Preklady fanfiction Harryho Pottera

Časť 3/3

****

Harry s Ginny stáli vo dverách Brlohu, hromada darčekov a misa s jedlom, ktoré pani Weasleyová požadovala, v rukách. Dvere sa rozleteli, aby odhalili štvorročného chlapca s červenými vlasmi a falošným pirátskym mečom v ruke.

"Aké je heslo?" spýtal sa, tvrdohlavo si prekrížil ruky.

"Hm... aké by asi tak mohlo byť?" mrmlal Harry v predstieranom zamyslení. "Čo tak Kudleyovské kanóny?"

"Och, strýko Harry, ty to vždycky uhádneš," zaskučal James, keď ich vpustil dnu.

"To preto, že sa tak podobáš na svojho otca," usmial sa Harry, keď odložil vrece darčekov a zdvihol dieťa do náručia, balansoval s jedlom v druhej ruke.

Prešli cez obývačku, kde sa skupina ryšavcov hrala na pirátov s dvojičkami, ktoré viedli dve rozličné lode.

"Haló tam, Harry!" vykríkol Fred.

"Gin, Gin!" zvolal George.

Blonďavá hlava vykukla spoza gauča a sedemročný chlapec sa prihnal k Harrymu, ktorého objal okolo pása.

"Hej, Aden, ako sa máš?" spýtal sa Harry, odtiahol si okuliare od Jamesa, ktorý si ich nasadil a začal žmúriť dokola, tváril sa opilo.

"Mám sa dobre. Anna mi robí pirátsku zástavu," vzrušene povedal. "Je s Dracom v kuchyni," oznámil, než utiekol preč, pretože Fred volal o pomoc, keďže na ich "loď" zaútočili.

Dvojica sa konečne dostala do kuchyne, kde našli Hermionu, Rona, Draca, Annu a pána a pani Weasleyovcov.

"Harry! Ginny!" prihnala sa k nim pani Weasleyová, aby sa s nimi privítala, oboch ich srdečne objala a pobozkala na líca. "Vy dvaja ste neboli na návšteve celé veky!"

"Mami, boli sme tu pred dvoma týždňami," pripomenula jej Ginny, ale jej matka viac nepočúvala, vzala jedlo, ktoré Harry priniesol a položila ho k hromade na pulte.

"Strýko Harry! Teta Ginny! Pozrite sa na mňa!" zvolal James. Urobil veľmi zvláštnu grimasu, keď si prstami zatlačil nos nahor a súčasne roztiahol kútiky očí.

"Je vážne synom svojho otca," zasmiala sa Hermiona, keď Ron odtrhol chlapca od Harryho a položil ho na zem, odkiaľ sa ihneď rozbehol späť k pirátom.

Štvorica sa srdečne pozdravila.

"Hej, Harry, vyskúšaj," prikázala Hermiona, keď položila Harryho ruku na svoje zaokrúhlené brucho, keď sa Ginny s Ronom šli posadiť za stôl, kde Draco pozdravil Ginny bozkom na líce. Harry sa usmial, keď zacítil, ako bábätko koplo.

"To je úžasné, Miona. Nemôžem sa dočkať."

"Áno, môj ďalší vlastný malý maniak," žartovala.

"Počul som, že si vyhrala svoj posledný prípad, ako obvykle. Gratulujem."

"Vďaka, bolo to trochu náročné, ale nakoniec sme ich dostali. Nemôžeš popierať fakty, keď existujú dôkazy, ktoré ich podporujú. Stále k tomu prípadu vyťahovali nejaké precedensy, ale nám stačilo len, aby si sudca uvedomil, že tie precedensy boli v pohode v ich dobe, ale očividne, teraz sme v novom veku a... nuž, tak či tak sme vyhrali. Bude to na nejaký čas môj posledný prípad, takže som rada, že sme ho úspešne ukončili."

Hermiona sa stala jednou z najznámejších právnikov v občianskom práve, ktorá si mohla dovoliť vyberať klientov a nikdy žiaden prípad neprehrala.

Prišiel k nim Draco a objal Harryho okolo pliec. "Takže, profesor, počul som, že si na tie decká mäkký. Nechápeš to? Im sa nemá na hodine páčiť. Nič ťa Sev nenaučil?"

"Viem, viem. Kompletne som v tom zlyhal," predstieral Harry skľúčenosť. "Takže ako ide práca na ministerstve?"

Draco začal pracovať na ministerstve, aby trénoval aurorov tým, že im ukazoval ako temná strana bojuje a taktiež pracoval ako kriminalistický psychológ pre ministerstvo. Zdalo sa, že potom, čo mal takého cvoka za otca a bol v blízkosti tak mnohých kriminálnych aktivít, tak mal schopnosť pochopiť psychiku zlých chlapcov, dokázal ich vyprofilovať a často predpovedať ich ďalšie ťahy. Užíval si to, pretože nemusel nikoho počúvať, ako o sebe rozpráva, tak ako to robia normálni psychiatri.

"Skvele. Podarilo sa mi, aby sa všetci ostatní cítili ako blbci za to, že si tieto veci predo mnou neuvedomili. A tá desivo úžasná žena zo súdneho, tá sexy bruneta, ktorá pozná desať spôsobov ako zneškodniť čarodejníka len s rúžom na pery, súhlasila, že si so mnou znova vyjde."

"Fantastické, len sa uisti, že na to nepôjdeš príliš dôrazne. Hoci by bolo skvelé, keby si musel ísť za Ronom, aby ti zo zadku vytiahol rúž na pery," smial sa Harry.

Kota s Angelinou vstúpili do kuchyne, Angelina niesla v náručí asi ročné dievčatko.

"Človeče, Harry, ľudia na tomto mieste tu robia decká, ako keby nebolo žiadne zajtra. Je to trochu desivé. Myslím, že pani Weasleyová každého zastrašuje, aby sa tak stalo. Chce vnúčatá a chce ich očividne ihneď," zašepkal Draco.

"A ďalšie je na ceste," placho oznámil Harry.

"Myslíš Hermionine?" spýtal sa Draco, podozrievavo sa Harrymu prizrel. Harry pokrčil plecami a prešiel sa pozdraviť s dvojicou.

"Harry, myslel si Hermionine, správne?" zavolal, ale Harry ho ignoroval a privítal sa s tými dvoma ženami.

****

Toho večera, pri jedle, sa pani Weasleyová uvoľnene obrátila na Harryho s Ginny.

"Sirius vravel, že videl vaše auto, keď s Remusom prišli. Vy ste sem prišli na aute?" spýtala sa.

"Áno," odvetil Harry, keď vrhol pohľad na Ginny, ktorá sa placho usmiala.

"Prečo ste sa jednoducho nepreletaxovali?"

"Nuž, vieš, škodí to bábätku," prehlásila Ginny.

"Ach, správne," roztržito zareagovala pani Weasleyová. Ginny s Harrym si vymenili pohľady a usmievali sa, keď ľudia okolo nich postupne stíchli, pretože začali registrovať, čo Ginny práve povedala. Zrazu sa k nim pani Weasleyová v úžase otočila. "Počkať, ty? Ginny? Harry?"

"Áno. Zistili sme to pred pár dňami. Budeme mať bábätko," oznámila Ginny s obrovským úsmevom, keď sa pozrela Harrymu do očí, ktorý sa usmieval s rovnakým nadšením.

Celý stôl stíchol, keď všetci prekvapene na dvojicu zízali, než vyskočili z miesta a začali ich dusiť. Pani Weasleyová obehla stôl a oboch objala, šťastne pri tom plakala. Chalani gratulovali Harrymu, Ron s dvojčatami boli najviac nadšení. Všetci ale boli odtlačení nabok, keď si Sirius vynútil prístup a schmatol Harryho do mocného objatia.

"Zistili ste to pred pár dňami a nepovedali ste mi to? Nemôžem tomu uveriť! Paroháčov Junior bude mať Paroháča Juniora mladšieho!" vykríkol, než objal aj Ginny, stískal dvojicu v medvedíkovom objatí.

"Toto bude také skvelé!"

****

Neskôr toho večera, keď sa všetci krčili v obývačke a oheň praskal, Hermiona rozprávala vianočné koledy. Deti sa mačkali na zemi pod dekami v pyžamách, uprene počúvali rovnako ako pán Weasley, ktoré posadnutosť muklovskými vecami vôbec nezoslabla.

Väčšina žien sedela v náručí svojich manželov, aby mali všetci miesto, okrem Georgea, ktorý sedel na Kote, aby si ju mohol doberať.

James sa preplazil medzi Rona s Harrym a zaspal schúlený pri svojom otcovi, ale malou rúčkou držal Harryho za prsty. S Ginny sa na seba pozreli a potichu sa zasmiali, keď začuli Remusa, Siriusa a Draca rozprávať sa v kuchyni o tom, ako potrebujú zohnať nejaké baby.

Harry položil voľnú ruku na Ginnino bruchu a láskyplne ho pohladil. Zaklonila sa dozadu, oprela si hlavu o jeho plece a zašepkala mu do ucha: "Šťastné a veselé, Harry."

"Šťastné a veselé," odšepkal nazad. A naozaj také boli.

****

Uvítacia hostina bola skvelá ako zvyčajne. Snape nestrácal čas a medzi personál rozšíril novinku o tom, že Harry bude otcom, takže boli na rade mnohé gratulácie.

Keď Harry kráčal do svojej pracovne, aby sa pripravil na zajtrajšiu hodinu, mal dobrú náladu. Pohmkával si vianočnú melódiu, keď otvoril dvere, ktoré odomkol už skôr, keď dnu hodil svoje veci. Prekvapilo ho, keď zistil, že tam niekto je.

Dominik sa postavil, keď Harry vošiel, hľadel k zemi a objímal sa.

"Dominik?" znepokojene sa spýtal Harry, keď za sebou zatvoril dvere. "Čo sa deje?"

Chlapec na neho vzhliadol. Po tvári mu stekali slzy a oči mal podliate krvou, ale najviac výraznou bola tmavá modrina na jeho líci.

"Viem, že som vám povedal, že môj otec nikdy nie je násilný, ale klamal som," priznal pomedzi vzlyky. "Ale nebolo to také zlé, len ma občas udrel, ale keď som prišiel na Vianoce domov, uvidel moje známky a myslel si, že som podvádzal. Pokúšal som sa mu to vysvetliť, ale povedal, že mu klamem a prestal sa ovládať! A potom sa prestával ovládať po celý čas! Ja sa tam nechcem vrátiť, ale neviem čo robiť! Nemám kam inam ísť!"

V tejto chvíli už hystericky plakal, pravdepodobne čiastočne preto, že si uvedomil, že je teraz jeho tajomstvo vonku.

Harry sa k chlapcovi priblížil a opatrne ho objal okolo pliec. Dominik sa strhol, potom kvôli tomu frustrovane vzlykol, než sa zrútil na Harryho, plakal mu na hrudi a zvieral mocne jeho habit. Harry ho okamžite objal, uistil sa, aby chlapec vedel, že mu môže dôverovať.

"Už sa tam nevrátiš, prisahám," sľúbil Harry, keď ho hladil po chrbte. "Všetko bude v poriadku."

"Môj otec... mi nedovolí odísť. Bude proti tomu bojovať," znepokojene vravel Dominik. "A ak vyhrá..."

"Nevyhrá," ostro ho prerušil Harry. "Nedovolím to, pretože viem, čo sa stane, keď vyhrá. Ja dokážem bojovať silnejšie než on a ak vie, čo je pre neho dobré, vycúva. Len mi musíš dovoliť zobrať ťa k madam Pomfreyovej, aby mohla zdokumentovať tvoje zranenia, dobre? Nikto iný ich neuvidí okrem súdu, dobre?"

"Nechcem, aby to zistila," protestoval Dominik, znel vydesene.

"Viem, ale je to jediná možnosť. Madam Pomfreyová je veľmi diskrétna a už takéto veci videla predtým," sľúbil Harry. Položil ruky Dominikovi na plecia a odtiahol ho dosť na to, aby sa mu pozrel do očí. "Všetko bude v poriadku, ale musíš mi veriť."

Dominik zaváhal, ale potom prikývol.

Harry ho vzal do nemocničného krídla cez kozub v pracovni. Posadil Dominika na jednu z postelí a potichu vysvetlil veci madam Pomfreyovej.

"Chceš, aby som odišiel?" spýtal sa Dominika, ale chlapec pokrútil hlavou, zatváril sa takmer spanikárene, takže Harry zostal, keď ho madam Pomfreyová nechala vyzliecť do trenírok. Rozprával sa s Dominikom a upokojoval ho, keď čaromedička dokumentovala zranenia tak rýchlo, ako sa dalo. Mal modriny na ramenách, kde ho očividne veľmi drsne schmatli, a niekoľko na hrudi, ale najhoršie boli pásy na chrbte, kde Dominika zmlátil jeho otec opaskom. Našťastie žiadne zo zranení nebolo hlboké a madam Pomfreyová ich dokázala zahojiť, než dovolila Dominikovi obliecť si nemocničné pyžamo. Harry odviedol chlapca k posteli, na ktorej boli vyryté jeho iniciály.

"Táto je najmäkšia," uistil ho.

Madam Pomfreyová dala Dominikovi bezsenný dúšok a Harry pri ňom zostal, až kým nepodľahol účinkom.

Noc bola dlhá, pretože madam Pomfreyová informovala Dumbledora a profesorku McGonagallovú. Harry, na druhej strane, sa na metle dostal domov. Vysvetlil situáciu Ginny a jej bolo hneď jasné, o čo ju žiada.

"Chceš ho adoptovať," vyjasnila.

Harry sa smutne usmial. "Je to na tebe. Viem, že to bude náročné s dieťaťom na ceste a samozrejme, má v sebe veľa emocionálnej záťaže, a dopekla, ešte si sa s ním vôbec poriadne nestretla, ale ja jednoducho viem, že ja by som bol stratený, keby som nemal niekoho, kto ma prijal a..."

"Harry," prerušila ho Ginny, "samozrejme, že môže žiť s nami. Každý deň ďakujem komukoľvek, kto počúva, za to, že ťa dostal z toho miesta a že tu bol pre teba Sirius, aby ti cez ten príšerný čas pomohol. Okrem toho, ja som na deti pripravená," s úškrnom si poťapkala ešte stále ploché brucho. "Tento týždeň kúpim farbu a cez víkend ho priveď so sebou a môžeme spoločne začať s jeho izbou, aby sme sa uistili, že sa mu bude páčiť. Bude sa tu cítiť ako doma."

Harry sa usmial ako slniečko a láskyplne objal svoju ženu. "Ty si taká fantastická. Si tá najlepšia žena na svete."

"Viem, ja viem. Už si mi to povedal veľakrát," zareagovala predstieranou namyslenosťou.

"Teraz sa musím ísť postarať o pár vecí." Harry sa neochotne postavil.

"Potom odtiaľto vypadni, ty hebedo," smiala sa Ginny, keď ho hravo kopla. "Priveď ho domov tak skoro, ako chceš. Budem doma z nákupov v Žartíkoch okolo piatej. Bez teba je tu taká nuda!"

"Povedz Fredovi s Georgeom, že ich pozdravujem," pobozkal ju Harry na rozlúčku. "Čoskoro sa vrátim s papiermi a haraburdami."

"Harry, ešte si sa ho ani nespýtal!" pripomenula mu Ginny so smiechom.

"Detaily, detaily," zažartoval. "Tak veľmi ťa milujem."

"Viem. Aj ja teba. Teraz vypadni, než Bob začne žiarliť," zasmiala sa.

Bob lenivo vzhliadol, keď začul svoje meno a olízal Ginny členok.

"Vidíš, pozri ako žiarlivo zúri," smiala sa. Harry ju ešte raz pobozkal na pery a potom na brucho s úškrnom, než sa rozlúčil a šiel k dverám, Bob sa vliekol vedľa neho, kňučal ako vždy, keď Harry opúšťal dom.

"Čoskoro sa vrátim, Bob," sľúbil Harry, poťapkal obrovského psa po hlave a nechal ho, aby mu láskyplne olízal dlaň.

Zvyšok noci bol hektický. Dumbledore upozornil úrady. Tie zatkli Dominikovho otca, ktorý, samozrejme, všetko poprel. Šéf oddelenia na presadzovanie magického práva chcel vypočuť Dominika, ale Dumbledore im povedal, že sa ho na to bude môcť spýtať, až keď sa Dominik zobudí. Harry s madam Pomfreyovou sa rozprávali s úradníkmi, poskytli im všetky dôkazy, ktoré mali. Avšak napriek ich dôkazom im povedali, že sa Dominik bude musieť zúčastniť súdu, pretože nikto iný nevidel, že mu otec ubližuje. Dumbledore začal využívať svoje kontakty, aby sa pokúsil stanoviť čo najskorší možný dátum súdu, aby to mali za sebou a mohli dúfať, že sa poručníctvo presunie na Harryho.

Keď sa Dominik na druhý deň prebudil, našiel Harryho driemať v kresle pri posteli. Keď sa posadil, profesor sebou trhol a vystrel sa, keď ho zbadal.

"Nemáte teraz hodinu?" spýtal sa Dominik, keď sa pozrel na hodiny.

"Áno, ale profesor Snape ma dnes zastúpi, keďže som mal dôležitejšie veci na práci."

Dominik mu venoval vďačný úsmev, ale potom sa smutne pozrel na ruky.

"Takže čo sa teraz stane?" zašepkal.

"Nuž, tvoj otec pôjde na súd. Toto je najťažšia časť, pretože nikto nevidel, čo ti robil a nech akokoľvek dobre vieme, že to bol on, musí sa to dokázať," ľútostivo vravel Harry. Cítil sa takmer previnilo, že musí toho chlapca požiadať, aby prešiel niečím takýmto a on sám sa tomu vyhol.

"Ako to urobia? Nechcú, aby som svedčil či niečo také, že nie?" znel vystrašene.

Harry si vzdychol. "Nanešťastie to vyzerá, že sa tomu nevyhneme. Ale než okamžite povieš nie, vypočuj ma, dobre? Pozrel som sa na to, čo by znamenalo a keď vystúpiš ako svedok, najprv sa ti položia otázky, s ktorými ti pomôže právnik. Jedna moja dobrá priateľka sa ponúkla, že vezme tvoj prípad a ona ešte nikdy neprehrala. Prejde s tebou všetky otázky dopredu, takže budeš presne vedieť, čo sa ťa spýta a čo máš odpovedať. Jedinou ťažkou časťou bude, keď ti bude klásť otázky právnik tvojho otca, pretože nevieš, na čo sa spýta. Ale Hermiona tam bude a postará sa, aby sa nepýtal nič osobné alebo niečo cez čiaru. Ak to všetko zvládneš, nikdy sa už nebudeš musieť vrátiť k svojmu otcovi a umiestnia ťa k novému opatrovníkovi," vysvetľoval Harry pomaly a pokojne. Dominik na neho vzhliadol s vydeseným a zraniteľným výrazom.

"Pošlú ma do sirotinca?"

"Nuž, to je druhá vec, o ktorej som sa chcel s tebou porozprávať," začal trochu neohrabane Harry. "Nemusíš sa cítiť ničím zaviazaný tak či onak, ale rozprával som sa so svojou ženou, a keby si chcel, boli by sme radi, keby si býval s nami. Chceme ťa adoptovať, ak to budeš chcieť ty. Ale ak nie, aj tak je to dokonale v pohode. Závisí to úplne od teba."

"Vy chcete, aby som žil s vami?" nádejne sa spýtal Dominik.

"Áno. Naozaj by som chcel. Čakáme dieťa, takže to bude znamenať, že sa budeš musieť vyrovnať s krikom, zápachom a tak," uškrnul sa Harry, "ale môžeme okolo tvojej izby použiť tlmiace kúzla, aby ťa v noci nerušil žiaden hluk."

"Mojej izby..." mrmlal Dominik v úžase.

"Áno. Prerobíme hosťovskú, aby si mal svoju izbu. Ginny, moja žena, tento týždeň nakúpi farby, ak toto budeš chcieť, a cez víkend by sme na nej mohli začať pracovať. Môžeš mi pomôcť s maľovaním a môžeme ísť von, takže si môžeš vymyslieť, ako ju chceš vyzdobiť a to všetko," vravel Harry, príliš nadšený, než si spomenul, že chlapec ešte ani nesúhlasil. "Samozrejme, opakujem, rozhodnutie je celé na tebe a nemaj pocit, že si do niečoho tlačený alebo niečo. Tak či tak, budem s tebou počas celej tejto záležitosti, dobre?"

"Ja to chcem!" nadskočil Dominik, než sa znova usadil. "Chcem povedať, ja chcem... bývať s vami. Ak ste si istý."

"Samozrejme, že som. Ale jediná možnosť, ako môžeme previesť opatrovníctvo na mňa je, ak budeš svedčiť proti svojmu otcovi."

Dominik zatvoril oči a premýšľal o tom.

"Budete tam?" nervózne sa spýtal.

"Áno, po celý čas," uistil ho Harry.

Dominik si vzdychol a pozrel sa na neho.

"Dobre," neochotne súhlasil, "pokiaľ tam budete."

"Budem, prisahám," sľúbil Harry.

****

V sobotu ráno sedel Dominik v obývačke Harryho izieb na Rokforte, pohrával sa so svojím ruksakom, v ktorom mal domácu úlohu spolu s oblečením na prezlečenie. Harry práve zhromažďoval papiere, ktoré potreboval oznámkovať.

Nakoniec sa otočil k Dominikovi a natiahol mu remeň z ruksaka na plece.

"Pripravený?"

Dominik prikývol a nervózne sa postavil. Harry zažal oheň v kozube a ponúkol Dominikovi nádobu s letaxom, aby si nabral.

"Asi ma chceš nechať ísť prvého," nesmelo sa usmial. "Pri cestovaní letaxom som trošku nemotorný."

Keď Dominik vykročil do skromnej obývačky, našiel tam Harryho manželku, ako sa na ňom smeje, keď mu pomáhala postaviť sa.

Po tom, čo sa vzájomne poriadne predstavili, trojica sa vydala na prieskum zatiaľ prázdnej spálne, ktorá bude Dominikova. V izbe boli rozmanité vedrá farieb, keďže izba bola rozhodne príliš ružová na chlapčenskú izbu. Hrali sa s farbami, snažili sa určiť, ktorá bude najlepšia, a hoci Dominik trval na tom, že akákoľvek bude v pohode, Ginny ho presvedčila, aby sa rozhodol pod hrozbou, že nechá izbu v súčasnej, babskej farbe. Zvyšok dňa strávili hravým maľovaním izby muklovským spôsobom, pretože ani Harry, ani Ginny nechceli riskovať s mágiou po tom, čo sa stalo, keď sa Ron pokúsil magicky vymaľovať svoju študovňu. Na koberci boli ešte stále oranžové fľaky.

Harry na izbu použil rýchle sušiace kúzlo, aby mohli po večeri odlevitovať nábytok naspäť, zatiaľ čo Ginny dôkladne oboznamovala Dominika s domom, aby presne vedel, kde všetko je, od príborov až po uteráky.

****

Tej noci Harry kráčal okolo Dominikovej izby a zbadal svetlo pod dverami. Slabo zaklopal a vošiel, keď získal povolenie. Dominik sedel na posteli, veci do školy nakopené na jednom z nočných stolíkov.

"Toto musí byť čudné, že?" spýtal sa Harry láskavo, keď sa posadil na kraj postele.

"Trošku," priznal Dominik.

"Nerozmyslel si si to?"

"Nie, páči sa mi tu," rozpačito odpovedal Dominik, ako keby priznával nejakú slabosť.

"Len nezabudni, že tu nie si hosťom; toto je tvoj domov. A som si istý, že veci tu bežia trošku inak ako u tvojho otca,, takže ak máš ohľadne niečoho otázky, len sa spýtaj mňa alebo Ginny. Takže, chceš sa na niečo spýtať?"

Dominik sa na neho v rozpakoch pozrel.

"Ehm... myslím, že som trochu premýšľal nad... chcem povedať, ak urobím niečo zlé alebo..."

"O treste?" spýtal sa Harry, aby to bolo jasné.

Dominik nervózne prikývol. "Nuž, myslím, že možno zaracha alebo domáce práce navyše. Myslím, že to naozaj závisí na vážnosti tvojho prehrešku. Možno roztomilý rozhovor, ktorý si príliš neužiješ. Ale nikdy, absolútne nikdy ti neublížim, dobre? To znamená žiadne bitie, žiadne urážky, žiadne hladovanie. Dokonca aj keď urobíš niečo zlé, nechcem, aby si sa bál mňa alebo Ginny, takže ak sa niekedy tak budeš cítiť, len nám to povedz a ja sľubujem, že to napravíme. Ako to znie?"

"Oveľa lepšie," uľavilo sa Dominikovi, ale súčasne bol smutný. "Určite nie tak ako to bolo doma."

"Ako to bolo doma?" spýtal sa Harry vážne.

Dominik hľadel na zem. Zaváhal, ale potom si vzdychol a prehovoril. "Môj otec si myslí, že som dôvodom, prečo moja mama odišla a tak mi za to nikdy neodpustil. Odvtedy sa zdá, že je všetko moja chyba. A potom začal... začal... " Hlas sa mu stiahol emóciami a Harry si všimol, že sa mu oči zaliali slzami.

"Začal ťa biť?" opatrne sa spýtal, hoci už odpoveď poznal.

Dominik prikývol, než začali stekať slzy po lícach a rozvzlykal sa.

Harry ho okamžite objal a uľavilo sa mu, keď zacítil, ako ho Dominikove ruky trasľavo objali, keď plakal do Harryho pleca.

"Nie je to tvoja chyba," šepkal mu Harry do ucha. "Nič z toho nie je tvoja chyba. Odchod tvojej matky bol jej vlastný problém a správanie tvojho bol problém s ním, nie s tebou. Si skvelé decko, ktoré sa len dostalo so zlej situácie."

"Keby som sa viacej snažil..." dostal zo seba Dominik medzi vzlykmi.

"Nebol by to žiaden rozdiel, pretože to nebolo o tebe, Dominik. Nebola to tvoja chyba," naliehal Harry, prvý raz vďačný za to, že si tým prešiel u Dursleyovcov, takže vedel ako mu pomôcť."

"Bil ma opaskom," vzlykal. "Tak hrozne to bolelo."

"Viem. Pokašľal to."

"Udrel ma do tváre. Ako som to mal zatajiť?" nariekal.

"Nemusíš tajiť to, čo urobil. Nemusíš sa za to hanbiť, pretože to nebola tvoja chyba. Dostaneme ťa z jeho starostlivosti, takže sa s tým znova nebudeš musieť potýkať."

Hladil Dominika po chrbte, kým sa vyplakal, vypustil zo seba všetko, čo pravdepodobne dlhý čas zadržiaval. Harry s ním zostal, až kým nezaspal.

Keď sa konečne dostal do vlastnej postele, Ginny sa pretočila nabok, aby sa na neho pozrela.

"Som na teba hrdá," vyhlásila potichu s úsmevom.

"Za čo?" zmätene sa spýtal Harry.

"Za celú túto záležitosť s Dominikom. Neviem, čo by bez teba robil."

"To by urobil každý," bránil sa Harry.

"Nie, neurobil. Nie každý by pomohol v takom rozsahu, ako si to urobil ty. A dnes si bol jednoducho úžasný a vďaka tomu som nadšený, že budeme mať dieťa. Je zrejmé, že budeš skvelým otcom," láskavo vravela Ginny.

"Vážne?" spýtal sa Harry. Jeho najväčšou obavou bolo, že bude príšerným otcom potom, čo ho vychovali takí hrozní opatrovníci. Nedospieval s dospelými, ktorí sa správali k dieťaťu, ktoré mali na zodpovednosť, normálne, takže bolo ťažké prísť na to, čo robiť.

"Áno. Vieš, vážne sa chystáš zachrániť Dominika. Už máš za sebou polovicu cesty."

Harry sa začervenal. "Dúfam, že áno. Aj ty si dnes bola skvelá."

"To vám ďakujem, pane. Takže zajtra pôjdeme nakupovať veci do Dominikovej izby?" spýtala.

"Hmmmm," unavene zamrmlal Harry. Sklonil sa a pobozkal Ginny na bruchu a potom pobozkal ju, ako to robieval každý večer, odkedy zistil, že budú mať bábo. Znova si ľahol a Ginny si oprela hlavu o jeho plece, rukou ho objala okolo brucha.

"Milujem, keď si doma," vyhlásila. "Je z teba dobrý vankúš."

"Áno, a ja sa rád budím celý uslintaný," doberal si ju Harry. "Je to také romantické."

"Vieš, že to miluješ," zasmiala sa Ginny. "Okrem toho, ty si ten, čo sa rád túli. Mohla by som začať spať tu, pretože aj tak sa stanem počas noci tvojím plyšovým medvedíkom."

Harry sa začervenal. "Viem, mrzí ma to. Neviem prečo..."

Ginny rozpoznala, že Harry zase upadá do neistoty a rýchlo ho prerušila. "Ja slintám, ty sa túliš. Milujem to, ale sú to zvyky, o ktorých by nikto nemal vedieť, hlavne nie o tom slintaní."

Harry sa rozosmial. "Nemaj obavy, Gin. Je to len medzi nami."

Dvojica čoskoro zaspala.

****

Nakoniec sa súd konal len o pár týždňov neskôr a Harry odložil všetky svoje hodiny, aby mohol ísť s Ginny a Dominikom. V súdnej sieni sa stretli s Hermionou, ktorá ich uistila, že s Dominikovým svedectvom a s dôkazmi, ktoré majú, nemôžu v žiadnom prípade prehrať.

Dominik sa prakticky triasol strachom, keď čakal, kým ho zavolajú svedčiť, hlavne keď jeho otec sedel pri stole obhajoby a sledoval ho. Harry s Ginny s ním stáli na chodbe, než pôjde podať svedectvo a snažili sa ho narýchlo povzbudiť. Harry objal Dominika okolo pliec, hľadel mu rovno do očí.

"Dominik, som na teba za toto taký hrdý. Viem, že je to skutočne ťažké a ja by som bol vydesený, kebyže som na tvojom mieste, ale toto potrebujeme. Ak toto zvládneš a povieš, čo musíš povedať, už sa tým znova nikdy nebudeme musieť zaoberať. Len sa na neho nepozeraj a nedovoľ mu, aby ťa zastrašil, pretože aj keby sme nejako prehrali, nikdy by som nedovolil, aby si sa k nemu vrátil, dobre?" uisťoval ho Harry. Dominik sa na neho pozrel, očividne vystrašený. "Len by to všetko skomplikovalo."

"Ale ak prehráme, prinútia ma, aby som sa k nemu vrátil a on bude taký naštvaný," protestoval, ani sa nepokúšal zatajiť svoju hrôzu.

"Ak sa to stane, čo sa nestane, pretože Hermiona ešte nikdy neprehrala a máme to v kapse, ak toto zvládneš, ale ak prehráme, ukryjem ťa pred ním. Je mi jedno, čo na to bude treba. Nevrátiš sa domov. To ti sľubujem," prisahal Harry.

"Súhlasím," rozhodne vyhlásila Ginny. "Je mi jedno, či sa budeme musieť presťahovať na Guamo, aby sme ťa pred ním uchránili."

Dominik prikývol s väčšou sebadôverou. "Dobre. Len... stále budete sedieť vpredu, však?" spýtal sa, pozeral sa na Harryho. Vážne mal rád Ginny, ale bol to Harry, u ktorého hľadal podporu a radu v tejto situácii, hlavne keď vedel, že si predtým prešiel niečím podobným.

"Áno, len sa po celý čas pozeraj na nás, ak chceš, dobre? Vôbec sa nepozeraj na svojho otca. Nedovoľ mu, aby ťa zastrašil. Už ti viac nemôže ublížiť," uisťoval ho Harry.

Hermiona vykukla z dverí. "Dominik, drahý, si pripravený?" spýtala sa ho utešujúcim hlasom.

Dominik trasľavo prikývol.

"Budeš skvelý, dobre? Len povedz, čo sme si pripravili, keď sa ťa spýtam a pri krížovom výsluchu hovor pravdu a všetko bude v dokonalom poriadku. Len nezabudni, že obhajca môže pôsobiť trochu hrubo a hnusne, ale nenechaj sa zastrašiť. Len povedz pravdu, dobre?" vravela, aby mu pripomenula, ako to bude prebiehať. "A len aby si vedel, rozhodne sa to uberá správnym smerom. Ak toto zvládneš, nemôžeme v žiadnom prípade prehrať."

Dominik prikývol. Ginny ho mocne objala a pobozkala na líce.

"Takmer to máme za sebou. Sme na teba takí hrdí," povedala mu.

S posledným nervóznym obzretím na Harryho Dominik nasledoval Hermionu do súdnej siene, za nimi vstúpili Harry s Ginny. Dvojica sa šla posadiť na patričné miesta, kým Dominik nervózne zaujal miesto pre svedkov.

"Prosím, povedz súdu svoje meno," požiadala ho Hermiona, pretože to bolo potrebné.

"D-Dominik Hugens," zakoktal chlapec nervózne. Hermiona sa na neho usmiala.

"Dominik, s kým žiješ?" spýtala sa podľa plánu.

"Práve teraz bývam s Harrym Potterom, mojím profesorom na škole a jeho ženou Ginny, ale až kým po Vianociach nezačala škola, býval som so svojím otcom," odpovedal, ako sa dohodli. Strelil po Harrym vydeseným pohľadom a Harry na neho upokojujúco kývol.

"Kým si býval so svojím otcom, ublížil ti nejakým spôsobom?" pokračovala Hermiona.

"On..."

Zrazu si niekto odkašľal a Dominikov pohľad strelil k stolu obhajoby rovnako ako Harryho. Bolo zrejmé, že to bol Dominikov otec, ktorý sa na neho významne pozeral. Harry začal trochu panikáril, keď si všimol, ako hrôza zaplavila Dominikovu tvár a modlil sa, aby ho to neumlčalo.

"Ja, ehm, on... nebolo to také zlé.... nebol taký zlý," začal bľabotať.

"Dominik, prosím, dôkladne sa zamysli nad tou otázkou a odpoveďou, prosím. Ublížil ti tvoj otec niekedy fyzicky?" opatrne sa spýtala Hermiona.

"Bol to len trest ako u každého iného," rýchlo povedal Dominik, stále sa pozeral na otca. Harry videl z Hermioninej tváre, že to nie je dobré.

"Takže by si radšej žil s ním ako s Harrym?" spýtala sa priamo.

Dominikov pohľad sa zrazu stočil k nej, vyzeral prekvapene.

"Čože? Nie!" rýchlo vravel. "Ja... ja sa nechcem vrátiť k svojmu otcovi, prosím!"

"Prečo, Dominik?" nádejne pokračovala Hermiona a pohla sa tak, aby Dominikovi zablokovala výhľad na jeho otca.

"Harry povedal, že ma nezbije, keď budem zlý! Povedal, že mi dá len domáce väzenie alebo také dačo!" zúfal si Dominik. Z Hermioninho naznačenia, že by sa mohol vrátiť k otcovi, spanikáril. "Harry ma má rád a správa sa ku mne dobre a je na mňa hrdý! Môj otec ma nenávidí a myslí si, že je všetko moja chyba a bije ma kedykoľvek urobím niečo zle. Prosím, ja sa tam nemôžem vrátiť," prosil nešťastne.

"Spôsobil ti tvoj otec zranenia, ktoré zdokumentovala madam Pomfreyová, keď si sa v januári tohto roka vrátil prvý raz do školy?" rýchlo sa spýtala Hermiona v snahe získať odpovede skôr, ako Dominik prestane hovoriť.

"Áno."

"Ublížil ti niekedy aj pred týmito zimnými prázdninami?"

"Áno," rýchlo odpovedal Dominik.

"Jeho fyzické zneužívanie sa časom stávalo vážnejším a častejším?"

Dominik zvesil hlavu.

"Áno," unavene odpovedal.

"A myslíš, že by to pokračovalo, keby si sa vrátil a žil s ním?"

"Áno." Dominik vzhliadol na Harryho so smutným nádychom v očiach. Harry mu prikývnutím naznačil, ako je na neho hrdý.

"Žiadne ďalšie otázky, Vaša ctihodnosť," uzavrela Hermiona a stiahla sa, aby umožnila obhajobe krížový výsluch. Toto bola časť, ktorej sa najviac obávali.

"Dominik, myslíš, že je možné, že si občas urobil zlé veci, ktoré mohli tvojho otca rozhnevať a mohol nadobudnúť pocit, že ťa treba potrestať?" spýtal sa chladne ten muž.

Dominikove oči sa rozšírili. "Nuž, áno, myslím, že áno. Dostal som v škole zlé známky a..."

"Takže sa dá povedať, že si si zaslúžil byť potrestaný?" zákerne sa spýtal obhajca.

Harryho oči sa rozžiarili hnevom, ale Hermiona sa rýchlo postavila. "Vaša ctihodnosť!" podráždene vykríkla. Sudca na ňu prikývol a otočil sa k druhému právnikovi.

"Pinkins, trochu to zmiernite," varoval ho.

"Vaša ctihodnosť, je to oprávnená otázka. Je dôležité zistiť, či tento druh správania môjho klienta nebol vyvolaný správaním jeho syna," úlisne vravel právnik.

Sudca si vzdychol. "Tak teda dobre, pokračujte. Dominik, prosím odpovedz na otázku."

Dominik sa triasol a vyzeral veľmi malý a vydesený, keď všetci čakali, až odpovie.

"Myslím, že som si to možno zaslúžil. Neviem. Ale nikoho z mojich priateľov takto netrestali ich rodičia, keď urobili to isté..."

"Ale bolo možné, že tvoje správanie bolo horšie než tvojich priateľov?" tlačil právnik.

"Ne-neviem," Dominik znel znepokojene.

Ten muž stále kládol Dominikovi podobne príšerné otázky, až kým Dominik nebol na pokraji zrútenia. Nakoniec Hermiona presvedčila sudcu, že druhý právnik "napadá svedka" a konečne bol koniec.

Dominika vyviedli na chodbu, kde sa stretol s Harrym a Ginny. Vyzeral ako omámený, keď kráčal von, ale keď uvidel Harryho, vrhol sa mu do náručia a zrútil sa. Veľmi dlho trvalo, kým sa im ho podarilo upokojiť.

Nakoniec vyšla Hermiona s dobrými správami, že vyhrali, z čoho sa každému hrozitánsky uľavilo.

Práve chceli odísť, keď zo súdnej siene vyšiel Dominikov otec. Očakával ho ďalší súd kvôli trestnej zodpovednosti. Keď prechádzal okolo Dominika, na svojho syna škaredo zazrel. Ten sa spola skryl za Harrym a zovrel mu vydesene habit. Harry ho upokojujúco objal okolo pliec.

"Nemysli si, že sa môžeš naveky skrývať za svojho učiteľa, chlapče, pretože jedného dňa ťa dostanem," zasyčal.

Harry ochranne zosilnel svoje objatie a nenávistne zazrel na muža, ktorý mu týmito slovami tak veľmi pripomenul jeho strýka.

"Nikdy ho nedostaneš. Dominik je s ľuďmi, ktorí ho milujú, ty skurvysyn, a ak sa k nemu priblížiš na menej než míľu, osobne ti nakopem zadok. Je mi ťa ľúto kvôli tomu, že si zničil to, čo si mal s takým skvelým deckom. Takže Dominik, čo povieš na to, aby sme odtiaľto vypadli?" vzletne sa spýtal Harry.

Dominik prikývol s väčšou istotou, než predtým prejavoval v blízkosti svojho otca.

"Áno, poďme domov," rozhodne vyhlásil, hovoril to Harrymu, ale vyzývavo hľadel na svojho otca.

Harry nevedel prečo, ale toto bola tá chvíľa, kedy mal pocit, že sa v ňom niečo zahojilo.

Prikývol. "Áno, poďme domov."

A s tým slovami trojica odišla smerom domov, o ktorom Harry vždy sníval, že bude súčasťou a konečne ňou bol.

****

KONIEC