Je to jednoduché, slečna Grangerová!
Autor: HallowKey Preklad a banner: solace
Originál: https://fanfics.me/fic51784
8. kapitola
Z ťažkých chmár sa predsa len spustil lejak. V izbe na Baker Street ubudlo ešte viac svetla, ale oheň v kozube a vôňa dobrej kávy spolu s tekvicovým koláčom túto smutnú okolnosť plne potláčali. Holmes vypúšťal z fajky obláčiky dymu a Watson s cigarou v ústach pokračoval vo vypytovaní a usiloval sa nenechať si ujsť ani najmenší detail tohto neobyčajného príbehu.
„Viete, Holmes, stále mám pocit nereálnosti, keď tak spokojne vyslovujete všetky tie slová: čarodejnícky prútik, premiestnenie, neviditeľný plášť, časovrat – akoby to boli tie najbežnejšie veci na svete.“
„Také sú pravidlá hry.“ Detektív zhasol zapaľovač a natiahol si nohy bližšie ku kozubovej mriežke. „Keď sme súhlasili, že pomôžeme slečne Grangerovej, na diaľku sme prijali všetky z toho plynúce následky.“
„A predsa vo vás očividne prúdi čarodejnícka krv.“
„Predtým ste si to nevšimli.“
„Prečo? Vari som nevravel, že ste čarodejník? Vravel a nie raz.“
„No dobre, beriem vašu metaforu ako proroctvo.“
„A čo sa stalo potom?“
„V tej chvíli som mal v rukách nitky, ktoré ma mali nevyhnutne priviesť k vyriešeniu tohto prípadu a nasledujúce, priateľ môj, bolo už záležitosťou techniky. Naskytla sa mi príležitosť preskúmať hrad a aj som ju využil. Okrem toho som hovoril so sirom Nicholasom de Mimsy-Porpingtonom a ten mi ochotne poskytol množstvo zaujímavých detailov o živote čarodejníkov vo všeobecnosti, no najmä o Rokforte. Mimochodom, už som spomenul, že je duch?“
„Kto?“
„Sir de Mimsy-Porpington.“
„Duch?“
„Ten najskutočnejší.“
„A rozpráva?“
„Nie horšie ako vy či ja. Na rozdiel od ľudí však nepotrebuje jedlo a pitie, nespí a dokáže prechádzať cez steny! Také možnosti, len čo je pravda!“
„Nebodaj sa zo všetkých čarodejníkov stávajú po smrti duchovia?“
„Nie, na to sú potrebné určité podmienky. Nebol som však natoľko netaktný, aby som sa sira Nicholasa pýtal. Aj keď mám o tom nejakú literatúru...“
„To je dobre.“ Watson sa nápadne zahniezdil v kresle. „Pokračujte!“
„Okrem neho som sa ešte zoznámil s pánom Filchom.“
„On je tiež duch?“
„Nie,“ zachechtal sa Holmes. „Je to správca hradu, školník. Ukázalo sa, že s ním máme veľa spoločného, napríklad nedostatok magických schopností.“
„Vy s ním,“ zdôraznil doktor.
„Áno,“ uškrnul sa Holmes. „Tak tento milý starý pán bol zdrojom veľmi užitočných informácií. Kým sme spolu čistili a vešali na stenu portrét jednej veľmi dobre živenej dámy, podarilo sa mi zistiť takmer všetko, čo ma zaujímalo o profesorovi Snapovi a ešte fúru ďalších detailov, ktoré priamo nesúviseli s prípadom, ale sú tiež veľmi poučné.“
„Akoby nie!“ Watson si v duchu predstavil, ako jeho priateľ získava potrebné informácie z tej záplavy nezmyslov, ktorú zvyčajne ľudia šíria, keď netušia, že majú pred sebou detektíva. „A pomohlo vám to určiť, čo sa s ním stalo?“
„Samozrejme, pretože čím viac viete o človeku, tým lepšie si viete predstaviť jeho spôsob uvažovania. Napríklad som zistil, že riaditeľ Snape zriedkakedy nocoval vo svojich komnatách. Uprednostňoval izby, ktoré obýval ešte ako učiteľ. Často sa zatváral v laboratóriu a v noci hliadkoval na chodbách hradu, aj keď to nebolo súčasťou jeho povinností. Od pána Filcha som získal zaručenú informáciu, že riaditeľ sa počas bitky nachádzal v Rokforte a zmizol iba tesne pred vyhlásením krátkeho prímeria. Vlastne sme pri vyšetrovaní postupovali paralelne s Harrym Potterom, ktorý si približne v tom čase vypočul priznanie Draca Malfoya. Vyzerá to tak, že ten mladík tiež videl profesora, ktorý ho zachránil pred zblúdenými kliatbami v rovnakom okamihu, kedy jeho otec Lucius Malfoy hovoril s profesorom na úplne inom mieste.“
„Je to také zamotané, že mi nad tým zostáva rozum stáť!“
„Súhlasím, no vyriešiť túto záhadu bolo napriek tomu oveľa jednoduchšie než vypátrať nášho zberateľa motýľov. Keby som bol so svetom mágie oboznámený o čosi viac, nelámal by som si hlavu v obave, že budem smiešny so svojimi dvoma identickými stopami. Moja intuícia doslova kričala, že riešenie je niekde nablízku, no musíte uznať, že som nemohol tušiť, že existuje taká užitočná vec, ako je obracač času alebo časovrat.“
„Samozrejme. Ale ako som pochopil, nie je dostupná pre každého.“
„Iste. Priznám sa, Watson, že v predošlých rokoch som si slušne zlepšil vzdelanie pomocou kníh o dejinách mágie, ktorými ma láskavo zásobovala slečna Grangerová. Obracač času je jedným z najvzácnejších a zakázaných artefaktov. Na jeho použitie existuje množstvo úplne opodstatnených kontraindikácii a získať ho je takmer nemožné. So slečnou Grangerovou sme zosynchronizovali presuny toho Snapa, ktorý išiel za Voldemortom a aj toho, ktorý zostal v hrade. Iste, niektoré drobné detaily sme neupresnili, ale i bez nich sa nám záver priam núka.“
„Profesor zachránil sám seba?“
„Presne tak. Jeho rola smrťožrúta vo funkcii riaditeľa školy mu neumožňovala počítať s lojalitou strany svetla a jeho skutočný postoj k celej záležitosti mu nepriniesol priateľov ani na temnej strane. Ten muž sa skrátka nemal na koho spoľahnúť.“
„Nuž hej,“ pokýval hlavou Watson. „Ale počkajte, ako je to teda? Nemohol roztočiť časovrat, keď ležal v kaluži krvi!“
„Rovnakú otázku nám položili všetci, ktorým sme so slečnou Grangerovou predostreli našu verziu. Ani ona hneď nepochopila, ako je to možné, no ja som dosť rýchlo dospel k správnemu záveru,“ podotkol detektív s istou dávkou samoľúbosti. „Čo ak Snape po súboji s profesorkou McGonagallovou neodišiel z hradu? Čo ak sledoval trio v reálnom čase a až potom, keď uvidel scénu, ktorú ešte mal prežiť, pochopil, že bude musieť použiť časovrat, ktorý mu bol tak prozreteľne odkázaný? Slečna Grangerová mi povedala, že Dumbledore zanechal každému z tria nejaký predmet, o účele ktorého spočiatku vôbec netušili. Predpokladám, že aj profesor Snape si nad tým musel potrápiť hlavu.“
„Istotne vedel, prečo mu tú vec riaditeľ odkázal. Z jej názvu je to jasné aj nečarodejníkovi: Čas, vrátenie, návrat v čase. Stačí logicky uvažovať...“
„Zbožňujem, keď to robíte, Watson,“ pousmial sa detektív. „Takže logicky: prvé, čo človeku napadne, je použiť časovrat v prípade, že potrebujete niekomu zachrániť život, tu konkrétne Harrymu Potterovi, za ktorého Snape niesol zodpovednosť pred nebohým riaditeľom. No rozkrútiť časovrat a vrátiť sa v čase, aby človek sám zomrel... To podľa mňa nie je logické.“
„Takže tvrdíte, že sledoval Harryho Potera, schoval sa na poschodí v Škriekajúcej búde a potom...“
„A potom ho veľmi prekvapilo, keď dole uvidel sám seba? Presne tak! Aj pre Snapa to bolo prekvapenie. Takže v súčte vidí vlastnú smrť, dokončí úlohu, ktorou ho poveril Dumbledore a urobí skok v čase, aby čelil útoku.“
„Hrôza! Nechcel by som byť na jeho mieste.“
„Od samého začiatku mi bolo jasné, že sa nemal prečo vrátiť k Voldemortovi. Zostať na hrade a pomôcť jeho obyvateľom bolo oveľa logickejšie. Čo profesor Snape pravdepodobne aj urobil. Ale to, čo videl v Škriekajúcej búde, ho prinútilo zmeniť plány.“
Watson sa zamyslel.
„Takže tie stopy vedúce z poschodia na prízemie patrili jemu...“
„Áno. Profesor nosil topánky rovnakého strihu. V jeho komnatách som našiel podobné, iba viacej obnosené.“
„Takže sa ponáhľal, aby zachránil sám seba.“
„To si myslí aj pán Potter.“
„A vy? Vy si to nemyslíte?“
Holmes si povzdychol.
„Domnievam sa, že by bolo ťažké nájsť vhodnejšiu príležitosť pre človeka, ktorý by chcel spáchať samovraždu.“
„Holmes!“ skríkol Watson. „Predpokladáte, že sa naozaj rozhodol zomrieť?“
„Priateľ môj, mojou úlohou v tomto prípade bolo zistiť, čo sa stalo s profesorom a podľa možnosti nájsť jeho alebo jeho telo. Musím priznať, že som čiastočne zlyhal, keďže som nenašiel ani jedno, ani druhé.
Je však zvláštne, že táto neistota do dnešného dňa všetkým vyhovuje. Harry Potter predpokladá, že sa zachránil, lebo nebol typom človeka, ktorý by prepásol šancu. Slečna Grangerová pochybuje, lebo podľa nej pán Snape stratil zmysel života po tom, ako videl Harryho zdanlivo umrieť rukou Voldemorta. K tomu sa prikláňa aj minister s riaditeľkou McGonagallovou. Všetci sa však zhodujú na tom, že ak sa profesor rozhodol začať nový život tak, že je oficiálne považovaný za mŕtveho, mal na to plné právo. Preto bolo ďalšie pátranie po ňom zastavené. Na druhý deň ho minister Shacklebolt zahrnul medzi hrdinov, ktorí padli v bitke o Rokfort, a na brehu jazera bol umiestnený pamätník na jeho počesť.“
„Naozaj sa nikto nepokúsil dotiahnuť to až do konca? Rozrátať čas na minúty, pokúsiť sa rozkrútiť časovrat a zistiť, koľko času mal profesor Snape v talóne? Okrem toho musia existovať špeciálne kúzla, ktorými sa dá vysondovať, či je človek živý alebo mŕtvy?“
„Ste tvrdošijný takmer ako Harry Potter,“ uškrnul sa detektív. „V tomto smere ale odviedol skvelú prácu. Časovrat však zmizol spolu s vlastníkom a výpočty sme spolu robili len na základe vlastných úvah. Potom, čo mi vrátili spomienky, dostal som od pána Pottera celý fascikel všakovakých článkov a správ z toho dňa. Udalosti mali veľmi rýchly spád a ktorákoľvek z nich mohla mať zásadný vplyv na rozhodnutie profesora, pokiaľ ide o voľbu medzi životom a smrťou. Predstavte si jeho presuny v podobe jednoduchej schémy. Profesor sa musí za tri hodiny dostať z bodu A do bodu B, potom sa v jednom okamihu vráti, zopakuje celý pohyb a stretne sa sám so sebou v bode X. Za ten spojovací bod považujem jeho smrť.“
„A čo považujete za východiskový bod?“
„Jeho let z okna, keď musel utiecť pred rozhnevanými kolegami. Profesor číslo jeden sa bez prekážok vráti do svojej kancelárie. Usudzujem tak na základe toho, že jeho hlavným cieľom bol rozhovor s Potterom a odísť za Voldemortom znamenalo odkloniť sa od tohto cieľa. Potom aktivuje obranu hradu a odovzdá velenie do rúk profesorky McGonagallovej, lebo správne predpokladá, že jeho v tejto role nebude brať nik vážne. Vzápätí odchádza na siedme poschodie hradu. V riaditeľni sa nachádza tapiséria s mapou, na ktorej sa dá nájsť každý obyvateľ hradu. Pán Snape bezpochyby hľadal Pottera, ktorý sa akurát objavil na spomínanom mieste.“
„Koľko prostriedkov na sledovanie majú čarodejníci! To je skrátka úžasné!“ nadchol sa Watson.
„Cestou natrafí na Malfoya mladšieho. Ten tvrdí, že ho s priateľom zamkol v komore a prikázal im nevychádzať. Komora bola, žiaľ, čoskoro zničená a pán Malfoy sa bez prútika ocitol v hroznej situácii, z ktorej ho opäť zachráni profesor Snape. Potom ho už Malfoy mladší nevidel, ale pán Filch tvrdí, že s profesorom hovoril na schodišti pred vstupom do Veľkej siene. Podľa neho Snape hľadal Pottera. Nakoniec ho našiel, lebo na neviditeľnom plášti náhodou visela akási magická rastlina. Stalo sa to cestou do Škriekajúcej búdy. Keďže v tuneli, o ktorom profesor veľmi dobre vedel, sa jeho stopy nenašli, je zrejmé, že tam išiel inou cestou. Tu sa natíska otázka, ako sa profesor dostal do Škriekajúcej búdy pred Potterom a jeho spoločníkmi bez toho, aby si ho všimol Voldemort?"
„Premiestnil sa?“
„Dobrý pokus, Watson, ale nie. Na území Rokfortu sa nedá premiestňovať. Toto obmedzenie bolo nariadené pre dodržanie disciplíny a prekonať ho môže iba riaditeľ. A on už v tom čase preniesol svoje právomoci na McGonagallovú. Ale tak či onak bol v Škriekajúcej búde a stal sa svedkom udalostí, o ktorých sme hovorili. Ďalej predpokladám, že schoval svoje neživé telo a pokračoval v sledovaní pána Pottera.“
„Och...“ Watson nedokázal nájsť slová. V duchu si predstavil, ako muž v čiernom zatvára oči svojmu dvojníkovi a ukladá do hrobu zakrvavené telo. Musel sa premôcť, aby tú vidinu zahnal. „A čo ak sám seba predsa len zachránil? Z pudu sebazáchovy?“
„Rozoberme si aj túto verziu. Predstavte si sám seba na jeho mieste. Vidíte svojho dvojníka a pochopíte, že sa musíte vrátiť späť v čase a urobiť niečo, čo ovplyvní nielen váš osud. Vo vrecku máte časovrat, ktorý však má určitý časový limit. Čo urobíte ako prvé?“
„Pozriem sa na hodinky a vyrátam si čas.“
„Výborne! Som si istý, že Snape urobil to isté. Bol to človek so zmyslom pre povinnosť, necitlivý nielen k iným, ale i sám k sebe. Rany po uhryznutí tým hadom sa hoja niekoľko týždňov, nie minút. A keďže nemal k dispozícii veľa času, vybral si ten variant, ktorý mu dovolí dokončiť to, čo začal. Jeho cieľom bolo, ako som už spomenul, odovzdať pánovi Potterovi isté informácie tak, aby mu uveril. A Potterova nedôvera k Snapovi bola v tom čase na maxime. Spomienky, ktoré mu pred smrťou prenechal, boli najlepším riešením.“
„Čo v nich bolo také dôležité?“
„V podstate mladíka poslali na smrť,“ pochmúrne skonštatoval Holmes. „A práve táto skutočnosť svedčí v prospech Snapovej smrti. Mohol to pokladať za spravodlivé.“
„Ale pán Potter prežil!“
„Prežil,“ súhlasil Holmes. „Musíme sa len presvedčiť, či o tom profesor vedel.“
„To znamená určiť ten povestný bod B, z ktorého sa vrátil...“
„Presne tak. U profesora číslo dva je to jednoduché: jeho cesta z bodu A do bodu B sa začala ihneď po opustení okna a skončila na dlážke v Škriekajúcej búde. Slečna Grangerová sa domnieva, že sa predsa len vrátil do riaditeľne a pripravil nádobku na spomienky, lebo vedel, že ich inak nebude možné odovzdať. To stojí za tým zvláštnym javom, keď sa mu z úst rinuli prúdy strieborných vláken.“
„Rozhryzol kapsulu?“
„Vyzerá to tak. Zvyšný čas bol Snape tak či onak na očiach, ako ukázali výsluchy ostatných členov zločineckej skupiny. Mohol však už na začiatku urobiť opatrenia na vlastnú záchranu. Hadí jed pre neho nepredstavoval riziko. A na to, aby čarodejníci dostali telo do stavu, ako to len nazvať, zvýšeného prežitia, majú celý rad prostriedkov, ktoré mal taký skvelý majster elixírov nepochybne k dispozícii. Je pravda, že by sa mu zišiel komplic a mám aj jeden tip, kto by ním mohol byť. Pamätáte sa na tú povestnú fľaštičku s posilňujúcim roztokom?“
„Myslíte, že tým komplicom bol Malfoy?“
„Nie. No je tu jedna zaujímavá nitka, a keby som sa ňu zaťahal... Ale je to iba teória, ktorú zatiaľ nie je možné overiť, takže, bohužiaľ, nemôžem s úplnou istotou povedať, či sa Snape vrátil v čase, aby sa presvedčil, či je Harry mŕtvy, alebo sa s horiacou túžbou po pomste vybral za Voldemortom do Rokfortu, a tak zistil, že Harry jednako len prežil. Pán Potter dúfa v druhú možnosť. Na jeho žiadosť sme zapojili do pátrania aj Scotland Yard. No, žiaľ, po pánovi Snapovi sa nenašli žiadne stopy.“
„Žiadne stopy,“ automaticky zopakoval Watson. „Oficiálne mŕtvy. A čo ak sa predsa len nevrátil k Voldemortovi? Čo ak zostal v hrade a plnil si riaditeľské povinnosti? Nenaskytla by sa mu ku koncu možnosť očistiť sa?“
„Veštenie nespadá do môjho okruhu pôsobnosti. Zaoberám sa minulosťou a prítomnosťou. Čo by bolo, keby..., to nie je práca pre profesionálov. Profesor Snape bol mimoriadny človek. Dvanásť rokov sa mu darilo hrať rolu špióna a nikdy nezlyhal. Preto vám s určitosťou poviem, že ak niekedy budeme mať tú česť stretnúť sa s ním u nás na Baker Street, stane sa tak výlučne na jeho prianie. A potom mu s veľkým potešením potrasiem rukou.“
HallowKey: ( solace ) | 05.10. 2020 | 13. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 28.09. 2020 | 12. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 21.09. 2020 | 11. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 14.09. 2020 | 10. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 07.09. 2020 | 9. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 31.08. 2020 | 8. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 24.08. 2020 | 7. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 17.08. 2020 | 6. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 10.08. 2020 | 5. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 03.08. 2020 | 4. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 27.07. 2020 | 3. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 20.07. 2020 | 2. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 13.07. 2020 | 1. kapitola | |
HallowKey: ( solace ) | 06.07. 2020 | Prológ | |
. Úvod k poviedkam: ( solace ) | 18.03. 2020 | Úvod | |