Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 15.08. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem Leann, Teddy, Jenny, Monie, limetke, viki, Phee, kajke, eternallife, Lucy18, Nuviel, Jenny, Lucy, Invisible,

Sele, eternaliffe, Maenee, Khire, JSark, soraki, Tez, Triane, SARE, teriisek, limetke a HOPE.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned The Sea - Kapitola pätnásť

Som veľmi odhodlaná a tvrdohlavá. Mám v sebe túžbu, ktorá ma núti robiť stále viac a viac, a robiť to správne. Každý z nás má vo svojom srdci kvôli niečomu oheň. Je naším životným cieľom nájsť ho a udržať ho zapáleným.

Mary Lou Retton

Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor

"Našla si to?" spýtala sa Ginny ako náhle bola Hermiona spiatky v Brlohu a ukrývala sa v Ginninej izbe.

"V tejto knihe som to našla, ale ešte som to nečítala," odpovedala, keď sa posadila na zemi.

"Ach, dobre," odvetila s úsmevom, "vypočujme si to."

Hermiona otvorila knihu na strane štyristodvadsaťtri a začala čítať. "Výťažok z myrtích rias. Našiel sa rásť v miernom podnebí. Hlavné použitie: výťažok z myrtích rias sa zvykne najviac používať ako záverečná prísada v 17 elixíroch. Jeho dôsledky závisia na konkrétnom elixíre. Tiež sa používa ako zahusťovadlo v jednom kúzle, všeobecne Temnom kúzle, zvanom Žezlo, ktorého dôsledky sú veľkou mierou neznáme kvôli náročnosti získania..." zmĺkla, prebehla stránku prstami. "Nič zaujímavé. Pozrime..." Hermiona prečítala zvyšok časti o riasach z myrty. "Zdá sa ako keby to v podstate záviselo na elixíre."

"Ach, nuž," riekla Ginny. Pozrela sa na Hermionu s podozrievavým zábleskom v očiach. "Bola si chvíľu preč."

Hermiona sa odmietla pozrieť na Ginny. "Narazila som na - neho," povedala opatrne, snažiac sa znieť ako keby to nebolo nič.

"V knižnici?"

Hermiona pokrčila plecami. "Zvláštne veci sa stávajú." Potom sa slabo v duchu usmiala, spomenúc si, že jej nie tak strašne dávno povedal Draco to isté.

"Ako to šlo?"

"V skutočnosti dosť dobre."

Ginny čakala na Hermionu, či nepovie viac. "A?" povedala po chvíli.

"Nuž, ukázalo sa, že som sa ohľadne neho mýlila."

"Takže, je tento chlapík, chlap? Ako niekto, koho by si mohla pozvať na večeru?"

Hermiona sa zasmiala pri predstave, že sa s Dracom ukáže na večeri v Brlohu. Potom sa začervenala, keď jej došiel význam Ginninej otázky. 

"Ach, Ginny, nie! Bolo milé nemať pravdu, to je všetko."

"Hm, hm," povedala Ginny hlasom, ktorý vravel, že toto nezhltne.

Hermiona v ten večer a celý ďalší deň mala skvelú náladu. Povedala Ronovi ten istý kúsok pravdy, ktorú povedala Ginny, keď sa spýtal na jej veselé rozpoloženie. Zdalo sa, že prijal Hermionine vysvetlenie lepšie než Ginny, ale jednako na ňu mrkol, keď poprela akýkoľvek druh iných než priateľských zámerov.

Hermiona, Ron a Ginny strávili väčšinu dňa v Šikmej uličke s Charliem vo vleku,  na konci sa zastaviac vo Vydarených výmysloch Weasleyovcov (Kratochvilné kouzelnické kejkle ), kde zostali až kým obchod nezatvorili. Hermiona kúpila Harrymu a Dracovi zopár reverzných piluliek na nugáty na krvácanie z nosa (CZ: krvácivých kokosek) na ich tréningové sedenia a Harrymu nejaké trikové tortičky, ktoré rôzne zafarbia hlavu toho, kto ich zje. Fred a George štvoricu odprevadili na Brloh, kde Hermiona s ľútosťou odmietla zostať na večeru. Pobalila si veci a rozlúčila sa s Weasleyovcami; naozaj smutná, že opúšťa ich spoločnosť.

Zároveň sa nemohla dočkať  návratu  na Útes. Prirástol jej k srdcu, a chýbal jej oceán a spanie pod hviezdami, neustále narážanie vĺn, ktoré ju uspávalo k spánku. Teraz, keď veci medzi ňou a Dracom boli... iné, a lepšie, bola pripravená znova zaujať svoje miesto v tom dome.

Hermiona sa premiestnila na Útes a obozretne, ale šťastne, otvorila dvere. Okamžite ju zasiahol výbuch lahodných vôní - večera. S chvatom uložila svoje veci pri úpätí schodov a šla do kuchyne.

"Hermiona!" vykríkol Harry, usmievajúc sa ako prasknutý oriešok, keď sa postavil, aby objal svoju priateľku. Pred jej hádkou s Dracom mu chýbala, ale neskôr to bola skoro fyzická bolesť byť tak odlúčený od všetkých svojich priateľov.

"Ahoj, Harry!" opätovala to gesto.

"Práve včas, chystáme sa večerať," riekol, zobral pre ňu tanier a príbor. Nebol si istý, čo sa deje, či prečo je Hermiona spiatky, ale nezamýšľal klásť otázky, ktoré by jej či Dracovi pripomenuli, že sa nenávidia.

Hermiona bokom pozrela na Draca; ostentatívne sa díval na Harryho, ktorý jej kládol tanier na jej zvyčajné miesto.

"Vďaka," posadila sa Hermiona. Naložila si tanier - zelenú fazuľu, pečené kura a chlieb - a naliala si pohár tekvicového džúsu.

"Takže - si späť?" spýtal sa Harry, rýchlo pozerajúc medzi Hermionou a Dracom.

"Áno," riekla, nabrala si sústo fazule. Boli hrozné. Mračila sa, keď prežúvala a všimla si, že Draco ju sleduje s pobaveným výrazom. Bolo to čudné; necítila sa v jeho blízkosti nepríjemne, ale zároveň sa cítila. Nemala vôbec žiaden čas zvážiť to, ako sa asi majú teraz správať.

"Kto varil?" spýtala sa, snažiac sa znieť len zvedavo.

"Ja," povedal veselo Harry. "Môj prvý pokus; Draco na tom trval."

Hermiona šibla pohľadom po Dracovi, ktorý sa teraz mračil, keď prežúval svoju vlastnú fazuľu. "Pri Merlinovi, Potter, čo si tej fazuli urobil, varil si ju v lepidle?"

Hermiona si nemohla pomôcť; zasmiala sa. Tá fazuľa bola naozaj úplne gumová a dokonca vydávala piskľavý zvuk, keď sa trela o zuby.

Harry zazrel na ňu, potom na Draca. "Nie, Malfoy, lepidlo som nepoužil. Ja - bol to môj prvý pokus s fazuľou."

"Ach," odpovedal Draco, konverzačne. "Bol tam recept; nedal som ti ho?"

"Dal," odpovedal podráždene Harry.

"Len som bol zvedavý."

"Ľutujem, ak nie sú podľa vašich zvyčajných štandardov," nadudrane povedal Harry.

"Žiaden problém," odvetil Draco, milo, pučiac zvyšok fazulí na svojom tanieri.

Harry sa mračil; jasne neoceňoval komentáre o svojom varení.

Hermiona pokrájala svoje kura na kúsky, ktoré sa dali vložiť do úst, potom si jeden do úst dala. Prežúvala... a prežúvala, a prežúvala, a prežúvala. Bolo to ako prežúvanie veľmi tučného mäsa, len toto bolo kura. Veselo prežúvala, pohupujúc mierne hlavou zakaždým, keď zovrela čeľusť, ako keby si to celkom užívala.

Potom sa Draco zasmial; sledoval jej prežúvanie.

Harry sa pozrel na neho, potom na Hermionu, ktorá až vtedy prehltla svoj kúsok kuraťa. "Čo je?" spýtal sa zo zaťatými zubami.

"Čo?" povedala nevinne Hermiona. "Mám rada žuvacie kura."

Draco sa znova zachichotal.

"Dobre," povedal Harry, keď sa postavil a zobral svoj tanier. "Pretože sa vám obom tak veľmi nepáči moje varenie, nechávam vás dvoch tu, aby ste sa najedli. Spolu." Odišiel, naštvaný, aby sa najedol na verande.

Hermiona a Draco sa na seba pozreli a vybuchli smiechom. O minútu či dve sa Hermiona upokojila dosť na to, aby sa postavila. Pozbierala svoj a Dracov tanier a nechala zmiznúť ich obsah.

"Pripravím nám niečo iné," riekla, otvoriac chladničku. "Čo to bude?"

"Hm, nie je tam tak veľa..."

"Myslím, že potrebujem zájsť do obchodu."

"S Harrym sme vymýšľali metódu výberu, ktorú sovu zjeme ako prvú."

Hermiona zvrtla hlavu a vypleštila na neho oči, ale potom si všimla, že sa trochu usmieva. "To bol žart?" spýtala sa, pobavenie v jej hlase.

Draco pokrčil ramenami, ale oči mu stále žiarili.

Hermiona pokrútila hlavou. "Predstavte si to. Ty máš zmysel pre humor."

"Je veľa vecí, ktoré o mne nevieš, Grangerová."

Prehliadala si ho, potom sa vrátila k chladničke. "Máme... vajíčka."

"To znie dobre," odvetil Draco.

Hermiona rýchlo usmažila plnú panvicu vajec, pridala kúsky cibule, papriku a korenie. Draco ju buď sledoval alebo zízal z okna.

Keď boli vajíčka hotové, Hermiona dva rovnaké diely naložila na taniere a vrátila sa k stolu. Jeden tanier položila pred Draca a potom sa posadila s vlastným tanierom.

Skôr než začala jesť, pozrela sa Hermiona na Draca. "Malfoy."

Draco vzhliadol na ňu. "Áno?"

"Urobme dohodu. Nikdy znova nedovolíme Harrymu variť," povedala, natiahla ruku, aby si mohli potriasť rukami.

Draco sa chvíľu pozeral na jej ruku, potom ju prial. "Dohodnuté." Keď sa ich ruky dotkli, tentoraz dobrovoľne a viac než len obyčajné obšuchnutie, Hermioninou rukou prebehol prudký náraz energie. Rýchla sa stiahla a uprene sa na Draca pozrela. Správal sa, ako keby sa nič nestalo a začal jesť svoje vajíčka.

Po chvíli začala Hermiona jesť tiež.

"Čo bola tvoja obľúbená vec na tom byť v Chrabromile?" spýtal sa po minúte Draco.

Hermiona sa na neho pozrela, očakávajúc, že si ju doberá alebo povie niečo škaredé, ale on sa na ňu pozeral bez žiadneho výrazu. "Harry a Ron," povedala po tom, čo sa rozhodla, že sa snaží o rozhovor. "Že som sa s nimi spriatelila. A čo ty? Čo bolo tvoja obľúbená vec na to byť v Slizoline?"

"Zastrašovanie, terorizovanie a obťažovanie mladších študentov a samozrejme zneužívanie akejkoľvek moci, ktorú som mohol získať," povedal s úškrnom.

Hermiona prevrátila oči. "Prečo som sa vôbec obťažovala pýtať? Mala by som to vedieť."

"Si na rade," povedal Draco.

"S čím?"

"S otázkou."

"Ach. Dobre. Nechaj ma premýšľať. Čo je tvoja obľúbená vec na tomto mieste?"

Draco tú otázku zvažoval. "Nie je to nič také ako to, s čím som vyrastal. Žiť tu ma prinútilo naučiť sa veci, ktoré by som sa nikdy nenaučil na Manore. Ako varenie, a upratovanie, a umývanie riadov. Pripusťme, že niežeby som mal rád upratovanie, ale cítim sa... posilnený, keď to robím."

Hermiona sa zachichotala. "Tebe sa páči upratovanie."

"Nie," povedal rozhodne, "len sa mi páči mať veci upratané. A tak musím upratovať."

"Kedy si sa sem presťahoval?"

"To sú dve otázky."

"Je to časť tej prvej."

"Nie, nie je."

Pozrela sa na neho. "Ale je to len informatívna otázka. Zdá sa, že si tu už bol než sme my prišli."

"Odsťahoval som sa z Manoru skoro pred dvoma rokmi. Ak som sa chystal zosnovať plán na skazu môjho pána, nemohol som to veľmi dobre robiť v dome môjho otca."

"Pravda," odvetila.

Niekoľko minút ani jeden z nich neprehovoril. Potom sa Draco spýtal, "čo bola tvoja najmenej obľúbená vec na tom byť v Chrabromile?"

Hermiona sa mračila, keď premýšľala. "Vždy sa odo mňa čakalo, že budem odvážna, ale ja som vždy nebola. Občas som bola naozaj vystrašená a nemohla som to dať najavo. Pri Harrym som musela byť silná; mohol sa zosypať, zmeniť sa na tinejdžerského spratka, ale ja som musela udržiavať ovzdušie istoty, bez ohľadu na to, že som vedela ako to môže vypáliť. Čo bolo smiešne! Bola som rovnako vystrašená ako Harry a Ron, ale mala som pocit, že nemám dovolené dať to najavo rovnako ako oni."

Hermiona sa trochu začervenala, keď si uvedomila, čo práve povedala Dracovi Malfoyovi. Opatrne si odhryzla. "A ty?"

"Pansy. Jednoznačne."

Hermiona skoro vypľula sústo, čo si práve dala. "Čože? Myslela som, že vy dvaja..."

Draco urobil zhnusenú tvár. "Ach, nehovor to. Je mi z toho zle, len keď na to myslím."

Hermiona sa zasmiala. "No tak, Malfoy, vysyp to! Všetci si mysleli...."

"Áno, viem, čo si všetci mysleli, a oni si to mali myslieť. Ale tú babu som nemohol vystáť. Furt sa prihlúplo usmievala a mravčala a bola náročná a nikdy jej nedošlo, že som to takto vnímal, bez ohľadu na to koľkokrát som sa postaral, aby to bolo až bolestivo zrejmé. Bolo ľahšie vychádzať s ňou než sa snažiť povedať jej iné."

"Nie som si istá čo povedať."

"Nič. Len mi sľúb, že ju už viacej nespomenieš." Ešte raz sa striasol a odtlačil od seba tanier s nedojedeným jedlom. "Dojedol som."

Hermiona sa znova zasmiala. "To ťa tak strašne rozrušilo?"

"Áno."

"Dobre," povedala, stále sa chichotajúc. "Nespomeniem znova Pansy. Nikdy, vôbec nikdy, Pansy. Žiadna ďalšia Pansy."

Civel na ňu kvôli prílišnému používaniu mena toho dievčaťa a chystal sa oplatiť sa jej rovnakou mincou, keď sa Harry vrátil. Videl, že sa Hermiona usmieva, že sa Draco mračí - hoci postrehol, že bez obvyklej zloby; bolo to skoro hravé mračenie - a na ich tanierov nedojedené vajíčka.

"Čo vy dvaja robíte? Ty si mu varila, Hermiona?"

Pozrela sa na Harryho, stále s úsmevom. "Obaja sme sa rozhodli, že chceme niečo... ľahšie zjesť." Dracov pohľad nahradil úškrn. "Áno, urobila som vajíčka, pre nás oboch, a celý čas varím, nič to nie je. Chceš trochu?"

Ale Harry mohol vycítiť, že to nebolo ´nič´. Posledné, čo počul, bolo, že sa ohromne pohádali a potom Draco na ňu jačal - skutočne kričal - kvôli zmeškanému dodaniu prísady do elixíru. A teraz boli tu a mierumilovne jedli. Bolo zrejmé, že mu niečo ušlo.

"Nie," zamračil sa.  "Ja som zjedol svoju večeru."

Draco sa postavil. "Potter. Zajtra budeme mať dvojitý tréning." Harry zanariekal. "Navrhujem, aby si odpočíval." Kývol Hermione a odobral sa do svojej izby.

Harry sa otočil k Hermiona, ktorá bola zaneprázdnená umývaním riadov a usmievala sa pre seba. "Hádam, že by som mal vydržať do raňajok, há?"

Usmiala sa, ale nič nepovedala.

"Chceš mi povedať, čo sa deje?" spýtal sa.

"Poďme von," povedala, keď skončila. "Nebola som vonku už tak dlho." Harry ju nasledoval na verandu, kde sa posadila so svojho obľúbeného kresla a on do jedného vedľa nej.

Keď hneď nehovorila, Harry nemohol vydržať svoju zvedavosť. "Takže, čo sa stalo? Myslel som, že sa vy dvaja nenávidíte."

Pozrela sa na neho. "Povedal ti o našej hádke?"

"Len že ste nejakú mali, a že bola obrovská."

Prikývla, otočila sa, aby sa pozrela na čiernu vodu pod nimi. "Bola. Včera som sa vrátila, aby som si zobrala nejakú knihu a on tu bol. Povedal mi, aby som šla za ním. Kráčali sme do lesa, a ja neviem, niečo sa stalo." Hermiona vrátila svoj pohľad k Harrymu. "Uvedomila som si, že som sa mýlila a že si zaslúži druhú šancu. Žiadne zatiasla sa zem, ale súčasne sa zem zatriasla. Neposkytol mi žiadnu obrovský prejav o sebe a svojom živote, či nejaký uslzený príbeh, ani nežobral, aby som mu odpustila, ani neponúkol, že sa zmenil, či niečo podobné. V skutočnosti to bol jeden vtáčik." Pokrútila hlavou. "Je to podivné, ale je to niečo, o čom ti nechcem povedať. Je to medzi ním a mnou. Nevadí?"

"Samozrejme, Hermiona. Som len rád, že medzi vami je to príjemnejšie. Tiež to robí príjemnejším veci tu naokolo." Zastal; "takže ste - priatelia?"

"Nie, aspoň zatiaľ myslím, že nie. Možno sme blízko k tomu začať byť priateľmi. Nemyslím si, že by mi prekážalo začať."

Harry nič nepovedal a po niekoľkých minútach jej zaželal dobrú noc.

Hermiona bola odhodlaná ostať hore, až kým k nej nepríde Draco. Premýšľala o rozhovore, ktorý s ním práve mala - ich prvý skutočný rozhovor za desať rokov, ktoré ho poznala. Bol nedôležitý, dosť krátky, ale bol to začiatok. Predstava byť s ním zdvorilá, dokonca milá, sa nezdala taká cudzia. A čo keby sa stali priateľmi? Bolo to vôbec možné? Draco Malfoy sa priatelí s humusáčkou? Nebola sa istá; iste by neboli priateľmi tak ako sa priatelila s Harrym a Ronom.

Sedela vonku, premýšľala asi hodinu. Začalo to príjemne a nádejne, ale ako hodina končila, naplnilo ju poznanie. S ním nebude žiadne priateľstvo. Dnešný večer bol anomália; už sa nikdy nezopakuje. Nie preto, že by to nechcela, chcela; ale on bol osamelá duša. Jeho silná túžba po skutočnom priateľstve mu spôsobovala, že sa mu vyhýbal. V jeho mysli to bola slabosť; znamenalo by to, že už viac nie je úplne nezávislý, že viac nie jej schopný myslieť len na seba.

Priateľstvo s ňou, zo všetkých ľudí, by bola posledná vec, ktorá by ho napadla. A dnes večer sa k tomu byť priateľskí priblížili. Čo bude robiť, ako sa bude zajtra správať? Bude tak polo-priateľský, ako dnes večer, alebo sa bude maximálne snažiť, aby odstránil akýkoľvek náznak láskavosti z jeho strany zo svojich spomienok? Odhadovala to posledné.

Hermiona zívla; pozrela smerom ku Dracovmu oknu. Svetlá boli zhasnuté; zamračila sa. Nepríde? Znova zívla a striasla sa, a rozhodla sa túto noc spať vo svojej posteli.

ooo

Draco sa zobudil na druhý deň s pocitom ťažoby. Noc predtým odmietal myslieť na to, čo sa stalo. Prečítal celú knihu, kým čakal, až Hermiona zaspí. Teraz, keď ležal na pokraji precitnutia, zízal na strop, jeho vedomím prenikol pocit ťažoby ako kotva vodou.

Videl, v blýskavom neónovom svetle s ohňostrojmi vybuchujúcimi nad hlavou, aké by to bolo priateliť sa s Hermionou. Skutočné priateľstvo. Vystrašilo ho to viac než keď vravel Temnému pánovi, že neuspel v zabití Dumbledora; viac než keď povedal svojmu otcovi, že v skutočnosti neverí už viac tým veciam o krvi.

Draco nemal priateľov, nikdy ich nemával. V škole mal nochsledov, komplicov, osobnú stráž; nikdy priateľov. Harryho počítal za zdráhavého a vynúteného priateľa. Draco mu povedal viac než kedy povedal niekomu inému, podelil sa s ním o časti seba samého, predtým ponechané pokryté pavučinami v kútoch jeho pamäte. Z toho vyplývalo, že Harry bol dokonca jeho najlepší priateľ, pretože bol jeho jediný priateľ. Spočiatku pracovali neúnavne, sotva slovko medzi sebou prehodili len vtedy, keď to bolo treba.

Za tri týždne bol zrejme Harry neschopný vydržať to mlčanie. Hovoril k Dracovi, naozaj hovoril; rozprával mu o Ginny, ako veľmi veľa pre neho znamená, ako každý deň vstával z postele kvôli nej, aby zbavil svet jeho kvôli nej. Rečnil, a Draco počúval, neochotný podeliť sa o tú prázdnotu, ktorá mu rástla v bruchu pri tej srdečnosti, s ktorou Harry hovoril o svojej žene.

Nemohol o tej diere hovoriť, ale o tri dni neskôr povedal Harrymu o svojej matke. Ako sa snažila mať na neho dobrý vplyv, snažila sa mu srdca vložiť niečo iné okrem nenávisti. Milovala ho, chápal to, hoci to bolo abstraktným pochopením sveta, čiastočne preto, že Narcissa nikdy nedala najavo ani náznak lásky k svojmu synovi. Tie slová nikdy neunikli z jej úst. A predsa Draco vedel, že ho milovala, a vedel to neochvejne. Láska k nej ho poháňala predtým a počas jeho prekliateho šiesteho ročníka, aby nasledoval temnú cestu svojho otca.

Draco rečnil a Harry počúval.

Potom sa stali skutočnými priateľmi. Nerozprával o sebe veľa, ale mohol, a došlo mu, že to je to, čo z nich robilo priateľov. Veril Harrymu Potterovi, a on nikdy predtým nikomu skutočne neveril. V tej dobe to bolo dobre, že dôvera prišla tak relatívne zavčasu. Pretože Draco a Harry budú vyzvaní, aby vložili svoje životy do rúk toho druhého a pri tom si museli veriť. Inak zomrú.

Hermiona bola iná. Byť priateľom s ňou by bolo iné. Toľko toho stálo v ceste priateľstvu, že keby sa udialo, bolo by to priateľstvo navždy, priateľstvo, ktoré by trvalo až za súčasnosť kvôli tomu všetkému, čo by museli prekonať. A Draco potreboval byť schopný na konci odísť, nechať ich za sebou a začať svoj život úplne odznova.

Stalo sa, že sa začal zaujímať o Hermionu. Bojoval s tým, najprv, ale čoskoro ten boj vzdal, keď videl, že je to márne. Najprv, tam bola jej šialená húževnatosť; súperila s jeho vlastnou. Bola tam jej inteligencia, tiež súperila s jeho vlastnou, hoci mal pocit, že má nad ňou navrch, aj keď len nepatrne. Bola tam jej naprostá oddanosť a odvaha, vlastnosti, ktoré obdivoval, ale nemohol sa k nim hlásiť. Bol oddaný, nejakej veci a odvážny, v nejakej veci. Ale nebol bezdôvodne zaradený do Slizolinu.

Draco rešpektoval Hermionu a dokonca ju obdivoval. Ani raz, odkedy dal svoj plán do pohybu, ho nesklamala či nezrazila k zemi. Hnevala ho, a dostala sa mu pod kožu, ale dokonca aj vtedy, keď meškala s tými myrtovými riasami, musel si priznať, že on prakticky zariadil, aby zlyhala. Mohol ľahko požiadať o tú prísadu deň predtým než ju potreboval, ale niekde hlboko v sebe chcel, aby to pokazila. Nie jeho najlepšia chvíľa.

Len jej voľba životnej cesty, stanie sa aurorom, potlačila žiaru v jej očiach. Vedel, že to nebola jej vášeň, pretože sa to dozvedel počas posledných dvoch rokov. Ale vo všetkom ukázala silu, dokonca robením práce, ktorú nenávidela, a zistil, že to bola ona, kto držal Harryho a Rona pohromade, ona, kto mohol šepkať a bol vypočutý; ona, kto dokázala povzbudiť a ostatní sa pozdvihli, usmiať sa a ostatní sa rozohriali. Dokonca aj on sa tým zahrial.

Bola taká tenká hranica medzi priateľstvom a niečím viac; to nebude riskovať. Nemohol riskovať - tamto. Sľúbil sám sebe, že nebude riskovať - tamto. Toto bolo dievča, ktoré prisahal ochraňovať; nepochybne to znamenalo ochrániť ju aj pred ním samotným.

Bolo by to ľahké, také ľahké; mohol to vidieť hneď za okrajom sveta. Tam niekde, kde sa oceán stretá s oblohou. Bolo by to ako slnko, ktoré vysiela lúče to jeho temného, zmrznutého sveta. Tie ľadové steny by sa roztopili; všetko by sa sfarbilo; vtáci by spievali. Bolo to tak blízko, mohol to cítiť na špičke svojho jazyka. Ale nevyhnuteľné by sa stále stalo; to slnko by zapadlo a jeho by vohnalo to naprostej temnoty a ľady. Ešte hlbšie než predtým, pretože už by bol videl to slnko; bol by videl kvitnúť kvety, bol by počul vtákov spievať.

Možno niekedy, pomyslel si, potom, čo toto všetko skončí a ja sa doliečim. Pretože on sa chcel zamilovať; bol predsa ľudská bytosť. Ale teraz nebol ten čas; a on sa zmieril s myšlienkou, že sa to možno nikdy nemusí stať, buď kvôli tomu, že umrie jeho telo alebo kvôli tomu, že umrie jeho srdce.

Tak musel zastaviť túto iskru dôvernosti skôr než bolo príliš neskoro, skôr než nastal akýkoľvek náznak iskričky zanietenia. Pretože on, vedel to, bude ako parná lokomotíva; pomalý začiatok, ale naprosto nezadržateľná, keď naberie plnú rýchlosť. Draco by bol drvený váhou toho, čo už bolo na neho naložené, keď sa prebudil, váhou, ktorej by len pribúdalo na hmotnosti.  Musel to potlačiť, kým bol čas, kým tá ťažoba bola znesiteľná.

Draco ležal na posteli, stále zízal na povalu, cítil sa strašne. Keď vstane, vedel, že bude v najlepšom prípade k Hermione ľahostajný, a to k nej nebolo fér. Nepochopí to, že nemôže dovoliť, aby sa veci pohli. On by sa nepohol; on by sa kvôli nej nezmenil. Toto bolo o ňom a ona by len veci skomplikovala.

Nevedel o tom, ale Hermiona ležala v posteli, zízala na povalu a tiež sa desila toho vstať. Draco chce, aby vstala prvá, tak by ju mohol ignorovať ako prvý. Keby po nej vošiel do izby, ani by sa nemusel na ňu pozrieť. Keby tam bol prvý, vzhliadol by nahor, keď by vošla, vedel, že by vzhliadol. A to odmietal. Zostal by vo svojej izbe celý deň, keby musel.

Draco sa uškrnul, keď začul Harryho zaklopať na Hermionine dvere. Vždy Harry medzi nimi.

"Hermiona?" povedal Harry. "Poď dole a daj si so mnou raňajky." Draco nepočul odpoveď, ale začul ako sa dvere otvorili a dva páry krokov zišli dole schodmi.

Konečne Draco vstal z postele, dal sa do poriadku a upravil sa. Mal pocit, že sa tá ťažoba zmenšila, keď otvoril dvere a šiel dole do kuchyne.

Nepozrel sa na Harryho či Hermionu. Nalial si šálku kávy a vyšiel na verandu. Zhlboka sa nadýchol; bol koniec, z väčšej časti.

Tiež sa zdalo, že to zaberalo. Počas ďalšieho týždňa si pre neho Hermiona neušetrila žiaden pohľad. Napriek tomu, že to bolo presne to, čo Draco chcel (teda aspoň to, čo si myslel, že chce), v jeho bruchu začal vŕtať znervózňujúci červík, keď jej nezáujem pokračoval. Pri tom všetkom mu na nej záležalo, jeho spôsobom, bez ohľadu na to, ako bol rozhodnutý to ignorovať. Ten červík začal rásť na začiatku druhého týždňa a pokračoval, až kým Draco konečne nevybuchol.

Jedno ráno toho druhého týždňa čakal, až kým Hermiona nezíde dole na raňajky. Potreboval preskúmať vody; mali byť zdvorilí, ale nič viac, žiadne ďalšie zrnko piesku.

"Grangerová," povedal, potom čo sa pozbierala zo šoku, že ho netypicky našla v kuchyni.

"Malfoy," apaticky odpovedala.

Postavil sa, naznačujúc, že dojedol svoje jedlo a je len okamihy do toho byť preč niekde inde. Bolo pre ňu dôležité, aby pochopila, že toto nebude rozhovor, nebude to nič viac než sa rozhodol, že to bude. "Chcem správu o tom ako pokračuješ. Dnes večer, po večeri."

"Dobre," prikývla a odpila si z pomarančového džúsu. Vzala si misku ovsenej kaše a prekĺzla popri ňom, aby sa posadila k stolu. Nevenovala mu žiaden pohľad, žiaden záblesk, či nejaké iné potvrdenie, že ho berie na vedomie; nič.

Draco zostal stáť, s pocitom, ako keby jeho prítomnosť trvala príliš dlho, aby mala efekt, ktorý zamýšľal. Teraz to vyzeralo ako keby si nebol istý sám sebou. Všimol si Hermione ušiel ten najmenší náznak úsmevu, keď sa zohla nad svoju misku s ovsenou kašou. Draco odišiel z izby veľmi frustrovaný. Tiež veľmi dobre hrala tú hru; zanechalo ho to vynervovaným. Ako vedela o tej hre? Ako to mohla vedieť? Nechápal ako, ale musela to vedieť. Tá hra bola ignorovať ju, ale to skutočne nebola hra. Bolo to vážne. Keby sa veci vymkli z rúk, mohli by, potencionálne, znamenať zlyhanie v ich úsilí a to bolo niečo, čo bol celkom neochotný riskovať.

Nepriblížila sa k nemu od toho večera, čo sa smiali nad Harryho varením, nesnažila sa s ním hovoriť. Proste ho nechala na pokoji. Bola bystrá; musela si uvedomiť jeho úmysel vložiť medzi nich odstup a v tom nad ním zvíťazila. To mlčanie bolo ohlušujúce a on zistil, že od nej niečo chce. Nemohlo to byť priateľstvo a ľahostajnosť ho zabíjala. Takže zostávalo len nepriateľstvo, ktoré si odsúhlasili odložiť nabok. A naozaj to takto nechcel. Ako mohol od nej dostať dosť, aby upokojil toho červíka vo svojom vnútri, ale nie príliš veľa, aby zatlačil obe strany, priateľstvo či nepriateľstvo, príliš ďaleko?

ooo

Ten večer Hermiona prezentovala svoje pokroky Harrymu a Dracovi. Prešla všetko, typickým Hermioniným štýlom, s materiálmi, tabuľkami a štatistikami. Draco s námahou bojoval s tým, aby sa v jeho črtách neobjavilo pobavenie a bol skoro úspešný, ale iskru v svojich očiach skryť nedokázal. Počas celej prezentácie sa Hermiona na neho pozrela len raz a bol si istý, že si to všimla.

"Presne pred týždňom som konečne prešla všetkými zložkami ministerstva na smrťožrútov. Urobila som nesčítane poznámok," zdvihla štyri mukelské zápisníky, "ako som postupovala, začala som si všímať isté podobnosti, o ktorých som si urobila poznámky, keď som ich našla."

Harry sa usmial. "Teraz čo, Hermiona?"

"Pokúsim sa urobiť tak, ako sa navrhovalo a rozhodnúť sa, kto utečie, bude bojovať či sa vzdá. Najviac znepokojivá je tá skupina, čo bude bojovať, pretože sa môžu ukázať ako prchkí a ich činy ohrozia nevinných. Myslite na Bellatrix a Rodolphusa naposledy, keď Voldemort ´zomrel´. Uprchlíkov by sa mohlo ukázať ťažšie nájsť, ale zistila som, že inteligencia nie je vlastnosť, ktorú Voldemort požaduje u väčšiny svojich stúpencov. Sila a krutosť zdajú sa byť na špici jeho zoznamu."

"S tými, ktorí sa vzdajú, tvrdiac, že boli pod Imperiom, bude ťažké urobiť poriadok, pretože bude chcieť veľa práce roztriediť tých, čo boli naozaj smrťožrútmi a ktorí boli naozaj pod Imperiusom. To je môj cieľ, nazbierať dôkazy na každého človeka, ktorého mám v skupine ´vzdajú sa´, ktoré dokážu, ktorá alternatíva je tá správna."

Zatiaľ čo Hermiona stále hovorila, úplne Draca ignorovala; pozerala sa len na Harryho, hovorila len s Harrym, nikdy nedala najavo, že si všimla Dracovu prítomnosť.  Nahnevalo to toho červíka v jeho vnútri a začal byť čím ďalej mrzutejší. Nakoniec asi po štyridsiatich minútach správy mal plné zuby toho byť ignorovaný.

"...a myslím, že budem mať dobré výsledky po tom, čo sa porozprávam s Alastorom." Hermiona prestala rozprávať a pozrela sa s očakávaním na Harryho.

"Takže, v podstate, si urobila celú kopu ničoho," riekol Draco.

Konečne sa Hermiona pozrela na Draca, naprosto prázdny výraz na tvári, ako keby len práve teraz spozorovala, že tam je, ale pokiaľ šlo o ňu mohol byť pokojne rybičkou v akváriu. Ten prázdny pohľad trval niekoľko sekúnd, potom sa zmenil na nepriateľský. Otvorila ústa, aby prehovorila, ale Draco zdvihol ruku. Ten červík bol zatiaľ nasýtený, resp. vedel, že čoskoro bude, a Draco sa s ňou nechcel hádať.

"Kľud, Grangerová. Nemyslel som to tak. Robíš znamenitú prácu, čo vôbec nie je prekvapujúce."

Hermiona sa začervenala pri tej vzácnej pochvale a pozrela si do lona. Náznak... bolesti?... prešiel jej očami a pozrela sa na Harryho, ktorý sa na ňu usmieval. Hlúpe čítanie myšlienok. Potom sa Hermiona pozrela na Draca.

"Vďaka," povedala, "až doteraz som sa tešila zo svojej úlohy a konečne mám pocit, že robím niečo užitočné. Je to milé."

Draco sa chcel usmiať; otvorila sa len trošičku, skúšala ho, tentoraz. To, čo urobí ako ďalšie, určí ovzdušie medzi nimi na nasledujúce týždne alebo až kým sa jeden z nich neskúsi znova vyskúšať tie vody. Keby pokračoval príliš jemne, bol by  v nebezpečenstve. Keby šiel príliš tvrdo, vrátili by sa vzájomnému ignorovaniu. Len nevedel ako dosiahnuť stred. Nakoniec, akú voľbu naozaj mal?

Postavil sa, aby odišiel z izby. "Bude to veľmi užitočné pre ministerstvo. Budú vďační za akčný plán počas toho chaosu." Draco kývol Harrymu, ktorý prevrátil oči, a odišiel z izby skôr než mohol počuť, vidieť či vycítiť Hermioninu reakciu.

Urobil to ľahké, sebaochraňujúce rozhodnutie. Ten červík si len bude musieť zvyknúť na túto situáciu a vyťažiť maximum z akéhokoľvek občasného kontaktu, ktorý by mohol nasledovať.

Draco bol skoro hore na poschodí, keď na neho zavolala. Otočil sa, stála tam, ruky prekrížené, pár schodov pod ním.

"Grangerová."

"Pozri, Malfoy, viem, čo je toto, čo robíš a je to hlúpe. Nežiadam od teba nič, nič z tohto neočakávam. Ak toto je to, ako chceš, aby to bolo, potom - potom fajn. Ale je to hlúpe."

"Ty si tá, ktorá ma ignoruje a chová sa, ako keby som neexistoval," povedal vecne. Nebol nahnevaný, len jej poskytoval detaily. "Toto je tak, ako to chceš ty."

"Ty si to začal," povedala so skvelým úškrnom. Draco prikývol, spomenul si, že on bol prvý, kto ignoroval ostatných v to ráno pri káve. Pokračovala, "A v skutočnosti sa mi nepáči ignorovať ťa. Je to hlúpe a detinské; sme dospelí."

"Takže čo chceš?" spýtal sa Draco, prekrížiac ruky a oprel sa o stenu. Niekoľko prameňov vlasov mu padlo do čela a on ich odhrnul. "Nezamýšľam vytešovať sa s tebou a Potterom z pyžamové párty."

"Ja len chcem byť - sama sebou. A ty aby si bol tebou. A my jednoducho necháme nech sa stane čokoľvek, čo sa stane."

Draco sa zamračil. Veľa sa mohlo pripustiť za slovom ´čokoľvek´, ale silne pochyboval o tom, že naozaj myslela, že ´čokoľvek´ mohlo znamenať ´hocičo´.

"Čokoľvek. Ty chceš čokoľvek."

"Áno. Je neprirodzené úplne ťa ignorovať, je to nanútené. Musím na to vynakladať úsilie a som si istá, že ty tiež. Chcem aby veci medzi nami boli prirodzené, dokonca aj keby boli zlé. Ak chceš povedať ´ahoj´, potom povedz ´ahoj´. Ak ja chcem povedať ´ahoj´, poviem. Ak nechceš, potom nepovieš; to isté ja.  Dobre?"

Draco sa zahľadel do jej hlbokých hnedých očí. Pre neho boli možné len dva smery - nepriateľstvo a tá druhá cesta, pretože ignorovanie už viacej voľbou nebolo. Nemohli byť len sotva známi. Vedel, že je v tom nebezpečenstvo, prinajmenšom pre neho. Ale nechcel nepriateľstvo, o tom sa už rozhodol. Takže jediné, čo zostávalo, bola tá druhá možnosť. Bude si jednoducho musieť dať na seba pozor. Mohol kontrolovať tú cestu, po ktorej sa pohybuje a keby sa to stalo príliš nebezpečným, vždy sa mohol vrátiť.

"Dobre," povedal jemne.

Na to sa Hermiona usmiala, vôbec prvý úsmev namierený na a pre neho a kvôli nemu. Bolo niečo zvláštne zistiť, ako tak prostý čin mohol vyvolať také zložité emócie, ktoré sa hnali jeho žilami. Draco mal pocit, že malý kúsok jeho samého sa navždy stratil pre túto chvíľu, pre tento úsmev. Odmietol stratiť ďalší kúsok, ale zistil, že je neschopný odtiahnuť sa od jej pohľadu. Pomaly cítil, že jeho tvár zjemnela - proti jeho vôli - a cítil, že ďalší kúsok jeho samého hrozí, že odpadne. Stále sa usmieva, pomyslel si frustrovane. Čas zastavil svoj pohyb v normálnom rytme, a tento okamih trval deň či sekundu.

"Dobre," povedala len po pár sekundách. "Dobre, nuž, hm, idem teraz späť dole, takže..." zmĺkla a pomaly sa otočila.

Draco začul sám seba niečo povedať. "Grangerová." Povedal jej meno; ona zastala na spodku schodov a pozrela nahor na neho. Potom sa Dracove ústa chovali nezávisle na jeho rozume a vôli. Cítil, že začína hovoriť niečo ďalšie a bojoval s tým, naozaj bojoval. Ale nefungovalo to.

"Ahoj."

Ukradla ďalší kúsok z neho, keď sa znova usmiala jedine pre neho; znova. "Ahoj," odpovedala, potichu, ako keby prehovorila hlasnejšie, tento moment, tento krehký mier, ktorý vytvorili, by sa rozbil.  Potom sa odišla z jeho pohľadu.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 09.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor Od: 32jennifer2 - 17.08. 2009
Jimmi, ja sa z teba zbláznim (v dobrom=D) úžasné tri kapitoly úžasnej poviedky...ďakujem, ďakujem, ďakujem Ten koniec bol úžasný....a ten rozhovor a Harryho varenie...skvelé =)

Díky za nádherný konec dne s tvým překladem:)

wow preklad ako vzdy uzasny..len mi nesedi v originaly ta Hermiona kto by bol k Dracovi mily ked mu zabil rodicov?? autorka to asi nedomyslela.. inak vynikajuca kapitola:)
Myslím, že je za tým viac. Stred poviedky som len preletela, takže neviem, ale také jednoduché to nebude. Predsa len prešli dva roky, možno sa s tým rozhodla vyrovnať takto. Možno prestala nenávidieť, keď si uvedomila, čo nenávisť robí. Alebo je v to v čarodejníckom svete predsa len inak - s tými ich prútikmi, toľkými smrťožrútmi... možno to inak chápu. Alebo je proste len Hermiona - výnimočná ako vždy. Na to, že to autorka nedomyslela, by som sa nespoliehala - po prečítaní Deleted Scenes, určite nie.

Nádherně, luxusně přeložená povídka. Děkuji mocinky za překlad a za věnování. Bylo to krásné jak byli k sobě milý. Žádné hádky, jenom byli milý. A ten úsměv. Prostě luxus.

Chjo, už by autorka mohla aspoň naznačiť, čo má Draco v pláne. Týmito sladkými kapitolami ma umučí. :-) Diky moc za preklad, bola to riadne dlhá kapitola.

Ale né... Do téhle kapitoly jsem tuhle povídku milovala, od téhle kapitoly jsem na ní závislá! :D Tak dokonale rozebrané myšlenky se jen tak nevidí. Cítila jsem se skoro stejně bezradně jako on, když přemýšlel, co dělat a o tom, že nejde najít střed mezi těmi cestami... Vážně, nešlo. Ale líbí se mi směr, kterým se vydal :) Je zvláštní, jak oba přemýšlí stejně :) Ale... Musím si to přečíst ještě jednou :D Opět děkuju za skvělej překlad, bez kterýho by to prostě nebylo ono :) Díky, T.

Ale né... Do téhle kapitoly jsem tuhle povídku milovala, od téhle kapitoly jsem na ní závislá! :D Tak dokonale rozebrané myšlenky se jen tak nevidí. Cítila jsem se skoro stejně bezradně jako on, když přemýšlel, co dělat a o tom, že nejde najít střed mezi těmi cestami... Vážně, nešlo. Ale líbí se mi směr, kterým se vydal :) Je zvláštní, jak oba přemýšlí stejně :) Ale... Musím si to přečíst ještě jednou :D Opět děkuju za skvělej překlad, bez kterýho by to prostě nebylo ono :) Díky, T.
Miesto toho stredu si predstav medián. To bol správny preklad, ale nevedela som, koľko ľudí by vedelo, čo to je. Díky moc. Na tvoj komentár sa vždy extra teším.

Krásná kapitola! První polovinu jsem se řehtala jak kůň, druhou se přihlouple usmívala(ještě mě to nepřešlo;) a celkově mám pocit, že mi nějak stoupla glykémie...:D Díky

ja som tiež po upratovaní =D a strašne som sa potešila, že pribudla ďalšia kapitola. Draco bol taký milý... tým svojim dracovským spôsobom, ale bol. a to podanie ruky.... myslím, že zabraňovať niečomu 'viac' je už neskoro. darmo, chlapec je už v tom.

velmi pekná kapitolka... až mi zdvihla náladu..pekne somsa pri nej uvolnila z celodonneho upratovania.... teším sa na dalšiu kapitolku...

Re: Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor Od: eternallife - 15.08. 2009
Tohle byla opravdu skvělá kapitola moc ti za ní děkuju vypadá to mezi nima čim dál tim líp těšim se na další a děkuju za překlad a věnování.

Jej, to je...em, chtěla jsem napsat sladké, ale Malfoy přeci nemůže být sladký =D. Moc díky Jimmy za uchvatný překlad ;-). Doslova jsem tuhle kapitolku zhltala pohledem a také musím poděkovat za zvednutí tak mizerné nálady. Děkuju mnohokrát ;-)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke