Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola 2. časť

Asi o dve hodiny neskôr, keď odprevadila Rose aj Huga spolu s Ronom (hoci sa sotva rozprávali) a Harrym s Ginny, ktoré odprevadili svoje vlastné deti, Hermiona kráča na ústredie aurorov. Cíti, ako sa na ňu všetci pozerajú, sledujú ju, ako keby čakali, kedy sa rozpadne.

Jej rozvod nebol žiadnym tajomstvom, v skutočnosti to bola tá najvzrušujúcejšia vec, čo sa za posledné roky v čarodejníckom svete udiala. Denný prorok sa rozhodol sledovať každý pohyb ktoréhokoľvek z nich a podeliť sa o to s celým svetom. Nie je treba hovoriť, že za posledné dva roky mala sotva nejaké súkromie. A teraz, keď už bolo po všetkom, si nie je istá, či sa to súkromie niekedy vráti späť.

Jednako kráča po chodbe so vztýčenou hlavou a vystretými plecami; ilúzia slobodnej, sebavedomej ženy. V okamihu, ako zatvorí dvere na pracovni, sa zrúti na ten kus dreva, ktorý ju oddeľuje od kolegov a zatvorí oči, keď ruku zaborí do vlasov. Pretože za zatvorenými dverami nemá sebavedomie, ktoré ukazuje verejnosti. V skutočnosti je pomerne neistá na inteligentnú tridsaťsedem ročnú ženu, ktorá bojovala vo vojne a vyhrala. Nie je si istá, kým viac je a to je pomerne desivé. 

Ako naschvál, len čo sa posadí za stôl a položí svoju šálku kávy na tácku, niekto zaklope na dvere. Vzdychne si, oprie sa dozadu, prehodí nohu cez nohu a nasadí úsmev.

“Ďalej!”

Dvere odhalia ženu s dlhými, červenými vlasmi a modrými očami. Ginny; jej bývala švagriná a aktuálne najlepšia kamarátka. Rýchlo sa presunie dnu, než zatvorí dvere. “Uvedomujem si, že sme sa práve videli, ale Harry nechal doma obed a mala som čas, než pôjdem do práce a tak som sa rozhodla zastaviť. Tiež som ťa chcela skontrolovať.”

Pousmeje sa, a Hermiona si nemôže pomôcť, ale úprimne jej úsmev opätuje. Kým rozvod trval až dva roky, obe rodiny zostávali prekvapujúco neutrálne.

“Som v pohode, Ginny,” tvrdí.

“Si si istá?”

“Samozrejme.”

“A si si istá, že s ním stále dokážeš pracovať?” zaujíma sa Ginny. Nemusí špecifikovať, koho myslí ‘ním ‘, aby to Hermione došlo.

Pravda je, že Hermiona už nejaký čas zvažovala, že s prácou aurora skončí. Len nemala guráž či prostriedky také niečo urobiť. “Zatiaľ to bolo v pohode,” podotkne, sebavedome sa usmeje.

“Áno, ale teraz je to všetko také… reálne, vieš?”

“Áno. Pozri, budem v poriadku, naozaj. Ron a ja… dokážeme spolu vychádzať, keď je to potrebné, takže si o mňa nerob starosti.”

“Ak si si istá… Ak budeš niečo potrebovať, neváhaj a zavolaj mi,” povie jej Ginny jemne, nechce stratiť kontakt so svojou priateľkou.

“Zavolám,” sľúbi Hermiona.

Ginny prikývne a otočí sa k dverám, aby odišla a našla svojho manžela. 

“Ginny?” 

“Áno?”

“Ďakujem ti, za všetku tvoju podporu. Nemohla som si želať lepšiu priateľku.”

Ginny sa len usmeje a žmurkne na ňu, než sa stratí na chodbe, necháva dvere za sebou otvorené.

Hermiona vycíti pohľad, ktorý sa do nej prepaľuje a zúfalo sa ho snaží ignorovať. Je iný ako ostatné pohľady, pretože tento nie je plný ľútosti a opatrnosti. Tento je plný niečoho iného, čo nedokáže tak celkom popísať. Navzdory svojmu zdravému úsudku vzhliadne od stola a jej pohľad uvíta pohľad roztopeného striebra, ukrytý za blonďavou ofinou, ktorý však nie je neviditeľný. 

X