1. kapitola 4. časť
Prejde ďalší týždeň monotónnej rutiny a zotrvačnosti. Každý deň je to rovnaké a na rovinu, nudí sa. Vždy bývala takáto znudená? Bol toto vždy jej život a ona si to všíma až teraz, keď je úplne sama? Kedy začal byť takýto? A prečo?
Nepozná odpoveď na žiadnu z týchto otázok, bez ohľadu na to, ako často si ich kladie.
Je takmer sedem hodín v piatok večer; pracuje v kuse posledných desať hodín. Začala sa zakopávať v práci - Harry ju nazval workoholičkou. Ale na jej obranu - nie je to tak, že chce pracovať po celý čas, je to tým, že nemá nič lepšie na práci. Nepovie mu to ale, pretože vie, že by ju pozval k nim a šance, že narazí na bývalého manžela v dome ich najlepšieho priateľa sú extrémne vysoké. Niežeby ho nemala rada alebo ho nedokázala tolerovať, len všetko medzi nimi je stále napäté a trápne a radšej by bola, keby sa jej to nepripomínalo.
Zívne, oprie sa lenivo dozadu, keď pozrie na hodiny. 18:57. Zaklopanie na dvere ju vytrhne z myšlienok a keď vzhliadne, nájde Draca Malfoya uvoľnene sa opierať o rám dverí.
“Ahoj. Ty si stále tu,” všimne si, trochu prekvapene.
“Rovnako ako ty,” poznamená on.
“Práve odchádzam.”
Uškrnie sa, obzrie si jej polohu za stolom odhora nadol.
“To vidím. Rovnako ako ja.”
“Čo ťa zdržalo?” spýta sa zvedavo.
“Papierovačky. Kopa papierovačiek. A teba?”
“To isté.” Je to lož, už dávno s nimi skončila. Len ešte nechcela ísť domov do prázdneho bytu.
“Chcel som si ísť niečo zohnať pod zub, možno dať si pohárik. Nechceš sa ku mne pripojiť?” uvoľnene navrhne.
Skepticky sa na neho pozrie. Môžu spoločne pracovať, iste, a z času na čas si vzájomne poradiť. A občas sedia za tým istým stolom pri obede, ale ich vzťah sa ďalej nedostal. Ani jeden z nich mu nedal šancu, ani jediný raz za devätnásť rokov.
Musel si všimnúť jej výraz, pretože pretočí očami.
“Nemusíš, bolo to len pozvanie od jedného kolegu druhému. Ale ak tu je niečo, čo by si robila radšej…”
“Vlastne nie je,” prizná zahanbene. “Teraz toho aj tak moc neurobím… Len som chcela ísť domov.”
Prikývne a len sa jej to zdá, že vyzerá trochu sklamaný? “Dobre, ak zmeníš názor, budem U kančej hlavy.” Na to sa otočí k odchodu, nechá otvorené dvere, zamieri k výťahom.
Sleduje ho, keď na ne čaká a náhle ju zaplaví nutkanie ísť s ním. Už celé týždne riadne nekomunikovala s ľudskou bytosťou. Nebola vonku či inak s ďalším človekom rovnako dlho. Možno toto bude dobrá vec. Možno toto bude presne to, čo potrebuje. Vyskočí, schmatne kabelku a kabát, vybehne z kancelárie k výťahom.
“Malfoy, počkaj!”
Uškrnie sa, otočí sa k nej. “Chceš sa pripojiť?”
“Áno,” potvrdí.
Náznak úsmevu mu zaihrá na perách, hoci sa pozerá na dvere výťahu.
“Prečo si zmenila názor?”
“Som… strašne hladná,” zaklame, znova.
“Hladná, správne… Takže to nemá nič spoločné s tým, že si osamelá?”
Červeň sa jej vkradne na líca. “Možno trošku.”
Večera a pár drinkov s bývalým nepriateľom sú všetko, čo jej stačí, aby sa cítila o trošku viac ako ľudská bytosť a o trochu menej osamelá.
X