Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola 4. časť 

X

Vianoce prišli príliš rýchlo. Po tom, čo strávila Štedrý deň so svojimi rodičmi a deťmi - kedy ju Rose prakticky ignorovala - sa Hermiona väčšinu noci prehadzovala a pretáčala, pretože sa obávala prvého sviatku vianočného.

Majú to byť prvé Vianoce, čo strávi so svojím ex-manželom a jeho rodinou ako rozvedená žena. Dorazia zvlášť skoro, aby Rose s Hugom mohli stráviť dosť času so svojimi bratancami a sesternicami. Hermiona sa väčšinu rána vyhýba Ronovi, rozpráva sa a pomáha Molly v kuchyni, kým Harry, Ron, Ginny, George, Bill a Charlie hrajú vzadu metlobal. Je vďačná, že Molly a zvyšok Weasleyovcov ju stále považujú za súčasť rodiny, avšak stále to je v ich blízkosti trápne.

Je uprostred miešania náplne do moriaka, keď začuje ako Molly zhíkne vzrušením. Sleduje ženin pohľad z kuchynského okna tam, kde sa stále viac a viac približujú tri postavy k domu - dve majú svetlé vlasy a jedna tmavohnedé. Hrdlo jej zovrie a v pľúcach jej uviazne vzduch. To nemôže byť pravda. V žiadnom prípade. To nie je možné..."

"Ach, Rosie, drahá! Tvoj priateľ je tu!" vykríkne Molly. Ozvena Rosiinho hlasu skadesi v dome sa donesie do kuchyne.

"Scorpius!"

Zvyšok má Hermiona rozmazaný, pretože jej prestane fungovať mozog. Scorpius. Scorpius Malfoy, Scorpius. Draco Malfoy. Astoria Malfoyová. Sama Rose ich predstavuje po dome, napriek faktu, že ich predstavovať netreba. Keď sa dostanú k nej, je si poriadne istá, že vyzerá ako šialenec, keď si trasie s mladým Malfoyom ruku a potom s jeho matkou. Potom sa pred ňu postaví Draco, uškrnie sa, keď jej ponúkne ruku. Roztrasene ju zovrie, a v tom istom čase, keď jej vystrelí žilami elektrina, zatočí sa jej hlava. Rýchlo sa ospravedlní, prakticky sa vrhne na prednú verandu, kde zviera drevený plot, aby zabránila kolenám podlomiť sa.

Ako má toto zvládnuť?

Ako má byť v jednej miestnosti so svojou rodinou a svojím... milencom?

Ako sa má pozrieť do očí ľuďom, ktorých pozná, o nič menej jeho žene?

Alebo svojim deťom?

Alebo jeho synovi?

Zvuk otvorenia dverí ju vytrhne z myšlienok a keď sa za seba obzrie, zbadá tam stáť Rona s rukami zastrčenými do vreciek, na sebe má jeden z Mollyiných slávnych svetrov. Odvráti sa od neho, hľadí na jasný horizont, keď z oblohy klesajú snehové vločky.

"Rose mi minulý týždeň napísala, či by Scorpius s rodinou nemohli prísť na vianočnú večeru," informoval ju.

"A nenapadlo ťa povedať mi to?" vyštekne.

Pokrčí plecami. "Myslel som si, že to nie je dôležité."

"Samozrejme, že je to dôležité."

"Prečo by bolo? Všetko sa tie roky zmenilo, Hermiona..."

"Myslíš si, že to neviem? Viem, že sa všetko zmenilo, Ronald. Len si... len si mi to mal povedať. Mám právo to vedieť," zamrmle.

"Prepáč."

"Okrem toho, nevedela som, že sa kamaráti so Scorpiusom."

Ron si odfrkol. "Je to viac než kamarátstvo."

"Čože?" Takmer jej vyskočia oči z hlavy. "Čo tým myslíš?"

"Je do toho blbca poriadne rachnutá."

"To-to ti povedala?"

"Áno, minulý mesiac. Prečo?"

"Len tak," klame Hermiona, odvráti sa od svojho bývalého.

"Dobre... Nuž, je zima, mali by sme sa vrátiť dnu."

O pár hodín neskôr, po tom čo všetci otvorili svoje darčeky a uložili ich späť pod stromček na svoje kôpky, si Hermiona uvedomí, ako zúfalo túži po samote. Vykĺzne hore schodmi, zdanlivo nepovšimnutá a ukryje sa v Ginninej izbe, kde hľadí z okna na deti, ktoré behajú po dvore, guľujú sa a stavajú snehuliakov. Tam dole sa cítila mimoriadne nevhodne a trápne, dokonca so svojou vlastnou rodinou. Cítila sa ešte nepríjemnejšie, že je v miestnosti s Dracom a jeho rodinou. Po druhý raz v ten deň sa dvere za ňou otvoria a zatvoria. Tentoraz sa ani nenamáha otočiť.

"Vypadni, Ronald."

Ale hlas, ktorý jej odpovedá, je hladší a zamatovejší, než hlas jej bývalého manžela.

"To som ja."

Stočí sa, jej pohľad sa okamžite zrazí s jeho. Zíza na ňu, s každým jej nádychom sa nebezpečne približuje.

"Tu hore by si nemal byť," zašepká.

Ignoruje ju. "Prečo sa skrývaš?"

"Neskrývam sa."

"Áno, skrývaš sa."

Už stojí rovno pred ňou, dosť blízko, aby ju pobozkal; dosť blízko, aby ho odsotila. Odkašle si a otočí sa mu chrbtom, aby vyzrela z okna.

"Máš nejakú predstavu, aké ťažké je cítiť sa vynechaná zo svojej vlastnej rodiny? Keď ťa tvoje vlastné dieťa nehanebne ignoruje, pretože ťa nenávidí..."

"Ona k tebe necíti nenávisť."

"Ty si nevidel, ako sa na mňa pozerá... ako keby som bola všetko, čo je na svete zlé," smutne zamrmle.

"Je to pubertiačka, Grangerová, len preháňa."

"Vážne? Chcem povedať, istým spôsobom má pravdu. Je to moja chyba..."

"Nie je to tvoja chyba. Tvoja rodina sa rozpadla, to sa stáva. Len potrebuje niekoho, koho z toho obviní a ty si najľahší cieľ, to je všetko," uisťuje ju.

"Čo tu vôbec robíš?" zašepká.

"Rose pozvala Scorpiusa, ktorý zúfalo chcel prísť. Medzi nami, som si poriadne istý, že sa mu Rose páči," zasmeje sa.

"Medzi Ronom a Rose, aj on sa páči jej," zamrmle zatrpknuto.

"Ešte raz?" spýta sa, zmätene sa na ňu pozrie.

"Povedala Ronovi, že sa jej Scorpius páči. Nie mne, ale Ronovi."

"A ty žiarliš?" uhádne.

"Samozrejme, že žiarlim! Som jej matka, so mnou by sa mala rozprávať o chlapcoch a zamilovaniach a vzťahoch, nie so svojím otcom. Vždy bývala tatinovým dievčatkom, ale jednako..."

"Možno len považuje za ľahšie rozprávať sa s ním," naznačí.

"Alebo mňa jednoducho nenávidí."

"Si jej matka, Hermiona, nemohla by ťa nenávidieť, aj keby sa snažila." Ruky má teraz na jej bokoch, pomaly si nachádzajú cestu pod lem jej blúzky a jeho pery sú nebezpečne blízko pri jej uchu, poťahuje za jej ušný lalôčik.

"No tak, Grangerová, rozveseľ sa. Sú Vianoce."

"Tebe sa to ľahko povie, tvoja rodina je stále nedotknutá." zašepká.

"Rovnako ako tvoja... len odlišným spôsobom." Vcucne jej ušný lalôčik do úst, hryzká ho, než si prebozkáva cestičku k priehlbine jej krku a jej pleciach.

"Malfoy, prestaň... Draco..."

"Hmm?"

"Niekto môže vojsť..."

"Zamkol som dvere. A použil som tlmiace kúzlo."

Stočí ju, pritlačí o stenu vedľa okna. Než stihne zareagovať, už ju bozkáva, ľavá ruka v jej vlasoch a pravou vkĺzne pod jej blúzku. Prstami pohladí jej podprsenku, štipne cez látku bradavku a vyslúži si od nej zastonanie. Odtiahne sa, zakloní hlavu dozadu, aby mu poskytla prístup ku krku, ktorý využije. Líže a saje a hryzká jej pokožku, keď pohne bokmi tak, aby sa stretla s jeho, oprie sa na jeho vzrušenie. Zavrčí, pritlačí sa na ňu tvrdšie a tým ju pritisne silnejšie o stenu. Strhne sa, hoci je to dobrý druh bolesti.

"Ne-nemali by sme to robiť," vydýchne.

"Toto som chcel, odkedy som ťa dnes ráno uvidel a viem, že aj ty."

Do pár sekúnd má blúzku okolo bokov a nohavičky odtiahnuté nabok, kým jeho nohavice a boxerky ležia v kope okolo členkov, keď do nej bez zaváhania vojde a začne sa pohybovať. Do pár minút vykríkne uvoľnením (a vďaka Merlinovi, že ho napadlo použiť tlmiace kúzlo) a o sekundy neskôr on v nej zavrčí vlastné.

O chvíľu, po tom, čo si dá do poriadku oblečenie, sa vráti dole a pár minút na to ju nasleduje Draco. Obaja prekĺznu do izby zdanlivo nepovšimnutí a žijú v tom domnení, až kým ho Astória nezbadá stáť v úzadí.

"Tu si, drahý! Kam ste vy dvaja zmizli?" Prejde cez izbu, objíme ho okolo pása a pobozká ho na pery. Hermiona sa odvráti, prekríži si ruky na hrudi. Netrápi ju ani tak ten bozk, ale to, ako on ovinie ruky okolo pása svojej manželky (a nie okolo jej).

"No?" spýta sa zvedavo.

Na chvíľu Hermiona vyzerá, že spanikári, keď sa pokúša vymyslieť výhovorku. Našťastie pre ňu, kým sa všetci na nich pozerajú, vrátane jej detí, Draco rozmýšľa rýchlejšie.

"Preberali sme niečo ohľadne práce."

"Práce? Na Vianoce?"

"Bolo to dôležité."

A keď sa všetci vrátia k tomu, čo robili predtým, jeho šedé oči sa pozrú do jej hnedých a ponúknu jej vinu a súcit.

X