Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14

Hermiona sa na druhý deň prebudila so zmiešanými pocitmi. Celý večer jej matka jasala, aký úspešný výlet na Malfoy Manor bol. Aj jej otec sa tiež viacej uvoľnil, jej očividná pohoda s Dracom Malfoyom ho upokojila. Samu ju trochu ohromilo, že sa s profesorom Snapom dokázali zo všetkých vecí rozprávať práve o rugby, hoci preferovali rozličné druhy.

Ale keď teraz ležala v posteli, nebola si istá, čo si o tom myslieť. Včerajšok jej pripadal, ako keby to popoludnie prebehlo v nesprávnom čase. Tak sa bála vrátiť na Malfoy manor a potom bol Malfoy taký milý, že ju to úplne rozhodilo a všetko sa vyviedlo z rovnováhy. Nikdy predtým ku nej takýto nebol a kým vtedy ju to upokojilo, teraz sa cítila neistá. Mali všetci o ňom pravdu? Skutočne sa napravil? Lipla tak dlho na všetkom tom hneve a nenávisti bezdôvodne a teda zbytočne? Nebola si istá, čo si o tom myslieť. Pripadalo jej to, ako keby posledné roky svojho života premrhala. Tak veľa aspektov tejto situácie ju teraz miatlo a vadilo jej, že musí ísť do práce, keď jediné, čo chcela, bolo ľahnúť si do postele a analyzovať, čo sa to prepánakráľa deje.

Najlepšie na tom byť čarodejnicou bolo množstvo času, ktoré ušetrila na dochádzaní do práce. Znamenalo to, že získala ďalšiu hodinu v posteli a nemusela sa znepokojovať kvôli tomu, že sa bude tlačiť s ďalšími stovkami dochádzajúcich vo vlaku do centrálneho Londýna. Zišla dole schodmi a usadila sa so šálkou čaju a toastom, aby sa upokojila. Jej mama si pohmkávala, kým pobehovala po kuchyni.

“Ako sa dnes ráno cítiš, Strapúšik?” spýtal sa Matthew, keď vzhliadol od novín.

“Dobre,” zamrmlala miesto odpovede a dúfala, že si ani jeden nevšimne, že sa cíti pod psa.

Samozrejme, jej nádeje sa nenaplnili, jej matka sa stočila a prebodla ju pohľadom.

“Čo sa deje, srdiečko?” spýtala sa a skúmavo sa na ňu zahľadela.

“Nič.”

“To na mňa neskúšaj, som tvoja matka, viem, že sa niečo deje. No tak, vybaľ to!”

Mathew len sedel oproti Hermione a hľadel jej do tváre. Vedela, že ju zahnali do rohu a že im bude musieť povedať, o čo ide.” 

“Len sa po včerajšku cítim trošku čudne.”

“To sa asi dalo očakávať, nie?” zareagovala Rachel.

“Neviem,” nahnevane odvrkla. “Som zmätená. Prečo bol Malfoy taký milý? Nikdy ku mne milý nebol. A Narcissa Snapeová bola jednoducho čudná. Bývala taká nadradená zakaždým, keď som ju videla, bez najmenších pochýb dávala najavo, kde si myslí, že je moje miesto na tomto svete, ale včera bola láskavá a srdečná. Jediným, kto bol normálny, bol Snape. Stále sa mu podarilo, aby som si pripadala kvôli tomu vlkolačiemu elixíru ako hlúpa školáčka.”

“Neviem, akí boli Narcissa s Dracom v minulosti okrem toho, čo si nám povedala, ale odkedy sme sa s nimi stretli, boli jedine zdvorilí a priateľskí. Nie je možné, že sa skutočne zmenili? Narcissa sa šla pretrhnúť, aby nás s otcom pekne privítala a aby sme sa v tvojom svete cítili príjemne.”

Hermiona si pošúchala čelo.

“Viem a to je to, čo ma mätie. Len pred dvoma mesiacmi mi všetko dávalo oveľa väčší zmysel a teraz si pripadám, ako keby sa môj svet pretočil hore nohami.”

Rachel sa usmiala a poťapkala dcéru po ruke.

“Len potrebuješ trochu času, aby si si na tú zmenu zvykla, srdiečko. Stráv trochu viac času s Dracom a som si istá, že tvoje pocity sa vyriešia samé.”

Chabo sa na matku usmiala. Rachel získala podporu, keď sa Matthew predklonil a zovrel dcérinu ruku.

“Vieš, nerád príliš často súhlasím s tvojou matkou - stúpne jej to do hlavy - ale myslím, že v tomto prípade má pravdu. Skús veriť svojim inštinktom, Strapúšik. Čo ti hovoria o Malfoyovi?”

S tým sa jej otcovi podarilo dostať na príčinu toho, prečo sa cítila taká zmätená. Jej inštinkt jej včera vravel, aby Malfoyovi dôverovala a uvoľnila sa v jeho prítomnosti. Ale jej mozog neprestával kričať varovania o ich minulosti, čo vyústilo do série podivných nočných morí: vo všetkých hral hlavnú úlohu Malfoy v nejakej smrťožrútskej podobe.

***

Hoci Hermiona mala Ernieho rada, nebol jedným z jej najbližších priateľov a necítila potrebu zdôverovať sa mu. V časoch ako tento bola za to rada. Potrebovala pár hodín normálnosti, bez otázok o terapii alebo o jej pocitoch k Malfoyovi. Nanešťastie pre Hermionu, tieto hodiny čoskoro uplynuli a skôr než si to uvedomila, Ron s Harrym búšili na jej dvere.

“V poriadku. Hermiona, čas obeda. Ber kabát a kabelku!” zjačal Ron, keď znova zavesil dvere na pánty.

“No ale, aj ja ťa zdravím, Ronald. Aké milé, že tak pokojne požaduješ moju prítomnosť pri obede,” vravela s úsmevom.

“Prepáč, sladká Hermiona. Chcela by si nás sprevádzať v našej výprave za jedlom?” spýtal sa sarkasticky.

Ernie sa zasmial, kým Harry pretočil očami.

“Takže teraz, keď sa ti podarilo spýtať sa ma na to s aspoň štipkou elegancie, potom áno. Kam ideme?”

“Neviem, Harry, máš nejaký nápad?”

***

Trojica sa nakoniec usadila v malej kaviarni, ktorá bola mimo preplnených uličiek. Obvykle bola veľmi pokojná, čo trojica milovala. Bolo to dokonalé miesto na rozhovor a fakt, že Harry s Ronom vrazili do jej pracovne, znamenal, že chceli všetky šťavnaté detaily o jej včerajšej návšteve na Malfoy manore. Bolo to asi kvôli tomu, že im v piatok večer poslala v panike sovu po tom, čo zistila, kam bude musieť ísť a obaja jej poslali späť upokojujúce odpovede. Tiež na ňu čakala sova, keď sa včera vrátila a ona ju poslala nazad s pomerne pozitívnou odpoveďou, o čom sa domnievala, že ich trošku vydesilo.

Keď si objednali a usadili sa za stolom, Harry s Ronom sa na Hermionu s očakávaním pozreli.

“Nuž, ako si viete iste predstaviť, zažila som minizrútenie a bolo to veľmi trápne. V skutočnosti zakročil Snape a postaral sa o to,” striasla sa.

Ron sa zaksichtil. “Zakaždým ma vydesí, keď idem navštíviť Malfoya. Večne číha v salóne. Prisahám, že sa oženil s Dracovou matkou len preto, aby bol stále v našich životoch a desil nás.”

“Takže čo sa stalo?” spýtal sa Harry, aby sa vrátili k téme a vyhli sa Ronovej antisnapovskej prednáške.

“Malfoy ma vzal do záhrady, ja som sa upokojila a porozprávali sme sa. Potom sme sa vrátili dnu, dala som si čaj a potom ma vzal pozrieť jeho domových škriatkov.”

“Takže si videla Coco? Je ako ženská verzia Dobbyho, keď príde na Harryho. Stále sa jej chcem spýtať, či s ním nie je v skutočnosti príbuzná. Tak sa nad ním večne rozplýva, ako keby bol nejaký spasiteľ,” zapojil sa Ron.

Hermiona sa zasmiala, keď Harry zazrel na svojho otravného priateľa. “Už si skončil, Ron? Dostal si zo seba všetko? Môžem teraz ďalej klásť Hermione tie dôležité otázky?”

Ron očervenel. “Ehm... áno, myslím, že áno. Okrem toho, mám tu svoju plnenú placku. Som hladný. Hovor, Hermiona.”

Harry s Hermionou sa odvrátili od Rona, ktorý sa šťastne napchával tou najväčšou plnenou plackou, akú Hermiona kedy videla.

“Takže, o čom ste sa s Dracom rozprávali?” spýtal sa Harry.

“O poradenstve. Povedal mi, aby som s tým neprestávala, hoci sa kvôli tomu práve teraz cítim emocionálne a precitlivene. Vravel, že on ho spočiatku neznášal, ale že sa nakoniec ukázalo, že mu skutočne prospelo. Tiež mi porozprával trošku o svojom živote v muklovskom svete.”

“Takže to je potom pozitívne,” komentoval.

“Nuž áno, tiež sa domnievam,” odpovedala.

“Čo myslíš tým, že sa domnievaš?”

“Neviem. Celý deň si kvôli tomu pripadám fakt čudne. Vďaka nemu som sa upokojila a uvoľnila a dobre som sa bavila.”

“A teraz si zmätená, pretože je to Malfoy a pri ňom by si nič z tohto nemala cítiť?” poznamenal Harry.

Hermiona len prikývla.

Harry sa usmial a vzal to na vedomie kývnutím hlavou. “To som už zažil. S nami to bolo rovnaké,” vravel, ukázal sendvičom na Rona. “Keď sme spočiatku boli s Dracom v priateľskom ovzduší, pripadalo nám to neprirodzené. Bolo to decko, ktoré bolo mojim hlavným súperom na škole a sedieť a žartovať s ním bolo čudné. Ale nemôžeš o tom veľa premýšľať, pretože ti to len spôsobí bolenie hlavy. Ak ti to pripadá správne, potom to urob.”

“Znieš ako môj otec. Povedal mi dnes ráno, aby som poslúchla svoje inštinkty.”

“Stále hovorím, že je tvoj otec múdry muž.”

“To hovoríš len preto, že sa ho bojíš,” vložil sa Ron s plnými ústami.

Harry ho len plesol po hlave.

“Pozri, Hermiona, zmyslom chodenia do poradne a toho všetkého je, že sa dokážeš vyrovnať so svojimi problémami a nebudeš stále cítiť svoju nenávisť. Nemyslím si, že by si mala visieť na akomkoľvek nepriateľstve len preto, že si myslíš, že si sa s ním spriatelila príliš rýchlo.”

To jej dávalo zmysel. Bola pravda, že sa kvôli včerajšku dosť natrápila, pretože si myslela, že by sa mala v Malfoyovej blízkosti stále cítiť trápne. Mala za sebou len niekoľko hodín s terapeutkou a myslela si, že by mala robiť pokroky pomalšie.

“Takže si nemyslíš, že je to príliš rýchlo, keď nechám všetok ten hnev odísť preč?”

“Ty si sa vždy rýchlo učila, Hermiona. Kto vie, čo je u teba normálne?” odpovedal Ron.

“Vďaka, myslím,” sucho odtušila Hermiona.

“Máme šancu otestovať či včerajšok bol výstrel do tmy alebo nie. Práve vošiel Draco,” oznámil Harry, keď ukázal na vysokého blondiaka, ktorý práve postával u pultu.

Ako keby vycítil, že trojica na neho uprela pohľad, Malfoy vzhliadol a zbadal, že na neho zízajú z rohu. Hermiona prehltla, keď sa usmial ich smerom a vydal sa k nim.

“Potter, vymeň si so mnou miesto!” prikázal, keď sa dostal k ich stolu.

Harry len miesto odpovede nadvihol obočie.

“Ak si myslíš, že budem sedieť pri tom pohanovi, kým hltá tú placku, tak by si mal pokračovať v premýšľaní. Skončím pokrytý tuniakom a syrom,” vyhlásil Malfoy.

Harry pretočil očami a vzdychol si. Vstal hlavne, aby udržal mier, ale tiež sa mu v hlave začal tvoriť plán, aby pomohol Hermione a ten vyžadoval, aby Ron rýchlo dojedol.  S Hermionou mali obaja sendviče normálnej veľkosti a už dojedli.

Harry predviedol elegantný úklon, keď odtiahol svoju pôvodnú stoličku. “Nech sa páči, naše chúlostivé princiatko.”

Malfoy si dal záležať, aby bolo vidno, že jej vyšší než Harry, než sa posadil. Položil pred seba svoju kávu so sebou a zovrel ju oboma rukami. “Nemalo by byť ministerstvo v stave zrútenia, keď všetci jeho traja hrdinovia sú na obede súčasne?”

“Máš vôbec nejakú prácu, Malfoy?” sladko sa spýtala Hermiona.

“Áno, pracujem v Hadích elixíroch.”

“Oh,” zareagovala, než sa vzchopila. “Takže potom nosíš čaj a kávu skutočným pracujúcim?”

Malfoy sa na ňu uškrnul. “Stiahni tie pazúre, Mačička. Vlastním tú spoločnosť spolu so Severus a Blaisom.”

Teraz si pripadala hlúpo a začervenala sa, trochu odula a pozrela na Harryho, ktorý zrazu zahrešil a pozrel sa na hodinky. “Doriti, Ron, úplne som zabudol! Ale Kingsley sa predtým zastavil a povedal, že posunul poradu aurorov o pár hodín skôr. Máme tam byť o desať minúť.”

Ron rýchlo prehltol plné ústa jedla a zvyšok si enormnou rýchlosťou napchal do úst.

“Ronald, to je nechutné,” vyhlásila Hermiona. “Nie! Nehovor, kým to nedoješ! Nechcem, aby si ma oprskal.”

“Nemáme čas čakať, Hermiona. Stretneme sa a pokecáme neskôr,” oznámil Harry, než začal ťahať Rona preč kaviarne.

Teraz zostala len s Malfoyom a cítila sa neuveriteľne trápne.

“Ehm... len zaplatím a vrátim sa do práce.”

Malfoy zadržal jej ruku, keď chcela privolať čašníčkinu pozornosť. “Myslím, že by sa Harryho dotklo, keby si zničila celé to jeho pekne zahraté divadlo tým, že hneď odídeš.”

Zmätene sa zamračila a všimla si, že sa samoľúbo uškŕňa. “Čo tým myslíš?”

“Klamal o tej porade aurorov, aby nás nechal osamote. Zjavne si myslí, že má na to dôvod.”

“Ako vieš, že klamal? Nepracuješ na ich oddelení. Tú poradu mohli presunúť skôr.”

“Pretože som väčšinu cesty sem šiel s Adrianom, ktorý by o tom vedel, keby to bola pravda. Mal v pláne stráviť obed s Angelinou Johnsonovou v Metlobalových dodávkach.”

“Ach,” trochu vágne zareagovala, než to isté slovo zopakovala s väčším dôrazom a hnevom.

“Presne,” odpovedal. “Takže, Mačička, prečo si Harry myslí, že sa potrebujeme súkromne porozprávať?”

Hermiona sa trochu ošívala, naozaj mu nechcela prezradiť, ako zmätene sa dnes kvôli nemu cíti. Takže sa rozhodla pre nie vyložené klamstvo. “Neviem.”

Malfoy sa na ňu pozrel naprosto neohromene. “Môžeš to skúsiť znova bez toho, aby si si žmolila ruky, čo prezrádza, že klameš.”

“Čo ak ti to nechcem povedať? Harry nemá právo snažiť sa ma nútiť do rozhovoru s tebou o veciach, na ktoré nie som pripravená,” mrzuto vravela.

“Takže je to potom o včerajšku?”

“Ako vieš?” spýtala sa, než si vynadala za to, že sa hneď prezradila.

“Pretože by si nebola Hermionou Grangerovou, keby si nezdôrazňovala a neanalyzovala všetko, čo sa včera stalo.”

“Nuž, ty si to všetko nepovažoval za úplne čudné?”

“Nie, vlastne nie. Potešilo ma, že si to nepovažovala za príliš stresujúce a že sa ti v istom bode podarilo uvoľniť sa.”

“Prečo si taký milý?” zašepkala, než sa odvrátila, trochu v rozpakoch z tej otázky.

Začula, ako si vzdychol, než ju chytil za bradu a otočil tvárou späť k sebe. “Toto by som ti radšej vravel, keď sa na mňa pozeráš, aby si neskôr nemohla presvedčiť samu seba, že som bol len sarkastický a nemyslel som ani jedno slovo vážne. Ver či never, Grangerová, necítim k tebe nenávisť. Je mi ľúto všetko to peklo, ktorému som ťa v škole vystavil. Bol som arogantné zamindrákované decko a nenávidel som fakt, že si ma vo všetkom porazila, keď ja som bol čistokrvný a ty muklorodená. To nie je ospravedlnenie, to je pravda.” 

Hermiona skúmala jeho tvár, hľadala stopy po tom, že jej klame. Nedokázala nájsť nič. Ešte nikdy nevidela jeho tvár tak otvorenú. Slabučko prikývla a on ju pustil.

“Takže. Dokážeme hodiť minulosť za hlavu a pokúsiť sa vzájomne spoznať? Vieš, len pre prípad, že by sme sa skutočne museli vziať?” spýtal sa.

To ju trochu nadurdilo a prekrížila si ruky. “Ja sa za teba nevydám. Tú kliatbu zlomím!”

Malfoy jej venoval polovičatý úsmev. “A nič menej by som od teba neočakával, Mačička, ale stráviť spoločne nejaký čas nás nezabije.”
“To nie je isté. Ak mi stále budeš hovoriť Mačička, mohlo by ťa to zabiť.”

Malfoy sa rozosmial. “Ale ja si nemôžem pomôcť. Je to vďaka tebe taká sranda.”

“Myslím, že dokážem pretrpieť byť v tej istej miestnosti ako ty bez nutkania odísť.”

“No páni, aká veľkorysá si, Mačička.”

“Ale nepokúšaj svoje šťastie, Malfoy. Provokuj príliš a ja sa vrátim k svojmu pôvodnému správaniu,” pohrozila.

Pobavene po nej strelil pohľadom. “Ak si si nevšimla, Zlatíčko, nikdy ma tvoje predchádzajúce správanie príliš netrápilo. Hoci to bodavé kúzlo bolelo.”

“Ospravedlnila by som sa za to, že som ti zničila tvoju perfektnú tvár, ale zaslúžil si si to.”

“Je perfektná, však?”

Hermiona pretočila očami. “Prekonaj sa, Fretčiak. Taký príťažlivý nie si.”

“Urazil by som sa, Grangerová, ale prepáč, keď to povie dievča, čo randilo s Ronom Weasleym. Nemyslím si, že máš príliš vkusu, pokiaľ ide o otázky vzhľadu.”

Prižmúrila na uškŕňajúceho sa blondiaka oči, než požiadala prechádzajúcu čašníčku o účet. Malfoy sa postavil, zdvihol svoju kávu.

“Naozaj by som bol rád, keby sme sa pokúsili začať odznova, Grangerová. A ospravedlňujem sa za všetky tie sračky, čo som ti naložil na Rokforte a za to, ako sa počas vojny k tebe správala moja rodina. Moje správanie je neodpustiteľné a nebudem ti vyčítať, ak odmietneš mať so mnou čokoľvek spoločného.”

Teraz sa cítila rozpoltená. Tak dlho tohto muža nenávidela. Malfoy kedysi  predstavoval tak veľa zlých vecí v jej živote, ale teraz sa ospravedlňoval za ublíženia, ktoré jej spôsobil. Včera k nej bol vážne milý a stále sa ukazovalo, že má v sebe citlivú stránku. Empatia bolo niečo, čo si nikdy s Malfoyom nespájala, ale teraz prejavoval pochopenie pre jej pocity, čo - pre niekoho, ktorého najlepším priateľom bol Kapitán Nevšímavý, Ron Weasley, odkedy mala dvanásť - považovala za poriadne pôsobivé. Jej otec jej povedal, aby počúvala svoje inštinkt a ten jej práve vravel, aby poskytla Dracovi Malfoyovi druhú šancu. Ak to tentoraz pokašle, potom ho rozdrví na prach.

“Rada by som,” odpovedala placho.

Venoval jej oslnivý úsmev, než prikývol a zamieril von z kaviarne. Hermiona si šťastná všimla, že ten zmätený pocit, ktorý ju prenasledoval celý deň, zmizol tiež. Možno si Harry nakoniec od nej nevyslúži malú návštevu. Bola si poriadne istá, že očakával, že sa ukáže s nabitými zbraňami po tom, čo toto vytiahol. Rozhodla sa, že bude väčšia sranda nechať ho čakať celé popoludnie. Bude celý deň ako na ihlách, keď bude čakať, že na neho skočí jeho nahnevaná kamoška.

V duchu sa škodoradostne zachichotala.