Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ron sa bránil zo všetkých síl, kopal a kričal.

"Nie! Pustite ma! Nechajte ma s ním hovoriť! On nechce byť sám!" vrieskal. Netušil, prečo povedal poslednú vetu, ale nejako vedel, že je to pravda.

"Počkať!" skríkol jeden z liečiteľov. "Už sa zlepšoval, ale teraz znova odchádza. Oh, dočerta, dostaňte sem toho jeho priateľa, OKAMŽITE!"

Liečitelia ihneď pustili Rona, ktorý sa prihnal k Harryho boku a zúfalo ho schmatol za ruku.

"Harry, potrebujem ťa! Nezvládnem to bez teba! A nie som to len ja, veľa ľudí ťa potrebuje! Hermiona ťa potrebuje, aby si ju udržal pri zdravom rozume. Sirius ťa miluje! Si jeho rodina a nemôžeš ho opustiť! Práve teraz sa ide tam vonku zblázniť. Počujem ho, ako kričí na chodbe, pretože ho nevpustia dnu, ale naozaj tu chce byť s tebou. A Snape, dokázal si, aby Snapovi skutočne na niečom záležalo! Jemu totiž záleží na tebe! Nemôžeš ho teraz opustiť, inak na tom bude znova mizerne. A Malfoy, Harry, Malfoy! Si jeho jediným priateľom. Si lepší než my ostatní; dal si mu šancu po tom všetkom, čo ti urobil. Bez teba nebude mať nikoho. Nebude mať žiadnych priateľov a bude úplne sám. Musíš tu byť kvôli nemu, pretože ťa potrebuje ako podporu, aby sa dokázal vrátiť do školy a vidieť svojich bývalých priateľov. Musíš tu byť, aby si sa ho zastal! Musíš tu byť kvôli Ginny, pretože ona ťa miluje a musíš tu byť kvôli dvojčatám, pretože ťa považujú za svojho malého brata, rovnako ako mňa. Ale Harry, musíš tu byť kvôli mne! Povedal si, že tu pre mňa budeš, ty si to krucinál sľúbil! Prisahám, že aj ja tu pre teba budem, ak sa vrátiš späť!" vravel medzi vzlykmi.

"Hej, synku," ozval sa jeden z liečiteľov, keď monitorovali Harryho životné funkcie, "pokračuj. Nech hovoríš čokoľvek, pomáha to. Pokračuj."

Ron si odhodlane utrel slzy z líc. "Harry, vráť sa. Ak sa nevrátiš, pomysli na všetky tie veci, o ktoré prídeš. Je tu metlobal. Pokročilé elixíry, čo síce nie je také vzrušujúce, ale pomohol si mi dostať sa na ne a musíš mi pomôcť zvládnuť ich. A musíš vidieť, ako sa budú tváriť slizolinčania, keď zistia, že je Snape k tebe milý. A musíš tu byť, aby si všetkých vyšokoval svojím priateľstvom s Malfoyom. A, hoci si si nás doberal, keď si našiel Eloisine plány pre tvoju budúcnosť, s Hermionou pravdepodobne skončíme ako manželia a budeme mať hromadu detí, a samozrejme, ty budeš jedným z ich mnohých strýkov, či už skončíš s Ginny alebo nie. Ale budeš ich obľúbeným strýkom, pretože budeš bývať hneď vedľa mňa a budeš tam po celý čas, pretože ja to nevydržím, ak nás nebudeš každý deň navštevovať. Harry, prosím, nezvládnem to bez teba. Ja ťa potrebujem. Si mojím najlepším priateľom a ja ťa potrebujem. Takže sa ma neopováž opustiť, pretože to sám nezvládnem a prisahám ti, že už viac nebudeš musieť byť sám. Už sa nikdy nebudeš znova cítiť osamelý, aj keby som sa mal nasťahovať k tebe a stráviť každú noc na matraci vedľa tvojej postele, dobre? Už viac nebudeš sám, to ti prisahám."

Harry už bol takmer úplne na druhej strane zrkadla, keď Ron zrazu znova na neho zakričal.

"Harry! Prosím, potrebujem ťa! Neopúšťaj ma!" hystericky kričal.

Pozrel sa roztúžene na svojich rodičov, ktorý na neho čakali s jemnými úsmevmi v tvári. Obzrel sa cez tekuté zrkadlo späť na Rona.

"Ron, ty ma nepotrebuješ. Spôsobil som, že máš príšerný život," smutne vysvetľoval.

"Ja ťa potrebujem! Sľúbil si mi, že tu pre mňa budeš!" zúfalo kričal Ron. "Si mojím najlepším priateľom a ja to bez teba nezvládnem. Musíš tu byť kvôli mne a nám všetkým, ktorí ťa potrebujú."

Harry bol rozpoltený. Nechcel sa znova vrátiť do sveta bolesti, pochýb a osamelosti. Nemal pocit, že by tam už viacej patril.

"Už viac nebudeš sám, to ti prisahám!" rozhodne vyhlásil Ron. Jeho oči vyžarovali úprimnosť.

Harry potreboval čas, aby si to všetko mohol premyslieť. Celá tá predstava, že sa vráti, vyzerala príliš riskantná, keď na tejto strane zrkadla boli jeho rodičia, istí a pripravení akceptovať ho, milovať ho. Cítil, ako ho niečo k jeho rodičom ťahá.

Zrazu si uvedomil, že okraje zrkadla začínajú tuhnúť smerom k stredu. Musel sa rozhodnúť okamžite.

Otočil sa k rodičom a modlil sa, aby urobil správne rozhodnutie.

S posledným pohľadom na matku a otca ukročil späť cez zrkadlo, späť do prístenku.

Keď sa pozrel na zrkadlo, zistil, že je znova pevné a tentoraz prasknuté. Už cezeň nemohol prejsť, minimálne nie teraz.

"Ďakujem ti, Harry," úprimne povedal Ron. "Poďme." Ron sa pohol smerom k dverám.

"Nie, nemôžem. Nechcem ísť tam von," uslzene vravel Harry. "Nemôžeš ty zostať tu?"

"Nemôžem navždy, Harry. Ani ty nemôžeš. Ale keď sa vrátiš, budeme na teba čakať."

"Zase ma necháš samého?" uslzene vravel Harry.

Ron sa bez slova posadil na Harryho posteľ. Harry sa pomaly posadil vedľa neho. Dvojica tam mlčky sedela veľmi dlhý čas, kým Harry hľadel na rozbité zrkadlo a premýšľal, či sa rozhodol správne.

"Je stabilizovaný," oznámil jeden z liečiteľov. Všetci vydýchli úľavou, keď Ron na nich s nádejou vzhliadol, slzy mu stekali po lícach.

Jeden z liečiteľov ho poťapkal po chrbte.

"Zachránil si ho, synu. Má šťastie, že má priateľa ako si ty," prehlásil ten liečiteľ so srdečným úsmevom.

"Bude v poriadku?" uslzene sa spýtal Ron.

"Nuž, všetko vyzerá dobre. Teraz len musíme počkať, až kým nebude pripravený prebrať sa z kómy, ale myslím, že to bol tejto noci posledný poplach," uistil ho liečiteľ.

"Práve teraz nemôže byť sám, dobre?" rozhodne povedal Ron, keď si utrel slzy. "Po celý čas s ním musí byť niekto, koho pozná, v poriadku?"

"Dobre," prikývol liečiteľ.  

Liečitelia sa vyhrnuli von z izby a Ron len držal mocne Harryho za ruku.

****

Medzitým sa chodba naplnila zúrivým krikom a plačom, keď sa sestričky pokúšali upokojiť situáciu. O chvíľu neskôr vrazilo do Harryho izby niekoľko liečiteľov, ktorí po sebe kričali príkazy. Jeden povedal, že Harry "odchádza" a hoci tí na chodbe neboli oboznámení so žargónom na izbe intenzívnej starostlivosti, všetci pochopili, čo to znamená, hlavne keď začuli zvnútra Ronove zúfalé výkriky a vzlyky.

Okamžite sa Sirius so Snapom prihnali k dverám, len aby ich vrhli nazad kúzla od dvoch sestričiek, ktoré sa im pokúšali vysvetliť, že dnu ísť nemôžu. Snažili sa im objasniť, že sú Harryho krstným otcom a doktorom, ale tie ošetrovateľky ich jednako prinútili zostať vonku, keď tvrdili, že by rozptyľovali tých, čo sa ho snažia zachrániť.

Aj Draco s Hermionou sa pokúsili dostať dnu, doslova škriekali, že sú jeho najlepšími priateľmi a že ešte nemali šancu hovoriť s Harrym a že nedovolia Harrymu, aby sa vzdal.  Hermiona dokonca niekoho pohrýzla na ruku, kto sa ju pokúšal zadržať, ale stále sa nedokázala dostať cez dvere.

Ginny odniesli od dverí dvaja sanitári, keď kričala a používala taký rozsah nadávok, o ktorom sa jej rodičom ani nesnívalo, že pozná.

Dvojčatá sa tiež pokúsili dostať dnu, kričali, že sú Harryho bratmi. Ošetrovateľky sa na nich pozreli s nadvihnutými obočím, keď Fred s Georgeom trvali na tom, že sú jeho adoptívnymi bratmi a že podobnosť medzi nimi a niektorými ďalšími osobami na chodbe je čisto náhodná; nikdy v živote tamtých Weasleyovcov nevideli.

Pani Weasleyová sa dostala najďalej a bolo treba šesť sanitárov, aby ju odtiahli preč.

Grangerovci to ohromene a súcitne sledovali, robili čo mohli, aby ľudí upokojili. Pán Weasley sedel na stoličke a vzlykal do rúk.

Ginny, ktorá verila, že Harry potrebuje tak veľa priateľov ako môže, už skôr informovala o tom, čo sa stalo, ostatných. Po Stensonovcoch sa aj Neville s Eloise rozhodli, že je akurát vhodná doba prísť. Netrvalo im dlho, aby im došlo, čo sa deje a tiež sa hnali k dverám.

Bola to krízová situácia, o ktorej sa v nemocnici bude rozprávať ešte celé roky. Zamestnala totiž všetok voľný personál, ktorý sa ju pokúsil upokojiť, než dôjde na súboje, hoci niekoľko sanitárov skončilo s tým, že žiarili viacerými farbami.

Nakoniec dostali do všetkých, ktorí boli hrozbou, upokojujúce elixíry a z prevencie ich pripevnili ku kreslám v čakárni s pár jednoduchými kúzlami. Skonfiškovali všetky prútiky a vrátia im ich až pri odchode z nemocnice. Niekoľko sanitárov zostalo vypočúvať Freda s Georgeom ohľadne toho, ako zbavia svoju pokožku toho neónovo oranžového žiarenia, ale naštvané, spanikárené dvojčatá im to odmietli povedať, až kým nebudú mať informácie o Harrym.

Konečne sa vynorili liečitelia, informovali skupinu, že hoci ho práve takmer stratili, je Harry teraz stabilizovaný. Samozrejme, dodali aj ponuré správy, že Harry je stále v kóme a nevedia, kedy sa z nej preberie. Len potrebovali, aby dostal podporu, ktorú práve teraz tak očividne potrebuje a že potom uvidia, čo sa stane.

****

Pán Weasley prekĺzol do Harryho izby. Bolo náročné nájsť okamih, kedy Harryho nestrážili, ale liečitelia vystrčili všetkých z miestnosti a trvali na tom, aby buď šli domov alebo aspoň do kaviarne na chvíľu, aby mohli Harryho skontrolovať. Arthur si niečo vymyslel, aby sa odtiaľ dostal preč, a nikto ho nezastavil, pretože napätie medzi ním a Siriusom bolo neznesiteľné. Šiel rovno ku Harryho izbe a počkal, až kým liečitelia neodídu. Nemal pocit, že si zaslúži požadovať čas osamote s Harrym, takže čakal, až kým oň nemusel žiadať niekoho iného.

Dych sa mu zasekol v hrdle, keď zbadal Harryho ležať na nemocničnej posteli so všetkými tými monitorujúcimi kúzlami, ktoré vydávali pípajúci zvuk a Harrym tak bledým a nehybným. Niekto by mohol povedať, že vyzerá, ako keby spal, ale Harry býval v Brlohu dosť často na to, aby pán Weasley poznal, aké to bolo neprirodzené. Harry nikdy nespal na chrbte. Vždy bol schúlený naboku, takmer do ochranného klbka, vyzeral pokojne, ale sám, ako keby sa snažil uchrániť pred krutým svetom, kým bol v takom zraniteľnom stave. Z tejto polohy sa uvoľnil jedine vtedy, keď bol pri ňom niekto, kým spal, a obaja, pán aj pani Weasleyovi, sa občas tajne vkradli do Ronovej izby, aby sa vedľa neho posadili, len aby videli, ako napätie v jeho črtách zmizlo.

Ale Harry nikdy nespával na chrbte.

Arthur sa posadil na stoličku vedľa Harryho a smutne ho chytil za ruku.

"Ahoj, Harry," vravel potichu. "Tu je pán Weasley. Práve teraz ma takmer každý chce zabiť za to, že som ťa podporil, aby si šiel zachrániť Rona. Myslia si, že mi na tebe nezáleží. Chcem, aby si vedel, že mi skutočne... na tebe záleží. Tak to je. Neviem, ako vysvetliť to, čo som urobil a ani neviem, čo si o tom myslieť. Ale naozaj viem, čo cítim teraz. Som tak vydesený, že sa možno z tohto nevrátiš. Je mi ukradnuté, čo si ostatní práve teraz myslia, záleží mi jedine na tom, že si tu v tejto nemocnici, že si takmer zomrel a teraz sa ledva držíš a že si si vôbec nie istý, prečo by si mal vydržať. Cítim vinu, samozrejme, keď viem, že mám prsty v tejto neistote a celej tejto veci. Nedokážem ti popísať, čo som cítil, keď som si uvedomil, že ty a ten Malfoyových chlapec ste stále tam a že vás chytili smrťožrúti. Bol som len ohromený. Nemyslím si, že som to vôbec zaregistroval. Len som vzal Rona do nemocnice a vedel som, jednoducho som vedel, že sa objavíš hneď potom, čo som odišiel, dokonale v poriadku, s nejakým hrdinským príbehom o tom, ako si unikol a doviedol Malfoya do bezpečia. Taký totiž presne si. Vždy zo všetkého vyjdeš ako víťaz a vždy sa postaráš, že sa všetci bezpečne vrátia. To preto som skrátka vedel, že záchranná misia, ktorej velíš ty, dostane všetkých naspäť v poriadku domov, pretože to tak bolo zakaždým. Tak to malo byť aj teraz. A fakt, že nebolo, som nezaregistroval, až kým... možno dokonca až dovtedy, kým som ťa tu pred pár minútami nevidel ležať.

Myslím, že som padol do pasce, do pasce Chlapca Ktorý Prežil. Uvedomujem si, že si len pubertiak ako moje deti a ako všetky ostatné deti tvojho veku a nikdy by ma nenapadlo, že budem jedným z tých ľudí, ktorí tak slepo v teba veria... nie, to som nechcel povedať, pretože ja som vždy v teba veril a stále v teba verím; nič z toho nebolo zaslepené... Chcel som povedať, že z tých ľudí, ktorí ti kladú bremená na plecia a hlúpo veria, že si nejaká skala, ktorá všetko vydrží a nikdy si neublíži. Z tých ľudí, čo si myslia, že si nesmrteľný. Ale vieš, to je presne to, čo som urobil, však? Neochránil som ťa, ako by som chránil každé iné dieťa. Nebol by som pustil ani Hermionu s Dracom, keby si nešiel s nimi. Povedal som ti, že je to tvoja práca, aby si ho dostal nazad a nie je podstatné, či by si to urobil s mojím alebo bez môjho povzbudenia. Podstatné je, že som ťa sklamal a že na okamžik som zabudol, že si len Harry, nie Chlapec Ktorý Prežil. Sklamal som ťa vtedy, keď na tom záležalo, v jedinej oblasti, ktorá bola pre teba dôležitá. A za to si myslím, že si nikdy nedokážem odpustiť sám," vravel, potom na chvíľu zatvoril oči a prestal rozprávať, aby bojoval so svojimi emóciami.

"Myslím, že som len chcel, aby si vedel, že mi na tebe naozaj záleží, napriek tomu čo si ty a všetci ostatní myslia. Nemusíš mi odpustiť alebo sa niekedy so mnou znova rozprávať, ale musíš sa vrátiť, Harry. Musíš sa prebudiť a vrátiť sa k hraniu metlobalu na našom zadnom dvore a ku chváleniu Mollyinho varenia a k spaniu na boku. A ja už nikdy neurobím chybu v tom, že sa k tebe budem správať ako k niekomu inému než skutočne si." Odmlčal sa a zahľadel sa na chlapca pred sebou. "Myslím, že tvoji priatelia to pochopili, ale niektorí za nás dospelých ťa naozaj musia začať vnímať ako Harryho.

Len Harryho."

****