Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nezachrániteľný

Časť druhá

Nezachrániteľný
Vložené: Jimmi - 15.05. 2020 Téma: Nezachrániteľný
Jimmi nám napísal:

 


Unsalvageable

Názov: Nezachrániteľný

 

Autor:  LoveBugOC




Aj keď toto nečítate, pripojila som anketu, v ktorej poviedke pokračovať. Ide víkend, takže si môžete vybrať.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Časť druhá

 

Hermiona Grangerová si robí starosti. Už je to šesť dní, čo sa Malfoy prebudil v jej byte, šesť dní, čo odišiel a ona ho odvtedy nevidela, ani o ňom nepočula. Keď poslala sovy, aby ho skontrolovala a uistila sa, že je v poriadku, všetky sa vrátili ako nedoručené. Dokonca sa včera zastavila pri Malfoy Manor, len aby ju na bráne uvítali tabuľky "Predané" a "Zákaz vstupu". Z nejakého dôvodu, ktorý nechápala, ju to znepokojilo ešte viac. Odvtedy sa vypytovala kade-tade, ale nezískala takmer žiadnu odpoveď, pretože všetkým bol srdečne ukradnutý.

Aj ona by mala medzi nich patriť. Mala všetky dôvody sveta, aby ho nenávidela, nieto sa starala, ako sa mu vedie. A keby nebolo toho večera v bare minulý týždeň, kde vyzeral, že je šťastný z toho, že schytáva ranu za ranou od muža, čo sa ho pokúšal zabiť, asi by jej to jedno bolo. Ale toho večera sa niečo stalo. Vidieť ho takého slabého, zraneného a ľahostajného sa jej dostalo pod kožu. Bála sa o jeho život. V tej chvíli nebol blbcom zo školy, ktorý jej nadával a slovne ju trápil deň za dňom. Už nebol chalanom, ktorý sa díval, ako ju jeho teta mučí vo vlastnej obývačke a nebol smrťožrútom, ktorého prepustili kvôli nedostatku dôkazov. Bol človekom, z ktorého šiel vymlátiť dušu chlap dvakrát tak veľký ako on a on to šťastný prijímal. (Všimla si ten úsmev, krvavý a rozbitý, dokonca aj vtedy, keď ho udieral do tváre). Nemohla tam sedieť a sledovať to. Takže prinútila Rona, aby toho chlapíka zastavil a prinútila Harryho, aby jej pomohol dostať ho na nohy a prinútila oboch, aby jej pomohli dostať ho späť do jej domu. Nechápali, prečo jej na tom záležalo a vo všetkej úprimnosti, ani ona tomu nerozumela.

Stále tomu nerozumie.

Keď na druhý deň odišiel, obaja to brali tak, že sa už znova neuvidia. A ona by s tým bola v pohode. Mala to jednoducho nechať byť. Malo by jej stačiť víťazstvo v tom, že mu zachránila život, vyliečila rany a malo to ostať pri tom. Ale nedokázala zabrániť tomu ochromujúcemu pocitu a túžbe vedieť, či je v poriadku. Bola znepokojená tak, ako by bol znepokojený priateľ o svojho priateľa a predsa on priateľom nebol. Už nebol viacej nepriateľom, ale ani nebol priateľom.

Nemalo ju to prekvapiť, že bol taký opitý. Počula tie reči: prevaľoval sa v sebaľútosti, pil litre a litre alkoholu každý deň, viac než rád dovoľoval, aby sa život okolo neho rozpadal. Ale ani raz ju nenapadlo, že sú pravdivé. Ani raz ju nenapadlo, že Draco Malfoy - ten istý sebavedomý a drzý Draco Malfoy, ktorého poznala v škole - dopadol z výslnia tak... hlboko. A to, uvažuje, ju znepokojuje viac než čokoľvek iné.

"Miona!"

Zvuk jej mena ju vytrhne z myšlienok a ona vzhliadne od stola vo svojej pracovni na ministerstve, aby našla vo dverách stáť Harryho.

"Harry! Zistil si to?" vzrušene vykríkne.

"Zistil. Nechceš mi povedať, prečo som musel?" čuduje sa, pretože v poslednej dobe je veľmi záhadná. Podá jej fascikel a ona ho otvorí, aby našla všetky informácie, ktoré hľadala a fotografiu Draca Malfoya, ako sa na ňu pozerá.

"Len si... len si o neho robím starosti, to je všetko."

"O Malfoya? Ty si robíš starosti o Malfoya?" odfrkne si.

"Vtedy večer si ho videl, Harry." Vzhliadne od papierov, pozrie mu do očí. Je to vpísané v celej jej tvári, to je zrejmé.

"Videl, ale nemyslím si, že je to tvoja zodpovednosť..."

Vzdychne si, prehrabne si rukou vlasy. "Viem, viem. Ja len... Nedokážem sa toho zbaviť. Musím sa presvedčiť, že je v poriadku."

Harry pretočí očami, dáva najavo, že sa mu to nepáči a predsa si nemôže pomôcť, aby sa na svoju najlepšiu priateľku neusmial.

"Občas si príliš dobrá, Hermiona."

Usmeje sa. "Viem."

 

XXX

 

Keď vystúpi z taxíka pred budovou, ktorej adresu má napísanú na lístku v ruke, musí sa uštipnúť, aby sa uistila, či sa jej nesníva. Keď požiadala Harryho, aby ho našiel, očakávala, že bude niekde v nejakom luxusnom apartmáne alebo niečo také. Bol to koniec koncov Draco Malfoy. Ale budova pred ňou bola všetko možné, len nie to; bola úbohá a špinavá. Takmer nechcela ísť dnu, ale jej úprimná zvedavosť a obavy vyhrali. Mohol vážne dopadnúť až takto zle? Keď vkročí dnu, rozhodne sa, že odpoveďou na túto otázku je áno.

Zvnútra budova vyzerá (a zapácha) dokonca ešte horšie ako zvonka. Podlaha je špinavá, na stenách sú škvrny od vody a strop budí dojem, ako keby mal každú chvíľu spadnúť. Je to len motel, tým to je, ale navyše je aj nechutný. Iste by Draco Malfoy mal na niečo lepšie.

Kráča k recepčnému pultu a tučný muž za sklom si ju veľmi dvojzmyselne obzerá; prehltne žlč v hrdle.

"Ehm, zdravím, hľadám Draca Malfoya?"

Ten muž len na ňu zíza a ona sa nepohodlne pohne. "Jeden môj priateľ mi povedal, že by som ho tu mohla nájsť," vraví mu.

Ten muž na ňu stále zíza.

"Pozrite..." odmlčí sa, napne sa, aby si prečítala menovku. "Max... je to môj starý priateľ, dobre? A robím si o neho starosti. Takže ak mi dáte číslo izby, pôjdem svojou cestou." Klame len čiastočne a to sa nepočíta, správne?

"Sedem."

"Ďakujem vám." Otočí sa na päte, rýchlo kráča po chodbe, ktorá je oproti recepcii. Keď sa dostane k izbe číslo sedem, zaváha, zahryzne si do pery, než zdvihne ruku a zaklope. A potom čaká. A čaká. A čaká. Vzdychne si, zaklope znova. Silnejšie. Takmer okamžite nato začuje za dverami trochu potkýnania sa a frflania.

"Au... kto je?" Hlas zvnútra jej nie je povedomý. Je zachrípnutý, unavený a nezreteľný.

"Upratovačka," odpovedá, dobre vie, že by neotvoril, keby poznal pravdu.

Nato sa dvere otvoria, odhalia vôbec nie elegantne vyzerajúceho Draca Malfoya. Vlasy má pochlpené a mastné, nie sú v tom dokonalom stave, v akom kedysi bývali. Strnisko v jeho tvári vyzerá neupravené a hrubo. A oblečenie má obnosené a roztrhané - nejaké staré biele tričko s dierami a fľakaté tepláky. Vyzerá príšerne a smrdí alkoholom. Sotva muža pred sebou spoznáva.

Draco na ňu hľadí, kolíše sa na nohách, keď používa dvere ako oporu.

"Ty nie si upratovačka, Grangerová," oznámi.

"Skutočne pochybujem, že toto miesto vôbec nejakú upratovačku má," zamrmle miesto odpovede, keď sa sama pozve dnu, vie, že inak by pozvanie nedostala.

"Len poď ďalej, Grangerová, cíť sa ako doma." Hlas má lemovaný sarkazmom, keď za ňou zatvorí dvere a potom sa potkýna za ňou.

"Čomu vďačím za toto nepotešenie, Grangerová? A ako si ma prepánabeka našla?"

"Mám svoje cestičky," pokrčí plecami.

"Nechaj ma hádať. Pottera a jeho aurorské schopnosti?"

Rozhodne sa ignorovať jeho rypnutie do svojho najlepšieho priateľa a namiesto toho sa rozhliadne po izbe, v ktorej stojí. Takmer zabudne, prečo tam je.

"Tu je ale bordel, Malfoy," hovorí mu, keď hľadí na všetky tie prázdne fľaše od piva a ohnivej whisky. "Kedy si naposledy vypil niečo iné ako alkohol? Smrdíš ako krčma."

"Neviem," zamrmle svoju odpoveď, zmizne v kuchyni a potom sa vynorí s ďalšou fľašou piva.

Teraz sa mu poriadne prizrie. Na to, ako sa mu prepadli líca a vystúpili kľúčne kosti. A dokonca cez to rozťahané oblečenie vidí, ako veľmi schudol. Tento Malfoy ju začína desiť.

"Kedy naposledy si zjedol niečo výživné?"

Odfrkne si, pretočí oči, keď zdvihne fľašu k perám a zakloní hlavu dozadu, aby si vychutnal chuť a pocit tekutiny stekajúcej mu dole hrdlom.

"Kto si myslíš, že si, moja matka?" Keď si uvedomí, čo práve povedal, oči mu ešte viac potemnejú (ak je to vôbec možné) a znova si odpije. Hermiona tam stojí v akože obývačke neohrabane, prestupuje z nohy na nohu, keď ho sleduje. Chce sa ho spýtať, či vôbec vie, čo je za deň alebo pripomenúť, že sú len štyri poobede, ale neurobí to.

"Čo tu robíš?"

"Ja som si... ja som si o teba robila starosti," zašepká, zrazu si neuveriteľne uvedomuje, ako hlúpo to znie.

"Starosti... prečo?"

"Neviem," odpovie potichu, viac pre seba než pre neho. "Ja len... šla som na manor a ty si tam nebol, nič tam nebolo. Takže som požiadala Harryho, aby ťa našiel..."

"Vedel som to," zamrmle, keď pretočí očami.

"Prečo si tu, Malfoy?"

"Pretože tam som nedokázal zostať." Jeho hlas je len o niečo silnejší než šepot, keď si znova odpije. Hermiona sa zamračí. Získala v tom dome svoj vlastný poriadne veľký diel zlých spomienok, ani si nechce predstaviť, akých vecí musel byť svedkom on, keď tam ako dieťa vyrastal.

"Nedokázal si nájsť niečo... vkusnejšie?" diví sa.

"Prečo? Neschvaľuješ moje bývanie, Grangerová?" spýta sa, náznak jeho posmievajúceho sa ja presakuje cez tie slová.

"Áno."
"Nuž, tak to je blbé."

"Malfoy, pozri sa na toto miesto! Je to diera..."

"A čo? Radšej budem tu, než niekde inde!" zjačí obranne. Čo si táto šialená ženská o sebe myslí?

"Ja sa len... ja sa ti len snažím pomôcť."

"Ja tvoju pomoc nepotrebujem! Nechcem tvoju pomoc!"

"Fajn... pôjdem. Nechám ťa prevaľovať sa v sebaľútosti a tvojom drahocennom alkohole," vyštekne, zazrie na neho.

Zazretie jej opätuje, najlepšie ako dokáže cez oťažené viečka.

"Dobre."

"Skvele."

"Geniálne."

Nadurdí sa, otočí sa na päte a odíde cez dvere. Zatreskne ich za sebou, spôsobí, že sa steny roztrasú a na chvíľku očakáva, že tie dvere vypadnú z pántov. Otočí sa k odchodu, ale niečo ju prinúti zastaviť sa. Možno jej hrdosť; chrabromilčanka v nej to odmietne. Stočí sa späť a vmašíruje rovno dnu, opäť za sebou zabuchne dvere. On sedí na gauči, hľadí na ňu s trochu opitým, pobaveným výrazom v tvári; ako keby na ňu čakal.

"Tak skoro si sa vrátila?" posmieva sa. "Vedel som, že naozaj neodídeš, Grangerová, tvoja chrabromilština je príliš silná. Hlúpa a úplne nevítaná, ale silná."

Ignoruje ho, vytiahne prútik z tašky a švihnutím zápästia všetky porozhadzované odpadky zmiznú.

"Hm, za to vďaka. Musel som zabudnúť, že som čarodejník."

Stále ho ignoruje, keď kráča do kuchyne. Otvorí chladničku a vôbec ju neprekvapí, že v nej nie je takmer žiadne jedlo - hoci je sklamaná. Okrem pár fliaš vody a niekoľko misiek starého mäsa a chleba, chladnička je plná piva. Nahlas si vzdychne, vráti sa do obývačky, výraz odhodlania vtesaný v jej tvári.

"Nemôžem uveriť, že nemáš žiadne jedlo, Malfoy, uvedomuješ si, aké je to naprosto nezodpovedné? Je to absurdné! Hlavne vzhľadom na množstvo alkoholu, ktoré konzumuješ..."

"A ako vieš, koľko alkoholu konzumujem?" protirečí.

"Cítim to! Za posledný týždeň som ťa videla dvakrát a oba razy si bol opitý! Nech si myslíš, že to niečomu pomáha, mýliš sa. Len to všetko zhoršuje..."

Predkloní sa, pokrúti hlavou a pozrie sa jej rovno do tváre. "To je to, kde sa mýliš, Grangerová. Nemáš potuchy, čo sa deje v mojej hlave. Nemáš ani najmenšie tušenie, aké to je."

Zažmurká, zaskočená jeho trúfalosťou. Znova si odpije z fľaše, poľahky ju vyprázdni a ponúkne jej ju, aby si ju vzala.

"Nie som tvoja slúžka."

"Dobre, idem si po ďalšiu," zamrmle, snaží sa postaviť na nohy.

"Prestaneš s tým?" zaškrieka, je jej jedno, či ho bolí hlava. Zatlačí ho späť, keď sa pokúša zdvihnúť a nesúhlasne mu vytrhne fľašu. "Musíš niečo zjesť, toto už stačí."

S ďalším švihnutím prútika vyčaruje podnos plný jedla a strčí mu ho do hrude. Zdvihne ruky, aby ho chytil a ona zmizne znova v kuchyni, aby mu priniesla vodu.

"Čo si to vravela o tom, že nie si moja slúžka, Grangerová?" posmieva sa.

Zamračí sa na neho, hodí fľašu vody vedľa neho na posteľ.

"Zjedz to," prikáže.

"Si panovačná."

"Jedz."

Urobí, ako mu povedala, hoci neochotne, strká si jedlo do úst, ako keby nejedol celé týždne, čo je pravdepodobne pravda. Po celý čas stojí nad ním, sleduje a čaká. Až keď doje, tak zareaguje. Zostane mu zle od žalúdka, buď z toho, že jedol tak rýchlo alebo preto, že po týždňoch dostal do žalúdka niečo výživné, nie je si istý. Ale hneď po dojedení sa vyštverá na nohy a prejde po krátkej chodbičke na toaletu, kde padne na kolená pred záchodom a vyprázdni do misy obsah svojho žalúdka. Grangerová ho zjavne musela nasledovať, mlhavo si uvedomí, keď mu položí studený obklad na zátylok a ponúkne mu fľašu vody, ktorú len pred pár minútami na neho hodila. Vezme si ju, a keď skončí, celú ju vypije. Upokojí mu hrdlo, ale dospeje k rozhodnutiu, že radšej má pocit pálenia alkoholu, keď mu steká do hrdla ako pri opačnej ceste von.

Sťažka dýcha, keď sa oprie o vaňu za sebou, je totálne vyčerpaný a slabý.

"Si v poriadku?" spýta sa. Hlas má teraz nežný, ako keď sa matka stará o zranené dieťa.

"Prečo toto robíš? Prečo mi pomáhaš?" hlas má chrapľavý a bolí ho rozprávať.

"Pretože chcem."

"Takže čo, ja som teraz tvoja charita? Odkedy je v tvojom svete všetko iné na poriadku, nemáš čo lepšie na práci než pomáhať úbohému, zlomenému Dracovi Malfoyovi, však?" pýta sa zatrpknuto. "Alebo si tajne užívaš, keď ma vidíš takéhoto?"

"Neužívam si to," zašepká.

"Správne... Niečo ti poviem, Grangerová. Všetci ostatní si to zjavne užívajú, bolo by najlepšie urobiť to isté."

"To nechaj na moje posúdenie, dobre?"

Pretočí očami. "Vidíš, to preto nemám rád chrabromilčanov. Ste príliš tvrdohlaví pre svoje vlastné dobro."
"Beriem to ako kompliment. Tak poď, pomôžem ti očistiť ťa. Vyzeráš, že by sa ti zišiel spánok."

Do pár minút ho dostane so spálne, čo v skutočnosti je len rozťahovací gauč v jeho obývačke. Má chuť o tom žartovať, Draco Malfoy, slizolinský princ, spáva na gauči, ale on už spola spí a spola je naštvaný, takže drží jazyk za zubami. Poupratuje obývačku, pozbiera oblečenie a uloží ho tam, kam patrí. A keď konečne zaspí, pritiahne prikrývky, ktoré vyzerajú, ako keby mali aspoň sto rokov, k jeho hrudi. Vyzerá takmer dokonale, keď spí naboku, tak trochu ako anjel. Alebo dieťa. Než odíde, pozbiera všetky pivové fľaše z chladničky a všade inde, rovnako ako fľaše vodky a ohnivej whisky, zmenší ich, než si ich vhodí do kabelky. Ráno bude naštvaný, to vie, keď si uvedomí, že nemá žiadny alkohol, ale aspoň sa ako prvú vec ráno neopije.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Časť druhá Od: lenus - 16.05. 2020
Ďalšia super poviedka, chytila ma... Neviem ci chcem radšej doprekladat flawed alebo aby toto šlo ďalej, každopádne za každý jeden preklad ti ďakujem =)

Re: Časť druhá Od: Lupina - 16.05. 2020
A jéje. Já měla strach, že to skončí Hermioninou hurá akcí. Nevím, jestli zvolila správný přístup, jak navázat komunikaci, která by k něčemu vedla, s alkoholikem. Zatím jej v podstatě jen popichuje a štve. Ještě se nedostala k němu, nezdolala jeho zdi. Prostě mu zabavila chlast, ale nemám pocit, že by to byl správný krok. Ne teď. Ale možná se mýlím a vše dobře dopadne i bez pomoci odborníka. A že tento případ alkoholismu odborníka potřebuje. Děkuji, Jimmi. Návyková povídka, i když není ani trochu veselá.

Re: Časť druhá Od: sisi - 15.05. 2020
A jé, spící a roztomilý Draco, to je pořádná podpásovka, já se nemůžu vynadívat, jak mi spinká vlastní syn, předpokládám, že v Hermioně se probouzí něco podobného, když vidí, jak bezelstný je Draco, když je lihuprost, v hajanech a Morfeově objetí. To by porazilo každou senzitivní duši i Hermionu. Je hodná, že mu tam uklidila a vyčistila, co se dalo, kouzly. Chlapík na recepci by potřeboval inspekci z hygieny. Fuj, takový zatuchlý nechutný pajzl. Škoda, že Draco nemohl využít některé z rodinných sídel na venkově, aby se lépe zotavil a vymyslel, co dělat. Na venkově může dělat cokoliv, od svítání do šírání je pořád co činit. No uvidíme. Děkuji velmi za překlad, těším sena pokračování.

Re: Časť druhá Od: luisakralickova - 15.05. 2020
Jimmi, jak píše margareta, díky, díky. Něco vyber, pěkně postupně, snad dojde na vše;)

Re: Časť druhá Od: Sally - 15.05. 2020
Jimmi, to je úplna nádhera! Veľmi som rada, že si k tomu odhodlala, presne takýchto ich mám najradšej ^^

Re: Časť druhá Od: margareta - 15.05. 2020
To je zlé. Hermiona asi nemá žádné dosavadní zkušenosti s alkoholikem. To nevyřeší vnucením jídla; ostatně Draco jí vzápětí předvedl, že žaludek, delší čas přežívající jenom na alkoholu, není schopen přijímat pevnou stravu. Chtělo by to spíše silnou polívku. A taky jí teprve čeká zjištění, co dokáže závislý, když nedostane dávku. Mám o ni trochu strach. Ale zaujalo mě, proč to Draco tak hrotí? Jestli v tom není něco víc, než jen sebelítost. Možná má na svědomí něco, o čem nikdo neví a s čím se nedokáže vyrovnat? Milá Jimmi! Ohledně té ankety: já bych byla nejradši, kdybys překládala pořád dál nejen tuhle povídku, ale i Deník a Symetrical! Každá se jeví sakramentsky přitažlivě, těžko si vybrat! Ten týden je vždycky nekonečný!! Ty tvoje překlady jsou silně návykové, takže s jedním to pak taky docela mlátí, než se dočká další ,, dávky"! Mockrát děkuji za tu práci, co s tím vším máš, ale udělalas ze svých čtenářů závisláky, tak se nediv, že bychom nejradši všechno a hned!! Ach jo, takže: děkuji za kapitolu a nemůžu se dočkat další!!!
Re: Časť druhá Od: Jimmi - 15.05. 2020
Ja ešte neviem ako to bude pokračovať, len že sa Draco prebudí bez zásob alkoholu. Tú anketu som sem dala, pretože sa tiež neviem rozhodnúť čo skôr... zakaždým nakuknem, ups mám rozprekladanú tú nesprávnu... takže ma to motivuje :) Tak nejak som sa v každej dostala kam som chcela a teraz mi je to naozaj jedno. Aspoň mám dôvod sa sem kukať :) Ďakujem moc

Prehľad článkov k tejto téme:

LoveBugOC: ( Jimmi )08.06. 2020Časť ôsma
LoveBugOC: ( Jimmi )03.06. 2020Časť siedma
LoveBugOC: ( Jimmi )31.05. 2020Časť šiesta
LoveBugOC: ( Jimmi )26.05. 2020Časť piata
LoveBugOC: ( Jimmi )21.05. 2020Časť štvrtá
LoveBugOC: ( Jimmi )16.05. 2020Časť tretia
LoveBugOC: ( Jimmi )15.05. 2020Časť druhá
LoveBugOC: ( Jimmi )30.04. 2020Časť prvá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2020Úvod