Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola 1. časť 

Prebudí sa na druhý deň s príšernou bolesťou hlavy a bez spomienok na to, kde je. Keď otvorí oči a preskúma svoje okolie, príde k záveru, že je, v skutočnosti, doma. Vo svojej vlastnej posteli, čo je určite dobré znamenie. Posadí sa, ale zakryje si tvár rukami, keď z toho prudkého pohybu zastoná bolesťou.

Začuje ďalšie zastonanie, ale tentoraz nie je od nej a oči sa jej roztvoria strachom.

Čo to urobila?

Pootočí hlavu trošku doľava, aby v šoku hľadela na nahé telo ležiace na bruchu vedľa nej a tvárou schovanou vo vankúši. Telo s blond vlasmi, a veľmi svalnatým, vytvarovaným chrbtom - a ona pozná len jediného človeka s takými vlasmi.

Hrabe sa preč od toho tela, ale zabudne, aká je posteľ malá, keď je v nej ďalšia osoba a tak prepadne cez okraj v spleti lietajúcich končatín, s prekvapeným a čiastočne zdeseným zvýsknutím a buchnutím, keď zasiahne podlahu pod sebou. Tým sa zjavne to telo prebudí, pretože následne začuje ďalšie zastonanie, ktoré jej nepatrí a potom šušťanie prikrývok. Načiahne sa tej, ktorá nie je omotaná okolo spodnej polovice jeho tela a strhne ju z postele, kým ju súčasne omotáva okolo svojho vlastného tela.

So zatajeným dychom sleduje, ako zdvihne hlavu, aby sa na ňu zboku pozrel.

Uškŕňa sa...

Ten kretén sa na ňu uškŕňa... Ako sa opovažuje!

Sleduje, ako si ľavou rukou pošúcha tvár, pretrie oči, aby sa prebudil a pravou rukou si prehrabuje vlasy. Polovica jej mysle ho chce udrieť a zraziť mu ten prekliaty úškrn z tváre a druhá polovica ho chce ubozkávať do bezvedomia. Taktiež sa jej chce kričať a panikáriť, ako keby bola jednou z tých bezmocných žien v romantických komédiách, keď si uvedomia svoj omyl. Ale či už je bezmocná alebo nie, zamietne to a namiesto toho sa zhlboka nadýchne, odhodlaná toto zvládnuť ako rozumný dospelý.

Nech sa táto situácia zdá akokoľvek nerozumná.

"Prosím, povedz mi, že sme spolu ne..."

"Myslím, že sme, Grangerová," odpovedá, ani sa nenamáha zvážiť jej požiadavku.

Sleduje ho, keď sa natiahne na jej posteli, ako keby tú prekliatu vec vlastnil; vyzerá príliš pohodlne medzi jej krémovými prestieradlami. Opäť potlačí nutkanie udrieť ho a pobozkať ho, ktoré pociťuje súčasne.

"Možno sme to neurobili. Možno sme len..."

"Sme len čo? Zaspali nahí? Teda predpokladám, že aj ty si nahá."

Prikývne, vrhne pohľad k zemi, keď sa nával tepla zhromaždí v jej lícach.

"Toto je zlé. Toto je vážne, vážne zlé, Malfoy," zastoná. Keď znova pozrie nahor, on si práve napráva pásik svojich boxeriek okolo bokov. Nemôže si pomôcť, aby nezízala, ako sa mu pritom svaly na jeho rukách a chrbte napínajú a uvoľňujú. To vtedy si všimne stopy po nechtoch na jeho pleciach a žalúdok jej spraví premet.

Ostane jej zle.

Zle zle zle.

Zastoná, posadí sa na kraj chrbtom k nemu. Ako sa má na neho niekedy znova pozrieť?

Je to ženatý muž a ona je... nuž, zdá sa, že ona je v jednom obrovskom zmätku.

"Čo urobíme?" zašepká.

"Budeme predstierať, že sa to nikdy nestalo," odpovedá jednoducho. "Ja pôjdem domov a poviem svojej 'milovanej' žene, že som zaspal v kancli, keďže som neskoro pracoval. A ty... nuž... ty vážne žiadnu výhovorku nepotrebuješ."

"Vďaka za pripomenutie," zamrmle.

"Nemyslel som to tak. Len som chcel povedať... nemusíš si kvôli ničomu robiť starosti. Mala by si sa považovať za šťastnú..."

"Šťastnú?" zapiští, prudko sa postaví, než sa na neho stočí.

"Myslíš, že som šťastná? Prečo, pretože som rozvedená? 

Pretože som dovolila, aby sa mi rozpadla rodina?

Pretože vôbec neviem, kto viac som alebo kým som? 

Pretože moje deti ma neznášajú za to, že som zlomila ich otcovi srdce? 

Pretože som skončila v posteli so ženatým mužom, ktorý je náhodou prvým mužom, s ktorým som za celé roky spala?"

Odmlčí sa, namáhavo dýcha, keď jej slza stečie po líci. Ani sa ju nenamáha utrieť, pretože on ju už videl v jej najhoršom stave.

"Ja nie som šťastná, Malfoy. Som úbohá," zašepká, vyzerá (a cíti sa) úplne porazenecky.

"Ty nie si úbohá," uisťuje ju z druhej strany izby.

"Vážne? Potom čo som, ty mudrc? Prosím, pouč ma," vyštekne sarkasticky.

"Si zmätená. Si žena, ktorá si vôbec neuvedomuje svoju vlastnú cenu."

Pretočí očami, založí si ruky na hrudi.

"A tvojou výhovorkou je potom čo?"

Pokrčí plecami. "Ja nie som šťastný."

Ani jeden z nich nič viac nepovie, keď pokračuje v obliekaní a zanecháva ju jej vlastným myšlienkam.

X