Preklady fanfiction Harryho Pottera

"Harry!"

Harry sa s trhnutím prebudil, keď začul Lauru zakričať na jej dcéru a niečo tvrdé mu pristálo na hrudi.

Otvoril oči a venoval Anne pobavený úsmev, keď nakúkala na jeho tvár s ustaraným výrazom.

"Harry, maminka hovorí, že si chorý. Si? Už ti je lepšie?" spýtala sa, hladila ho z neznámeho dôvodu malou rúčkou po čele.

"Tak veľmi ma to mrzí, Harry. Žobronila, aby ťa videla, takže som len nakukla, aby som zistila, či si hore a ona sa jednoducho prešmykla," ospravedlňovala sa Laura a pokúša sa Annu odtiahnuť, ale malé dievčatko sa držalo Harryho, objalo ho okolo krku a chytilo sa jeho vlasov s výkrikom protestu. "Ale, nanešťastie, musíme čoskoro ísť."

"Nieeee!"

"Anna, mama má povinnosti," povedala Laura dcére, než sa otočila k Harrymu. Zakryla Anne uši a zašepkala: "Jeden môj priateľ práve vyhrabal jednu starodávnu knihu elixírov a ja lietam hore-dole, aby som ju mala preloženú do angličtiny ako darček pre Seva a dnes ju konečne môžem ísť vyzdvihnúť! Ale nepovedz mu to."

"To preto si bola tak často preč z mesta?" zvedavo sa spýtal Harry.

Laura s úsmevom prikývla. "Áno. Nemohla som so sebou zobrať Annu, pretože by to zistila a pri prvej príležitosti vykecala každému, kto by počúval, ale môžem ju zo sebou zobrať, keď po ňu pôjdem a len sa uistiť, že nebude v Sevovej blízkosti, kým mu ju nedám."

Konečne dala ruky preč z dcériných uší.

"Ja môžem na Annu dozrieť. Mohla by zostať so mnou," uisťoval Harry Lauru, keď sa strhol, pretože ho Anna potiahla za vlasy v snahe držať sa ho.

"Ach, prosím, mamíí, prosím! Chcem zostať s Harrym!" prosila Anna.

"Harry, potrebuješ odpočívať," protestovala Laura, "a Anna nie je z tých najpokojnejších."

"To je v pohode. Som hore a Annu som už nejaký čas nevidel," vravel Harry, keď Anna uvoľnila zovretie jeho vlasov a on sa dokázal posunúť tak, aby sedel opretý o vankúše.

Laura si vzdychla, pokrútila hlavou nad svojou dcérou. "Dobre, ak si si istý. O pár hodín by tu mal byť Sev, aby ťa skontroloval, takže môžeš poslať Annu domov s ním."

"Áno, to bude fajn," odvetil Harry.

"JO!" vykríkla Anna, keď si schovala tvár v Harryho hrudi.

Laura položila na zem veľkú tašku. "Keď začne kňučať za jedlom, má tu niečo na zjedenie. Kľudne si zober sám, na čo budeš mať chuť."

Harry prikývol. Laura ho pobozkala na líce a láskavo poťapkala po hlave, než odišla.

"Harry, chýbal si mi," nežne prehlásila Anna a napodobnila matkino poťapkanie po hlave.

"Vážne?" spýtal sa Harry, zaskočený.

"Vážne," zachichotala sa. "Sevvie povedal, že si v posteli už veľmi dlho, tak som priniesla hračky, aby sme sa zahrali a ty si sa nenudil."

Anna zliezla z postele a začala sa prehŕňať taškou. Hádzala na Harryho to, o čom predpokladal, že je čarodejnícka verzia Barbie a jej doplnky. Obočie mu vyletelo nahor, pretože sa modlil, aby od neho neočakávala, že sa skutočne bude hrať s barbínami.

Jednu zvedavo zdvihol, ale v šoku ju pustil, keď ho s malým prútikom štuchla do ruky a venovala mu otrávený pohľad. Bábika sa postavila a rozhorčene sa na neho pozrela, než si ľahla a znova znehybnela.

Dospel k záveru, že sú ešte desivejšie než normálne bárbiny.

Anna vyskočila späť na jeho posteľ s úškrnom. "Dobre, toto je Diana. Rada sa hrá so zvieratami a má skvelý luk a šípy, ktorý je..." odmlčala sa, keď ho hľadala, "... nuž, niekde tu. A toto je Venuša. To je tá nádherná a má najkrajšie šaty. Och, a táto je nová. Metlobalová Iris! Má metlu a loptičky. Hoci jednu dorážačku som stratila. Ehm, ehm, Merkury, to je chlapec...  aha, tu je! Aj on vie hrať metlobal! Práve teraz má blonďavé vlasy, ale sleduj..."

Prešla miniatúrnou kefou po jeho vlasoch a tie sa zmenili na čierne. Poťapkala ho po tvári a k Harryho prekvapeniu, bábika zažmurkala a keď otvorila oči, boli jasnozelené.

"Teraz vyzerá ako ty!" vzrušene poukázala Anna. "Poďme, Merkury, hneď sa postav," prikazovala bábike.

Harry strávil s Annou hodiny jedením sušienok v tvare magických stvorení a počúvaním jej pokynov, vyberal oblečenia pre bábiky, aby ich prezliekli a podobne, ale nič z toho by nikdy nikomu nepriznal.

Nakoniec zadriemal. Anna nútila bábiky pochodovať po jeho hrudi ešte chvíľu dlhšie, než ich všetky zastrčila pod prikrývky. Pritúlila sa k Harrymu a zaspala, malú hlávku si položila na jeho hruď.

****

Neskôr sa Harry prebudil, keď zacítil, ako od neho berú Annu. Cítil aj boľavé odtlačky tam, kde sa mu posunuli okuliare na bok tváre.

Zmätene vzhliadol, pretože to bol Fred, čo držal spiacu Annu jednou rukou a druhou bral jej tašku. George sedel v kresle vedľa Harryho postele.

"Je tu Snape, takže mu odovzdávame Annu. Musíme sa s tebou porozprávať," vysvetľoval George, keď pomáhal Harrymu do sediacej pozície.

Fred sa čoskoro vrátil do izby a posadil sa z Harryho druhej strany. Harry očakával, že uvidí veselé, šibalské výrazy dvojičiek, ale namiesto toho ho uvítali vážne pohľady a prekrížené ruky, ktoré mu neočakávane pripomenuli pani Weasleyovú.

"Ako sa cítiš?" znepokojene sa spýtal George.

"Fajn," odpovedal Harry. Keď uvidel ich skeptické pohľady, dodal. "Cítim sa lepšie."

"Harry, čo si si myslel?" dožadoval sa Fred.

Harry zmätene zažmurkal. "Há?"

"Povedali sme žiadne ďalšie nebezpečné veci! Potriasli sme si na to rukami!" frustrovane povedal George.

"Ale Ron..."

"Mal si nám povedať, čo robíš! Ron je náš brat, ale ty si ním tiež!" vážne prehlásil Fred.

"Sme ti skutočne vďační za to, čo si urobil. Najprv Ginny, teraz Ron, ale nie si nesmrteľný, Harry! Mohli ťa zabiť! Vlastne je zázrak, že si ešte stále nažive a zdá sa, že tebe je to ukradnuté!" vykríkol George.

"Nuž, mali sme plán..." začal Harry protestovať.

"Ktorý zlyhal," pripomenul Fred.

"Nie, len sme mali menší zádrhel. Všetko nakoniec dopadlo dobre," naliehal Harry.

"Všetko dopadlo dobre?" vykríkol George. "Práve si sa prebral z kómy, ktorá ťa takmer zabila a Malfoy... ehm, Draco ... je traumatizovaný, pretože musel zabiť vlastného otca. Oboch vás takmer zabili! A ty si myslíš, že to dopadlo dobre?!"

"Myslíte, že je Draco vážne traumatizovaný?" znepokojene sa spýtal Harry.

Dvojčatá sa na neho neveriacky pozreli. Fred zovrel Harryho za plecia, spôsobil, že ten zhíkol prekvapením, ale Fred sa mu len pátravo pozrel do očí.

"Harry, vážne ti nedochádza, aký si dôležitý? Vážne ti na sebe nezáleží? Vážne ti je jedno, že ťa takmer zabili?" spýtal sa Fred v miernej hrôze.

"Iste že mi na sebe záleží," nepresvedčivo odpovedal, "ale nezomrel som. Som v pohode. Nie je to veľká vec. Takéto veci som urobil už aj skôr a nikto takto nereagoval. Vy ste mi zvykli posielať bonbóny, keď som takéto niečo vyviedol, takže nechápem, prečo teraz na mňa jačíte," vravel s úprimným zmätením.

Dvojčatá onemeli. Harry mal pravdu. Každý rok na Rokforte riskoval drasticky svoj život kvôli ostatným a nikto mu nepovedal, že je to chyba, až kým nemal rakovinu. V skutočnosti mu za to všetci gratulovali. Tým, že mu predtým nevynadali, si začal myslieť, že to nie je veľký problém, že jeho život a bezpečnosť nie sú nič veľké v porovnaní so všetkými ostatnými. Nevedomky pomohli Harrymu nasadiť titul Chlapca Ktorý Prežil a spôsobili, že si myslel, že je pre všetkých ostatných len tým.

"Boli sme hlúpi," nakoniec povedal Fred.

"Totálni debili," dodal George.

"Mali sme na teba jačať od prvého ročníka..."

"Pretože to nie je tvoja práca zachraňovať ľudí alebo sa hrať po celý čas na hrdinu..."

"A nechceme, aby si to robil..."

"Chceme, aby si s tým skončil..."

"Chceme, aby si mal odteraz normálny život..."

"Alebo tak normálny ako môže byť život, keď si prakticky súčasťou našej rodiny..."

"Už žiaden ‘Chlapec ktorý prežil’..."

"Len Harry..."

"Dohodnuté?" ukončili súčasne.

"Pokúsim sa," ponúkol Harry.

"Čo je to ‘pokúsim sa’?" spýtal sa Fred, hral šokovaného. "Žiadne skúšanie nebude. Toto je situácia buď alebo a musíš nám sľúbiť, že už viac nič podobné neurobíš."

"To sľúbiť nemôžem," ospravedlňoval sa Harry. Pri rozrušenom výraze dvojčiat pokračoval. "Nemôžem! Zakaždým, keď si myslím, že to skončilo, nie je to pravda. Vždy budem cieľom a to robí z ľudí okolo mňa ciele tiež len preto, že sa stýkajú so mnou!"

"Harry, to nie je tvoja práca hrať sa po celý čas na hrdinu!" protestoval smutný George.

"To sa stane len vtedy, keď je to jediná možnosť. Je to v prvom rade moja chyba, že sa tieto veci dejú, takže je to moja práca..."

"Harry!" ostro ho prerušil Fred. "Nebuď smiešny! Nie je to tvoja chyba, že sa takéto veci stávajú."

"Rona uniesli, aby mi nastražili pascu," pripomenul Harry. "Celú školu skoro zmasakrovali, pretože po mne šiel Voldemort! Cedric..."

"Harry, tieto veci nie sú tvoja chyba, nemôžeš si skutočne myslieť, že za to môžeš!" frustrovane vravel George.

"Nie je tvoja chyba, že po tebe idú psychopati len kvôli tomu, že sa od teba odrazila kliatba, keď si mal jeden rok."

"Pozrite, čo by ste robili na mojom mieste? Čo by ste urobili, keby ste vedeli, že môžete dostať Rona späť a že ste jedinou šancou, ktorú má? Čo keby ste zistili, že sa niečo zlé deje na škole, ale nikto vás nepočúval? Pokúsili by ste sa to prekaziť alebo by ste to nechali tak?"

Fred s Georgeom mlčali.

"Ale prečo to musíš byť zakaždým ty?" vzdychol si Fred.

Harry sa nad tým na chvíľu zamyslel.

"Bez ohľadu na celé to s Chlapcom, ktorý prežil, myslím, že je to kvôli tomu, že do všetkého strkám nos," uzavrel so smiechom. "Pretože keď sa niečo začne diať, s Hermionou a Ronom to nedokážeme nechať len tak a musíme na to prísť, hlavne Hermiona. Minimálne tak to začalo."

"Dobre, nové pravidlá," prerušil ho George. "Po prvé, už nebudeš nikam strkať nos. Po druhé, ak ešte niekedy niekam strčíš nos alebo budeš plánovať urobiť niečo hlúpe, musíš nám to povedať, dobre? To nám musíš sľúbiť."

Harry zaváhal.

"Harry!" vykríkol Fred.

"Nuž, vy by ste mi zabránili urobiť čokoľvek, čo by som sa chystal urobiť!" bezmocne povedal Harry.

"To sa môžeš staviť, že by sme... AU!"

"To, čo sa môj drahý brat pokúšal povedať," zasiahol Fred so zazretím na Georgea, ktorý si šúchal čelo, kde ho zasiahla karamelka, ktorú na neho hodil Fred, "že ak absolútne musíš vykonať nejaký hlúpy hrdinský husársky kúsok, chceli by sme sa postarať, že to bude pre teba maximálne bezpečné a pomôcť ti s ním."

"Klamár," uškrnul sa Harry.

"Dobre, fajn, klamem," priznal Fred, "ale pochop, Harry, možno v minulosti ťa všetok tento zmätok pohltil, ale odteraz už to nie je tvoja práca robiť takéto veci! Nechaj to na niekoho iného! Nemusíš to byť ty."

"Harry, už si vo svojom živote urobil dosť hrdinských vecí, dobre? Skončil si. Už si u Merlina zomrel! Viac to nevydržíme! Nenávidím neustále chodiť po nemocniciach a nemocničných krídlach, pretože ty tam zase ležíš. Netušíš, čo nám spôsobuješ, keď robíš takéto veci!"

"Ospravedlňujem sa..."

"Neospravedlňuj sa kvôli veciam, ktoré sa už stali, je to zbytočné. Len ich znova neurob," vyzval ho George.

Harry prikývol.

"V poriadku, vyzerá to, že by sa ti zišlo trochu odpočinku, takže ťa necháme odpočívať," riekol Fred, keď sa postavil a nežne rozstrapatil Harrymu vlasy.

Dvojčatá opustili izbu a vymenili si vševediace pohľady. Budú musieť vážne popracovať na Harryho sebaúcte a postarajú sa, aby to decko pochopilo svoju cenu, aj keby to mala byť posledná vec, čo urobia.

****

Harry vzhliadol, keď do izby vošla s úsmevom Ginny. Okamžite sa chcel posadiť, ale ona k nemu pribehla, aby mu pomohla napraviť vankúše, z čoho sa začervenal.

"Vďaka, Gin," placho sa usmial.

"Niet za čo. Teraz sa posuň," vliezla vedľa neho na posteľ. Zjajkla, potom spod seba vytiahla malý umelohmotný luk a šíp. "Ehem... Harry, to si sa hral s bábikou Dianou?"

"Pristihla si ma," zažartoval Harry. "Moja tajná vášeň." Unavene sa usmial a oprel sa znova o vankúše. "Dával by som si pozor, myslím, že Anna sem priniesla viac vecí než odniesla. Už skôr som sa prebudil, keď ma metlobalová Iris a jej metla ďobali do holene." Ginny sa zachichotala a odložila hračku na stolík.

Nastalo dlhé ticho, než sa Ginny otočila a pritiahla si Harryho do objatia, napriek trápnej pozícii.

"Ginny, si v poriadku?" znepokojene sa spýtal Harry.

Odtiahla sa a natočila sa tak, aby kľačala na posteli tvárou k nemu. Hľadela mu rovno do očí.

"Harry, toto už viac nechcem robiť. Nebudem sa snažiť predstierať, že som tvoja kamarátka, keď celý svet vie, že je to nezmysel. Harry, nechápeš to? Som do teba blázon," vážne vravela. "Nemaj pocit, že musíš ku mne niečo cítiť. Prisahám, že na teba nepošlem svojich bratov. Len som chcela, aby si to vedel, pretože som si zrazu nebola istá, či to vieš."

Harry sa na ňu pozrel, trochu šokovaný, než sa sklopil pohľad.

"Ginny,  zaslúžiš si niečo lepšie než som ja," vravel, hľadel na ňu so smútkom v očiach, než sa znova odvrátil. "Necháp ma zle, ja... ehm,  nuž,  mám ťa radšej ako len kamarátku.... oveľa radšej než kamarátku," znel veľmi znepokojene, červenal sa nad tým, ako hlúpo to znelo. "Ale som v takom zmätku a všetko okolo mňa je chaotické a všetko, čoho sa dotknem, sa skomplikuje a ty by si mohla byť s niekým oveľa lepším a dokonalým a ehm... ne... nechaotickým," dokončil nepresvedčivo.

Ginny sa zasmiala nad jeho poznámkou a nadvihla mu prstami bradu, aby sa jej pozrel do očí.

"Harry, mysli na to, s kým sa rozprávaš. Poznáš moju rodinu a ako vyzerá náš dom. My už sme chaotickí a ja by som to nijako inak nechcela. Okrem toho, nemyslíš si, že ja už viem, že tvoj život dokáže byť občas komplikovaný? Ja chcem byť súčasťou tvojho chaosu, ak ma tam chceš, tak je to."

Neveriacky na ňu zažmurkal. "Vážne? Si si istá? Je to vážne naprd. A nebezpečné. A..."

"To je aj izba dvojčiat, ale to mi nikdy nezabránilo, aby som tam šla, keď som niečo odtiaľ chcela," uškrnula sa Ginny.

Harry sa usmial tiež. "Si si vážne, naozaj vážne..."

"Och, sklapni, Harry." Ginny sa priklonila a zmocnila sa Harryho pier svojimi. "Nikdy vo svojom živote som si nebola istejšia," zašepkala do jeho úst.

"Dobre," odšepkal nazad, než zdvihol ruku, aby jej ju priložil na tvár, trochu placho, a znova ju pobozkal.

"Ehm," odkašľal si niekto z druhej strany miestnosti. Dvojica sa odtrhla a stočila hlavy k dverám, kde našla stáť liečiteľa Luhrmana s pobaveným výrazom. "Je čas na tvoje elixíry, Harry, vrátane toho na spanie."

"Teraz?" neveriacky sa spýtal Harry.

"Áno, teraz. Nech sú nemocničné izby akokoľvek romantické, za mojej služby tu nebude žiaden predmanželský sex neplnoletých, hlavne nie hneď potom, čo si sa prebral z kómy, Harry," vravel s výrazom, ktorý bol súčasne vážny, a predsa žartovný.

Harrymu poklesla sánka a zúrivo sa začervenal. Ginny sa začervenala tiež, ale potom sa rozosmiala.

"My sme... My sme nič nerobili..." koktal Harry.

"To hovoria všetci," doberal si ich liečiteľ Luhrman, keď podal Harrymu pár hrnčekov a chcel sa uistiť, že ich všetky vypije. "Teraz by som povedal, že máte si tak minútu na bozkávanie, než Harry zaspí, zabavte sa," smial sa, keď odchádzal z izby.

Harry už začínal pociťovať účinky elixíru, keď sa pozrel na Ginny, ktorá sa na neho pobavene uškŕňala.

"Takže toto je vážne romantické, há?" spýtal sa s unaveným úsmevom. "Minútu po tom, čo sme sa dali dokopy, zaspávam."

"Kto by mohol snívať o lepšom usporiadaní?" smiala sa Ginny, keď pomohla Harrymu uložiť sa. "Biele steny, nemocničný personál, ktorý vrazí dnu, monitorovacie kúzla, ktoré vydávajú čudné pípacie zvuky v pozadí."

"Aspoň mám na sebe svoj najštýlovejší outfit," zažartoval Harry, keď ukázal na pásikované nemocničné pyžamo.

"A predsa si stále nádherný," usmiala sa Ginny, keď sa sklonila a rýchlo ho pobozkala, pretože považovala jeho prekvapený výraz na ten kompliment za príliš rozkošný, aby mu odolala. "Nepoviem o tomto všetkom ostatným, aby si sa mohol sústrediť na zlepšenie zdravotného stavu a nie, aby si ťa ľudia kvôli tomuto doberali, dobre?"

Harry ospalo prikývol.

Ginny si ľahla vedľa neho a dvojica sa otočila tvárou k sebe. Harry sa snažil udržať otvorené oči. Ginny mu zložila okuliare a položila ich na nočný stolík, než mu zľahka začala prechádzať prstom po tvári, až kým sa jeho dýchanie nevyrovnalo.

"Milujem ťa, Harry," zašepkala spiacemu chlapcovi. "Nikdy o tom nepochybuj."

****

Harry si poposadol nahor na posteli, keď ho prišiel liečiteľ Luhrman skontrolovať.

"Ahoj, Harry, ako sa darí?" spýtal sa, keď ho chytil za ruku a pripravil ju, aby mu mohol vziať trochu krvi.

"Fajn. Kedy sa odtiaľto dostanem?"

"Veľmi skoro. Dobre sa zotavuješ. Ale budeš to musieť vziať zľahka, samozrejme."

"Áno, áno," odmávol Harry. Už mal túto prednášku niekoľkokrát predtým.

Keď liečiteľ skončil, usmial sa na neho.

"Vieš, máš poriadne veľkú rodinu," vravel s úsmevom. "Animágus, majster elixírov, vlkolak, slizolinčania, chrabromilčania, jeden bifľomorčan, ľudia s blond vlasmi, s tmavými vlasmi, čarodejnice, čarodejníci, muklovia, banda dospelých, banda pubertiakov a malé dievčatko."

"Ach, to ale nie je moja rodina. Najbližšou je Sirius. Je to môj krstný otec, ale moja skutočná rodina je buď mŕtva alebo by skôr zomrela, než by ma prišla pozrieť," vysvetlil Harry s trochu smutným smiechom.

Liečiteľ sa posadil na kraj postele. "Keď si ležal v bezvedomí, tvoj priateľ Ron kričal a plakal a vyzeral, že zomrie, keby si zomrel ty. Vonku za týmito dverami všetci ostatní bojovali tak, že by si tomu nikdy neuveril, aby sa dostali k tebe. Teraz, napriek vzájomnému nepriateľstvu, si pomáhajú a spolupracujú, pretože si pre nich dôležitejší než všetko ostatné. Každý vonku ťa miluje ako blázon a potrebujete ťa svojím vlastným spôsobom, aj keď to možno nie je vždy zrejmé. Nezáleží na tom, či sú tvoji pokrvní príbuzní. Môžu pochádzať z rôzneho prostredia, mať rozličné ideály a vyzerať inak ako ty a sami navzájom, ale každý z nich má v sebe časť, ktorá by zomrela, keby si zomrel ty, a to je to, čo rodina v skutočnosti je."

Liečiteľ na neho žmurkol a odišiel z izby, keď poskytol Harrymu veľa toho na premýšľanie.

****

Harry vystúpil z kozuba do obývačky Domu svetla. Konečne ho pustili z nemocnice. Sirius vykročil hneď za ním a položil mu ruku na plece.

"Šťastný, že si doma? Dnes v noci budeš spať vo svojej vlastnej posteli a zješ normálne jedlo namiesto toho desivého hnusu v nemocnici, hoci viem, že občas aj moje varenie dokáže byť príšerné," usmial sa.

"Ja mám rád, keď varíš," zašepkal Harry. "Mal by som si vybaliť," zamieril ku schodom.

"Počkaj, Har. Čo chceš na večeru? Môže to byť čokoľvek, ak to nemáme, objednám donášku."

"Čokoľvek je v pohode," odpovedal Harry s napätým úsmevom, než zamieril hore.

Dostal sa do svojej izby a zatvoril za sebou dvere. Rozhliadol sa a zhlboka sa nadýchol. Malo by to byť fajn byť znova doma, ale nedokázal sa zbaviť pocitu, že by tu nemal byť, že sem nepatril.

V nemocnici všetci trvali na tom, že odteraz to už bude iné, ale on pochyboval, že bude. Liečiteľ povedal, že takmer zomrel, ale Ron ho od toho odhovoril. Nenašiel odvahu spýtať sa Rona, čo také povedal, že to zmenilo jeho názor, nechcel čeliť otázkam o tom, prečo sa rozhodol odísť. Spomínal si na niečo o tmavom mieste, na rodičov a že ho niečo zadržalo, ale to bolo všetko. Prial si, aby si dokázal spomenúť, čo sa stalo s jeho rodičmi. Čo keď mu povedali niečo, čo by si mal pamätať? Liečiteľ mu vravel, že nech sníval o čomkoľvek, bol to len sen, nič viac, ale ako to naozaj môže vedieť?

Možno bol Harry tak blízko smrti, že sa jeho rodičom v skutočnosti podarilo s ním komunikovať a on si na to vôbec nedokáže spomenúť. Zdvihol zarámovaný obrázok rodičov zo stolíka a klesol k zemi, chrbtom opretý o posteľ. Jeho rodičia sa usmievali a mávali mu. James pošteklil Lily a tá sa rozosmiala, než sa otočila a pleskla Jamesa po rukách, aby prestal. Tí dvaja sa objali a potom sa znova pozreli na Harryho, znova sa usmievali.

Mohol byť s nimi.

Odložil obrázok a pritiahol si kolená k hrudi. Zakryl si tvár rukami a rozplakal sa.

Prečo sa rozhodol vrátiť len, aby znova čelil nočným moriam? Prečo sa vrátil k ľuďom, ktorí ho vôbec nechcú?

Zrazu zacítil ruku na chrbte a trhol hlavou nahor, aby našiel Siriusa, ako kľačí vedľa neho a smutne na neho pozerá.

"Sirius? Ja som len... ja ehm..." koktal Harry, snažil sa utrieť slzy a zastaviť nové.

"Pššt... Harry, poď sem," pritiahol si Harryho do otcovského objatia.
Harry stuhol, čakal, kedy to skončí, ale Sirius ho len objímal a keď si uvedomil, že Sirius tak skoro neodíde, nedokázal už viac tie slzy zastaviť.

"Je mi to tak ľúto, Sirius," hystericky vzlykal. "Je mi ľúto, že som nebol lepším krstným synom. Je mi ľúto, že som porušil tvoje pravidlá. Je mi ľúto, že som ťa sklamal. Je mi ľúto, že som takým hlúpym bremenom. Je mi ľúto, že ti bránim v živote, ktorý chceš. Je mi to ľúto. Je mi to tak ľúto. Nasťahujem sa späť k Dursleyovcom, tak môžeš mať svoj život späť, alebo môžem byť viac ako môj otec, ak chceš. Ja... ja urobím čokoľvek, čo chceš, ja len neviem, čo chceš, aby som urobil."

Plakal tak silno, ako ešte nikdy predtým vo svojom živote, všetko, čo ťažilo jeho myseľ sa predieralo na povrch, aby tú záplavu kŕmilo a tiež nedokázal prestať hovoriť.

"Nechcem, aby si ma nenávidel ako Dursleyovci. Myslel som si, že ma milovali a bol som taký hlúpy, keď som si to myslel! Ale teraz to neviem rozlíšiť! Nedokážem to rozoznať a všetci, ktorí povedali, že im na mne záleží, tak im v skutočnosti nezáležalo a ja som tak zmätený, neviem, komu veriť, pretože všetci klamali! Všetci ste klamali!"

"Harry," vravel Sirius, ktorý už tiež plakal. "Harry, ja som ti nikdy neklamal. Naozaj ťa milujem a ja by som ťa nikdy, v žiadnom prípade, neposlal späť k Dursleyovcom. Nechcem, aby si bol ako James. Chcem ťa tu a chcem ťa takého, ako si."

Harry sa vykrútil z jeho objatia a pri cúvaní buchol chrbtom o prádelník, stále plakal. "Prosím, prestaň mi klamať! Už to viac nevydržím!" kričal.

Sirius sa k nemu priplazil, zmocnil sa protestujúceho krstného syna a znova si ho pritiahol k hrudi.

"Ja neklamem, Harry, prisahám. Prosím ver mi. Milujem ťa!"

Harry divoko krútil hlavou. "Som monštrum! Sirius! Som monštrum! Nemôžeš ma milovať. Nemôžeš ma chcieť vo svojej blízkosti! Tak to nefunguje! Len ničím tvoj život tak ako ničím život KAŽDÉMU," vzlykal bezmocne.

"Harry, Harry, počúvaj ma," vravel rozhodne Sirius, keď chytil Harryho za plecia, aby sa mu mohol dívať do tváre, ktorá bola skrútená v emocionálnej agónii. "Nie si žiadne monštrum. Nech ti Dursleyovci vtĺkli do hlavy čokoľvek, sú to úplné a totálne kraviny. Všetko negatívne, čo ti kedy povedali, sú úplne sprostosti."

Harry pokrútil hlavou. "Mýliš sa. Som slabý a ufňukaný a arogantný a nikto ma pri sebe nechce. Nemám už pre nikoho viac využitie, keď už neovládam bezprútikovú mágiu a tú extra silu. Teraz som len prisatý ako pijavica na šťastí všetkých ostatných a to nechcem; nechcem to." Roztrasene sa nadýchol, keď mu slzy stiekli po tvári. "Som, som otravný a..." Vzlykol. "...len prekážam. A viem, že všetci sa pri mne držia len preto, že majú pocit, že musia alebo ma ľutujú alebo niečo také. A..."

Sirius ho prerušil, znova ho objal. "Harry nie. Nie. U Merlina, nie. Počúvaj ma. Máš tak veľa ľudí, ktorým na tebe záleží, Harry, ale nebudem teraz hovoriť za nich. Budem hovoriť za seba. Na tvojej bezprútikovej mágii nezáleží. Si veľmi silný čarodejník, dokonca bez všetkých tých extra vecí navyše. A tú dodatočnú magickú energiu vyvolala rakovina, takže som viac než šťastný, že je preč. Okrem toho, nie si tu preto, aby si zachránil svet, si tu, aby si bol samým sebou a bol šťastný a bol mojím krstným synom. Ja by som ťa miloval rovnako veľmi, aj keby si bol moták. Je mi srdečne ukradnuté, ako mocná je tvoja mágia. Nevyciciavaš moje šťastie, Harry; ty si moje šťastie. Ty si tým, kto odháňa moje zlé myšlienky a sny. Ty si dôvodom, prečo som dokázal prejsť Azkabanom a celou tou príšernou nočnou morou. Nie si otravný a nikdy si nebol trápny, milujem ťa, ako keby si bol môj vlastný syn."

Harry prikývol, ale tváril sa skepticky, keď sa začal upokojovať, potiahol občas nosom a štikútkol, keď sa pokúsil kontrolovať svoje slzy.

"Harry, raz, keď ti poviem,  že ťa milujem, uveríš tomu a budeš vedieť, že je to pravda," tíško sľúbil Sirius, keď sa Harry odtiahol a utrel si líca rukávom.

"Čo ak sa zmením na svojho strýka?" zašepkal.

"Čože?" spýtal sa Sirius, kompletne zaskočený takou absurdnou otázkou

"Hovoria, že takéto veci sa opakujú," trošku hystericky pokračoval Harry. "Hovoria, že ak ťa zneužívali, tak je veľká šanca, že budeš robiť to isté, že je to začarovaný kruh. Možno skončím ako on! Ja..."

"Harry, nebuď smiešny!" zvolal Sirius. "Počkať, to preto si odmietal strážiť Annu?"

"Nechcem jej ublížiť," uslzene priznal Harry, keď sa odvrátil. "Nechcem nikomu ublížiť."

Sirius položil prsty pod Harryho bradu a otočil mu tvár, aby sa mu mohol pozrieť do očí.

"Ty nie si vôbec ako tvoj strýko," vravel pomaly a uvážene. "Ty vôbec nie si ako on."

"Ale čo ak..."

"To sa nestane," prerušil ho rozhodne. "Ty to v sebe nemáš."

"Sirius, zabil som dvoch ľudí!" protestoval Harry.

"Voldemorta a nejakého smrťožrúta, obaja sa ťa pokúšali zabiť. Bola to sebaobrana a sebaobetovanie, nič, čo by si chcel urobiť."

Harry potiahol nosom a utrel si ďalšie slzy z tváre.

"Je mi všetko tak ľúto," vravel potichu.

"Harry, počúvaj ma. Áno, som nahnevaný, že si šiel za Ronom bez toho, aby si mi o tom povedal. Áno, som rozčúlený, že si riskoval svoj život. Ale to je kvôli tomu, že mi na teba tak veľmi záleží. Zničilo by ma, kebyže ťa znova stratím."

Harry na neho prekvapene žmurkal. Ochromene pokrútil hlavou.

"Áno, Harry, zničilo," trval na svojom Sirius. "Keď si... keď si zomrel, môj život stratil všetok zmysel. Po celý čas som sedel vedľa tvojho tela, ktoré ležalo v Dumbledorovej obrovskej posteli. Nedokázal som jesť či spať, len som tam sedel a prial si, aby som tiež zomrel..."

"To nehovor," zašepkal Harry.

"Je to pravda. Myslím, že Remy bol to jediné, čo mi zabránilo urobiť niečo drastické. Ani si vôbec nestihol vidieť svoju izbu..." Sirius sa odmlčal, keď ho spomínanie emočne rozhodilo.

"Milujem svoju izbu," skúsil Harry.

"Chcel som, aby bola dokonalá, keď som na nej pracoval. Len som mal pocit, že ak ju spravím dokonalou, budeš v nej chcieť zostať naveky... že vôbec nebudeš chcieť odísť a tak nikdy neodídeš. Len tu so mnou navždy zostaneš a že dokážeš byť mojím krstným synom a my sa budeme len rozprávať a jesť v tejto izbe a nikdy odtiaľto neodídeme. Že ty nikdy neodídeš..."

"To znie skvele," zašepkal Harry, keď smrkol.

Sirius sa na neho láskavo usmial. "Áno, bolo by to skvelé, ale takto život nefunguje. Keby som ťa ukryl pred svetom, nezažil by si všetky tie dobré časti života."

"Mám zvyšku sveta po krk," nahnevane povedal Harry. "Jediné, na čom im záleží, je dráma, sú na nej závislí, a ľudia, ktorým sa deje, sú im ukradnutí. Mám po krk hrať hrdinu ľuďom, ktorí po mne chcú, aby som porazil zlých chlapcov, ale považujú za takmer rovnako vzrušujúce, keď moje meno vláčia v blate. Vystrkujú ma tak vysoko na piedestál, že je samozrejmé, že spadnem."

"Hovoríš o verejnosti všeobecne alebo možno o ľuďoch, ktorí sú ti bližšie?" spýtal sa Sirius, ako keby niečo tušil.

Harry otvoril ústa, aby prehovoril, ale potom zmenil názor a len pokrčil plecami, vyzeral z okna.

"Možno o ľuďoch ako som ja?" doplnil  smutne Sirius.

Harry sa na neho prekvapene pozrel. "Nie, nemyslel som..."

"Harry," nežne začal Sirius, "pozri, potrebujem, aby si vedel, že napriek tomu, čo si možno myslíš, naozaj si neprajem, aby si bol viac ako James."

Harry sa okamžite odvrátil.

"Viem, že som neustále robil poznámky o tom, že nie si ako on, ale prisahám ti, že to bolo len z prekvapenia," rozhodne trval na svojom Sirius. "Len som si všímal ako viac a viac odlišní ste, čo je skrátka zaujímavé, pretože vy dvaja sa tak podobáte a ste, samozrejme, takí blízki príbuzní. Ale nikdy som z toho nebol sklamaný."

Harry sa na neho pozrel so zábleskom nádeje v očiach.

"Dobre, zvyšok dnešného dňa asi bude jeden veľmi dlhý rozhovor. Nechaj ma objednať nejaké jedlo a ísť po môj zoznam."

"Zoznam?" spýtal sa Harry, keď dovolil, aby mu pomohol na nohy.

"Ja, ehm, som si spravil zoznam vecí, o ktorých sa chcem s tebou porozprávať... skutočne porozprávať... tak, aby som na niečo nezabudol," s náznakom rozpakov vysvetľoval Sirius.

"No páni, to je uletené," doberal si ho Harry, ale výraz vďačnosti v jeho tvári zahnal všetky Siriusove pochybnosti.

"Harry, prosím ťa, ja nikdy nie som uletený. Som základom všetkých pokojných a zdvorilých vecí," vecne prehodil.

Harry si so smiechom odfrkol a Sirius mu pohoršene rozstrapatil vlasy, než mu prehodil ruku okolo pliec a zaviedol ho dole na veľmi dlho odkladaný rozhovor.

****

PP. Ďalších 12 strán, stav 536/995. Ten rozhovor je samostatná poviedka o 12 tisíc slovách. Veľmi zvažujem, či ju nepreložiť teraz, pretože patrí na toto miesto, ale tým sa zase záver prekladu odsunie. Téma už založená je, ale budú mať rovnaký banner, tak potom sa rozhodnite, či to necháte na neskôr alebo nie. Ešte neviem, ale nakukla som a vyzeralo to dosť dobre.