Preklady fanfiction Harryho Pottera

Siedma časť

Draco Malfoy premýšľa, ako (a prečo) má také šťastie. Každý deň. Niekedy aj dvakrát denne. A v tieto špeciálne dni aj tri či štyrikrát. Pretože si je istý, že za to skutočne nestojí. Neurobil nič, aby si takéto zaobchádzanie zaslúžil, minimálne nie od nej.

Ona hovorí, že je to kvôli tomu, že si každý zaslúži druhú šancu a že toto je tá jeho.

Občas sa prichytí pri tom, ako ju sleduje. Keď perie alebo umýva ručne riady, alebo je, alebo pozerá telku. Keď ňúra v jeho kuchyni a v jeho chladničke, pretože presne vie, kde všetko je. Keď tancuje po obývačke na obľúbenú muklovskú hudbu alebo spieva karaoke s Ginny. A občas ju uprostred noci sleduje, keď spí. Dokázal by sa na ňu dívať celé hodiny a ani trochu by sa mu to nezunovalo. Nemohol by sa začať nudiť.

V dni ako tieto nevie, čo by bez nej robil, kde by bez nej bol, kým by bol... bez nej. A nikdy, vôbec nikdy, to nechce zistiť. Za žiadnych okolností.

V týždňoch po vianočnej večeri v Brlohu začal tráviť viac času s jej priateľmi - a prirodzene s ňou, ale s ňou trávi takmer každý deň. Vážne nerobia nič extravagantné alebo neobyčajné, nič, čo by ste čakali od hrdinov. Väčšinou idú do kina alebo na večeru, či obed, a každú sobotu ráno sa Harry s Ronom zastavia na raňajky a všetci štyria (občas piati aj s Ginny) sa posadia v obývačke a sledujú kreslené filmy. Ukazuje sa, že má pomerne rád muklovský vynález zvaný ‘televízia’, ktorý dokáže zabezpečiť fakt hodiny zábavy.

Dnes je sobota. Súhlasil, spolu s Hermionou, Ginny, Harrym a Ronom, že sa znova pripoja k Arthurovi a Molly v Brlohu na obed. Po skončení vojny zostali dosť osamelí, hlavne keď sa Harry s Ronom odsťahovali a Ginny začala chodiť na čarodejnícku univerzitu v Írsku. A tak sa všetci zhodli, že s nimi budú obedovať alebo večerať, kedykoľvek to bude možné. A náhodou sa stalo, že tento víkend mali voľno všetci piati.

Draco s Hermionou dorazia krátko po jedenástej dopoludnia; Ron, Ginny a Harry tam už sú. Vôňa lahodného duseného hovädzieho sa nesie cez malý (ale veľmi vysoký) dom a pohľad na práve pripravené sendviče na veľkom podnose spôsobí, že Dracov žalúdok zavrčí; predtým si vôbec neuvedomil, že je hladný. Zastaví sa v obývačke, aby pozdravil Arthura, Rona a Harryho, ktorí pozerajú muklovský futbal, než nasleduje Hermionu do kuchyne, kde nájde Molly s Ginny. Molly niečo mieša v hrnci a Ginny dozerá na nôž, ktorý aktuálne krája zeleninu.

"Vonia to úžasne, Molly," nadchýna sa Hermiona.

Draco nakukne cez plece staršej ženy do hrnca a v bruchu mu zase zavrčí. "Tiež to úžasne vyzerá."

"Koľko to ešte bude trvať, mami?" pýta sa Ginny, jej ústa prakticky slintajú.

"Vďaka obom. A odhadujem, že asi tak dvadsať minút, plus mínus," všetkým naraz odpovie Molly.
"Nepotrebujete pomôcť?" zdvorilo sa ponúkne Draco. Tú staršiu ženu si obľúbil; ako matku.

Molly sa usmeje, nakrátko sa otočí k Dracovi, ktorý jej úsmev opätuje. "Vďaka, drahý, ale som v pohode. Hoci je skutočne skvelé, že mi niekto ponúkol pomoc." Poslednú vetu prenesie dosť nahlas, aby ju počuli chalani v druhej izbe, ale jednako prejde nepovšimnutá.

"Mami, vieš, že keď si raz sadnú pred telku, svet pre nich neexistuje," pripomína jej Ginny, sama pre seba sa zachichoce.

"Jednako matka môže stále dúfať. Okrem toho, Draco pomoc ponúkol," podotkne Molly.

Hermiona si hravo odfrkne. "To len preto, že ešte nesedí pred telkou."

Draco si v predstieranej bolesti a sklamaní pritisne ruku k hrudi, oči roztvorené hraným šokovaným výrazom.

"To zabolelo, Grangerová."

Zasmeje sa, prikloní sa k nemu, aby ho zľahka pobozkala na ústa. Ako keby naschvál, vojde do kuchyne Ron a v ruke nesie nejaký balíček.

"Och, pre lásku Merlinovu..." zastoná Ron s pretočením očí. "Prečo zakaždým, keď niekam vojdem, tak sa vy dvaja bozkávate?"

"Máš dokonalé načasovanie, Weasley. Začínaš v tom mať prax alebo existuje niečo, čo by sme mali vedieť?" uškrnie sa Draco. Doberá si ho, samozrejme, je to nevyhnutným predpokladom pre rozhovory medzi Dracom Malfoyom a Ronaldom Weasleym. Len v súčasnosti v jeho hlase nie jej zlomyseľnosť a nenávisť z mladosti, ale nevinnosť priateľstva.

"Sklapni, Malfoy a vezmi si toto." Strčí mu balíček do hrude a blondiak ho zachytí, zmätene sa naň pozerá.

"Čo je to?"

"Neviem, ale myslím, že je to z ministerstva. Bola to ich sova."

Stále pomerne zmätený sa Draco pozrie na Hermionu, ktorá sa na neho upokojujúco usmieva, keď rozbaľuje pergamen.

Nečíta ho nahlas, ale pozorne vníma každé slovo. Nie je to dlhý list, v skutočnosti je to pomerne krátka správa z ministerstva, ale nie je vďaka tomu menej nervózny.

Hermiona ho s obavami sleduje, čaká na odpoveď alebo nejakú reakciu. Tá, ktorú dostáva, je tá, ktorej sa obávala. Jeho oči potemnejú a ohryzok mu poskočí, keď s námahou prehltne, pohľadom prebodáva ten pergamen, ako keby bol do neho schopný prepáliť dieru, ak sa bude dostatočne snažiť.  Zrazu všetci v miestnosti stíchnu a zostanú ostražití.

"Draco? Drake, čo je to?" zašeptá.

"Je to o... o mojom otcovi," zamumle.

"Čože? Čo tam píšu?"

"Kingsley... chce, aby som sa s ním stretol, čo najskôr bude možné... kvôli otcovi."

"To je čudné... Premýšľam, čo by to mohlo byť," nahlas uvažuje Hermiona.

"Hmm... mal by som ísť, ospravedlňujem sa..."

"Ach, nerob si starosti, drahý, inokedy," vrelo sa usmeje Molly na mladého muža.

Prikývne, pozrie sa na Hermionu, nemo ju žiada, aby šla s ním. Prikývne tiež, nasleduje ho cez obývačku ku kozubu, po celý čas sľubuje, že na budúcu sobotu prídu na obed. Prehltnú ich zelené plamene.

***

Vynoria sa v pracovni ministra Shakelbota, ruka v ruke, z kozuba a z tých zelených plameňov. Kingsley sedí za stolom sám, prehŕňa sa v ministerských dokumentoch. Ak počul, že kozub zahrmotal, keď prišli, nedá to najavo. A predsa vie, že tam sú, pretože len čo Draco otvorí ústa, aby prehovoril, minister obom povie, aby sa posadili na gauč na druhej strane miestnosti. Hermiona ho tam prakticky musí odtiahnuť a usadiť, pretože jeho začína ovládať nervozita. Pomyslí si (hoci krátko), že by bolo pekelne ľahšie sedieť nehybne s fľašou ohnivej whisky, ale rýchlo tú myšlienku vytlačí z hlavy. Ruky si založí na hrudi a v očakávaní podupáva ľavou nohou, zvyk, ktorý získal ešte na škole. Hoci Hermiona vedľa neho pôsobí úplne pokojne, chladne a sústredene (len pôsobí je kľúčové slovo), pravdepodobne, aby upokojila hlavne jeho nervy. Nemá srdce povedať jej, že to nezaberá.

Miestnosť je úplne tichá, tak ohlušujúco tichá, než minister vstane od stola a uvíta ich, potom si sadne do kresla vedľa gauča, na ktorom aktuálne sedia.

"Dúfam, že som nič neprerušil."
"Nič, čo by sa nedalo naplánovať na inokedy," odpovedá Hermiona, keďže vie, že Draco neodpovie. Usmeje sa zdvorilo na muža, čo má všetko pod palcom, keď vkĺzne rukou do Dracovej, ktorý si už poposadol dopredu s lakťami opretými o kolená.

"Nuž, obom vám ďakujem, že ste prišli."

"V tom liste stálo, že sa to týka môjho otca... Čo je to?" rýchlo sa spýta Draco v nádeji, že to budú mať čo najskôr za sebou.

"Počas súdu s Luciusom Malfoyom ho odsúdili na samotku v Azkabane. Avšak v poslednej dobe sa zdá, že to stojí ministerstvo veľa času a peňazí, aby ho udržali nažive..."

Draco sa roztrasene pri ministrových slovám nadýchne a so zatvorenými očami zvesí hlavu. Hermiona mu zovrie ruku silnejšie, aby ho upokojila a podporila, ale jemu pripadá ochromená.

"Chcel som vám povedať osobne, že sa súd rozhodol popraviť ho," dokončí minister.

Blondiak vydýchne vzduch, o ktorom ani nevie, že zadržiaval, než prehltne guču vo veľkosti zlatonky vo svojom hrdle.

"Kedy?"

"Odo dnes za týždeň."

Draco prikývne, hľadí na zem, aby sa vyhol pohľadom svojej priateľky a ministra. Jediné, čo cíti, je ohromujúca potreba vypiť si niečo alkoholické. Čokoľvek s alkoholom. Necíti smútok, či hnev alebo žiaľ. Takmer nič necíti, nie to, čo by cítiť mal. Nie to, čo si myslí, že by cítiť mal.

"Draco...?" zašepká Hermiona.

"Som v pohode." Postaví sa, zovrie si rukami vlasy, keď sa začne sem a tam prechádzať.

"Ak niečo chcete alebo potrebujete, pán Malfoy, bez váhania o to požiadajte..."

"Nič nepotrebujem."

"Nechceš vodu alebo..." začne Hermiona, ale nedokončí, pretože ju preruší.

"Povedal som, že som v pohode!" Už sa trasie, zviera a rozoviera päste pri bokoch, keď sa stále prechádza sem a tam. Začíta plytšie a nevyrovnanejšie dýchať.

"Drake, musíš sa upokojiť, prosím..." zmĺkne.

"Nehovor mi, čo mám robiť," vyštekne.

"Chápem, že je toto pre vás náročné," začne minister.

"Nie je to náročné," zamrmle blondiak.

"Obávam sa... obávam sa, že nerozumiem."

"Áno... to by som ani neočakával."

Aj Hermiona sa postaví, snaží sa ho upokojiť fyzicky, ale on sa stále prechádza, pri každom pokuse ju zo seba strasie. "Draco..."

"Musím ísť." A na to odchádza, skôr než ho Hermiona alebo Kingsley stihnú zastaviť,  okamžite sa odmiestni. Nemá v mysli ani žiaden cieľ; nemá kam ísť.

X

Prvé miesto, kam Hermiona ide, keď zanechá ministra jeho papierom, je Brloh. Kým sa tam dostane, už je po obede a všetci sú v obývačke, kde sa rozprávajú a žartujú a ona sa vážne, naozaj vážne snaží, aby sa nerozplakala. Ginny si prvá všimne, že stojí vo dverách so zaslzenými očami a so spanikáreným výrazom v tvári. Najmladšia Weasleyová vyskočí na nohy a objíme ju.

"Čo sa prepánabeka deje?"

"Áno, kde je Draco?" diví sa Molly.

"Ja neviem..." zašepká, potiahne nosom.

"Dobre, ale je v poriadku, však?" spýta sa Molly znova, vyzerá rovnako znepokojene, ako sa Hermiona cíti.

"Ja neviem..."

"Miona? Povedz nám, čo sa stalo, čo chcel Kingsley?" pokojne prehovorí Ron.

Ginny ju zavedie ku gauču a keď sa posadí, znova potiahne nosom, aby zabránila slzám preliať sa.

"Hermiona..." zašepká Harry, keď si sadne vedľa nej a hladí ju po chrbte.

"Luciusa Malfoya o týždeň popravia..."

"Je v samoväzbe, prečo by ho popravili?" čuduje sa Arthur.

"Súd sa rozhodol, že to stojí veľa peňazí udržať ho nažive oproti tomu ho len jednoducho... zabiť."

"A Draco.... je...?" zmĺkne Molly.

"Stále hovorí, že je v pohode a že nič nepotrebuje, ale... ja ho poznám. A viem, čo ten výraz v jeho očiach znamená. On... on si pôjde pohľadať alkohol," zašepká, posledné slovo jej takmer zabehne.

"To nevieš," vraví Ron, hoci tón jeho hlasu naznačuje, že tomu naozaj neverí.

"Áno, viem."

"Už býval triezvy..."

"Na tom nezáleží!" Vyskočí na nohy, prechádza sa sem a tam rovnako ako Draco predtým. "Bohovia, je to alkoholik - nezáleží na tom, ako dlho je triezvy! Celý jeho svet sa mu práve pretočil hore nohami... neexistuje možnosť, aby odolal... stratím ho," zašepká smutne, keď nová vlna sĺz zaplaví jej líca. "Toto anuluje všetko, čo sme doteraz zvládli... všetko, čo zvládol on. Zničí ho to."

"To nevieš," zamrmle Ginny, snaží sa zostať pozitívna.

"Musím ho nájsť..."

"Musíš sa upokojiť, Hermiona," jemne jej povie Harry.

"Nemôžem, musím ho nájsť..."

"Hermiona, drahá, len sa posaď a ja ti urobím čaj," navrhne Molly.

"Nechcem čaj, nechcem sa posadiť, chcem ho nájsť skôr, než urobí nejakú chybu," náhlivo odpovedá Hermiona.

"Kam myslíš, že mohol ísť?" premýšľa Ginny.

"Neviem..."

"Poznáš ho lepšie než ktokoľvek iný, Miona. Kam by šiel?"

"Ja... ja neviem... Ach môj bože, tá záhrada." Oči sa jej rozšíria, keď si uvedomí, že pozná jediné miesto, kam by šiel. "Záhrada!"

"Aká záhrada?" pýta sa Ron, hľadí na ňu  - spolu s ostatnými - zmätene.

"Jeho matky."

X

Draco si nespomína, kedy naposledy sa cítil taký slobodný. Nedokáže si spomenúť, kedy naposledy cítil to dôverne známe (lahodné) pálenie ohnivej whisky, keď mu steká dole hrdlom. Alebo ten vrelý zmätený pocit, ktorý cíti od hlavy až po špičky prstov na nohách. V skutočnosti je to lož, spomína si na to celkom dobre, kedy sa takto cítil. A krucinál, je to úžasný pocit.

Keď opustil ministerstvo (a Hermionu), ocitol sa v Šikmej uličke, bezcieľne sa po nej ponevieral, s pokojom prijímal rozličné pohľady, zazretia a šepot od okoloidúcich. Než vôbec stihol zaregistrovať, čo robí, už si vykračoval s otvorenou fľašou ohnivej whisky, potkýnal sa na preplnených uliciach, až kým nenašiel prijateľné miesto, z ktorého sa mohol odmiestniť na novo nájdený cieľ. Záhrada jeho matky.

Ako dieťa v tej záhrade strávil veľa času. S matkou. Keď bol mladý, len sedel na kamennej lavičke a sledoval, ako vytvára krásu s mágiou. Keď bol dosť starý, aby ju mohol používať sám, pomáhal jej; nejaký čas mal svoju vlastnú časť, matka ju nazvala ‘Dračia záhrada’. Dokonca ju označila tabuľkou. Jej záhrady boli jej. Bola to jediná stránka jej života, nad ktorou mala kontrolu (pretože Merlin vie, že jeho otec ovládal všetko ostatné) a nikdy nedovolila, aby jej vraveli inak. Pri viac než jednej príležitosti jej Lucius povedal, že sa o ňu postarajú škriatkovia, ale ona to odmietla; Draco bol za to rád. Jej záhrada bola vytvorená z lásky a náklonnosti a kedykoľvek Draco potreboval bezpečné miesto, kam sa ukryť, šiel sem. Keď sa jeho rodičia hádali, keď jeho otec ubližoval matke, keď otcovi ‘priatelia’ (smrťožrúti) prišli na stretnutia do študovne. Vtedy šiel do záhrad, prechádzal sa po rôznorodých kamenných cestičkám a sedel na nádherných lavičkách s vyrezávanými škriatkami a unikal do sveta, ktorý jeho matka vytvorila. Do sveta lásky, súcitu a krásy; do sveta vzdialeného od temnoty, nenávisti a zla.

Tentoraz tomu nebolo inak... až na to, že bolo. Stále kráča po tých istých cestičkách - potkýna sa na dlažobných kameňoch s fľašou ohnivej whisky pevne zovretej v ruke. Ale už tu nie je žiadna krása. Žiadna láska či súcit. Rastliny odumreli a všetko zarástlo burinou, ktorá sa záhrad zmocnila. Je tu akýsi tajomný druh osamelosti a prázdnoty a keby nevedel s istotou, že je v záhrade, tak by si určite pomyslel, že je na cintoríne.

Vycíti jej prítomnosť a potom zacíti jej parfum skôr, ako ju uvidí. A keď ju zazrie, obrovský úškrn poctí jeho črty.

"Dobre, dobre, dobre, zaslúžite si Vé, Grangerová, skvelá práca! A priviedli ste si zálohu," zavrčí, keď si všimne jej priateľov za jej chrbtom.

Hermiona sa strhne, keď začuje v jeho hlase alkohol a ten sarkazmus za ním. Ron, Harry a Ginny za ňou mlčia. Keď jej pohľad dopadne na spola prázdnu fľašu ohnivej whisky v jeho bledej ruke, v očiach sa jej objavia slzy.

"Draco, prosím, nerob to... prosím, odlož tú fľašu," žobroní.

Uškrnie sa, zdvihne okraj k ústam, prsty omotané okolo hrdla, keď zakloní hlavu dozadu a umožní tej tekutine, aby mu poľahky stiekla dole hrdlom. Už ani to pálenie necíti.

"Draco..."

"Mala si odísť, keď si mala šancu, Grangerová. Mala si sa pozrieť inam, Merlin vie, že som ti poskytol množstvo príležitostí," zamrmle.

"Draco, prosím..." zašepká.

Zatvorí oči, pokrúti hlavou, keď si znova odpije z fľaše. "Čo ma prezradilo tentoraz?"

"Ja... ja ťa poznám."

"Hm, nie tak dobre, ako sa zdá..."

"Nevieš, o čom rozprávaš," nalieha, vykročí k nemu.

"Neviem? Keby si ma tak dobre poznala, vedela by si, čo je pre teba dobré a už by si teraz bola preč," povie jej, ukročí.

"Vieš, že by som nebola."

"Prečo nie? Há? Prečo ma jednoducho nemôžeš nechať na pokoji? Bol som bez teba v pohode..."

"Vieš, že to nie je pravda," zašepká.

"Možno nie podľa tvojich vševedkovských štandardov, ale podľa všetkých ostatných som bol."

"Draco prosím... len odlož tú fľašu," prosí potichu. "Priniesla som ti elixír, len ho vypi a môžeme sa o tomto porozprávať."

"Prečo? Aby si ma mohla ‘zachrániť’? Pre prípad, že to ešte slečne mudrlantke nedošlo, NEMÔŽEŠ MA ZACHRÁNIŤ," vyšplechne, hlas mu silnie každou slabikou. "Čo musím urobiť, aby si to konečne pochopila?"

"Pozri, kamoš..."

"Kamoš? Nechoď na mňa s ‘kamošom’, kamarát," vyštekne Draco, zazrie poza ženu pred ním na Rona. "Ty ma ani nemáš rád - nikdy si nemal, takže nepredstieraj, že ti na mne záleží!"

"Nepredstieram," vraví mu Ron. "A keby som aj predstieral, záleží mi na Hermione a jej záleží na tebe..."

"PREČO? Prečo sa vôbec staráte? Prečo plytváte svojím drahocenným časom - iste máte niečo lepšie na práci než dozerať na niekoho ako som ja, starať sa, či sa neopijem a nezabijem sa." Odmlčí sa, samoľúby úškrn mu hrá na perách. "Ako keby som sa musel opiť, aby som sa zabil..."
"Prosím, nehovor to," zakňučí Hermiona. "Len... nám na tebe záleží, pretože v teba veríme. Vieme, kto si, kto naozaj si..."

"To jediné, čo vieš, Grangerová, je to, čo som ti dovolil vedieť. Nepoznáš ma."

"Potom nám pomôž, aby sme ťa spoznali," potichu prehovorí Ginny, odvážne vykročí dopredu.

"Fajn. Chcete ma spoznať? FAJN!" zreve blondiak, rozhodí rukami. Alkohol vo fľaši v jeho ruke vyšplechne, ale on si to vôbec nevšimne. "Naposledy, čo som tu stál, presne v tejto záhrade, bolo po tom, čo ťa moja psychotická teta mučila," nezreteľne hovorí, ukazuje na Hermionu, ktorá pred ním plače a krúti hlavou. "Po tom, čo som sa díval, ako ťa mučí a vyrezáva ti ‘humusáčka’ na tvoju peknú ručičku. Stál som tam a nič som neurobil - tak čo vám to hovorí? Som zbabelec, to je to, čo vám to hovorí," vyšplechne, hlas plný zhnusenia.

"Bol si... bol si vydesený..."

"A predtým..." pokračuje, ignoruje jej chabý pokus upokojiť ho. "Dva týždne predtým, keď môj otec priviedol domov pätnásťročné muklovské dievča? Mala blond vlasy a modré očí a nemala s vojnou nič spoločné a on ju celé hodiny znásilňoval a mučil. Celé hodiny som počúval, ako kričí z plných pľúc! Prosila ma, aby som jej pomohol, aby som ju pustil a ja som to neurobil... pretože som nechcel, aby ma chytili, že pomáham muklovi, ktorý pre mňa vôbec nič neznamenal."

"Nebola to tvoja chyba..."

"A predtým.... po tom, čo som sa díval, ako ten had prehltol učiteľku štúdií muklov na našom jedálenskom stole..." zamrmle.

"PRESTAŇ S TÝM!" vykríkne Hermiona, slzy jej stekajú nonstop po lícach. "Prestaň sa snažiť dávať nám dôvody, aby sme ťa nenávideli! Prestaň nás nútiť, aby sme sa nestarali, Draco..." Zmĺkne, vykročí k nemu a vzhliadne na neho s nádejou v očiach. "Čo... čo sa ti stalo, nebola tvoja vina. Bol si len decko a tvoj otec..."

"Môj otec ma nenávidel," odfrkne nahlas, posmešne a vhodí do seba ďalší dúšok, čím jej láme srdce. "Bol som jeho jediný syn... jeho jediný dedič. Všetko som robil kvôli nemu a on ma nenávidel. Nič, čo som urobil, mu nikdy nebolo dobré," mrmle, odťahuje sa od nej. "Nech som dostal akékoľvek známky, či som uspel alebo neuspel, jeho reakcia bola vždy rovnaká. ‘Dokážeš to lepšie, synu.’ Bez ohľadu na to, k akému klubu som sa v škole pripojil, aby bol na mňa hrdý, bez ohľadu na spätnú väzbu od profesorov.. nikdy to nestačilo. Večne som bol pre neho sklamaním. Jeho očakávania boli také vysoké a nech som sa akokoľvek tvrdo snažil.... Nikdy som ich nemohol dosiahnuť. Nikdy som nemohol dosiahnuť k nemu..."

"Musíš sa prestať obviňovať," zašepká.

"Och, ja neobviňujem seba, ja obviňujem jeho. Všetko zničil - moju rodinu, môj život... moju matku. Keby nebolo jeho a jeho bláznivej posadnutosti Voldermortom, bola by ešte nažive. Čo sa mňa týka, nech si zhorí v pekle," vyšplechne nebezpečne. Znova si odpije, zakloní hlavu tak veľmi, že takmer stratí rovnováhu a zapotáca sa dozadu. Hermiona sa načiahne, aby ho zachytila, zdrapne jeho ruky, aby mu zabránila spadnúť.

A vtedy v ňom niečo praskne, horšie než predtým, a jeho oči zahalí temnota, akú nikdy predtým nevidela.

"Pusť ma - NEDOTÝKAJ sa ma!" Strasie ju, vystrie sa, keď oprašuje zo seba neviditeľnú špinu.

"Musíš odísť. Musíš prestať s tým absurdným hrdinstvom."

"Nie..."

"Myslím to vážne, Hermiona! Prestaň s tým," žiada.

"Nie."

"Tebe to nedochádza, však? Na niekoho tak prekliato bystrého, si strašne tupá, Grangerová," vybuchne. "Nie som tým, kým si myslíš, že som. Nie som ten skvelý chlapík, za ktorého ma považuješ a nie som chalan, ktorého môžeš vyobliekať a hrať sa  s ním na domácnosť."

Neveriacky pokrúti hlavou. "Draco..."

"Ako vieš, že som ti neklamal? Há? Ako vieš, že som ti po celý čas neklamal len, aby som si získal tvoj súcit?"

"Pre-pretože..."

"Nepoznáš odpoveď."

"Ale ty..." odmlčí sa, v sústredení prižmúri oči. Tá myšlienka ju nikdy predtým nenapadla.

"Povedal si mi, že..."

"Viem, čo som ti povedal." Slzy jej tečú prúdom a jeho až bolí, ako sa chce načiahnuť a utrieť jej ich. Tak zúfalo ju chce objať a povedať jej, že to teraz klame a že má pravdu a že mu je to ľúto, ale nemôže. Takže namiesto toho sa k nej otočí chrbtom (ku nim všetkým). Zreteľný zvuk odmiestnenia štyroch ľudí rezonuje záhradou, ktorú kedysi nazýval domovom a on sa cíti prázdnejšie než kedykoľvek predtým vo svojom živote. Naposledy si odpije, vyprázdni poľahky fľašu a povie si, že takto je to najlepšie.

Takto to bude najlepšie.

Bude to takto najlepšie.

Bude to takto najlepšie pre Hermionu.