Preklady fanfiction Harryho Pottera

Deň 364

Je finálna bitka. Na Rokfortský hrad sa umiestňujú ochranné kúzla. Brnenia a rytieri z kameňa zabezpečujú hradné pozemky, keď študenti - všetci okrem prvákov a druhákov – obsadzujú obranné posty. Všetci sú pripravení. A súčasne nikto v skutočnosti pripravený nie je.

Draco ju zúfalo hľadá. Vie, že je tu - šla do Tajomnej komnatu s Weasleym, aby získali zub baziliška. Prebojovať si cestu davom je tá náročná časť.

"Grangerová!" Vykríkne, keď zahliadne jej vlasy. Má ich zviazané v cope, ktorý skrotil jej kučeravé hnedé lokne.

Stočí sa, oči široké od niečoho, čo nedokáže identifikovať.

"Draco! Čo tu robíš? Mal si byť s Harrym..."

Dostane sa k nej, zadychčaný lapá po dychu.

"Ja-ja viem. Ja len, ja... ach krucinál..." Preruší sa, pretože nedokáže nájsť slová, ktorými sa obhájiť, zúfalo pritlačí svoje pery na jej. Stratí jednu ruku v jej vlasoch, kým druhou obvinie jej pás, pritiahne si ju mocne k sebe - tak blízko ako môže. Vleje do toho svoje srdce a dušu, ako keby to bolo naposledy, čo ju kedy pobozká. Zúfalo dúfa, že to tak nebude.
"Sľúb mi, že budeš opatrná," zamrmle, keď sa odtiahne. "Že neurobíš niečo hlúpe..."

"Sľubujem," zašepkala, masírovala mu krk prstami.

"Potrebujem, aby si si udržala chladnú hlavu, Grangerová... Potrebujem, aby si sa stále sústredila..."

"Sľubujem. Ty tiež."

"Samozrejme." Pobozká ju na čelo, na chvíľu zatvorí oči, keď sa snaží ovládnuť svoje emócie. Oči ho bolia od sĺz, keď sa od nej odvráti.

"Dávaj na seba pozor."

"Počkaj, Draco, počkaj!" Jej hlas je zúfalý. Zlomený.

"Malfoy!" Harryho hlas je odhodlaný a búrlivý.

"Minútku..." zamrmle k tmavovlasému chlapcovi, ktorý na neho čaká. Obzrie sa na Hermionu, jeho šedé oči zrkadlia jej hnedé. "Musím ísť, Grangerová." Hlas sa mu zlomí, preplnený slzami, ktorým odmieta dovoliť, aby ho zradili.

"Ja len... ja..."

"Ja viem."

Pousmeje sa. Ona mu úsmev opätuje a slzy jej stekajú po lícach, na pery.

"Potom sa uvidíme," prisľúbi.

X

 
"Harry Potter je mŕtvy!"

Dracovi stuhne krv v žilách. Hermiona vedľa neho zalapá po dychu, pravá ruka sa jej trasie, keď si zakryje ústa, aby zadržala dych. Zovrie jej ľavú ruku v márnom pokuse utešiť ju. Weasley vyzerá, ako keby chcel vracať a mladá Ginny vykríkne v agónii.

Voldemort sa posmieva jej reakcii, než si všimne jeho. Bývalý smrťožrút stojí medzi Rádom. Medzi Svetlom.

"Ale, ale Lucius. Zdá sa, že tvoj syn našiel... lásku. S humusáčkou," posmieva sa ten had.

Dracovi zavrčí v hrudi, ochranne sa pred ňu postaví, majetnícky, ale ona mu stisne ruku, kým mu druhú položí na plece.

"Ach, Draco... vkladal som do teba také nádeje," muž - ktorý vôbec nie je človekom, ale netvorom - vraví s náznakom sklamania. "Našťastie pre teba, a pretože bol tvoj otec taký... verný po tak dlhý čas, hoci úbohý, rozhodol som sa, že sa môžeš vykúpiť," vystrie k nemu ruku, naznačí mu, aby podišiel dopredu.

"Poď, mladý Malfoy, a pripoj sa k nám. A ja zabudnem na tvoju malú chybu v úsudku."

Dracovi sa chce vracať. A napľuť na neho. A súčasne ho zasrane zabiť. Ale vie, že oni ho nezabijú.

"Poď, Draco." Hlas jeho matky je tichý a prosiaci, keď k nemu vystiera ruku. Prosí ho.

Dokáže len pokrútiť hlavou.

"Dobre teda," veselo sa uškrnie Voldemort. "Želá si niekto iný pripojiť sa k nám a dožiť sa ďalšieho dňa?"

Vtedy vykročí dopredu Neville, šokuje takmer každého. Prednesie reč o láske, cti a priateľstve. Celkom úprimne, Draco si nikdy nemyslel, že to v sebe má, túto statočnosť. Ale na druhej strane, vôbec netušil, že to v sebe má sám.

To, čo sa stalo ďalej, bolo tak rýchle, že je to celé rozmazané.

Harry zoskočí z Hargridovej náruče; je nažive.

Množstvo smrťožrútov sa odmiestni v strachu a zbabelosti.

Voldemort vykríkne, nahnevaný. Zúrivý. Vydesený.

Draco schmatne Hermionu a vtiahne ju dnu do bezpečia, pritlačí ju o stenu vedľa rozbitých dverí.

Bojuje voči nemu, kričí a plače.

"Musíme nájsť Harryho! Musíme nájsť toho hada..."

"Nájdeme... nájdeme, láska, sľubujem. Len..."
"Draco..."

Po druhý raz toho dňa mu stuhne krv. Grangerová sa prestane metať, keď sa otočí, aby sa pozrel na svojich rodičov, ktorí stoja vo vchode.

"Prečo, Draco?" spýta sa jeho matka, oči má vlhké od sĺz zrady.

Nikdy nemal rád, keď jeho matka plakala. Ale toto je iné. Prehltne guču v hrdle, zdvihne hrdo hlavu.

"Vy ste svoje rozhodnutia už urobili. Ja som nikdy neurobil svoje. Až doteraz."

"Draco, musíme ísť," zašepká Hermiona za ním.

Prikývne, vezme ju za ruku. Na to kývne na svojich rodičov, než ju nasleduje hore schodmi, aby našli a potom zabili toho hada.

X