Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola 3.časť

Je utorok, dva týždne po tom, čo sa Hermiona s Dracom nasťahovali do vily, keď Astória Malfoy-Greengrassová vkročí do kníhkupectva. Je celá pompézna a elegantná, na desaťcentimetrových podpätkoch, drahé šaty a dokonalé vlasy. Kráča, ako keby jej toto miesto patrilo, prechádza prstom po povrchu políc - asi očakáva, že ich nájde pokryté prachom, ale netuší, že Hermiona je absolútne posadnutá čistotou.

Hermiona ju sleduje, keď pohľadom premeriava uličky, prezerá si obchod ako sup.

"Môžem ti s niečím pomôcť?" zdvorilo sa spýta.

"Mne? Nie, len sa pozerám."

Majiteľka obchodu stále sleduje tú druhú ženu, ani na sekundu neverí jej úmyslom.

"Je to tu chutnučké. Veľmi... útulné," vraví tá šarmantná čarodejnica.

"Ďakujem ti."

"Stavím sa, že sa to Dracovi páči."

Hermiona stuhne. "Áno, myslím, že áno."

Astória sa pousmeje, keď sa otočí k brunete a priblíži sa k nej, jediné, čo jej stojí v ceste, je stôl.

"Dobre, počúvaj, Hermiona - môžem ti hovoriť Hermiona?"

"Á-áno," kokce Hermiona, v duchu si nadáva, že znie tak... nervózne.

"Neprišla som sem kvôli knihe, hoci ich máš viac, než som si myslela, že máš. Vlastne som tu, aby som ťa varovala pred mojím manželom - prepáč, mojím exmanželom."

Hermiona sa so stisnutými perami pousmeje; hlas tej ženy je príliš zákerný a výraz v jej tmavomodrých očiach je príliš škodoradostný, aby sa dal považovať za láskavý. "Aby si ma varovala...?"

Druhá žena prikývne. "Draco dokáže byť... manipulatívny, keď chce byť. Zákerný. Pomstychtivý. Bezcitný. Keď niečo chce, dostane to. Vezmi si seba, napríklad. Uvidel ťa, chcel ťa, dostal ťa. A teraz má na ceste úplne nové dieťa a pred sebou úplne nový život. Všetko znie perfektne, správne?"

Hermiona prikývne, neverí si, aby prehovorila a bola láskavá.

Astóriine pery sa stočia do zlého druhu úsmevu.

"Chyba. Pochop, o pár rokov - možno dokonca mesiacov - tá novosť vyprchá a on sa bude nudiť. A potom začne hľadať niečo väčšie a lepšie a žiarivejšie než si ty a život, ktorý mu ponúkaš. Jednoducho je takýto."

Hermiona roztržito pokrúti hlavou. "Pozri, Astória, oceňujem tvoju starosť o môj vzťah, skutočne oceňujem," odpovedá tak zdvorilo, ako je možné. "Ale zabúdaš, že Draca poznám od jedenástich. Viem presne, akého správania je schopný a vďaka tomu presne viem, že sa zmenil. A pokiaľ ide o vyprchanie novosti, nie som si tak istá, dvakrát som mu umožnila vycúvať. Povedala som mu, aby zostal s tebou, aby bol s tebou. V zásade som mu povedala, že s ním nechcem mať nič spoločného a jednako si vybral mňa. Myslím, že to znamená o trošku viac než len novosť."

Celé dve minúty Astória vyzerá, ako keby sa chystala vybuchnúť - alebo zrútiť sa. Ale potom sa rovnako rýchlo vzchopí a nasadí na tvár úsmev.

"V poriadku, ale potom nehovor, že som ťa nevarovala. Pekný deň želám, Hermiona."

Ako na zavolanie, spomínaný muž vojde do obchodu, jeho úsmev vybledne, keď sa ocitne zoči-voči svojej bývalej manželky.

"Čo tu robíš?"

"Hľadala som jeden román, ale Hermiona ho nemá na sklade. Správne?" nevinne odpovedá Astória.

"Áno, absolútne. Objednám ho."

"Ďakujem ti, to je od teba hrozne láskavé. Tak či tak, mám nejaké povinnosti. Dávajte si na seba pozor."

"Ehm... počkať... Vyzdvihnem Scorpiusa od Tylera Zabiniho na metlobalový zápas. Je v pohode, ak u nás prespí?" spýta sa nádejne Draco.

"Iste." Je to, ako keby Astória nedokázala opustiť obchod dosť rýchlo, prakticky sa vrhla von z budovy.

Draco sa otočí k Hermione. "Ani na minútu som tej historke neuveril. Čo chcela?" zvedavo sa spýta.

"Nič, len sa porozprávať," odpovedá uvoľnene, odmávne to.

"Čo povedala?"

"Nič dôležité," trvá na svojom, odvráti sa od neho.

"Grangerová..." nalieha.

"Ja len..." odmlčí sa, hlasne si vzdychne. "Povedala, že o pár rokov, keď táto novosť vyprchá, ma opustíš rovnako, ako si opustil ju."

"To nie je pravda, vieš to, správne?" pýta sa vážne, hladí ju po ramenách.

"Samozrejme, že viem," usmeje sa.

"Dobre. Tak ktorým smerom šla? Musím sa s ňou porozprávať..."

"Draco, nie! Nemôže zistiť, že som ti to povedala."

"Prečo nie?"

"Pretože... pochop, je to ohrdnutá žena," vysvetľuje. "Obviňuje mňa -  tak oprávnene -  za to, že jej manželstvo zlyhalo. Obviňuje mňa za to, že si ju opustil. Je len... zúfalá. To jej nemôžeš klásť za vinu."

"Jednako, nemá žiadne právo..."

"Pozri, som v pohode, dobre. Dokonale v pohode. Ja poznám pravdu, ty poznáš pravdu a to je jediné, na čom záleží."

Vzdychne si. "Dobre."

Usmeje, nadvihne sa, aby ho pobozkala na líce.

"Umieram od hladu. Tak čo ten obed, čo si mi chcel kúpiť..."

"Ach, samozrejme. Nechceš ma vidieť, pretože som tvoj frajer. Nie, ty ma chceš vidieť, aby som ťa nakŕmil," doberá si ju, predstiera zranené city.

Zachichoce sa, keď si ju stále nemilosrdne doberá, keď ju vytiahne z obchodu na ich obedové rande.

X