Preklady fanfiction Harryho Pottera

 Kapitola 15

Hermione sa podarilo zariadiť, aby cez víkend, ktorý nasledoval po jej výlete na Malfoy manor, mohla stráviť nejaký čas s Billom Weasleym v Lastúrovom domčeku. Mala pocit, že pri všetkých tých emocionálnych zvratoch vo svojom živote ako keby zabudla na Rowenine denníky, rovnako ako na tú kliatbu. Nemohla si pomôcť, ale mala pocit viny za to, že svoje emočné potreby kládla pred toto všetko. Ale Harry s Ronom ju čoskoro umlčali. Mali pravdu, potrebovala najprv pomôcť sama sebe, než sa mohla pustiť do práce a pracovať na tejto kliatbe.

Takýto silný pocit, že stojí pevne s nohami na zemi, nemala už celé roky. Jej sedenia s Herou pokračovali a ona dostávala zo svojej hrude veľa z potlačovaných emócií. A od toho rozhovoru s Malfoyom v kaviarni taktiež cítila, že dokáže viac odpúšťať. Suma sumárum, mala pocit, že teraz je pripravená pustiť sa poriadne do tej kliatby. Všetok voľný čas popri práci strávila čítaním Bystrohlavovej denníkov a nadobudla presvedčenie, že je teraz pripravená stretnúť sa s Billom a skutočne sa pokúsiť tú kliatbu prelomiť.

Hermiona dokázala pochopiť, čo Minerva McGonagallová myslela; Rowena skutočne presvedčivo zdôvodnila všetky svoje činy a jej denníky detailne popisovali, ako postupne upadali od hašterenia sa, hádania sa a zvádzania súbojov medzi Salazarom Slizolinom a Godrikom Chrabromilom, ktoré nadšene prevzali študenti ich fakúlt. To nebolo pre Rokfort, a čarodejnícky svet vo všeobecnosti zdravé, a bohužiaľ to zanechalo odkaz nedôvery medzi týmito dvoma fakultami o milénium neskôr.

Skopírovala, čo už prečítala a poslala denníky Billovi, aby mohol byť na tej istej úrovni ako ona. Nemohla sa dočkať, keď zistí, čo si o nich myslí. Docestovala do Lastúrového domčeka v sobotu o desiatej ráno. Bola nervózna a vzrušená spôsobom, akým nebola, odkedy sa s Harrym a Ronom ako tínedžeri snažili poraziť Voldemorta. Nech si akokoľvek užívala svoju prácu pri propagácii práv domových škriatkov, nedalo sa to porovnať s nadšením z pátrania po niečom tak podnetnom, ako je kliatba.

“Ahoj Hermiona,” pozdravil, keď prišiel do prednej izby z kuchyne s dvoma šálkami kávy. Podal jej jednu.

„Vďaka, že si mi skopírovala tie denníky. Bolo to fascinujúce čítanie.“ Hermiona sa na najstaršieho Weasleyho usmiala. Mala Billa rada; mal radosť z pátrania a riešenia náročných hádaniek; to bolo dôvodom, prečo sa stal kliatborušiteľom. Prijala ponúknutú šálku kávy, odpila si z nej vďačná za ten životabudič.

„Fleur robí najlepšiu kávu,“ komentovala.

„Tiež nám pripravila niečo na zahryznutie. Poďme do kuchyne a dajme si pár croisantov.“

Hermiona neraňajkovala zámerne. Fleur, napriek všetkej svojej kráse, bola viac ako jej svokra, než si ľudia uvedomovali. Milovala, keď mohla niekoho kŕmiť a nikdy by ste neopustili Lastúrový domček bez toho, aby vás aspoň raz denne nakŕmila. Usadili sa za kuchynským stolom, tanier teplých croisantov medzi nimi.
„Mimochodom, ospravedlňujem sa za svojho tupohlavého brata,“ povedal Bill. „Nemôžem uveriť, že s Harrym tajili pred tebou tak veľa, vrátane svojho priateľstva s Malfoyom.“

Usmiala sa na neho. „Nebudem klamať a vravieť, že to nebolelo, pretože to bolelo. A veľmi. Ale myslím, že teraz tomu trošku lepšie rozumiem než vtedy.“

Bill spýtavo nadvihol obočie.

„Bola som poriadne nerozumná, keď prišlo na slizolinčanov. Nebola by som to pochopila. Bola nutná táto kliatba, aby som sa na seba pozrela a uvedomila si, aká som bola iracionálna a predpojatá. Začala som navštevovať terapeutku na ministerstve a to mi pomohlo určiť moje problémy, o ktorých som si myslela, že som vyriešila, ale len som ich hlboko pochovala v sebe,“ vysvetľovala.

„Možno si bola trošku šialená, keď prišlo na slizolinčanov, ale stále majú šťastie, že dokážeš tak ľahko odpúšťať. S chalanmi ste prešli spoločne príliš mnohým, aby ste pred sebou mali takéto veľké tajomstvá,“ povedal Bill.

„Ak mi znova zaklamú, nedostanú sa z toho tak ľahko. Zoderiem ich z kože.“

„To je moje dievčatko,“ rozosmial sa. „Takže počul som, že si šla minulý týždeň na Malfoy manor.“

„To už sa v tieto dni nič neutají?“

„Nie vo weasleyovskej šuškande. Ako to šlo?“

„Bolo to v pohode. Trochu som sa zosypala, ale Malfoy ma vzal na prechádzku po záhradách. Rozprávali sme sa o dosť veľa veciach a minimálne bol iný ako v škole, ale stále mi lezie na nervy.“

Bill múdro pri tom poslednom kúsku zostal ticho. Z toho, čo videl pri tom debakle v Brlohu pred pár týždňami, Hermiona a Malfoy mali medzi sebou pomerne dosť nevyriešeného sexuálneho napätia. Malfoy si nemilosrdne doberal Hermionu preto, aby od nej získal nejakú reakciu. A tiež chápal prečo, keďže Hermiona vyzerala poriadne majestátne, keď sa nahnevala. A napriek svojmu chladnému vystupovaniu, Malfoy bol vášnivým človekom.“

„Nebol by to Malfoy, aby neliezol niekomu na nervy,“ pripomenul.

„Pravda,“ súhlasila. „Tak či tak, vráťme sa k práci a porozprávajme sa o tej kliatbe.“

„Trochu v tomto súhlasím s McGonagallovou. Obraz, ktorý Rowena Bystrohlavová vykresľuje, nie je pekný. Keď som ja chodil na Rokfort, existovala rivalita medzi Slizolinom a Chrabromilom, ale nič na takejto úrovni.“

„Vitaj v mojom svete,“ vravela Hermiona. „Ja ju poznám len ako fakt odpornú. Myslím, že prvý ročník nebol príliš zlý, ale keď sa otvorila Tajomná komnata, tá rivalita a zlá vôľa sa zintenzívnili a začali od tejto chvíle eskalovať.“

„Si si potom istá, že chceš skutočne prelomiť túto kliatbu?“ spýtal sa.

„Chápem, čo tým myslíš, ale tebe sa to ľahko hovorí, pretože ty nie si tým, koho nútia do manželstva so slizolinčanom. Nebola by som si nevyhnutne myslela, že táto kliatba je taká zlá, keby som nebola jednou z tých smoliarov, ktorí ju musia naplniť.“

Bill sa na ňu usmial. „Áno, to chápem. Chcem povedať, nenávidel by som, keby som si nemohol vybrať, s kým sa ožením.“

„Takže máš nejaký nápad?“

„Hmm... nie veľa. Chcem povedať, podľa toho, čo sa mi podarilo nazhromaždiť, Rowena využila svoju znalosť Rokfortu, aby túto kliatbu zrealizovala. Ona je údajne tá, kto vytvoril rokfortské poschodia, pohyblivé schody a to všetko.“

„Áno a zdá sa, že požiadala Helgu Bifľomorovú, aby využila svoje postavenie u domových škriatkov a presvedčila ich, aby s časťou mágie pomohli.“

„To je pre mňa to najzaujímavejšie hľadisko tej kliatby. Nikdy som nepočul o nikom, kto by zapojil moc domových škriatkov do takéhoto dačoho, hoci ty pravdepodobne nie si taká ohromená.“

„Neschvaľujem, aby čarodejnice či čarodejníci zneužívali moc domových škriatkov pre svoj vlastný prospech, ale veľa som skúmala Helgu Bifľomorovú a, ak mám byť úprimná, je to pravdepodobne tá najsúcitnejšia čarodejnica či čarodejník, na ktorého som v súvislosti s nimi narazila.“

Bill sa na ňu drzo usmial. „Okrem teba, samozrejme.“

Pretočila očami a odpleskla jeho ruku od posledného croisantu, než si ho uchmatla pre seba.

„Hej, to bol posledný,“ sťažoval sa.

„Áno, ale ty ich ješ stále.“

Škaredo na ňu zazrel, ale jej bolo jasné, že to nemyslí vážne. To z neho hovoril len weasleyovský apetít.

Hermiona sa pozrela na svoje poznámky. „Tak či tak, späť ku tej kliatbe. Premýšľala som, že za účelom jej aktivácie v správnom čase, musí byť nejako vnorená do samotného Rokfortu.“

Prikývol. „To dáva zmysel, ale musí to byť niečo, či vycíti silu nepriateľstva medzi fakultami.“

Obaja sa nad tým dlho zamýšľali. Ako by tá kliatba zistila, že sa má aktivovať? Bola by musieť byť schopná vycítiť, že situácia medzi ktorýmikoľvek rokfortskými fakultami dosiahla bod zlomu.

„Nemyslíš si, že by to mohla poznať z finálnej bitky, že nie? Rokfort bol pod útokom. Voldemort bol zo Slizolinu a Harry bol chrabromilčan,“ spýtala sa Hermiona.

Bill pokrútil hlavou. „Mohol by to byť očividný indikátor, ale prehliadaš jednu vec: nebol to len boj Chrabromilu a Slizolinu, bol to celý Rokfort, skutočne celý čarodejnícky svet. Tiež sa nedá nakresliť deliaca čiara medzi zlý Slizolin a dobrý Chrabromil. Mala si Snapa bojujúceho za Rád a Pettigrewa bojujúceho za Voldemorta a neboli jedinými, kto stál na neprirodzených stranách.“

Poklesli jej plecia. Dúfala, že to bude niečo, čo môžu poľahky určiť, ale odhadovala, že to asi tak nebude. Bill mal pravdu: bolo by to príliš nepresné a Voldemortovi sa podarilo získať ohromné množstvo stúpencov, ktorí nepatrili do slizolinskej fakulty.

Niekoľko ďalších hodín skúšali nové a nové teórie, než sa Fleur vrátila a prinútila ich upratať kuchynský stôl od všetkých ich poznámok. Taktiež prinútila Hermionu zostať na obed a ich trojica strávila príjemný čas, keď doháňala zameškané a klebetila o všetkom možnom. Deti boli s Molly, u ktorej bol na celodennej návšteve Teddy s Andromedou.

„Takže čo robíš zajtra, Hermiona?“ spýtal sa Bill. „Budeš mať čas, aby sme si prešli ďalšie veci?“

Chcela súhlasiť, keď si spomenula, že už sľúbila Ginny, že jej pomôže s nákupmi v Rokville. Počas sezóny nemala Ginny tak veľa času ako chcela a rada maximálne využívala svoje voľné dni.

„Sľúbila som Ginny, že jej pomôžem vybrať habit na ministerský vianočný večierok,“ odpovedala.

Bill sa začal smiať. „S tým ti prajem veľa šťastia. Máš skutočne v pláne sa tento rok zúčastniť? Vždy sa svojej sestre vďaka tomu smejem, pretože ona sa ukáže, hoci nie je zamestnankyňou ministerstva a ty, ktorá si tam šla pracovať rovno po MLOKoch, tam nikdy nechodíš.“

„Vieš, že takéto akcie neznášam, Bill. Celé je to o snobskom lobovaní a na to nemám trpezlivosť.“

„Mohla by si si len užiť dobré jedlo a zatancovať si, ako to robieva Ginny,“ pripomenula Fleur.

„Mohla, ale to by mi neprešlo. Zastaví sa pri mne nejaký otravný človek, čo ma bude kritizovať za to, aký nefér je posledný zákon o domových škriatkoch,“ zatrpknuto vravela Hermiona. „Nie, budem oveľa šťastnejšia, keď budem predstierať, že je to v rovnaký deň ako vianočný večierok mojich rodičov, tak ako to robím každý rok. Vážne sa vyplatí mať občas muklovských rodičov.“

Fleur s Billom sa na ňu pobúrene pozreli.

***

Ginny si to zariadila tak, aby sa stretla s Hermionou u Troch metiel v Rokville na poludnie. Vychutnali si kávu, než sa vydali do mesta. Ginny odtiahla Hermionu do obchodu s habitmi – Šmrncovné čaroodevy.

„Prečo sme nešli do Šikmej uličky, ak si odhodlaná pozrieť sa na každý jeden štýl, ktorý kedy vyrobili?“ spýtala sa Hermiona. „Tam je oveľa lepší výber.“

„Vieš, ako neznášam všetku tú pozornosť. Večne ma rozptyľujú ľudia, čo chcú autogramy a fotky. Vážne to narušuje môj nakupovací čas. Skvelé na Rokville je to, že ma väčšina ľudí stále vidí ako Ginny Weasleyovú, študentku z Rokfortu.“

„Áno, to je pravda. Myslím, že ja som len zvyknutá na šialenosť Šikmej uličky.“

„Stále to nie je také zlé, ako tá príšerná ulica, na ktorú si ma dotiahla raz v sobotu. Ako sa volala, Oxbridge Road?“

„Oxford Street, a áno, bol to omyl cez víkend tam čo i len vkročiť.“

Ginny sa striasla a Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa neusmiala, keď si spomenula na Ginnin úžas nad tými davmi ľudí a neschopnosťou sa niekam dostať zdanlivo bez toho, aby ste nestúpili na nejakého cudzinca.

Hermiona prechádzala rozmanitými sekciami určenými pre čarodejnice. Pridržala si duchom neprítomná akési šaty pred zrkadlom, keď zbadala nemožne blonďavú hlavu objaviť sa nad jej plecom.

„Tá farba ti svedčí, Mačička, hoci by ma nenapadlo, že ti bude sedieť zelená. Nie je príliš slizolinská na tvoj vkus?“

„Haha, Malfoy, len čakám na Ginny. Čo tu robíš? Číhaš na ženy v obchodoch s odevmi? Trochu perverzné – dokonca aj na teba.“

Prižmúril na ňu oči, ale zjavne sa rozhodol odpovedať na jej otázku, než ju uraziť na oplátku.

„Čakám na Blaisa. Aktuálne sleduje Ginny ako stratené šteniatko. Zbadal som ťa a pokušeniu prísť a rýpať do teba sa nedalo odolať.“

Vzhliadla, aby zbadala Ginny, ako ku nej mašíruje so Zabinim v pätách. „Nemôžem urobiť nič bez toho, aby ma neprenasledoval a všetko nekomentoval,“ vykríkla Ginny.

Zabini sa len uškrnul. „Ja som pomáhal, srdiečko.“

„Nie, nepomáhal si. Bol si otravný a trval si na tom, aby som si kúpila niečo v zelenej. Malfoy, požadujem, aby si hneď zobral tohto svojho priateľa preč, inak ma prinútite urobiť niečo drastické,“ vyhrážala sa Ginny.

„Iba ak sa obe s nami potom stretnete a niečo zjeme,“ vyjednával Malfoy.

Ginny pretočila očami. „Áno, stretneme. Teraz zmiznite!“

Zabini poslal svojej vytočenej snúbenici leteckú pusu, kým Malfoy len žmurkol na Hermionu a povedal: „Uvidíme sa neskôr, Mačička.“

Hermiona na neho zazrela, ale otočila sa k priateľke, ktorá znova zúfalo prehľadávala vešiaky. „Chlapi,“ mrmlala.

„Nemôžem uveriť, že s nimi musíme ísť na obed,“ zastonala Hermiona.

„Myslela som, že si vravela, že si teraz v Malfoyovej blízkosti v pohode,“ znepokojene povedala Ginny.

Podozrievavo sa na svoju priateľku pozrela. „Som, myslím, ale to neznamená, že chcem stráviť dnešok na obede s ním.“

„Ale nepovedala si, že vy dvaja ste súhlasili, že hodíte minulosť za hlavu a začnete znova?“

„Áno. To nie je len kvôli tomu, hoci dnes zvlášť provokoval, ale tešila som sa na to, že strávim nejaký čas s tebou.“

„Och,“ bolo všetko, čo na to Ginny povedala.

Teraz už Hermiona určite niečo podozrievala. „Ginny Weasleyová, zariadila si, aby si dnes stretla Zabiniho a povedala si mu, aby zo sebou zobral Malfoya, však?“

Ginny aspoň mala dosť hanby, aby sa začervenala. „Nuž, Blaisa nevidím veľmi často a fakt, že si vravela, že sobota dopadla dobre a potom si mi povedala o tom rozhovore v pondelok, tak som predpokladala, že ti nebude vadiť, ak sa spoločne neobedujeme.“

Hermiona nemala to srdce najačať na svoju priateľku, hlavne preto, že Ginny mala Zabiniho naozaj rada a vďaka súťaživej povahe jej práce sa často ocitla na utajených tréningových táboroch, kde nemala dovolené návštevy.

„Je to v pohode. Ale ak mi Malfoy bude stále hovoriť Mačička, odchádzam.“

Ginny sa rozosmiala. „Myslím, že je to rozkošná prezývka.“

„Ale ty si si tiež považovala za rozkošné tie prekliate pygmejské chumkáče, keď si mala pätnásť.“

„Prestaň nariekať, ty nešťastná ženská. Mohlo by to byť horšie; mohol by ťa stále volať tými zlými prezývkami ako kedysi v škole. Mačička je aspoň sladké.“

Hermiona nič nepovedala, len zdvihla elegantné čierne šaty, ktoré našla, aby ich Ginny preskúmala.

***

George s Pansy sa usadili na obed u Troch metiel. George skúmal túto oblasť, aby našiel možné opustené obchody, kde by mohol otvoriť pobočku Výmyslov a vzal so sebou Pansy, keďže mala prekvapujúco rozumnú hlavu na pleciach a dokázala vyjednať dobrú cenu s tými najmenej sľubnými ľuďmi.

„To miesto oproti Zonkovi je dokonalé, ale je oproti Zonkovi,“ začal George.

„Áno,“ dumala Pansy. „Ale to by ti mohlo byť prospešné. Ktokoľvek, kto odchádza odtiaľ, pravdepodobne navštívi aj teba.“

„Áno, ale mať najväčšieho konkurenta tak blízko nebude prospievať obchodu. To vravia všetky príručky.“

„Odkedy ty počúvaš pravidlá niekoho iného? Ak ti to pripadá správne, potom sa riaď svojimi inštinktami. To je to, čo ťa dostalo takto ďaleko.“

George sa na ňu pozrel ponad malý stôl a usmial sa.

„Máš pravdu, Parkinsonová. Páči sa mi, ako uvažuješ.“

Pansy sa na neho usmiala a pokrútila hlavou.

„Och, a mal by zvážiť otvorenie obchodu v dedinke pri Durmstangu. Decká tam šalejú po tvojich produktoch. Stavím sa, že sopliaci z Beauxbatons tiež.“

„Hmm... impérium Weasleyovských výmyslov a vynálezov. To by som si dal povedať. Myslíš vo veľkom, Pans.“

„Nuž, ja som slizolinčanka,“ žmurkla na neho.

„Má pravdu,“ zatiahol hlas spoza Georgea.

Pansy vzhliadla a zbadala Blaisa s Dracom. „Čo tu vy dvaja robíte?“ spýtala sa s úškrnom.

„Mali sme rovnaký nápad ako vy. Ísť na obed s našimi chrabromilčankami. Ak niekedy opustia obchod s oblečením,“ odpovedal Blaise.

George sa usmial na svojho čoskoro budúceho švagra. „Dostať Ginny od nových habitov je úloha, ktorú by nezvládol ani Voldemort.“

„Hovor mi o tom. Poslala ma preč, pretože som tú úlohu nebral príliš vážne,“ sťažoval sa Blaise. „Tvoje plány na rozšírenie znejú dobre. Musíš byť úspešný, pretože sa dokážem vyrovnať len s jedným povaľačským švagrom.“

„Ach, Roníček. Myslím, že ho Fred pustil a spadol na hlavu, keď bol malý,“ vravel George.

Blaise sa rozosmial. „Mal som na mysli Percyho, nie Lasičiaka, ale keď ho spomínaš...“

„Úbohý Ron, neviem, prečo vás všetkých toleruje,“ prehlásila Pansy.

 Blaise s Dracom si dotiahli najbližší stôl a spojili ho s už obsadeným.

„Vážne? To mi takto chcete zničiť moje rande?“ spýtal sa George.

„Zvykni si na to. Musíme sa presvedčiť, že sa k nášmu dievčaťu správaš slušne,“ odpovedal Draco.

„Myslel som si, že slizolinčania majú byť chladní, krutí šialenci bez priateľov.“

„Tráviš priveľa času s Grangerovou,“ vravel Draco.

George pokrčil plecami. „Pravdepodobne.“

„Hej, to si vyprosím. Ja sa vážne veľmi snažím,“ sťažovala sa Hermiona, keď došla k stolu, kde sa zrútila na najbližšiu voľnú stoličku, ktorá náhodou bola vedľa Malfoya.

„Kde je Ginny?“ spýtal sa Blaise.

„Nechala som ju, keď platila za nový habit. Napadlo mi, že ak zdrhnem, keď nedáva pozor, možno konečne budem mať šancu niečo zjesť.“

Na to vošla dnu Ginny, niesla niekoľko tašiek.

„Si príšerná priateľka, Hermiona,“ zvolala.

„Myslela som, že tam umriem,“ dramaticky vyhlásila Hermiona.

„Budem na to pamätať, keď ma nabudúce zatiahneš do Čarodejníckej literatúry a spravíš zo mňa väzňa na celý deň. 'Och, Ginny, pozri, Libatius Borage má novú knihu o elixíroch. Nemyslíš si, že bude lepšia než najnovšia učebnica od Arseniusa Jiggera?'“

Hermiona na ňu len vyplazila jazyk.

Blaise s Dracom obaja nastražili uši pri zmienke o elixíroch.

„Takže čo si myslíš, o poslednej Borageovej knihe?“ spýtal sa Blaise.

Ginny rozhodila rukami do vzduchu. „Nie, odmietam dovoliť akúkoľvek diskusiu o elixíroch pri tomto stole. Potom si pripadám, ako keby som sedela v Snapovom podzemí a trpela všetky jeho hodiny.“

Trojica fanatikov do elixírov sa odula.

„Fajn,“ povedala Hermiona. „Ale to znamená, že ja zakazujem akékoľvek reči o metlobale.“

Vložila sa Pansy. „A ja vetujem akúkoľvek diskusiu o zlých slizolinčanoch,“ vravela s drzým úsmevom Hermioniným smerom, ktorá sa trošku začervenala.

„Ani nemáme dovolené rozoberať novú legislatívu o domových škriatkoch,“ dodal George.

„A žiadne kecy o fretkách,“ oznámil Draco a všetci sa rozosmiali.

„Dopekla, práve celý môj repertoár na rozhovor vyletel von oknom,“ predstierala Hermiona, že trucuje.

***

Keď Minerva McGonagallová vošla do Troch metiel o pár hodín neskôr, musela sa dvakrát prizrieť, keď sa jej pohľad zatúlal k hlučnému stolu, ktorý sa práve prehýnal smiechom. Bol to vážne stôl zmiešaný z bývalých chrabromilských a slizolinských študentov? Jej oči sa ešte rozšírili, keď zazrela, že medzi nimi sedí Hermiona Grangerová.

Po tom, čo minulý mesiac predviedla Hermiona na ministerstve, Minerva si nerobila veľké nádeje, že dôjde k manželstvu medzi ňou a Dracom Malfoyom. Na druhý deň sa maximálne snažila vyzdvihnúť pozitívne vlastnosti bývalého slizolinčana Hermione, ale nebola si istá, ako veľa z toho jej bývalá žiačka pochopila. Ale zdanlivo došlo za posledné týždne k obrovskej zmene, pretože tu sedela žena – ktorá predtým nedokázala komunikovať so slizolinčanmi bez toho, aby ich neprekliala alebo na nich nekričala – a vyzerala, že sa kráľovsky baví. A vedľa nej sedel Draco, ako keby to nebolo nič neobvyklé.

Šok bokom, ale bolo poriadne šťastie, že tu pred ňou sedelo niekoľko študentov, ktorí boli postihnutí tou kliatbou. Minerva bola v procese kopírovania a posielania listov každému, kto ňou bol ovplyvnený. Vyzeralo to, že im pri tej kliatbe dochádza čas. Na začiatku týždňa ju navštívila Rowena Bystrohlavová a informovala ju, že pokiaľ manželstvá nebudú uzavreté do konca tohto akademického roka, Rokfort sa uzavrie nadobro.

Teoreticky im to poskytlo dobrých sedem mesiacov, čo nebolo nič, kvôli čomu bolo treba panikáriť, ale zorganizovanie toľkých svadieb dôvod na paniku bol. Väčšina ľudí priemerne potrebovala rok na naplánovanie svojej svadby a bol obmedzený počet úradníkov, ktorí mohli vykonať sľuby. Takže bude treba nesmierne množstvo žonglovania s dátumami a dobré organizačné schopnosti, aby sa zabezpečilo, že sa všetci zoberú včas.

Vydala sa k hlasnému stolu. „Nuž, je milé vidieť, že moji bývalí študenti nechali školskú rivalitu za sebou,“ pozdravila ich.

Hermiona sa začervenala, keď vzhliadla na riaditeľku. Stále sa cítila trápne kvôli svojmu správaniu sa na ministerskom stretnutí pred ženou, ku ktorej mala nekonečný rešpekt. Malfoy po nej strelil pobaveným pohľadom, takže ho pod stolom kopla a uškrnula sa, keď sa mykol bolesťou.

„Prečo sa ku nám nepripojíte, prof... ehm... Minerva,“ spýtala sa Hermiona. Minerva sa usmiala.

„Rada by som a mám tiež pre vás novinky ohľadne tej kliatby, takže mi to ušetrí trochu času.“

Hermiona nastražila uši a osadenstvo pri stole zvážnelo. Bez ohľadu na to ako teraz spolu vychádzali, nikomu sa nepáčilo, že ho prinútia do manželstva kvôli kliatbe.

„Nie sú to najlepšie správy,“ pokračovala profesorka. „Znova ma v sne kontaktovala Rowena Bystrohlavová. Povedala mi, že do konca tohto akademického roka sa musia všetky manželstvá uzavrieť.“

Hermiona mala pocit, že jej hruď zovreli vo zveráku. Mohla sotva dýchať, tak jej bolo úzko.

„Máme čas do polovice júla?“ zapišťala Pansy.

Hermiona sa rozhliadla po stole a všimla si, že všetci vyzerajú rovnako spanikárene ako sa ona cítila. Jej pohľad skončil nakoniec na Malfoyovi, ktorý na ňu hľadel s obavami.

„Nie je žiadna možnosť pozdržať to?“ spýtal sa.

Minerva pokrútila hlavou. „Nanešťastie, nie. Už sme to odkladali tak dlho, ako sa dalo. Je mi ľúto, že vám takto kazím nedeľu,“ povedala, než sa postavila. Pozrela na svojich bývalých žiakov.

„Na budúcu sobotu bude stretnutie na Rokforte, o desiatej ráno.“

Stôl mlčal niekoľko minút, kým spracovávali nevítanú informáciu.

„Nejako som si myslel, že toto je jeden veľký žart a v skutočnosti tým nebudeme musieť prejsť,“ vravel George.

„Hovor mi o tom,“ zamrmlal Zabini.

Hermiona len vyzerala skormútene.

„Prosím, povedz mi, že sa niekam dostávaš pri zrušení tej kliatby, Hermiona,“ žiadala Pansy.

Prekvapene sa na slizolinčanku pozrela. Skutočne si nepredstavovala, že niekoho iného bude zaujímať, aby ju zlomila. „Včera som sa stretla s Billom Weasleym. Začali sme pracovať na denníkoch, a dali sme dokopy niekoľko teórii, ale v skutočnosti sme sa nikam nedostali.“

„Možno by bolo fajn, keby sa rozšíril okruh tých, čo na jej zlomení pracujú,“ navrhol Malfoy.

Ginny nadšene prikývla.

„Myslím, že my všetci súhlasíme, že nikto z nás nechce byť prinútený do manželstva, nech akokoľvek dobre zmýšľame o našich polovičkách.“

Hermiona o tom premýšľala. Bolo by hlúpe trvať na tom, že na tej kliatbe budú pracovať len oni s Billom. Takto by mohli pokryť väčšiu oblasť, keby na tom pracovalo viac ľudí. Tiež nebola slepá k faktu, že sedela s bandou talentovaných čarodejníkov, ktorí si v tak mladom veku prešli cez oveľa viac než predchádzajúce generácie

„Myslím, že je to vážne dobrý nápad, Malfoy,“ odpovedala. „Mohli by sme dosiahnuť viac a my všetci máme talent a zručnosti v rozličných oblastiach, takže nakoniec by sme mohli skončiť s tým, že pokryjeme všetko.“

„A čo keby sme sa dohodli, že si spolu sadneme na budúci týždeň po tom stretnutí?“ navrhla Pansy. „Všetci budeme v tej istej oblasti, takže by bolo hlúpe nevyužiť to.“

„To znie ako dobrý plán. Overím si u Billa, či ma v sobotu popoludní voľno,“ súhlasila Hermiona.

Skupina už nemala chuť naďalej tu zostávať a snažiť sa vrátiť späť tú slobodnú a uvoľnenú atmosféru, ktorá existovala predtým, než Minerva McGonagallová vstúpila do Troch metiel. Rozišli sa svojimi smermi, snažili sa zostať optimisticky naladení v tom, že dokážu tú kliatbu zlomiť a rozhodnúť sa, či sa chcú a kedy sa chcú zosobášiť.