čelo.

 

"Dávaj na seba pozor, dobre?"

 

"Áno. Ty tiež."

X

 

Po celý čas sa ju snaží sledovať jedným očkom. Avšak keď zvádza súboj so zvlášť odporným smrťožrútom, stratí jej stopu. Keď muža v bielej maske omráči, stočí sa k miestu, kde ju naposledy videl... ale ona tam už nie je. Nie je vôbec nikde. A tak, bitka zabudnutá, sa vydá do pátrania po svojej obľúbenej kučeravej čarodejnici.

 

Prechádza okolo jej priateľov - Longbottoma, Thomasa, Lovegoodovej - a pýta sa ich, či ju nevideli. Nevideli.

 

Prechádza okolo slizolinčanov, ktorý vyšli zo žalárov, aby bojovali spolu s Rádom - Blaisa Zabiniho a Thea Notta - ale ani oni ju nevideli.

 

Už totálne panikári, kým nezačuje dôverne známe zatiahnutie ozývať sa po tmavej, inak prázdnej chodbe. Krv mu stuhne v žilách pri tom slove - humusáčka - a potichu sa vydá k tomu hlasu. Vykukne spoza rohu a zovrie mu žalúdok, keď zbadá otca, ktorý prirazil Hermionu o tehlovú stenu.

 

"Mal som ťa zabiť prvý raz, keď som mal tú šancu pre všetkými tými rokmi," hrozivo mrmle Lucius Malfoy, jeho prútik pritlačený pod jej bradou.

 

"Tak prečo ste ma nezabili?" spýta sa potichu, v jej hlase žiaden strach, len zreteľná zvedavosť.

 

"Pretože sa vám nikdy nemali vrátiť spomienky!"

 

"Možno vaša mágia nie je dostatočne silná..."

 

Lucius zavrčí. "Ako sa ty odporná, špinavá..."

 

"Otče," dá Draco najavo svoju prítomnosť. Vidí, ako sa Hermiona pozrie smerom k nemu, ale on stále pozerá na muža, ktorý je takmer identický ako on - presnejšie, stále sa pozerá na prútik, ktorý jej práve mieri na hrdlo.

 

"Ach, Draco," uškrnie sa Lucius. "Aké milé, že si sa ku nám pripojil."

 

"Pusti ju," odpovedá s kamennou tvárou.

 

"Musím povedať, že ma celkom prekvapilo, keď som zistil, že si zmizol s touto humusáčkou. Myslel som si, že sa mi konečne podarilo, aby si to pochopil. Smiem sa spýtať, ako si sa dostal von?"

 

Draco prehltne guču v hrdle. "Cez vchodové dvere. Teraz ju pusti," žiada.

 

"Prečo by som to robil?"

 

"Pretože ak jej skrivíš čo i len vlások na hlave, nikdy ti to neodpustím."

 

Lucius sa zase uškrnie. "Ako sa si sa stal takýmto... slabochom, Draco? S takými pomýlenými názormi? Kde som urobil chybu?"

 

Dracovi poklesne sánka. "Chybu? Ty myslíš..." zarazí sa, zovrie prútik pri boku. "Neočakával by som od teba, že to pochopíš."

 

"Pochopím čo?" vyštekne jeho otec.

 

"Čokoľvek - nikdy si nič nemiloval. Nikdy ti na ničom nezáležalo..."

 

"Láska?" vyšplechne zhnusene Lucius. "Vážne si myslíš, že túto miluješ?"

 

Draco na neho zazrie. "Viem, že ju milujem. A, aby si vedel, myslím, že ty s tým máš veľa - ak nie všetko - spoločné."

 

"Ako?"

 

"Tak dlho a tak často si mi vtĺkal do hlavy tú svoju čistokrvnú nadradenosť, že to vzbudilo moju zvedavosť  - a moja zvedavosť ma priviedla k nej."

 

"Ako sa opovažuješ viniť ma zo svojich nezrovnalostí!" zavrčí Lucius, na okamih zabudne na dievča, na ktoré mieri jeho prútik.

 

"Svojich nezrovnalosti?"

 

"Dal som ti všetko, ty nevďačný..."

 

"Áno, všetko okrem láskyplného, stabilného domova," vyštekne Draco. "Všetko okrem slobody myslieť si svoje vlastné myšlienky a nasledovať moje vlastné sny a nájsť svoj vlastný zmysel života."

 

"Ak zamilovať sa do humusáčky je tvoj spôsob, ako tieto veci robiť, potom si zázračne uspel, však?" zaškerí sa jeho otec.

 

"Ja som sa nezamiloval do humusáčky," popiera mladší Malfoy. "Ja som sa zamiloval do dievčaťa oveľa láskavejšieho, statočnejšieho a čistejšieho než ktokoľvek, koho poznám.... než som kedy dúfal, že ty budeš."

 

Lucius na neho nebezpečne zazrie.

 

Draco dovolí, aby mu pohľad zaletel k Hermione, ktorá tam stojí nehybne a mlčky za jeho otcom a nenápadne pohne hlavou. Behom sekundy zaskočí staršieho Malfoya nepripraveného a strčí do neho, spôsobí, že sa odpotáca dosť ďaleko od nej, aby sa stihla uhnúť Dracovmu prichádzajúcemu kúzlu. Omračujúce kúzlo zasiahne toho muža rovno do hrude a vyšle ho chrbtom dozadu skôr, než má šancu nadobudnúť po jej postrčení rovnováhu. Telom zasiahne s nechutným buchnutím stenu, čím mu hlavu mykne dozadu, kde trafí tehlu; pristáva v bezvedomí na zemi.

 

Draco hľadí na nehybné telo svojho otca pár sekúnd - oči má smutné a zatiahnuté - než obráti pozornosť k Hermione. Chytí jej tvár rukami a inštinktívne pátra po zraneniach.

 

"Som v poriadku, Draco," nalieha, položí mu ruky na plecia, aby ho o tom uistila. "Prisahám."

 

"Neublížil ti?"

 

Pokrúti hlavou. "Len sa mi vyhrážal."

 

X

 

Jeho otca zatknú aurori a vezmú do Azkabanu, kde bude čakať na súd. Jeho matka ide dobrovoľne a na rozdiel od toho, keď sledoval odchádzať otca, jeho oči sú ľútostivé a smutné. Hermiona sleduje jeho, keď on sleduje matku, sleduje tú bolesť vyrytú v jeho tvári. Sleduje, ako sa mu dlane stočia do pästí, keď bojuje s tým, aby sa ovládol.

 

Harry sa postaví vedľa nej a objíme ju rukou okolo pliec. Práve vyhral vojnu voči Voldemortovi a tak v ňom tancuje množstvo spokojnosti a šťastia, ale jej je jasné, že tá bolesť a smútok zo životov, ktoré sa počas toho stratili, mu ťaží srdce.

 

Na to sa ku nim otočí Draco a slabý úsmev ozdobí jeho pery, keď ju zbadá. Zastrčí si ruky do vreciek a prejde tých niekoľko krokov, čo ich oddeľujú, než ponúkne Harrymu ruku. Harry stiahne ruku z Hermioniných pliec, aby mu ňou potriasol.

 

"Budem svedčiť v jej prospech," povie mu.

 

Draco namáhavo prehltne. "To nemusíš robiť," zamrmle.

 

"Zachránila mi život," vraví druhý muž, pokrčí plecami. "Aj keď to bolo preto, aby sa uistila, že je tvoj bledý zadok stále nažive."

 

Blondiak prikývne. "Ďakujem ti."

 

Za chvíľu ich Harry necháva osamote - okrem stovky študentov, profesorov a rovesníkov okolo nich - a oni stále stoja neohrabanie oproti sebe. Príliš napätí, aby sa pohli a príliš vystrašení, aby urobili nejaký ťah. Je to, ako keby boli plachými, rozpačitými mladistvými, ktorí sa po prvý raz rozprávajú.

 

"Takže... čo bude teraz?" spýta sa potichu, nervózne sa ošíva.

 

"Neviem," prizná, smutne sa usmeje.

 

"Čo-čo bude s nami?"

 

Vystrie ruku, dlaňou nahor, aby ju mohla vziať. Vkĺzne rukou do jeho a on ju jemne potiahne dopredu, takže mu narazí na hruď. Druhú ruku ovinie okolo jej pása a skloní hlavu, aby ju pobozkal na špičke nosa - po celý čas sa jej díva do očí.

 

"Prídeme na to tak, ako sme toto začali. Spolu," zamrmle. "Áno?"

 

Prikývne, pousmeje sa. "Áno."

 

Koniec!