Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola šestnásť 

Hermiona si preplietla ruky s Harrym a Ronom, keď kráčali nahor k rokfortskému hradu. Usmievala sa, keď videla všetkých tých súčasných študentov trádovať si to okolo a užívať si víkend. Mala pocit, ako keby sa vrátil čas a oni boli opäť žiakmi na Rokforte. Toto miesto jej tak chýbalo. Napriek faktu, že sa v pozadí viedla vojna, milovala čas, ktorý na tomto hrade strávila.

"Je čudné vrátiť sa späť," poznamenal Ron.

"Premýšľam, či nám Minerva dovolí porozhliadnuť sa," dodal Harry.

"Pššt, nehovor to, inak nikdy nepresvedčíme Hermionu, aby ešte niekedy opustila knižnicu," žartoval Ron.

Hermiona na neho vyplazila jazyk.

"Minerva mi už aj tak povedala, že som vždy vítaná, ak chcem knižnicu navštíviť."

"Dúfam, že si budeme môcť ísť pozrieť chrabromilskú klubovňu," pokračoval Harry. "To miesto mi chýba."

Ron s Hermionou prikývli a trojica nostalgicky premýšľala o všetkej tej zábave, ktorú zažili v chrabromilskej veži.

"Ale, ale, ak toto nie je Potty, Lasičiak a Knihomoľka," zatiahol za nimi nejaký hlas.

Trojica sa stočila a pretočila očami, keď zbadala Malfoya, tentoraz v spoločnosti Zabiniho a Parkinsonovej.

"Hahaha, Draco," povedal Harry.

Malfoy sa na nich uškrnul.

"Nedokázal som odolať. Rokfort nie je Rokfortom, ak sa vám trom neposmievam."

Zrazu si cestu cez troch slizolinčanov prerazila Dafné a skočila na Harryho, pridusila ho v bozkoch.

"Dafné, prosím ťa, nemohla by si sa ešte chvíľku snažiť neničiť povesť Slizolinu? Nehodí sa k tebe, aby si sa takto vrhala na Zlatého chlapca. Tie decká sa nás čudne pozerajú," vravel Malfoy.

Dafné sa na neho otočila.

"Je mi to jedno. Roky som čakala, aby som mohla niečo takéto urobiť a neprestanem len preto, že ty na to nemáš žalúdok."

"Som mnou si nemusíš robiť starosti; ja som si už zvykol na tie tvoje pomerne nechutné prejavy náklonnosti k Potterovi, ale ty traumatizuješ týchto úbohých slizolinčanov tamto."

Všetci sa pozreli smerom, kam ukazoval Malfoy a Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa nezasmiala nad skupinou šiestackých slizolinčanov, ktorých tváre mali farbu takmer zhodnú s ich viazankami.

"Nemyslím si, že sa niekedy spamätajú z toho, že videli veľkého princa Slizolinu šaškovať s chrabromilčanmi," doberal si ho Ron.

Malfoy sa zaksichtil. "Prosím, to čo je za smiešnu prezývku?"

"Nie je o nič horšia než Mačička," vložila sa Hermiona.

"Nenúť ma, aby som ťa začal volať chrabromilské zlaté dievča."

Teraz bola Hermiona na rade, aby sa zaksichtila.

"Dobre, priznávam, sú to príšerné prezývky a ešte k tomu hlúpe."

"Dobre, takže už ma viac nevolajte niečím tak úbohým."

"Takže sa vrátime k Fretčiakovi," so šibalským úsmevom oznámil Ron.

Všetci sa pozreli k hlavnému vchodu, keď sa po pozemkoch niesol Hagridov dunivý hlas, ktorým ich privolával k sebe.

"Poďte sme, banda. Profesorka McGonagallová sa už chystá začať."

Harry, Ron a Hermiona sa usmiali ako slniečko a vrátili sa v čase, keď vyšprintovali k Hagridovi, aby ho objali. Slizolinčania sa na nich uškrnuli, keď prechádzali okolo nich. Hagrid zachytil Malfoya a otočil sa k nej.

"Ten blbec ti nevyrába nejaké problémy, že?"

Usmiala sa na príliš ochranárskeho poloobra. "Nerob si starosti, Hagrid, ak prekročí hranicu, vždy mu môžem znova jednu vraziť."

"To je moje dievčatko, ‘Ermiona," stískal ju Hagrid, až kým prakticky nemohla dýchať. "Tak či tak, radšej by ste mali ísť dnuká, aby profesorka mohla začať."

Hermiona, Harry a Ron si určite pripadali, ako keby boli znova na Rokforte, keď vošli do Veľkej siene neskoro a vyslúžili si tým jedno z jej veľmi nespokojných zazretí. Privolalo to príliš veľa spomienok na hodiny Transfigurácie. Všetci traja sklonili hlavy a automaticky sa otočili k chrabromilskému stolu. Posadili sa spolu a Hermiona pokrútila hlavou, keď si uvedomila, že má takmer rovnaký výhľad na Malfoya, ako mala pred šiestimi rokmi. Jediným rozdielom bolo, že miesto zazerania a posmeškov mal teraz v tvári drzý úsmev a žmurkol na ňu, keď spýtavo zdvihla obočie. Pretočila očami a vyplazila na neho jazyk. Musela si zabrániť, aby sa nezachichotala, keď jej to vrátil tým, že ústami naznačil "veľmi dospelé".

Profesorka McGonagallová si odkašľala a pozrela sa na svojich bývalých študentov. "Skutočne ma mrzí, že som vás priviedla späť na Rokfort za takých príšerných okolností. Avšak so smútkom vás musím informovať, že je životne dôležité, aby ste sa zosobášili s tými, koho vám vybral Triediaci klobúk."

Pri tomto sa ozvalo veľa otráveného mrmlania a nie tak priateľských zazretí riaditeľkiným smerom. Nikto neoceňoval, že sú generáciou, ktorá aktivovala tú kliatbu a pripravila sa tým o voľbu partnera. Tiež sa ozvalo zopár posmešných poznámok o bifľomorčanoch a bystrohlavčanoch a pochádzali hlavne od slizolinského stola. Hermiona si uvedomila, že si praje, aby ju Triediaci klobúk zaradil do Bystrohlavu.

McGonagallová zdvihla ruku, aby ich ešte raz umlčala.

"Áno, viem, že je to veľmi nepríjemné, ale keby ste sa prosím utíšili, aby som mohla pokračovať. Ako som vravela, manželstvá, ktoré sa musia uskutočniť, aby Rokfort prežil, majú teraz časové obmedzenie. V sne minulý týždeň ma informovala Rowena Bystrohlavová, že ku všetkým manželstvám musí dôjsť, kým sa Rokfort pre tento akademický rok uzavrie."

Minerva poskytla miestnosti čas, aby plne prijala túto informáciu. Šokované zalapania po dychu ju informovali, že to neboli úplne vítané správy. Niežeby im to vyčítala. Tiež sa znepokojovala, pretože si nebola istá, či všetci skutočne tie manželstvá uzavrú a jej oči sa podvedome upreli na Hermionu Grangerovú.

Väčšina ľudí bola pomerne povoľná, keď sa zistilo, koho si majú zobrať. Tiež ju potešilo, že niektoré páry, ktoré jej pôvodne spôsobovali bolenie hlavy, vyriešili svoje rozdiely - George Weasley a Pansy Parkinsonová jej vyskočili na myseľ.

Ale nemala potuchy, čo urobí Hermiona. Už sa viac nezdalo, že by jej bývala študentka prechovávala silne zakorenený odpor k Dracovi Malfoyovi, ktorý cítila pri stretnutí minulý mesiac, ale to neznamenalo, že nebola pripravená poslať Rokfort na smetisko dejín. Jediné, v čo Minerva v tomto prípade dúfala, bol fakt, že Hermiona milovala Rokfort a nenávidela by, kebyže ho zatvoria a zapečatia pred ďalšími generáciami. Pravdepodobne by veľmi trúchlila, keby stratili knižnicu.

Riaditeľka si nebola istá ani tým, čo si myslí Draco. Spárovali ho s muklorodenou a hoci sa po konci vojne plne rehabitoval, neznamenalo to, že nevyhnutne bude chcieť ukončiť čistokrvnú líniu Malfoyov. Minerva sa už zmierila so skutočnosťou, že sa bude musieť s oboma porozprávať súkromne, aby plne zistila, čo si myslia. Len si priala, aby toto trápenie hlavy vôbec nemala. Z tých starostí a stresu mávala bezsenné noci a nevyzeralo to tak, že by nejako skoro mali skončiť. Vzdychla si, keď znova naznačila sieni, aby stíchla.

"Takže, viem, že toto vám neposkytuje dostatok času, aby ste stihli spoznať svojich vybraných partnerov či skutočne naplánovať svadbu snov, ktoré ste si mnohé z vás želali dlhý, predlhý čas."

Draco strelil po Pansy vševediaci pohľad. To dievča ho prakticky zatiahlo do hrania sa na ‘ženícha a nevestu’, odkedy bola dosť stará, aby predstierala, že kráča uličkou. Mala vybrané šaty pre družičky - štýl a farbu - kým mala trinásť a zúžila počet miest, ktoré si priala pre ‘dokonalú svadbu‘ do pätnástich. Na jednej strane mať takýto konkrétny plán pravdepodobne znamenalo, že nepotrebovala mesiace a mesiace, aby o všetkom rozhodla, ale tiež to znamenalo, že ak jedna vec nebude dostupná v čase, ktorý im poskytla Bystrohlavová, jej celú vysnenú svadbu to uvrhne do chaosu.

McGonagallová pokračovala v rečnení a Draco si spomenul, aké ťažkopádne boli všetky tie prejavy pred a po hostinách, keď chodili na Rokfort. Aspoň hovorila rovno k veci, na rozdiel od tých strelených rečí, ktoré predvádzal Dumbledore.

"Viem, že niektorí za vás sa ešte nerozhodli, či chcete postupovať podľa plánu ministerstva. Avšak než definitívne odmietnete osobu, s ktorou vás spárovali, bola by som rada, keby ste ma navštívili a porozprávali sa. Tým, že to manželstvo odmietnete, ovplyvníte celý čarodejnícky svet tu v Británii. A bude sa musieť založiť nová škola, kde by sa učili nedospelé čarodejnice a čarodejníci a jej príprava bude trvať dlhý čas a pravdepodobne to znamená, že mladšia generácia príde o všestranné a kvalitné vzdelanie. Durmstrang a Beauxbatons nedokážu prijať všetkých študentov, ktorí to budú potrebovať."

Draco sa uškrnul nad tým emocionálnym vydieraním, ktoré na nich skúšala McGonagallová. Bola to typická chrabromilská taktika; snažiť sa apelovať na lepšiu stránku ľudí a dúfať, že budú súhlasiť s plánom pre ‘lepšie dobro’ budúcich generácii. Nie veľa slizolinčanov by takýmto argumentom presvedčila, hoci strata tradície Rokfortu by bola ranou pre ich svet. Ale Draco vedel, na koho McGonagallová hlavne mieri svoju reč a pozrel sa na Grangerovú, aby posúdil jej reakciu. Predvídateľne si hrýzla peru a tvárila sa rozpoltene. Bolo mu jasné, že nemala v povahe, aby sa sklonila pred takýmto odporným diktátom, ale na druhej strane, pripustiť, že sa Rokfort uzavrie, bolo nemysliteľné. Bol to prvé miesto, kde zakúsila magický svet a vedel, že obaja s Potterom boli k tomuto miestu silne naviazaní z rovnakého dôvodu.

"Skôr než všetci odíde, poprosím Hermionu Grangerovú a Draca Malfoya, aby sa so mnou porozprávali," ukončila McGonagallová.

Draco sa zamračil nad tým obrovským záujmom, ktorý voči nim zrazu prejavovala celá sieň. Rýchlo nasadil na tvár nečitateľnú masku, nechcel, aby niekto rozlúštil jeho pocity, keď na neho zízalo tak veľa očí. Švihol pohľadom ku Grangerovej a všimol si, že ich ukrýva menej úspešne; bola jasne červená a úzkostlivo sa pokúšala ignorovať tých dotieravých ľudí, ktorí na nich práve zízali.

Rýchlo sa vydali ku McGonagallovej, ktorá ich viedla nahor do svojej pracovne. Ani jeden sa nerozhliadal po Rokforte, ani na nič nespomínali - obaja sa príliš sústredili na to, čo im McGonagallová chcela povedať.

"Prepáčte, že som vás takto vyvolala, ale chcela som sa uistiť, že s vami budem mať príležitosť hovoriť, než sa vytratíte. Viem, že toto rozhodnutie je pravdepodobne najťažšie pre vás dvoch a chcela som sa uistiť, že viete, že sa so mnou môžete porozprávať o čomkoľvek chcete. Na rozdiel od ministerstva som nemala pocit, že musíte sedieť pri svojom budúcom partnerovi," riekla McGonagallová s pobaveným pohľadom na Hermionu, ktorá sa jasne začervenala.

Hermiona si odkašľala. "Áno, tu by to bolo zvláštne. Myslím tým, že jeden z nás by musel sedieť pri stole toho druhého."

"Ty," prerušil ju Malfoy.

Len zazrela na otravného blondiaka, ktorý sa na ňu uškŕňal.

"Tak či tak, bola som zvedavá, kam ste vy dvaja vo svojom rozhodovaní dospeli. Príjemne ma prekvapilo, keď som vás videla sedieť u Troch metiel minulú sobotu a dúfam, že to znamená, že došlo k nejakému pokroku."

Hermiona bol celý tento rozhovor veľmi nepríjemný. Mala z neho čudný pocit a jej zmena pocitov voči Malfoyovi bola stále príliš nová, aby sa skutočne dala popísať slovami. Možno k nemu necítila nenávisť ako predtým, ale nebola si istá, či sa chce za neho vydať. Stále ju dokázal vytočiť do nepríčetnosti.

"Ja... ehm... myslím, že sa vzájomne spoznávame," zamrmlala.

McGonagallová sa úľavou usmiala. "To je dobré. Veľmi ma teší, že dokážete byť aspoň v tej istej miestnosti ako ten druhý po oveľa dlhší čas. A vy, pán Malfoy? Toto rozhodnutie bude mať následky nielen pre vás, ale aj pre vašu rodinu."

Malfoy nadvihol obočie pri jej otázke.

"Uisťujem vás, že malfoyovské myslenie sa v otázke krvi významne zmenilo. Keďže som jediný žijúci Malfoy, smer, ktorým sa rodina uberie, závisí na mojom rozhodnutí. Čistokrvné rodiny vymierajú kvôli neustálemu kríženiu medzi sebou, takže bolo veľmi pravdepodobné, že sa aj tak budem musieť obzrieť mimo čistokrvné čarodejnice."

Hermiona sa pokúsila nezasmiať nad tým, ako škrobene a naučene Malfoy znel. Vedela, že si nemôže pomôcť; McGonagallová kládla veľmi osobné otázky a bolo náročné zodpovedať ich bez zakopnutia. Znepokojovalo aj to, že vás sledovalo tak veľa predchádzajúcich riaditeľov Rokfortu, ktorí sa ani nepokúšali zakryť svoj záujem o tento rozhovor. Hermiona si nemohla pomôcť, aby si nevšimla, že Phineas Nigellus Black pohŕdavo zazrel na svojho príbuzného pri jeho popise stavu čistokrvných rodín.

"Takže si myslíte, že sa obaja rozhodnete vziať si toho druhého?" naliehala McGonagallová spôsobom, ktorý jej bol neuveriteľne cudzí. Hermiona si uvedomila, že jej musela kliatba, ktorá visela nad jej hlavou, spôsobovať veľa stresu.

"Uh... nuž, ešte sme sa o tom nerozprávali," vložila sa, skôr než Malfoy stihol prísť s akoukoľvek uštipačnou či jedovatou poznámkou, ktorá sa práve vytvorila v jeho ústach. Podľa toho, ako sa tváril, jej bolo jasné, že by nebola pekná. "Tiež stále dúfam, že prídem s nejakým riešením, ako zlomiť tú kliatbu. Pracujeme na tom s Billom Weasleym."

Beznádej zostúpila na McGonagallovej tvár.

"Ach! Nuž, samozrejme, to sú dobré správy," odvetila hlasom, ktorý naznačoval úplný opak.

Hermiona nemohla zanechať riaditeľku s takým pesimistickým pocitom ohľadne celej tejto veci. "Ale som si istá, že ak nič nenájdeme, potom s Malfoyom zachránime Rokfort," povedala náhlivo, než jej došla realita za jej slovami.

McGonagallová vzhliadla a rozžiarila sa na ňu. Hermiona sa vážne nechcela pozrieť na Malfoya, ktorý, ako si bola istá, jej pravdepodobne venoval pohľad, ktorý mal obvykle rezervovaný pre vzorky, ktoré považoval za morbídne zaujímavé. Avšak jej oči zjavne neobdržali príkaz z jej mozgu a pozreli sa tým smerom. Hľadel na ňu trochu prekvapene, ale s leskom v očiach, ktorý považovala za trochu znepokojujúci. Nemohla prísť na to, čo to znamenalo.

McGonagallová očividne znovu objavila svoj obvyklý pokoj a razantne im poďakovala, než ich dostala von. Hermiona sa teraz pri Malfoyovi na chodbe pred pracovňou cítila pomerne trápne. Nemala potuchy, kde sú Ron s Harrym a Ginny bude niekde s Blaisom.

"Tak, to bolo... ehm... trochu napäté," riekla v snahe prelomiť to ticho.

Malfoy jej znova venoval ten pohľad, ale zlyhal odpovedať verbálne.

"Asi pôjdem pohľadať Harryho s Ronom. Budú asi v chrabromilskej klubovni," vravela, chcela sa dostať preč od toho napätia vo vzduchu.

"Nemyslím si, že ich tam nájdeš," odvetil a kývol k oknu. Vyzrela von a zbadala dve veľmi povedomé postavy poletovať na metlobalovom ihrisku. Zdalo sa, že sa nad nimi rozplýva celý najnovší metlobalový tím.

Trošku sa nadurdila. "Och! Takže asi pôjdem do knižnice." 

Než odkráčala, trochu naštvaná nad tým, ktorým smerom rozhovor s McGonagallovou skončil, Malfoyovou čudnou reakciou a podráždením voči Ronovi s Harrym za to, že zdrhli k niečomu, čoho sa ona nemohla zúčastniť, Malfoy ju chytil za ruku.

"Prečo nestrávime trochu času spolu? Ja ti ukážem svoje obľúbené miesta na Rokforte, ak mi ty ukážeš svoje?" navrhol so šibalským úsmevom.

Cítila, ako sa jej vrátilo trochu pokoja. Postará sa, aby sa Malfoy cítil poriadne nepríjemne tým, keď navštívi chrabromilskú klubovňu. To určite otrasie jeho maskou ľahostajnosti.

"Dobre, to znie zábavne. Keďže sme už tu hore, budem na rade prvá," oznámila, než ho za ruku odtiahla k portrétu Tučnej dámy.

***

Malfoy sa zaškaredil na Hermionu, ktorá sa znova zachichotala.

"Také vtipné to nebolo," zavrčal na ňu.

"Bolo." Lapala po dychu, keď jej znova unikol chichot.

"Myslel som si, že chrabromilčania majú byť milí, srdeční a všetkých vítajúci," stonal.

"Áno, ale to nezahŕňa bývalých slizolinčanov a Malfoyovcov," odpovedala.

"Tí tretiaci majú šťastie, že som dospelý muž a je pod moju úroveň, aby som im preplieskal tie ich protivné malé hlavičky."

Nemohla si pomôcť, aby sa znova nerozosmiala. Chcela Malfoya trošku rozhodiť, ale neplánovala, že narazia na bandu tretiakov, ktorá mala potrebu brániť ich slávnu hrdinku a zásobu weasleyovských produktov.

"Máš šťastie, že na tento konkrétny produkt poznám protikúzlo. George ich na nás všetkých testoval celé mesiace, až kým som už nemala plné zuby toho, ako sa mením na všetky možné farby, takže som ho vynašla," vysvetľovala.

"Áno, nuž, hodím o tomto reč s Pansy. Je to vyložená diskriminácia, keď majú farby všetkých fakúlt okrem Slizolinu. Keď to vyrieši, títo tretiaci zažijú príšerné prekvapenie a bude zelené, strieborné a bude vedieť syčať."

Znova sa zachichotala, keď si uložila spomienku na Malfoya v červených a zlatých farbách, ktorý reval ako lev s chrabromilským znakom dočasne vytetovanom na každom líci. Nemohla sa dočkať, až o tom povie Ronovi s Harrym a zablahoželá Georgeovi. Utrpenie, ktoré zažívala, keď ten produkt vytváral, stálo teraz za to, keď videla Malfoya vyzerať ako ‘Mr. Chrabromil’.

"Na tvojom mieste by som sa netváril tak spokojne, pretože teraz zostúpiš do hniezda hadov," samoľúbo poznamenal.

Pretočila očami. Pár slizolinských pubertiakov ju nevydesí, a okrem toho vedela, že by Malfoy nedovolil, aby sa jej stalo niečo skutočne zlé. A k tomu bola zvedavá na slizolinské žaláre. Kedysi v druhom ročníku ich popísali Harry s Ronom, ale chcela ich vidieť na vlastné oči. Nikdy by to nikomu okrem seba nepriznala, a aj to len šeptom, ale tiež chcela vidieť, kde Malfoy strávil šesť a pol roka svojho života.

Zišli dole do vlhkých žalárov a Hermionu striaslo. Bolo to deprimujúce miesto, ale nedokázala si predstaviť, že by slizolinčani boli šťastnejší niekde, kde by bolo veselšie a teplejšie. Považovali by to za protivne sentimentálne. Malfoy ich viedol cez priechody podobné tunelom, až kým nestáli pred kamennou stenou. Donútil prechádzajúceho slizolinčana, aby mu prezradil heslo. Objavil sa vchod a oni vošli do dlhej, nízkej izby s vyrezávanými kreslami a nádhernou krbovou rímsou, pod ktorou žiaril horiaci oheň - jediná veselá farba v celej miestnosti. Viselo tam niekoľko lámp, ktoré svietili zeleným odtieňom, ale okrem toho bola tmavá presne, ako ju Harry popísal. Avšak namiesto toho, aby ju považovala za skľučujúcu, zistila, že je rozprávková akýmsi tajuplným spôsobom. Bolo to, ako keby vpadla do veľkej siene vodných ľudí tam vonku v jazere. Rozhliadala sa, všímala si všetky detaily, než sa otočila k Malfoyovi, ktorý ju uprene sledoval.

"No? Čo si myslíš? Asi si myslíš, že je celá zatuchnutá a nešťastná," vravel.

Hermiona sa nad jeho obranným tónom pousmiala. Napriek všetkým tým škaredým slovám, ktoré vypúšťali z úst, boli náhodou slizolinčania citlivé duše, ktoré nedobre znášali, keď ich kritizovali. Vždy si to brali osobne.

"Páči sa mi, takým podivným spôsobom. Pripadá mi to, ako keby patrila pod vodu alebo do nejakej rozprávky. Harry s Ronom ju určite nepopísali správne."

Malfoy sa na ňu zmätene pozrel. "Potter s Weasleym? Tých som sem dole nikdy nevzal."

Zahrešila pod nosom.

"Oh, áno... ehm... Myslím, že ich sem vzala Dafné."

"Pekný pokus. Grangerová. Chápem to tak, že sem v istom čase prekĺzli, keď sme boli na Rokforte, asi použili ten neviditeľný plášť. No tak, vysyp to."

V duchu sa krátko dohadovala, či povedať Malfoyovi, ako ho oklamali v druhom ročníku. Poriadne im to dá vyžrať, ale bolo načase, aby sa niekto iný dozvedel o tajomstvách, čo tá ľstivá dvojica ukrývala.

"Dobre, dostali sa sem, keď sme boli na Rokforte, ale neprekĺzli sem, drzo sem nakráčali po tvojom boku."

Zarazil sa a nedôverčivo sa na ňu pozrel. "Há? Čo myslíš tým, že sem nakráčali po mojom boku?"

Nemohla si pomôcť, aby sa neuškrnula.

"Počas vianočných prázdnin sme v druhom ročníku uvarili všehodžús. Ron s Harry získali vlasy od Crabba s Goylom a pekne si s tebou tu v tejto miestnosti pokecali o tajomnej komnate."

Malfoy skutočne stratil reč. Mal ústa dokorán a nespustil z nej oči. Len na ňu neveriacky civel.

"Roztomilo si povedal, že dúfaš, že ma zabije bazilišok," nedokázala si zabrániť, aby tento malý detail nedodala.

Prehltol, než sa previnilo pozrel k zemi.

"Áno, nuž, vtedy som bol nedospelý malý blbec. Nevedel som, o čom dopekla hovorím. Len som opakoval po svojom otcovi."

Poťapkala ho po pleci. "To je v poriadku, Malfoy. Myslím, že ti dokážem odpustiť tie odporné slová, keď si mal dvanásť."

Vďačne sa na ňu pozrel. Potom sa mu podarilo stráviť zvyšok toho, čo povedala.

"Hovoríš, že tu dole boli na Vianoce?"

Hermiona len prikývla.

"Tí bastardi! Povedal som im o tajnej miestnosti pod salónom na Malfoy manor. O pár týždňov neskôr nás prehľadalo prekliate ministerstvo. Našťastie, použili sme silné kúzla, čo znamenalo, že ju ministerstvo nedokázalo nájsť."

"Ja by som neočakávala, že sa Harry s Ronom budú cítiť previnilo. Povedal si, že tam ukrývate drahocenné temné artefakty."

"To nie je pointa..." naliehal tvrdohlavo.

"V skutočnosti je... Nevadí. Budeme tu stáť a hádať sa o tom celý deň? A prečo je klubovňa taká opustená? Je to podivné. Vážne sa vy slizolinčania ukrývate pod zemou?" spýtala sa v snahe zmeniť tému.

"Nebuď smiešna. Sme ľudia. Všetci len musia robiť nejaké slizolinské veci. Mlátiť nejakých bifľomorčanov alebo niečo také."

Nad tým pretočila očami. Typickí prekliati slizolinčania. Niektoré veci sa nikdy nezmenia.

"Takže, keď máme toto miesto celé pre seba, Mačička, nechceš si pozrieť moju bývalú izbu?" doberal si ju so zvodným pohľadom.

Pohŕdavo na neho pozrela. "Nebuď hnusný, Malfoy. Z predstavy, že sa k tebe dostanem tak blízko, ma napína. Ale na tvoju izbu som zvedavá. Chcem vidieť miesto, kde si plánoval svoje zlé skutky."

"Áno, áno, len si to nahováraj. Ty len chceš vidieť, kde som spal. Ak budeš dobré dievčatko, možno ti dovolím ľahnúť si na moju starú posteľ."

"To by si ju najprv musel vydezinfikovať."

Dovtedy už vyliezli po schodoch, ktoré viedli do spálni. Skrátili si cestu cez priechod do chlapčenských spální, než Malfoy otvoril dvere, ktoré viedli do menšej verzie klubovne. Boli tu závesné lampy, ktoré svietili nazeleno, rovnako ako dve vyrezávané kreslá. Posteľ nebola tou útulnou verziou z chrabromilských spální, ale bola vyrezávaná z tmavého dreva a na stĺpikoch sa točili hady. Ale to nebolo to, čo ju v šoku zastavilo - bola to zvíjajúca sa hromada prešívaných prikrývok na jednej z postelí spolu s dlhými červenými vlasmi rozsypanými na jednom z vankúšov.

"Och, moje oči!" zjačala Hermiona, keď si ich zakryla. "Ginerva Weasleyová, čo tu prepánabeka robíš?"

Z postele sa ozvalo zapišťanie spolu s nadávkou prenesenou hlbokým hlasom.

Malfoy, ktorý stál vedľa nej a uškŕňal sa, odpovedal.

"Myslím, že je to poriadne zrejmé, Grangerová."

"Draco, prestaň očumovať moje dievča a vezmi Grangerovú von," prikázal Zabini.

"Poď so mnou, Mačička. Zdá sa, že nás predbehli."

Hermiona kráčala späť do slizolinskej klubovne, snažila sa odsunúť niekoľko nedávno získaných spomienok do hlbokých, temných zákutí svojej mysle, kde sa na ne už nikdy nebude musieť pozrieť. Bohužiaľ, tie obrázky odmietali zmiznúť.

"Myslím, že to odpovedá na tvoju otázku o tom, prečo je klubovňa prázdna," dumal Malfoy vedľa nej.

"Ako môžeš byť taký pokojný? Práve sme vyrušili našich dvoch najbližších priateľov, keď vieš... robili tamto."

Rozosmial sa. "Vieš, že to slovo môžeš vysloviť, že? Volá sa to sex. Som si istý, že si neprežila plných dvadsať štyri rokov bez toho, aby si o tom aspoň nečítala."

"Prestaň sa mi posmievať. Som traumatizovaná," dupla nohou.

"Ako sa ti dopekla podarilo mať za najlepších priateľov dvoch chalanov a predsa ťa táto téma privádza do rozpakov?"

"Len preto, že sú to chalani, neznamená to, že o tom hovoria dvadsaťštyri hodín denne."

"Ach áno, zabudol som, že sa rozprávame o Potterovi s Weasleym. Potter sotva zvládol pozvať Dafné na rande a Weasley na tom nie je oveľa lepšie, keď príde na baby."

Pred obranou jej priateľov ju zachránilo to, že sa objavil previnilý pár. Ginny sa tvárila poriadne zahanbene a mala problém pozrieť sa jej do očí. Hermiona, na oplátku, považovala rímsu kozuba za fascinujúcu. Zabini s Malfoyom sa nad oboma dievčatami v rozpakoch náramne bavili.

"Chcete nájsť Pottera s Weasleym?" navrhol Zabini.

Hermiona s Ginny skočili na príležitosť nechať trápnu atmosféru za sebou v slizolinskej miestnosti. Ani jedna k tej druhej neprehovorila, až kým neboli v polke cesty na metlobalové ihrisko.

"Je mi tak trápne," zastonala Ginny. "Blaise prisahal, že podplatil tých malých hadov, aby vypadli. Nenapadlo ma, že s Malfoyom prídete."

"Áno, nuž, klubovňa bola opustená," odvetila Hermiona, trochu stratená v tom čo iné povedať.

"Teraz si musíš myslieť, aká som skazená."

"Samozrejme, že nie. So Zabinim spolu chodíte a do júna sa aj vezmete, pokiaľ tú kliatbu nezlomíme. Je prirodzené, že chcete skontrolovať, či ste kompatibilní. Len si prajem, aby som to nevidela. Ale predsa jedna otázka - prečo slizolinská spálňa?"

Ginnina tvár splynula s jej vlasmi. "Niekomu toto povedz a osobne ťa zabijem len za použitia netopierieho zaklínadla. Nie, beriem to späť, niekomu to povedz a ja každému poviem o tom, že si bola v šiestom ročníku zbláznená do Malfoya, vrátane Malfoya samotného.“

Nadýchla sa.

„Bola to jedna z mojich fantázii, keď som chodila na Rokfort. Všimla som si Blaisa ešte než som začala chodiť s Harrym, na Slugovom klube, a považovala som ho fešáka."

Hermiona na priateľku zazrela. "Ja som bola krátko, nerozumne pobláznená do Malfoya, čo bolo vyprovokované mojím zármutkom nad tvojím bratom a Lavender. Ja som si nevymýšľala fantázie o tom, že s ním sexujem v slizolinskej spálni na rozdiel od niekoho iného, koho by som mohla menovať."

"A to, samozrejme, vysvetľuje, prečo ste šli do jeho starej izby v opustenom slizolinskom podzemí. Si si istá, že ste sa nechystali zistiť, ako ste vy dvaja kompatibilní? A okrem toho, nepovedala si, že si mala hanbaté predstavy o tebe, Malfoyovi a knižnici?"

"Myslím, že mám radšej, keď sa cítiš príliš trápne, ako keď rozprávaš. A ako som už povedala aj jemu, z predstavy na to ma napína."

Ginny sa na usmiala ako slniečko. "Takže ste sa o tom s Malfoyom bavili, há? Ten sexy blondiak ťa rozpaľuje a vyvádza z rovnováhy?"

Teraz bola Hermiona na rade, aby sa začervenala. "Prestaň! Samozrejme, že nie. Ja s ním len sotva dokážem vydržať byť v jednej miestnosti."

"Len si to navrávaj, Mačička. Stavím sa, že na neho skočíš, než rok skončí."

"Zabini má na teba nechutný vplyv a ty si skazená."

Blaise štuchol Draca do boku. "O čom sa bavia?" spýtal sa, keď ukázal na Hermionu, ktorá sa tvárila naštvane.

"Tvoja malá ryšavka ju pravdepodobne informuje o všetkých nechutných detailov vašej nedávnej aktivity."

"Nevyzeral si, že ju považuješ za tak nechutnú, keď si pokukával po Ginny," riekol Blaise.

Draco na neho nadvihol obočie. "Neokukával som tvoju frajerku a ty to vieš. Weslíčka ma nikdy nezaujímala."

"Len preto, že si mal oči vždy len pre strapatú brunetku."

Pokrčil plecami. Keď sa s ním už Hermiona rozprávala, nemusel sa viac namáhať, aby popieral fakt, že sa mu páčila.

"Ohó! Žiadne popretie! Konečne si si to priznal?"

"Aký to má zmysel? Viem, že to všetci viete a jediný človek, čo to nevie, je Grangerová a tak to aj ostane."

"Čo ťa k tomu vedie?" spýtal sa Blaise.

"Povedala McGonagallovej, že ak tú kliatbu nezlomí, tak si ma pravdepodobne vezme. Myslel som si, že určite nechá Rokfort zatvoriť. To by som urobil ja na jej mieste."

Jeho priateľ pri tomto zapískal. "No páni, tak na ňu je to veľké priznanie. A keby si ty bol ňou, už by si mal pravdepodobne slizolinský vraždiaci záchvat. Grangerová je oveľa súcitnejšia. Mohla nás nenávidieť a pokúsila sa nás veľakrát dostať do väzenia, ale aspoň sa nás nepokúsila zavraždiť."

Draco uznal pravdu prikývnutím hlavou.

To už sa dostali k metlobalovému ihrisku a Ginny zavolala na Rona s Harrym, aby sa vrátili na zem. Už dvadsať minút meškali na stretnutie s Billom v Kančej hlave.