Preklady fanfiction Harryho Pottera

26. Nedokonalá dokonalosť 1.časť

Draco sedel pri Harryho posteli. Všetci dospelí šli na kávu, takže po izbe boli roztrúsené len deti. Hermiona si ticho čítala, ale všetci ostatní pospávali, roztiahnutí na gauči, ktorý premenili z niekoľkých stoličiek, kým ďalší mali hlavy položené na stole, aby na chvíľku privreli oči.

Draco si vzdychol a chytil Harryho za ruku.

"Hej, Har," začal potichu, ignoroval, keď Hermiona na neho vzhliadla. "Už je načase vrátiť sa. Všetci na teba čakáme. Ja ťa... ja ťa potrebujem, dobre? Tak a povedal som to. Si môj prvý a jediný priateľ; ty to vieš. Nedokážem sa prinútiť hovoriť o tom, čo sa stalo, pokiaľ sa nevrátiš. Nenarobím si predsa problémy, keď tu nie si a, ehm, jednoducho neviem, ako povedať Sevovi, čo sa stalo, takže ťa tu chcem, aby si mi pomohol. To znamená, že je načase, aby si opustil miesto, kde si a vrátil sa ku nám. Naozaj nám chýbaš."

Harry vzhliadol, keď Draco vošiel dnu.

"Je na čase, aby si odtiaľto odišiel, Harry. Je čas vrátiť sa k nám. Všetci na teba čakáme," povedal a vystrel ruku.

"Som vydesený," priznal Harry.

Draco len prikývol. "Ja viem."

Harry sa ešte raz rozhliadol po prístenku, než si vzdychol a chytil Draca za ruku.

Draco zrazu zacítil, ako ho Harryho ruka slabo stisla. Blondiakove oči sa roztvorili.

"Harry?" vydýchol.

Harry prehltol a snažil sa otvoriť oči.

"To je v poriadku, Harry, no tak! Zvládneš to. Otvor oči," vzrušene povzbudzoval. Hermiona bola okamžite na jeho druhej strane, aby pomohla Dracovi prehovoriť ho, aby sa zobudil.

Nakoniec na nich Harry unavene zažmurkal cez spola otvorené oči.

"Ahoj, Harry," s uslzeným úsmevom povedala Hermiona. Harry zatvoril oči a prehltol, než na ňu znova vzhliadol.

"Ahojky," chrapľavo zašepkal. Zdalo sa, že to jedno slovo ho stálo veľa námahy a strhol sa, keď ho zabolelo v hrdle.

"Nehovor, Harry. Ber to pomaly," prikázal Draco, ktorý sa usmieval úľavou.

Hermiona s jakotom prebudila ostatných a zavolala, aby niekto šiel po liečiteľa. Neville neochotne vybehol z izby, aby nejakého zohnal.

"Harry!" vykríkol Ron úľavou, nejako sa mu tam podarilo dostať, aby opatrne svojho priateľa objal.

"Ron, dávaj pozor! Práve sa prebral z kómy, takže mu poskytni trošku priestoru," hnevala sa Hermiona. "A Ginny, myslím, že sa Harry práve teraz obíde bez toho, aby si mu hýčkala nohy."

Dievčina vzhliadla cez uslzený úsmev. Skutočne sa držala Harryho nôh a bozkávala ich cez prikrývku. Bola to totiž jediná jeho časť, na ktorú mohla dočiahnuť, keď bolo okolo neho tak plno.

Neville vrazil cez dvere, nasledovaný liečiteľom, ktorý rýchlo odohnal všetkých od Harryho postele. Za ním vbehli do izby všetci dospelí, ktorých viedol veľký čierny pes a ktorý sa veľmi rýchlo premenil na Siriusa. Kúzlo, ktoré ho naučila pani Weasleyová, mu dalo vedieť, že je Harry hore.

Liečiteľ sa pred nich postavil.

"Všetci okamžite von. Harry sa práve prebral z kómy a ja nechcem, aby ste na neho boli všetci príliš moc. Pán Black a profesor Snape môžu zostať, ale to je všetko. Neskôr budete mať všetci čas byť s ním. Teraz von!" prikázal.

Všetci neochotne poslúchli príkazy, keď sľúbili Harrymu, že sa vrátia.

"Som liečiteľ Luhrman," informoval ich ten muž.

"Než niečo urobíte, smiem vidieť vašu ruku?" vážne požiadal Snape. "Liečiteľ Callahan skončil ako smrťožrút a ja to nechcem znova riskovať."

"Samozrejme," odpovedal liečiteľ, vyhrnul si rukávy a dovolil Snapovi, aby skontroloval maskovacie kúzla. "Len aby ste vedeli, nemocnica práve teraz kontroluje zamestnancov, hľadá temné znamenia, aby sa už niečo také nezopakovalo. A tiež som príbuzný Albusa Dumbledora. Požiadal ma, aby som dozrel na Harryho po tom, čo sa tu predtým stalo."

Snape prikývol a umožnil liečiteľovi skontrolovať Harryho. Chrabromilčan sa unavene usmieval na svojho krstného otca, ktorý ho držal za ruku a plakal úľavou, ďakoval každému božstvu, čo počúvalo. Keď liečiteľ dokončil Harryho prehliadku, uistil ich, že Harry je na ceste k zotaveniu, hoci musí zostať v nemocnici ešte nejaký čas, aby sa presvedčili, že je všetko v poriadku.

****

Harry niekoľko nasledujúcich dní zaspával a prebúdzal sa, ale ako plynuli dni, dokázal zostať hore zakaždým po dlhší časový úsek. Časom bolo treba menej úsilia a energie, aby sa porozprával s ľuďmi, ktorí súperili o čas ním, hlavne keď nespal.

Liečitelia postupne púšťali viac ľudí naraz do Harryho izby, čo malo tú nevýhodu, že to neumožňovalo žiaden vážny rozhovor, ktorý vyžadoval súkromie.

Len čo sa Harrymu vrátil dostatok sily, Draco s Harrym museli svojim krstným otcom rozpovedať celý príbeh. Draco nervózne porozprával krstnému otcovi, čo urobil. Snape sa uistil, aby Draco vedel, že je na neho hrdý za to, že spravil to, čo bolo treba, aby ochránil seba a svojho priateľa. Dracovi sa neopísateľne uľavilo.

Sirius informoval Harryho, že ho už nikdy nespustí z očí.

"Takže počkať, nech to správne pochopím," povedal Snape, keď skončili. "Váš geniálny plán bolo nechať Harryho uniesť smrťožrútmi a dúfať, že sa všetci odtiaľ dostanete bez toho, aby vás chytili?"

Draco s Harrym sa na seba chvíľku zamyslene pozreli.

"Nuž, neznie to tak dobre, keď to povieš ty," trucoval Draco.

Sirius strelil po Harrym neveriacim pohľadom a Harry zahanbene pokrčil plecami. "No, minimálne sa zlepšujem. V prváku moje plány pozostávali len z prenasledovania nepriateľa a že sa uvidí, čo bude ďalej. Teraz mám naozaj únikové plány," prehlásil s náznakom hrdosti v hlase.

Sirius pokrútil hlavou. "Dobre, toto je koniec tvojich plánovacích dní, rozumieš? Žiadne ďalšie záchranné misie alebo bitky so zlom akéhokoľvek druhu, chápeš?" spýtal sa vážne.

Harry prikývol.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere, než Remus strčil dnu hlavu s unaveným úsmevom.

"Nevhodná doba?" spýtal sa.

"Nie, práve sme dopočúvali celý príbeh o tom, čo sa stalo," povedal Sirius, jeho tón jasne naznačoval, že to pekný príbeh nebol.

Remus zatvoril dvere a prešiel k Harrymu, láskavo rozstrapatil jeho vlasy. "Ako sa cítiš?"  nežne sa spýtal.

"Fajn, už som pripravený odtiaľto vypadnúť."

"Harry! Ledva zvládaš chodiť sám. Nie si v stave opustiť nemocnicu," podráždene protestoval Snape.

Harry pretočil očami.

"Nuž, napadlo mi, že ste možno všetci zvedaví, čo robil po celý čas Rád," povedal Remus, vyčaroval si stoličku, aby sa posadil. Všetci nastražili uši. "V okamihu, ako sme sa dopočuli o temnom znamení, skontrolovali sme ho. Dostali sme sa tam o pár minút neskôr, tipujeme, že ty si ho vyčaroval, Draco?" spýtal sa láskavo.

Draco prikývol.

"To bolo perfektné, že si nám dal vedieť, kam ísť. Tak či tak, niektorí smrťožrúti sa okamžite odmiestnili, ale uvedomili sme si, že veľa z nich sa snaží dostať do miestnosti v strede budovy. Zajali sme niekoľko, ktorí sa ocitli v pasci protipremiestňovacích štítov. Ale veľa z nich sa snažilo zničiť dôkazy o niečom, čo vyzeralo ako miesto, kde Voldemort s Luciusom pripravovali svoje plány a schovávali dokumenty a tak. Boli dosť bystrí, aby si isté veci nenechali, ale našli sme prenášadlá, ktoré nás zaviedli do ich druhého hlavného stanu, kde sme našli poznámky a knihy, ktoré Lucius použil pri výskume toho spojenia medzi temnými znameniami a Harryho jazvou. Takže Rád sa rýchlo dostal na ďalšie miesto a využil informácie, ktoré tam našiel, a niektorých zo zajatých smrťožrútov, aby privolali ostatných. Všetci sa tam primiestnili, aby, myslím, prišli na to, čo robiť a my sme ich zaskočili a všetkých obkľúčili. Nevieme naisto, či ich máme všetkých, ale určite sme zajali väčšinu, vrátane liečiteľa Callahana. Všetci čakajú na súd, ale nemajú sa príliš čím brániť. Tak či tak, Dumbledore prechádza tie poznámky a vraví, že našiel spôsob, ako zrušiť spojenie medzi znameniami a spojenie medzi nimi a tvojou jazvou. Harry, je na ceste tam, kde ich držíme, aby to urobil, takže tie znamenia a tvoja jazva budú len fyzickými značkami bez mágie," vravel Remus s úsmevom.

Obaja, Snape aj Harry, sa okamžite zatvárili, že sa im uľavilo.

"Ale mám otázku," začal trošku zmätene Harry. "Liečiteľ vravel, že mi Callahan dával zrieďovače krvi a také veci, ale prečo? Chcem povedať, viem, že to bol smrťožrút a to všetko, ale len to vyzerá, že plytvali časom, keď účinky boli také slabé."

"Snažil sa ťa len oslabiť," iste odpovedal Remus. "Bolo ťa tak ťažké poraziť, že sa chceli uistiť, že ťa dokážu poľahky zabiť zatiaľ čo budeš vyzerať, ako keby si bol dokonale zdravý. Som si istý, že len veľmi málo ľudí vedelo, čo Callahan robí. A očividne si neboli dosť istí, či ťa dokážu zabiť alebo nie, keď ti Callahan dal ten posledný elixír. Takto, aj keby si vyviazol ako obvykle, stále by sa pomstili a nádejali sa, že to odprezentujú ostatným smrťožrútom ako výsledok zranení, čo ti uštedrili. Očividne, ani to nefungovalo. Lucius sa pokúsil neurobiť tú istú chybu ako Temný pán a nepodceniť ťa, ale jednako ťa podcenil," vysvetľoval.

"Mimochodom, videl som v akom stave boli smrťožrúti. Vy dvaja ste museli pekelne bojovať," prehlásil hrdým hlasom.

"Radšej o tom viac nehovorme," utrápeným hlasom navrhol Draco.

Harry súhlasne prikývol, keď si spomenul na človeka, ktorého zabil mečom. Bolo mu z toho zle. Len chcel na celú tú noc zabudnúť.

Snape sa postavil. "S Dracom ideme domov. Neskôr sa vrátime a navštívime ťa, Harry."

Harry prikývol, keď dvaja slizolinčania odchádzali, Snapova paža prehodená okolo Draca, ako keby mohol zmiznúť, keby sa ho Snape nedržal.

Než sa dvere stihli zatvoriť, znova sa otvorili, keď vstúpili pán a pani Weasleyovci.  Pani Weasleyová sa prihnala k posteli, položila niekoľko krabičiek s jedlom na nočný stolík, než sa otočila k Harrymu a okamžite si ho pritúlila do náručia. Čiastočne na neho nakričala, že sa vystavil nebezpečenstvu, čiastočne mu ďakovala za záchranu syna. Harry sa chichotal, keď mu tá žena skoro zastavila prívod vzduchu, čo ho tak mocne objímala.

"Neverím tomu nemocničnému jedlu, ktorým ťa kŕmia, takže som ti priniesla trochu polievky a sendviče a dnes večer ti navarím niečo dobrého. Čo by si rád, drahý?"

Ale ten okamih sa prerušil, keď si Harry všimol, ako Sirius vražedne zazerá na pána Weasleyho.

"Vypadni odtiaľto, než ťa uškrtím holými rukami," zavrčal Sirius cez zaťaté zuby.

"Sirius!" nechápavo na neho zazrel Harry. Pozrel sa na Remusa, aby ho podporil, ale vlkolak nevyzeral, že sa chystá čo i len pohnúť, aby zastavil Siriusa. Pani Weasleyová sa zase tvárila, ako keby sama nevedela, čo robiť. Pustila Harryho a vystrela sa.

"Takže vy dvaja, nedovolím, aby ste sa spolu hádali, hlavne nie v Harryho prítomnosti," hnevala sa.

"Pozri, Sirius, je mi ľúto, čo som urobil, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, všetky deti sú späť a nech si myslíš čokoľvek, záleží mi na Harrym..." protestoval pán Weasley, ale prestal, keď sa Sirius na neho vrhol a jednu mu vrazil. Pani Weasleyová vykríkla a dokonca Remus vyzeral prekvapene, kým pán Weasley hľadel na Siriusa v šoku, krv mu stekala z rozrazenej pery.

"Ach môj bože, Sirius!" skríkol Harry. "Prestaň!"

"Tebe na ňom ZÁLEŽÍ? Oh, vážne?" zúrivo reval Sirius. "Tým, že si ho poslal preč, aby ho zabili?" Napriahol sa, aby znova zaútočil, ale pán Weasley sa uhol a vytiahol prútik, ktorý Sirius schmatol za koniec a odtlačil nabok, čím vypálený prúd svetla zasiahol vázu, ktorá vybuchla.

"Arthur!" zrúkla pani Weasleyová. "Odlož ten prútik, niekomu ublížiš!"

"Sirius, okamžite prestaň!" zakričal Remus, ale uskočil nabok, pretože ďalšia salva iskier vystrelila z prútika pána Weasleyho, keď tí dvaja oň zvádzali bitku a pokúšali si vzájomne jednu vraziť. Dvere sa rozleteli a vo vchode sa objavili dvojčatá, Ginny a Ron, ktorí stuhli v šoku nad tou scénou.

Harry sa doštveral ku nohám postele, kde jačal na Siriusa, aby prestal, ale jeho výkriky sa zmiešali s krikom ostatných. Načiahol sa, aby položil ruku Siriusovi na plece, ale tak sa dostal do cesty jeho ruke, keď sa pokúsil dobre zamieriť na pána Weasleyho a jeho lakeť sa zrazil s Harryho tvárou. Harry zletel z postele a narazil na zem.

"Harry!" zvrieskla pani Weasleyová.

Celá scéna znehybnela. Sirius vôbec ten úder nedokončil. Len čo zacítil, že jeho lakeť do niečoho narazil, otočil sa, modlil sa, aby to bol Remus a nie Harry, ale k svojej hrôze zistil, že sa jeho synovec pokúša postaviť zo zeme, stále zoslabený z kómy a drží sa za líce, kde bude mať čoskoro modrinu a v šoku na neho hľadí.

Okamžite zabudol na pána Weasleyho a ponáhľal sa k Harryho boku.

"Ach bohovia, Harry, je mi to tak ľúto. Nevedel som, že si tam. Nechcel som to. Bola to nehoda. Nikdy by som ti zámerne neublížil, prisahám," vravel zúfalo.

"To je v poriadku, Sirius," zamrmlal Harry.

"Nechaj ma, nech sa pozriem." Sirius zdvihol ruku, aby odtiahol Harryho ruku nabok, ale znehybnel, keď sa Harry pri tom pohybe ucukol dozadu.

Všetci na nich zízali v šoku, než sa do akcie vložila pani Weasleyová.

Najprv sa otočila k svojim deťom. "Vy štyria, odchod," prikázala.

"Ale mami..." protestoval Ron, práve zvažoval, či by nemal niekomu povedať o tom, čo videl v Harryho časti v komnate Nočných morí. Chcel nakričať na Siriusa, aby sa k Harrymu nepribližoval.

"Povedala som, odíďte!" zjačala nebezpečne.

Štvorica okamžite odišla, zatvorila za sebou dvere.

"Teraz sa vy dvaja, Arthur, Sirius, okamžite vzájomne ospravedlníte!" prikazovala.

Siriusovi stačil jeden pohľad na Harryho rozrušenú tvár a ihneď sa otočil k pánovi Weasleymu.

"Ospravedlňujem sa, Arthur. Skutočne, prekročil som medze," povedal vážne. Nebolo mu ľúto, že toho muža zranil, ale to, že niečo takéto začal pred Harrym a, samozrejme, že ublížil svojmu synovcovi takýmto spôsobom po tom všetkom, čím si Harry prešiel u svojich príbuzných.

Pán Weasley prikývol, vrhol znepokojený pohľad na Harryho. "Aj ja sa ospravedlňujem, Sirius, skutočne ma to mrzí."

"Teraz sa obaja ospravedlníte Harrymu za svoje správanie!" nazúrene vyhlásila pani Weasleyová.

"Nie, to nie je potrebné..." začal Harry v rozpakoch, ale pán Weasley ho prerušil.

"Nie, Harry, chcem ti povedať, že mi je to ľúto. Nie len toto, ale aj to, že som ťa tak veľmi povzbudzoval, aby si kvôli Ronovi sám riskoval," vravel, ale Harry pochyboval, že to myslí vážne.

"To je v poriadku," odpovedal rozhodne, chcel, aby všetci jednoducho prestali rozprávať a nechali ho na pokoji.

"Harry, je mi to tak ľúto. Nemal som s tým začínať v tvojej prítomnosti," úprimne vravel Sirius.

"Ty si s tým v prvom rade nemal začínať vôbec! Nebola to chyba pána Weasleyho a čo si čakal? Ron je jeho syn! Urobil by čokoľvek, aby ho dostal späť!" jačal Harry, očividne rozhodený.

"Fajn, ale nenechal žiadne zo svojich detí, aby riskovalo svoj život a dostalo ho späť," vykríkol Sirius, pričom sa snažil, aby sa zase príliš nerozčúlil.

"Samozrejme, že nie! Sú to jeho deti, ja som len... ja som len Ronov priateľ."

"Harry..." začala pani Weasleyová, ale Harry ju prerušil.

"Je to v poriadku, vážne. Nikdy som nečakal, že budem niečo viac," odvetil s upokojujúcim úsmevom, ktorý bol zľahka zafarbený smútkom.

Pani Weasleyová sa ostro pozrela na manžela a pán Weasley sa tváril poriadne zahanbene.

"Molly, Arthur, myslím, že by sme mali nechať Harryho a Siriusa, aby sa porozprávali," vložil sa Remus, znel pochybovačne nad svojím vlastným nápadom. Tak či tak, vyviedol dvoch Weasleyovcov von.

"Harry, ako si mu mohol len tak odpustiť? Poslal ťa na samovražednú misiu!" vykríkol Sirius.

"Sirius, len o tom premýšľaj. Čo keby si mal syna a stalo by sa mu to isté čo Ronovi? Urobil by si to isté! Tiež by si nechcel stratiť svoje ďalšie deti, pretože ich rovnako veľmi miluješ!" kričal Harry, keď si priložil ruku k hlave, pretože sa mu začínala motať. Koniec koncov, stále sa ešte zotavoval.

"Harry, ja ťa považujem za syna," povedal Sirius, znepokojene si Harryho prezeral.

Harry si vzdychol a odvrátil sa.

"Keby si ma považoval za syna, potom by si chápal, ako sa pán Weasley cítil," zašepkal.

"Harry..."

"Harry!" ozval sa nový hlas od dverí. Dvojica vzhliadla, aby našla hlavnú sestru, ako sa díva na Harryho. Za pár dní, čo ho poznala, si ho veľmi obľúbila. "Čo robíš vonku z postele? A k tomu ešte na zemi? Okamžite sa vráť do postele! A pán Black, Harry teraz potrebuje svoje lieky, takže musíte odísť, aby Harry mohol odpočívať!"

"Nemôžete nám dať pár minút?" nádejne sa spýtal Sirius. "Sme tak trochu uprostred niečoho."

"Je mi to ľúto, musíme sa držať rozvrhu a pretože je Harry ešte stále na začiatku zotavovania, je životne dôležité, aby svoje lieky dostal načas. Potrebuje odpočívať, aby sa dokázal plne zotaviť. Ale neskôr sa môžete vrátiť," odpovedala láskavo, ale rozhodne.

Sirius si vzdychol a jemne pomohol Harrymu na nohy, keď trval na tom, že omámeného chlapca dostane do postele.

"Harry," zašepkal, hľadiac do smutných, smaragdových očí svojho krstného syna. "Milujem ťa, chlapče, rovnako ako Arthur miluje Rona. Práve teraz si nedokážem predstaviť, že by som ja urobil to čo on, ale je celkom možné, že by som to spravil, keby som bol v rovnakej pozícii. Tvoja matka mi kedysi povedala, že láska z nás robí pokrytcov, že najviac sa hanbíme za bláznivé vecí, ktoré robíme pre tých, ktorých milujeme. Myslím, že toto je to, čo mala na mysli. Jednako chcem toho muža roztrhať na kusy, ale sľubujem, že budem premýšľať o tom, čo si povedal a pokúsim sa predstaviť si sám seba v jeho pozícii, dobre?"

Harry prikývol, hľadel na prestieradlo.

Sestrička sa na Siriusa upokojujúco usmiala, keď zaujala jeho miesto. Spýtala sa Harryho, ako sa má, keď mu pripravovala lieky.

Sirius skľúčene vyšiel z izby, len aby sa k nemu priblížil veľmi vážne sa tváriaci Ron.

"Potrebujem s vami hovoriť," ostro povedal.

"Mrzí ma, že som udrel tvojho otca," unavene odvetil Sirius. "Nechápeš..."

"Nemám radosť z toho, že ste to spravili, ale o tom som sa rozprávať nechcel," zazeral trošku Ron.

"Fajn," podvolil sa Sirius, nasledoval Rona do prázdnej nemocničnej izby. Ron za nimi zatvoril dvere.

"Nebol som si istý, či vám mám o tomto povedať, ale myslím, že budem musieť, aby ste pochopili, ako veľmi ste to práve pokašľali a ako veľmi sa budete musieť snažiť, aby ste to napravili," začal Ron, založil si ruky na hrudi a netváril sa nadšene.

"Čože?" znepokojil sa Sirius.

"Neviem, či vám to Harry povedal, ale my dvaja sme nechtiac uviazli v psychologickej mučiarni zvanej Komnata nočných morí, čo, ako asi uhádnete podľa mena, spôsobuje, že ľudia majú pocit, že sú vo svojej najhoršej nočnej more. Harry mohol vidieť moju a ja som videl jeho." Ron zrazu stratil ostrý okraj svojho hlasu a vyzeral, že takmer so Siriusom súcití. Vzdychol si a pokračoval.

"Jeho najhoršia nočná mora bola... nuž, zahŕňala veľa, mňa, ako ho nemám rád, ako ho moja rodina odmietla a vás, vás, ako ho nenávidíte. Pokúsili ste sa ho vrátiť Dursleyovcom, ale tí si ho nevzali, takže ste zostali násilný. To z toho pochádza väčšina Harryho zranení, pretože Komnata nočných morí spôsobí, že sa stanú reálne alebo také dačo, keď dovolíte, aby vás to pohltilo."

Sirius zbledol, zdesene sa pozrel na Rona. "Čože? Jemu sa sníva, že mu ubližujem? To ja som mu urobil tie modriny?"

"Nuž, vy ste mu neublížil, len jeho snová verzia vás," bezmocne pokrčil Ron plecami.

"Ale, v Harryho mysli, som bol ja tým, kto mu ubližoval. Och, u Merlina. Oh, bohovia," mrmlal. "Ako ho to vôbec mohlo napadnúť? Ako by si vôbec mohol myslieť, že by som mu niečo také urobil?"

"K Harrymu sa celý jeho život správali ako niktošovi ľudia, ktorí ho údajne mali milovať. A myslím si... alebo viem, že ho to hlboko ovplyvnilo. Hlboko vo vnútri si stále myslí, že sa mu všetci otočíme chrbtom, nie kvôli nám, naozaj, ale skôr preto, že si myslí, že za to nestojí, alebo nejaké také sprostosti. Myslím, že ak vaša rodina strávi prvé desaťročie vášho života tým, že vám vtĺka do hlavy, že za nič nestojíte, začnete tomu veriť. Nepovedal som vám to, aby som vás rozrušil, ale chcem, aby ste pochopili, ako veľmi to, že ste ho udreli, hoci to bola nehoda, môže Harryho ovplyvniť. Budete sa vážne musieť veľmi snažiť, aby mu došlo, že sa nezmeníte na jeho strýka, že to, čo sa práve stalo, sa už znova nestane a že to nikdy, ale vôbec nikdy, neurobíte úmyselne."

Sirius prikývol, omráčený.

"Tentoraz sa s ním možno skutočne budete chcieť porozprávať. Myslím, že veľa z nás sa s ním porozpráva tak či onak, ale myslím, že ten váš rozhovor bude tým, na ktorom bude najviac záležať."

"Porozprávam. Ďakujem ti."

Ron prikývol, pohol sa k dverám, ale zastavil sa a znova sa k tomu mužovi otočil.

"Ja ho chcem späť," prehlásil.

Sirius sa nemusel pýtať, čo tým myslel. Lámalo mu srdce, keď videl, že z Harryho očí zmizla tá bezstarostná radosť, ktorá tam na začiatku leta prebývala.

Aj on chcel Harryho späť.

****

PP: Netuším, koľko to bude mať častí. Toto je fakt takmer desať strán a podľa posuvníka naboku by som to odhadla tak na pätinu. A ako som písala, epilóg je ešte dlhší, takže asi tak skoro koniec nebude. Netuším, čo nás čaká.