Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. kapitola 2. časť

X

O týždeň neskôr prekvapí všetkých na ministerstve (všetkých okrem Draca) svojou výpoveďou.

O ďalšie dva týždne je hrdou majiteľkou svojho vlastného obchodu s knihami, na ktorý použila ušetrené peniaze z vojny a z toho, čo si zarobila na ministerstve. Rose stále ignoruje všetky jej listy, na rozdiel od Huga, ktorý nevie nič o tom, čo sa medzi nimi deje. Ron niečo tuší, samozrejme, ale odmieta mu čokoľvek povedať a podľa toho, čo vie, tak to odmieta aj jej dcéra.

A po prvý raz za skutočne veľmi dlhý čas sa cíti… spokojná. 

Je 12. apríla a ona zatvára obchod, keď začuje, ako sa za jej chrbtom otvoria a zatvoria dvere.

“Ach, mrzí ma to, ale už máme…” Tie slová jej zamrznú v hrdle, keď sa otočí a ocitne sa zoči-voči poslednému človeku, ktorého chce vidieť (ale tiež prvému človeku). Usmeje sa na ňu, zastrčí si ruky do vreciek, keď sa rozhliada po tom malom mieste.

“Dokázala si to. Máš svoj vlastný obchod,” vraví potichu.

“Áno. Došlo mi, že bolo načase, aby som prestala… predstierať.”

“Je menší, než som si predstavoval,” prizná.

“Zatiaľ. Plánujem rozšírenie, keď budem mať dostupné zdroje.”

Prikývne, zíza na ňu. To zízanie mu opätuje. A keď tam stoja v naprostom tichu, preruší ho.

“Som na teba hrdý, Grangerová.”

“Ďakujem ti. Aj ja som.”

Znova medzi nich dopadne ticho a ona sa otočí, aby dokončila papierovanie. “Takže, čo ťa sem privádza?” spýta sa tak ľahko, ako zvládne. 

“Chýbaš mi.”

Stuhne, dych sa jej zasekne v hrdle. Mocne zatvorí oči, pokrúti hlavou.

“Nie, neza…”

Ale je príliš neskoro, pretože on už má ľavú ruku na jej boku a pravou jej odsúva vlasy z chrbta dopredu cez plece. Cíti na krku jeho dych, z ktorého jej naskočia zimomriavky. 

“Vážne, chýbaš mi.”

“Prosím, prestaň,” zamrmle. Snaží sa od neho vykrútiť, ale on je rýchlejší a silnejší, stočí ju tvárou k sebe, chytí ju za tvár rukami. Stále má zatvorené oči, odmieta sa na neho pozrieť, aj keď pritlačí svoje pery na jej, pevne, zúfalo. 

“Tak veľmi mi chýbaš, bejby…”

“... prosím, prestaň…”

“... povedz mi, že aj ja ti chýbam…”

“... nemôžem…”

“... viem, že chýbam…”

Na to otvorí oči a pozrie sa do jeho sivých.

Strach sa stretá so zúfalstvom.

Zúfalstvo sa stretá s nádejou. 

“Aj ty mi chýbaš,” zašepká nakoniec, neschopná klamať mu, keď sa na ňu takto pozerá. 

Znova sa skloní, aby ju pobozkal, ale ona uhne tvárou nabok a jeho pery sa zrazia s jej spánkom.

“Ale to nič nemení.”

“Mení to všetko.”

“Nemôžeme, Draco. Ja… ja som šťastná…”

“Nie si šťastná. Si spokojná, áno, ale nie si šťastná. Ja nie som šťastný… už viac nie.”

“Prečo toto robíš?”

“Vieš, prečo to robím. Požiadaj ma, aby som zostal, Grangerová. Dovoľ mi zostať. “

Skôr než sa dokáže zastaviť, ovinie ruky okolo jeho pása a bozkáva ho, súčasne s tým, ako ho za golier ťahá do zadnej miestnosti. 

X