2. kapitola 5. časť
X
Netuší, ako sa stala tou ženou.
Ženou, ktorá spí so ženatým mužom.
Ženou, ktorá vôbec nemyslí na druhú ženu v tejto rovnici.
Ženou, ktorá je sebecká dosť na to, aby si želala, aby nebol so svojou manželkou a mohol byť s ňou.
Znova a znova a znova zisťuje, že si musí fyzicky brániť, aby na neho neskočila na chodbe v práci, len aby cítila, že je v jeho blízkosti, že je v niekoho blízkosti.
Kohokoľvek.
Znova a znova zisťuje, že si vraví, že to je všetko.
Že to nie je nič viac (a nič menej).
Vraví si, že je to potreba len... cítiť, kvôli ktorej sa stále vracia; kvôli ktorej má tieto túžby a potreby.
Je to kvôli tomu, že už dlhšie nevydrží byť sama. Tiež si hovorí, že je to jeho potrebou dostať sa od jeho ženy.
Nie sú v tom žiadne emócie.
Nie sú v tom žiadne city.
Je to len sex, fyzické pocity, úniky a spoločnosť.
A dokonca, keď sa zastaví v jej byte na Valentína predtým, než pôjde za svojou manželkou, s kyticou jej obľúbených kvetov v jednej ruke a obľúbenou čokoládou v druhej, stále si vraví, že to nič neznamená.
A keď ju pobozká nežne, opatrne a jemne (ako opak k drsnému, lačnému a zúfalému) uvedomuje si, že je tomu stále ťažšie a ťažšie uveriť.