Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19

Hermiona sa prebudila na príjemné slnečné svetlo, ktoré sa dnu lialo cez okno. Musela zabudnúť zatiahnuť závesy, než šla včera večer do postele a teraz ju oslepovalo žiarivé, zimné slnko. Pootvorila oči a zmätene sa posadila. Toto nebola jej spálňa.

Niekto si odkašľal a Hermiona sklopila pohľad do očí malej domovej škriatky.

"Slečna Hermiona, pán Draco povedal Coco, aby vám dala toto. Coco ich pre vás oprala a sú pekné a čisté." Škriatka ukázala na jej oblečenie, ktoré ležalo úhľadne poskladané na stoličke.

Nakrátko zatvorila oči, keď sa jej vrátili udalosti včerajšieho večera, ale vzchopila sa, pretože sa nechcela pred škriatkou zosypať. Tá to bola povinná hlásiť Malfoyovi.

"Veľmi pekne ti ďakujem, Coco," bolo jediné, čo povedala.

Škriatka sa na ňu rozžiarila ako slniečko, uklonila sa, než si olizla kostnaté prsty a odmiestnila sa z izby.

Hermiona zastonala, hodila sa na posteľ a zakryla si tvár vankúšom. Čo si to myslela? To bol ten problém; nemyslela a bola totálne opitá. Ďakovala šťastným hviezdam, že aspoň Malfoy mal nejakú morálku a v skutočnosti s ňou nespal. Nie, ubozkával ju síce do bezvedomia, ale potom ju uložil v hosťovskej izbe.

A teraz sa cítila ponížená. Pravda bola, že by sa na neho nikdy nevrhla, keby nebola opitá, ale urobila to a musela sa spoliehať na neho, že bude gentlemanom a odmietne ju.

Toto je dôvod, prečo nechcela piť. Naposledy, keď sa takto dorazila, dovolila Patilovým dievčatám, aby ju vyprovokovali a vlámala sa na oddelenie záhad. Samozrejme, chytila ju skôr, než sa dostala čo i len do blízkosti toho oddelenia. Nebol treba super strážcu, aby počul a vystopoval opitú ženu, ktorá sa hlasno potkýnala na vysokých podpätkoch. Mala šťastie, že neprišla o prácu. Mala podozrenie, že to Hestia prijala zhovievavo len kvôli jej povesti vojnovej hrdinky.

Keby Hermiona tušila, ako sa pohybovať po Malfoy manor a mala svoj prútik, určite by sa vykradla bez toho, aby Malfoya videla. Nanešťastie ho bude musieť vysliediť, aby ho znovu získala, pretože jej ho musel vziať, keď ho nedokázala udržať. A to mala byť najbystrejšia čarodejnica ich veku. Občas vážne život nebol fér.

Jej rozjímanie prerušilo zaklopanie na dvere.

"Hermiona, si tam?" ozval sa Malfoyov hlas z druhej strany dverí.

Nakrátko zvažovala, že ho bude ignorovať a predstierať, že znova zaspala alebo že utiekla oknom. To posledné každú sekundu vyzeralo príťažlivejšie. Nemala svoj prútik. Mohla si kúpiť od Ollivanderovcov ďalší. Ale čo keď jej nebude tak vyhovovať? Potom si uvedomila, že Malfoy je jedným z najotravnejších a najvytrvalejších ľudí na planéte. Ak ho nebude konfrontovať teraz, nakoniec ju vystopuje do jej pracovne a publikum  vážne nepotrebovala. Aj bez neho si pripadala úboho.

Vymotala sa z prikrývok a perín a prešla naboso k dverám, pootvorila ich a vykukla von.

"Ahoj, Malfoy," pokúsila sa o žoviálnosť, ale vyšlo to ako vydesený šepot. Sprostý hlas, ktorý nepočúva, čo jej mozog prikazuje!

Chvíľu jej hľadel do tváre, než niečo povedal. "Matka chce, aby si vedela, že obed sa bude podávať o pol hodinu."

Hermiona úplne zabudla, že Malfoy býva s matkou a nevlastným otcom. Ďalší ľudia, čo budú svedkami jej hanby. Čo za dospelého muža stále býva s matkou? pomyslela si posmešne. Premýšľala, či povedal niečo o tom, čo sa stalo včera v noci. Nemohla zniesť predstavu, že sa Snape dozvie, že sa vrhla na Malfoya a bola odmietnutá.

"Ehm... Myslím... Chcem povedať, mala by som ísť domov," zaváhala.

"Zostaň na obed. Matka bude naštvaná, ak zdrhneš."

"Vážne si nemyslím, že je to dobrý nápad."

"Hermiona," riekol, frustrácia lemovala jeho hlas, "pre jediný raz vo svojom živote nerozoberaj všetko. Nebuď tvrdohlavá a skrátka zostaň na obed. Ver mi, vyvolá to viac otázok, ak len tak utečieš."

Divoko sa začervenala a hľadela všademožne, len nie na blondiaka, ktorý sa opieral o rám dverí. Prikývla.

"Dobre, Malfoy, zostanem."

"Myslel som si, že už mi hovoríš Draco."

Prebrala sa zo svojho vydeseného stavu, aby ho prebodla pohľadom. Toto bolo pre neho typické - ten blb - pripomenúť jej včerajšok miesto toho, aby jednoducho predstieral, že sa nestal. Uškrnul sa na ňu, než sa otočil preč.

"Vydrž, Malfoy. Kde sa obeduje a ako sa tam dostanem?" spýtala sa, keď vyšla z izby, aby na neho zavolala.

"Vrátim sa po teba. Mimochodom, to oblečenie vyzerá na tebe lepšie ako na mne, Mačička," vyhlásil, než sa pohol po chodbe.

Hermiona sa rýchlo vrátila do izby a zatreskla za sebou dvere, ignorovala smiech, ktorý cez ne aj tak počula. Pozrela sa na tie kraťasy a tričko, čo jej dal na spanie; až teraz si uvedomila, že zrejme pochádzali z čas, keď hral za slizolinský metlobalový tím, ktorého emblém mala na hrudi. Tréningová súprava bola z jeho štíhlejších čias a sťahovala ju na všetkých tých nesprávnych miestach - teda, správnych, pokiaľ by sa v skutočnosti pokúšala niekoho ohromiť. Zavrčala, keď sa vydala do kúpeľne. Výbuch hnevu bol menej pôsobivý, keď tam nebol nikto, aby ho videl.

Presne o pol hodinu neskôr Malfoy zaklopal na jej dvere. Typicky to bolo vtedy, keď preklínala svoje sprosté vlasy. Odmietali robiť čokoľvek iné, než sa jej samopašne krútiť okolo hlavy v smiešne huňatom tvare. A navyše ju začínala bolieť hlava a mala príšernú náladu. Zakliala, keď vzdala, že svoje vzdorné vlasy skrotí a dopochodovala k dverám.

"Máš môj prútik?" spýtala sa mrzuto, keď pánovito vystrela ruku.

"Tu máš, Mačička," odpovedal, keď jej ho vložil do dlane.

Keď zacítila dôverne známe pulzovanie mágie okolo prútika vo svojej ruke, vydýchla o trochu uvoľnenejšie. Nikdy sa bez neho necítila v pohode. Obviňovala z toho dôsledky z vojny.

Malfoy zrejme pochopil, že sa s ním nebude vykecávať, keď kráčali dole schodmi, ale v polovici schodiska ho schmatla za ruku, aby ho zastavila.

"Vie tvoja matka o minulej noci?" spýtala sa.

"Očividne, Hermiona, inak by si myslela, že si naozaj čudná, keď sa tu tak skoro ráno zastavíš, aby si si trochu pospala," sucho odpovedal Malfoy.

Mávla netrpezlivo voľnou rukou. "Nie prečo som tu, ale vieš to o... tej... veci, čo sa stala," koktala.

"Ach áno, ja hovorím svojej matke o všetkých dievčatách, ktoré bozkávam," vyhlásil sarkasticky, než pretočil očami. "Nebuď blbá, Grangerová. Len som povedal, že si sa trošku príliš opila a nedokázala si sa dostať domov."

"Vďaka, a vážne ma celá táto vec mrzí."

"Myslel som vážne, čo som predtým povedal; nesnaž sa robiť to, čo robíš normálne. Nemusíš z toho robiť veľkú vec."

Prikývla, ale nedokázala sa mu pozrieť do tváre. Malfoyovi sa to ľahko hovorilo, on sa na ňu nevrhol. Nebol tým, kto sa totálne ponížil.

Pokračovali v ceste do jedálne a ona si nervózne urovnala vlasy, než vošla dnu. Niežeby to niečo zmenilo na tom kučeravom zmätku, ale dúfala, že to aspoň trošku pomohlo. Ignorovala pobavený pohľad, ktorý Malfoy vrhol jej smerom. Jej trápenie by nepochopil; mal dokonalé vlasy a to bolo takým plytvaním na chalana. Čo by dala za to, aby mala také vlasy. Jemu stačilo, aby ich strihal a česal.

"Ona nehryzie," poznamenal.

"Nie, ale Snape by mohol."

Nad tým sa Malfoy ostro zasmial. "To je pravda. Aspoň že nie si Potter. Stále ho neznáša."

"Draco, drahý, to si ty?" zavolala matka.

"Áno, matka. Už ideme."

Hermiona sa poriadne hanbila. Nikdy nemusela skončiť v priateľovom dome kvôli tomu, že bola príliš opitá, aby sa dostala domov. A Malfoy nebol celkom presne priateľom. Bolo to všetko veľmi trápne a to aj bez tej bozkávacej časti v tomto zmätku. Vrhla krátky pohľad na stôl a zbadala, že sa Narcissa na ňu povzbudzujúco usmieva.

"Dobrý deň, pani Snapová. Prepáčte mi to obťažovanie," zdvorilo pozdravila.

"Nezmysel, drahá. To nie je žiadne obťažovanie. Ako vidíš, máme veľa miesta. Prosím, posaď sa a daj si čaj."

Hermiona vkĺzla na najbližšie sedadlo a chcela si odpiť čaj, ktorý jej Narcissa podala, keď sa pred jej nosom ocitla fľaštička s elixírom.

"Napadlo mi, že slečna Grangerová bude možno chcieť najprv toto," povedal Snape svojej žene.

Hermiona v šoku vzhliadla od fľaštičky vyprošťováka do bledej tváre jej bývalého profesora. Spravil práve Severus Snape pre ňu niečo milé?

"Môžete to vypiť, slečna Grangerová. Neotrávil som to."

Hermiona sa začervenala. Snape večne dokázal, aby sa cítila ako dvanásťročné dievča znova na Rokforte a dychtivá potešiť učiteľa.

"Samozrejme, že nie, profesor. Ďakujem vám veľmi pekne," odvetila a vypila ten elixír.

Hlava sa jej okamžite vyjasnila. Tá skôr neurčitá chuť v ústach ustúpila a žalúdok sa jej uvoľnil. Bolo to takmer, ako keby dostala nové telo a všetko jej pripadalo jasné a nové.

"Nanešťastie, ešte nevynašli elixír, čo by dokázal vyriešiť to vtáčie hniezdo, čo máte na hlave," zatiahol Snape, okamžite zničil ten vďačný pocit, ktorý voči nemu Hermiona zažívala. Niežeby on mal tie najkrajšie vlasy na svete.

"Severus!" okríkla ho Narcissa.

Malfoy si odfrkol a Hermiona na neho škaredo zazrela. Narcissa rýchlo preniesla rozhovor k menej náročným témam a Hermiona vďačne zjedla obed, keď chcela, aby táto skúška skončila čo najskôr a ona mohla zaliezť do svojho bytu a ukryť sa tam.

Keď dojedli, Malfoy s matkou odprevadili Hermionu do salónu, kde mali situované letaxové spojenie.

"Ešte raz vám ďakujem, že ste mi dovolili zostať," povedala Hermiona Narcisse.

"Bez problémov. Prosím, príď sem častejšie. Radšej z iných dôvodov, než že sa príliš opiješ, aby si sa dostala domov."

Hermiona sa striasla. "Už v živote nebudem znova piť," vyhlásila.

Malfoy sa zachichotal.  "Počkaj, až kým nebudeš mať ďalšiu slizolinskú pomstu. Hukla si to do seba, ako keby to bol tekvicový džús."

"Určite sa budem vyhýbať všetkému, čo súvisí so Slizolinom."

"Dúfam, že to nemyslíš vážne, Hermiona drahá. Ja by som ťa rada znova videla," povedala Narcissa.

Hermiona sa začervenala. Nechcela znieť hrubo a mala na mysli len Malfoya, nie jeho matku. Malfoy sa na ňu vševediacky uškrnul.

"Dúfam, že som vás nezobudila alebo vám nezničila romantický večer."

Narcissa sa spýtavo pozrela na syna. "Vôbec nič sme nepočuli." Potom sledovala, ako si Hermiona nabrala za plnú hrsť letaxu, ešte raz jej poďakovala za pohostinnosť a zmizla v zelených plameňoch. Len čo mladá dáma bola preč, otočila sa na svojho syna.

"Čo za romantický večer, Draco?" spýtala sa.

"Musel som si vymyslieť malinkatú lož, aby som presvedčil Hermionu, aby som mnou zostala včera večer v krčme."

Narcissa si založila ruky a tvárila sa neuveriteľne neohromene.

"Čože?! Prelomila tú kliatbu a chcela odísť rovnako skoro ako všetci ostatní. Nebola by tam zostala so mnou dobrovoľne," vysvetľoval.

"Ty si ju opil zámerne?"

"Nie! Chcel som, aby si trošku vypila, takže by sa uvoľnila, ale nie aby sa opila tak, že sa nemohla dostať domov."

"Radšej by si mal vravieť pravdu, Draco Malfoy," hrozila Narcissa.

"Hovorím. Taký podliak nie som."

"Doobeda vyzerala veľmi v rozpakoch. Viac než by si čakal od niekoho, kto tu len prespal, lebo sa nemohol dostať domov."

Draco zahrešil a Narcissa sa v duchu usmiala. Vždy vedela, kedy klame a rýchlo mu to zatrhla. Po vojne, po smrti jeho otca spravila svojím životným poslaním to, že popracuje na jeho spôsoboch. Uvedomila si, aký rozmaznaný a protivný sa jej syn stal a chcela to zmeniť.

"Možno ma pobozkala," neochotne priznal.

"Ty si to úbohé dievča využil?"

"Nie!" vykríkol. "U Merlinovej brady, matka, za akého muža ma máš? Bola opitá!"

Narcissa sa obmäkčila a na syna sa usmiala. "Samozrejme, že si nevyužil, drahý," poťapkala ho po líci.

Nechala tam svojho syna stáť a vrátila sa do jedálne, kde si Severus popíjal uvoľnene čaj a čítal. Pošúchala si ruky radosťou, keď vošla dnu a on so záujmom jej neobvyklé gesto sledoval.

"Čo ťa tak potešilo?" spýtal sa.

"Oooh... Musím poslať sovu Rachel Grangerovej," šťastne hrkútala. "Títo dvaja nakoniec skončia spolu, zapíš si moje slová."

Severus sa vrátil k svoje knihe o elixíroch, vôbec ho to neohromilo. "Na to nevidím žiaden dôkaz. To dievča sa na Draca sotva pozrelo"

"Pretože ho včera v noci pobozkala."

"Nedokážem pochopiť, prečo je to také dôležité. Bola opitá. Ľudia robia hlúpe veci, keď sú opití."

Odmávala jeho námietky, ako keby zahnala otravnú muchu. "Ty si chlap. Nerozumieš tomu. Ak niečo viem o Hermione Grangerovej, je to fakt, že sa na žiadneho muža nehádže, či je príliš opitá alebo nie. Očividne, potešilo ma, že ju Draco nevyužil, ale je to trošku škoda, pretože teraz sa cíti príšerne trápne a to ich trochu zabrzdí. Stavím sa, že si pripadá nešikovná a napriek všetkému, trochu odmietnutá."

"Mal by som dúfať, že ju nevyužíva," vravel Severus, vyrušený od svojej knihy predstavou, že by jeho nevlastný syn urobil niečo tak hanebné.

Vzdychla si. "Nie, bolo to správne, ale bude sa musieť viacej snažiť, aby ho ochotne znova videla. Bola vydesená. Budem musieť dať Rachel vedieť."

"Rob si, čo musíš, ale prosím vynechaj ma zo svojich plánov. Nechcem mať nič spoločné s tou strapatou vševedkou alebo s pokašľaným milostným životom tvojho syna, keď už ide o to."

Narcissa sa naježila. "Draco nemá pokašľaný milostný život."

Severus sa na ňu skepticky pozrel. "Od Rokfortu sa mu Grangerová páči. Nebolo to náročné spoznať. Myslím, že v istom čase na to prišli aj jeho najlepší priatelia. Bola to len jeho príšerná pýcha a hlúpe názory na čistotu krvi, ktoré mu bránili, aby s tým niečo urobil. Potom bojoval na opačnej strane vojny, vyslúžil si jej nenávisť viac než kedy predtým. A teraz, keď ho pobozká, on ju odmietne, pretože je príliš opitá, kvôli čomu sa ona cíti ponížene. Ak toto nie je pokašľané, tak potom to neviem popísať."

Odula pery a vzdychla si. Nenávidela, keď mal jej manžel pravdu. Toto bude náročnejšie než predpokladala. Ale aspoň Rachel bude vedieť, ako priviesť Hermionu k rozumu.

Draco samotný sa vliekol späť hore schodmi, netušil nič o plánoch svojej matky na to, že ho urobí šťastným. Zvalil sa na posteľ a pokúsil sa dostať scény z minulej noci zo svojej hlavy. Začínal zvažovať, že presťahuje spálne. Hermiona odohrala jednu z jeho najväčších fantázii, ale to spravila len preto, že bola opitá. Nebol dosť blbý, aby si myslel, že ešte niekedy za ním príde, ak vo svojej krvi nebude mať obrovské množstvo alkoholu.

A teraz zostal sám zo svojimi spomienkami na tej najvášnivejší bozk v celom svojom živote a udial sa v jeho spálni. Tie spomienky ho budú prenasledovať.

Draco si uvedomil, že nemôže ďalej Hermionu bozkávať. Bude to musieť zastaviť poriadne skoro, pretože jej ruky boli takmer všade a nútili ho zabudnúť na všetky dôvody, prečo by nemal v tomto pokračovať. Odtiahol sa a trošku ju odtlačil späť.

"Čo sa deje, Draco?" spýtala sa chrapľavo.

"Musíme prestať."

"Prečo?" spýtala sa, prešla rukami po jeho hrudi a pobozkala ho na hrdlo.

"Pretože si vážne opitá, Hermiona."

"No a? Páči sa mi, čo robíme. Tebe nie?"

Zmocnil sa jej rúk, ktoré robili príliš veľa, aby podkopali zvyšky sebaovládania, ktoré mu ešte v tejto chvíli zostalo. "Príliš, ale zajtra ráno to budeš ľutovať."

Odula sa ako malé dieťa, ktorému nedovolíte sladkosti.

"Nie, nebudem," mračila sa, snažila sa vytiahnuť ruky z jeho zovretia.

"Hermiona, povedal som nie! Toto nie je dobrý nápad."

Vzhliadla na neho s ublížením vyžarujúcim z jej očí. Ukročila od neho a pozrela sa na zem. "Myslím, že nechceš, aby sa ťa dotýkala humusáčka. Mohol by si odo mňa niečo chytiť."

Draco zastonal. Len Hermiona dokáže vo svojej hlave všetko prekrútiť a spôsobiť, že keď robí čestnú vec, tak pri tom bude vyzerať ako hrubián.

"Práve som sa s tebou bozkával, takže to nedáva žiaden zmysel," vravel v snahe zachrániť situáciu.

"Áno, ale nechceš pokračovať."

"Len preto, že si toho príliš veľa vypila," frustrovane vravel.

Nikdy sa nesnažte dohovoriť opitému človeku. Práve si uvedomil, aké je to pravdivé. Bolo to nemožné, hlavne keď tým opilcom bola tvrdohlavá, strapatá, nádherná čarodejnica odhodlaná, aby bolo po jej. Bola tiež dosť nerozumná, aby našla urážku vo všetkom, čo povedal.

Hermiona sa odvrátila a on začul niečo, čo podozrivo znelo ako potlačené vzlyknutie. Ach nie! Nebude plakať. Nemyslel si, že niekedy videl Hermionu plakať, ani vtedy nie, keď bol k nej najhnusnejší.

"Prosím, neplač," povedal.

"Ja neplačem," odpovedala, jej tlmený hlas zdôrazňoval, čo za lož to bola. "To len... Prečo ma nikto nechce?"

Teraz sa Draco cítil ešte horšie. Mal ju nechať odísť z tej krčmy o jedenástej. Objal ju okolo pliec.

"Hermiona, si nádherná a ja by som ťa rád ďalej bozkával, ale zajtra ma budeš nenávidieť, ak v tomto budeme pokračovať."

Potiahla nosom a schovala si tvár v jeho košeli. Draco ju pohladil po vlasoch a nechal ju vyplakať sa. Aspoň nebola násilná, keď sa opila. Asi by ho inak zabila.

Z jeho myšlienok ho vyrušila Coco. "Pán Draco, slečna Hermiona toto zabudla v hosťovskej. Chcete, aby ich Coco oprala, než ich dá do skrine?"

Škriatka držala oblečenie, ktoré Draco požičal Hermione na spanie. "Nie, nerob si starosti, len to nechaj tu," povedal.

Počkal, až kým škriatka neodíde, než zdvihol tričko a nadýchol sa Hermioninej vône. Potom sa uškrnul nad svojimi činmi - vážne prichádzal o rozum. Bolo dobré, že bol v súkromí svojej spálne, pretože keby ho niekto videl, musel by sa smiať nad tým, aký bol úbožiak. Namiesto snenia nad tou neznesiteľnou ženskou, mal by radšej tráviť čas nad tým, ako vyriešiť, aby prekonala svoje rozpaky a chcela na neho skočiť znova, tentoraz triezva.

Vedel presne, koho musí ísť navštíviť.

****

Hermiona šťastná unikla miestu zločinu. Práve teraz by dobrovoľne nechcela Draca Malfoya znova vidieť.

"Tu si! Kde si krucinál bola?" zreval na ňu Ron, keď vykročila z kozuba.

Vzhliadla a zbadala pred sebou stáť Harryho s Ronom. Harryho vlasy boli ešte bláznivejšie než obvykle, ako keby si ich neustále prehrabával rukami.

"Čože? Dohodli sme sa, že sa dnes stretneme?" spýtala sa.

"Nie. Hannah prišla skontrolovať, či si sa dostala bezpečne domov a nebola si tu, tak nám to prišla povedať. Niekoľko hodín už na teba čakáme. Chcel som nahlásiť, že si nezvestná," vravel Harry.

"Nepovedala vám Hannah, že som s Malfoyom?" spýtala sa, každou minútou zmätenejšia. Vážne práve teraz takúto drámu nepotrebovala.

"Áno, ale zjavne sa toho obávala," vysvetlil Harry.

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa nezasmiala. "Zadrž, vy ste tí, čo sa roky kamarátia s Malfoyom, ale nedôverujete mu, že ma dostane domov?"

Harry s Ronom sa zatvárili trochu hanblivo.

"Nuž, keď to povieš takto..." začal Harry.

"Ale nedostal ťa domov. Kde si bola?" spýtal sa Ron.

"Bola som príliš opitá, aby som sa dostala domov a Malfoy nevedel, kde bývam, takže ma vzal na Malfoy manor a tam som prespala."

A potom totálne znepokojila svojich priateľov, keď prepukla v plač.

"Čo ti urobil, Hermiona?" zúfalo sa spýtal Ron. "Pri Godrikovi, ak sa ťa nevhodne dotkol, zaživa ho zoderiem z kože."

Harry sa tváril rovnako vražedne. Prestala vzlykať dosť dlho na to, aby ich vyviedla z omylu, že Malfoy spravil niečo nesprávne, skôr než tam pôjde a všetko skomplikujú.

"Nie, tak to nie je. Ja som tá, kto na neho skočil a on... on ma odmietol."

Harry s Ronom ju medvedíkovo objali a zmačkli medzi sebou na gauči.

"Pššt, neplač," vravel Harry.

"Pripadám si tak hlúpo," vzlykala.

"Nechcela si sa s ním vyspať, Hermiona, že nie?" trochu neisto sa spýtal Ron.

"Chcela včera v noci, ale žobronila som, aby to urobil a on to nechcel."

"Ale to je potom dobré, nie?" znova sa spýtal Ron, totálne bezradný.

"Áno, ale necítim sa o to menej odmietnutá a ponížená," zavyla.

Harry s Ronom len hladili Hermionu po chrbte a nechali ju vyplakať sa. Uľavilo sa im, že Draco mal nejakú morálku a nevyužil ich priateľku. Ale tiež si boli vedomí jej krehkého sebavedomia, keď prišlo na chalanov. Malfoy spravil veľa, aby sa prejavilo, keď boli na Rokforte a zjavne nevdojak znova spôsobil, že sa cítila škaredá a úplne nemilovaniahodná.

****

Draco vrazil do Blaisovej spálne, prebudil dvoch obyvateľov jeho postele.

"Ešte spíš?" neveriacky sa spýtal. "Už budú dve poobede."

Blaise nadvihol hlavu. "Čo tu robíš, Draco? Nemôžeš len tak vraziť do mojej izby."

"Áno, môžem. Teraz vypadni, potrebujem sa porozprávať s Weslíčkou."

"Daj sa vypchať, Draco," mrzuto odsekol jeho priateľ.

"Mám narátať do troch a potom z vás strhnúť tie prikrývky?"

Ginny si pretrela ospalo oči.

"Blaise, len urob čo chce, inak nikdy neodíde a šálka kávy by bola úžasná. Malfoy, daj mi minútku, nech sa oblečiem."

Blaise zazrel na nehanebného priateľa, ale dokázal spoznať prehratú bitku. S frflaním vyliezol z postele, natiahol si teplákové spodky a schmatol blondiaka, aby ho dostal izby a jeho priateľka sa mohla slušne obliecť.

"Nie som si istý, prečo ťa jednoducho nevykopnem a nezmením ochrany," zavrčal na svojho priateľa - možno čoskoro expriateľa.

"Pretože ich prelomím a kým to spravím, budem naštvaný," odpovedal Draco. "Teraz choď urobiť kávu. Bielu, bez cukru, pre prípad, keď si nepamätáš."

Blaise zamrmlal niečo o Dracovi obliatom kávou miesto jej vypitia, ale on si nerobil starosti. Blaise ho mal príliš rád, aby to urobil. Pritlmený výkrik zo spálne mu povedal, že Ginny je oblečená a čaká. Otvoril dvere a vošiel dnu.

"Toto by malo stáť za to, Malfoy," zavrčala na neho.

"Stojí. Potrebujem tvoju pomoc."

Ginny si odfrkla. "Nejdeš na to správnym spôsobom."

"Týka sa Hermiony." Ryšavka nastražila uši. "Ale než ti niečo poviem, musíš prisahať, že nikomu tento rozhovor nespomenieš. Ani Blaisovi."

Pretočila očami, ale súhlasila. Malfoy vykonal čarodejnícku prísahu, ktorá znamenala, že ak ju poruší, naskáču jej hnusné vredy. Namietala by, ale na jeho mieste by urobila to isté.

"Takže keď máme za sebou všetky potrebné uistenia, si pripravený pokračovať a povedať mi o čom toto všetko je?" spýtala sa.

Draco na to prešiel k tomu, aby informoval netrpezlivú červenovlásku. Musel prestať, keď im Blaise priniesol kávu. Tomu sa nepáčilo, keď ho hneď na to vykázali z izby.

"Takže ak som to správne pochopila. Hermiona sa na teba vrhla?" spýtala sa Ginny, keď konečne svoj príbeh dokončil. "Vedela som cez víkend na Rokforte, že si chcete s tebou stále užiť!"

"Nuž, dnes ráno si to zjavne nemy... vydrž, čo myslíš tým stále?" spýtal sa.

Ginny zakliala. Nemohla Dracovi povedať, že kedysi v šiestom ročníku o ňom Hermiona fantazírovala, že nie? Hermiona by dostala záchvat. Na druhej strane by mu to možno pomohlo získať si ju.

"Poviem ti niečo, čo mi Hermiona povedala v naprostej dôvernosti. Použi to proti nej a prisahám, že už nebudeš mať žiadne malé Malfoyčatá - vôbec nikdy."

Len prikývol.

"Dobre, po tom stretnutí v októbri na ministerstve, kde zo seba Hermiona urobila úplného blázna, povedala mi niečo, čo ešte nikomu predtým nepovedala. Totálne porušujem naše priateľstvo, keď ti to hovorím, takže nech to neoľutujem, Malfoy."

"Len pokračuj."

"Dobre, Hermiona bola do teba v šiestom ročníku zamilovaná."

Draco tam len sedel na kraji postele s otvorenými ústami asi minútu. Hermione sa niekedy skutočne páčil? Než šiel a zničil svoje šance tým, že sa pokúsil zabiť Dumbledora, skončil ako smrťožrút a vo všeobecnosti stále na strane Temného pána?

"Čože?" omráčaný sa spýtal.

Ginny neobviňovala blondiaka, že je zmätený. "Áno, bola to teba trošku pobláznená a mala poriadne nevhodné myšlienky."

Nad tým sa uškrnul. "Fantazírovala o mne, že? Ktoré dievča na Rokforte nie?"

Pretočila očami, než na samoľúbeho slizolinčana hodila vankúš. "Dospej, Malfoy. Nikto okrem Hermiony by ťa nemohol považovať za atraktívneho, keď si bol celý biely z toho, ako si trčal v Komnate najvyššej potreby."

Doberajúcu na ňu nakukol. "Takže hovoríš, že si o mne fantazírovala v inej dobe? Vie o tom Blaise?"

Neohromilo ju to.

"Malfoy, ty si už nakráčal do mojej školskej fantázie a vždy to bol Blaise, koho som si predstavovala."

Draco vybuchol smiechom. "Vážne? Ty si fantazírovala o tom, že si to rozdáš s Blaisom v slizolinskej spálni? Ty nezbednica jedna!"

"Áno, ale aspoň sa mi nesnívalo, že zvediem slizolinčana v knižnici," vypálila naspäť, než zalapala po dychu a zakryla si rukou ústa. Nechcela mu povedať až tak veľa.

"Grangerová ma chcela zviesť v rokfortskej knižnici, že? Prečo ma to neprekvapuje? Možno jej k tomu poskytnem príležitosť."

"Ak ti niekedy dovolí, aby si sa k nej priblížil."

Prebral sa a vzdychol si. Ginny mala postreh. "Možno v tom máš pravdu. Mala si ju predtým vidieť. Bola vydesené a bola by sa vykradla z Malfoy manor, kebyže pozná cestu."

"Samozrejme, že by sa. Ale nemôžeš jej to klásť za vinu. Práve zistila, že je stále do teba pobláznená po všetkých tých rokoch, čo si myslela, že si diabol."

"Čo mám robiť? Dobrovoľne mi nedovolí, aby som sa k nej na meter priblížil, ako ju poznám."

Ginny uznala, že má pravdu. Hermiona bola absurdne tvrdohlavá a toto ju hlúpo vydesí.

"Uvedomuješ si, že si jediný, kto za to môže?"

"Ja? Čo som urobil?" zmätene odpovedal.

"Ty si hlavný dôvod, prečo má také nízke sebavedomie. Celé tie roky, čo si sa jej posmieval kvôli tomu, ako vyzerá a prirovnával ju k trolovi, si vybrali svoju daň."

Zastonal. "Vedel som, že sa moja minulosť vráti a bude ma prenasledovať."

"Áno, našťastie pre teda, dá sa to napraviť. Bude rešpektovať fakt, že si včera večer prejavil trochu morálky a len jej musíš dať najavo, že je príťažlivá a ja poznám dokonalé miesto, kde to môžeš spraviť," riekla a oboznámila ho so svojím plánom.