Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 32

Rodina, česť... láska

Život je prúdomV ktorom púšťameLupienok za lupienkom srdca nášho kvietok;Koniec je v snení stratený Tam, kam nedovidíme plavenýLen jeho radostný, včasný sledujeme začiatok.

Draco prešiel rukami jej hustými, hnedými vlasmi. Kedysi tak dôkladne opletené okolo hlavy, jej teraz viseli rozpustené na pleciach. Spomenul si na okamih, keď cez Samhain sedeli pred ohňom v chalúpke Ruth Brenthurstovej, a ako si všimol svetlo plameňov prebleskovať na jej gaštanových vlasoch. Vyzeralo to ako keby jej horeli vlasy. Trochu sa striasol, pritiahol si ju bližšie a vytlačil ten pohľad zo svojej hlavy. Stihol som to včas, pomyslel si v duchu.

"Ako si vedel, kde ma nájsť? Ako si sa vrátil?" Hermiona prekypovala otázkami.

Draco pokrútil hlavou. "Neskôr všetko zodpoviem."

Hermiona prikývla a ukázala na lavičku, "dobre. Tam na stole je Reverzný Thyme Eliminus, ktorý som si odložila pre seba."

Draco pribehol k lavici a zdvihol kožený miešok s drahocenným elixírom. Vložil si ho do vrecka a vytiahol z neho malý kamienok a položil ho na zem.

"Čo je to?" spýtala sa zvedavo Hermiona.

"To je pravý Hlavný lovec čarodejníc," povedal Draco. "Cválal som sem, keď som ho na ceste stretol. Samozrejme, mohlo byť len jediné miesto, kam mal namierené, takže som ho prepadol a ukradol mu Kráľovský výnos."

"Ako si vedel, kto je?" okamžite sa spýtala Hermiona.

Draco zbledol. "Ja... keď som... keď si ma poslala späť do budúcnosti, prečítal som historické knihy, aby som zistil, čo sa ti stalo."

Hermiona sa zamračila. "Ale ty si ma prišiel zachrániť, Draco. Nič sa mi nestalo."

"Nie... chcem povedať... nuž, úprimne? Nezvládla si to, Hermiona. Chytili ťa, preskúšali a upálili ako čarodejnicu."

Hermiona v omámení pokrútila hlavou. "Tomu môžem ťažko uveriť."

"Mal som naozaj zlý pocit, že sa ti nepodarí vrátiť a Dumbledore mi pomohol zistiť, či si to zvládla alebo nie. Preto som vedel, že si zomrela a vrátil som sa po teba."

"Kedy som zomrela?" spýtala sa šeptom Hermiona.

"Zajtra," povedal zľahka Draco, zabaliac ju v svojom náručí a slabo ju objal. "Ale zajtrajšok sa nestane, pretože čoskoro odídeme."

"Tak ako si poznal identitu Hlavného lovca čarodejníc?"

"Zistil som, kto ten hlavný lovec čarodejníc je, pretože mi jeho meno povedali historické knihy," Draco prehltol, keď si uvedomil, že mu vyschlo v hrdle. "Bol to Malfoy, Hermiona. Moji predkovia spolupracovali s muklami pri obžalovaní muklorodených a nečistokrvných."

Hermiona sa v hrôze pozrela na Draca. "Ach, môj bože."

"Je to pravda. Volá sa Antoine Malefoy a je z Francúzska. Odsúdil by ťa na smrť."

"Tvoj prsteň, Draco," povedala potichu. "Ten vyslanec povedal, že je to prsteň Hlavného lovca čarodejníc. Kvôli tomu ma chytili!"

Draco prikývol a vtlačil jej niečo studené a tvrdé do dlane. "Antoine ho mal na prste... Bol môj, určený k tomu, aby som ti ho raz dal a to len vďaka tomu, že ti ho Antoine vzal. V jednej verzii histórie som ho mal po celý čas, pretože si zomrela a tak si mi ho nemohla dať.  Ale teraz ho už nosiť môžeš."

"To bude znamenať, že tvoja rodina ho nebude mať dlhé roky?" povedala Hermiona, keď zdvihla Malfoyovský prsteň.

„Nemyslím, že na tom záleží,“ odvetil Draco, keď ho od nej zobral a navliekol na jej prst. "Rodina je viac než len prsteň a symboly. Malfoyovci bez neho prežijú. Teraz odstúp."

Draco vytiahol prútik.

"Čo robíš?" zvedavo sa spýtala Hermiona.

"Musím z neho znova urobiť človeka," riekol Draco.

"Prečo?" vykríkla Hermiona, zadržiac jeho ruku. "Prečo ho nenecháš tak?"

"Musíme sa uistiť, že prežije," povedal Draco, "aby pokračoval rod Malfoyovcov, aby som ja mohol v budúcnosti existovať - ako tvoja rodina. Zachránila si ich, Hermiona. Navštívil som tvojich rodičov s Harrym, hoci ty si zomrela, keď si sa o to snažila. "

"Ale on zabije tak veľa ďalších muklorodených!" riekla Hermiona, keď sa zavesila na Dracovu ruku. "Nechaj ho tak, Draco!"

"Dumbledore povedal, že nesmieme zmeniť históriu..." vážne odvetil Draco, chytiac Hermionu za plecia. Nezačula ho pod nosom zamrmlať slová "...priveľmi"?

"Nie!" povedala.

"V tomto mi musíš veriť. Odstúp."

Hermiona stále nebola presvedčená, ale z výrazu Dracovej tváre jej bolo jasné, že to chcel vážne urobiť, nech by povedala čokoľvek.

"Finite Incantatem."

Hermiona uskočila, keď sa hladký kamienok na zemi zmenil na postavu muža. Bol vysoký, a blonďavý, ale jeho tvár bola krutá...

"Lucius!" lapala po dychu Hermiona a ustupovala. Mala skutočný strach z toho muža - Lucius Malfoy bol najsmrteľnejší zo smrťožrútov.

Muž, ktorý sa podobal Luciusovi Malfoyovi, zažmurkal a zamračil sa. "Qui êtes - vous?( FR->ČJ Kdo jste?) Čo je toto?" povedal so silným francúzskym prízvukom. Zachytil pohľadom Draca s vytiahnutým prútikom a prižmúril oči, "Vous etes un magicien pur sang! (FR->ČJ Vy jste čistokrevný kouzelník!) Ty si ten, čo..."

"Immobilius," povedal Draco, keď sa ohnal prútikom. Mužove ruky sa pritiskli k bokom a jeho tvár sa skrútila šokom.

"Takže, viem, že ma môžeš počuť, Antoine Malefoy," povedal Draco, keď prešiel k nemu, prútik natiahnutý. "Tak teda počúvaj. Nebudeš rozumieť tomu, čo sa tu deje a odídeš odtiaľto bez toho, aby si to pochopil. Ale jednu vec určite viem, nedovolím ti loviť muklorodených a nečistokrvných, počuješ ma?"

Keďže bol stuhnutý, Antoine sa nemohol pohnúť ani hovoriť, ale v jeho očiach bol výraz hnevu a... Hermiona si pomyslela, strachu? Draco bol vyšší než Antoine a oblečený veľmi bohato - mal impozantnú postavu a nebolo pochýb, že je veľmi mocný kúzelník. Ale najviac zastrašujúcou vecou v tejto chvíli na Dracovi bol jeho výraz. Bol tvrdý a nemilosrdný.

"Mám v úmysle sa uistiť, že loviť nebudeš," povedal Draco, zdvihnúc svoj prútik.

"Draco..." varovala Hermiona. "Spomeň si, čo povedal Dumbledore o zmene histórie! Myslela som..."

Ale Draco ju ignoroval. "Obliviate!"

Keby Antoine nebol znehybnený, bol by spadol na zem. Pretože bol, len sa z toho pamäťového kúzla zakymácal. Jeho oči, keď zízal na Draca, boli prázdne a zmätené.

Hermiona zadržala dych. Čo Draco robil?

"Nemôžeš ho nechať takto..." našla samu seba hovoriť. Spomenula si v akom stave bol Gilderoy Lockhart, keď ho zasiahlo silné pamäťové kúzlo.

"Nerob si starosti, zmenil som mu pamäť len trošičku," odvetil Draco. "A ešte som neskončil..."

"Prestaň... čo robíš? Nemôžeš takto manipulovať s minulosťou!"

"...Imperio!"

"Draco, to je zakázaná kliatba!" vykríkla Hermiona, ktorá začínala byť zúfalá.

"Nie v roku 1486," odvetil ironicky Draco.

Hermiona chcela Draca odtrhnúť od Antoineho, ale Draco mal na tvári taký odhodlaný výraz, že mala pocit, že keby sa o niečo také pokúsila, bol by ju za to začaroval.

Draco sa otočil k Antoinemu, ktorý mal stále prázdny, zmätený pohľad. "Povieš, že táto čarodejnica utiekla a že si ju nemohol zastaviť. Vrátiš sa do Francúzska. Dôležitejšie... nikdy znova nebudeš loviť muklorodených a nečistokrvných a nikdy nebudeš svoje deti a rodinu viesť týmto smerom. Rozumieš?"

Antoine, stále stuhnutý, nemohol naznačiť, že rozumel, ale jeho oči mali teraz pokojný a mierumilovný výraz. Hermiona vedela, že Dracov Imperius zafungoval. Tiež uvažovala, ako vedel použiť také silné temné kúzlo.

"Lucius ma naučil ako používať temné kúzla," povedal Draco, ako keby prečítal jej myšlienky. "Nemôžem uveriť, že sa mi to raz zišlo."

Zložil si plášť a prevesil ho Antoinemu cez plecia. Antoineove oči sledovali každý Dracov pohyb, ale stále bol nehybný. "Ach, a toto je vaše, monsieur." Draco vytiahol druhý prútik z vrecka a strčil ho do vrecka Antoinemu. "Používajte ho dobre."

Švihnutím prútika Draco zrušil umlčovacie a zamykacie kúzla na miestnosť. "Poďme, Hermiona," povedal, keď k nej natiahol ruku.

Dracovo správanie v posledných piatich minútach bolo také dominantné, že sa Hermiona skoro cítila vystrašená, aby chytila jeho ruku. Placho mu vložila dlaň do jeho a okamžite bola pritiahnutá do pevného objatia.

"Prepáč, ak som ťa vystrašil, Hermiona," zašepkal Draco, "ale musel som to urobiť. Keď som čítal, že ťa upálili, mohol som to všetko vidieť... Ako by ťa spaľovali plamene a že by si kričala... nemohol som dovoliť, aby sa ti to stalo... ani žiadnej inej muklorodenej či nečistokrvnej... nie kvôli nejakému Malfoyovi."

Hermiona si schovala tvár v jeho pleci. Jej vlasy voňali ako ruže.

"Niektoré veci si ty urobila pre svoju rodinu, niektoré som ja urobil pre svoju."

Hermiona prikývla. "Už rozumiem tomu o cti, rodine..."

"...láske," dodal Draco, keď si nadvihol jej tvár k sebe. "Tiež tomu rozumiem. Toto bola moja voľba, Hermiona. Neviem, ako to ovplyvní budúcnosť, ale je to riziko, ktoré som musel zobrať, aby som pomohol rodinnej cti Malfoyovcov. A robím to nielen kvôli cti, ale aj kvôli láske."

"To je dostatočný dôvod urobiť čokoľvek," povedala Hermiona, keď sa usmiala na svojho manžela.

Zo stredu miestnosti tú scénu prekvapene sledoval Antoine. Očividne čistokrvný čarodejník sa bozkával s obyčajnou čarodejnicou. Čudné, zdalo sa, že mu to už viacej nevadí. Nedokázal si spomenúť, či mu to niekedy vadilo.

"Čas ísť," riekol Draco. Hermiona rukami pevne objala Draca okolo pása, keď vytiahol Reverzný Thyme Eliminus a jednou rukou vytiahol zátku. S druhou použil prútik, aby na Antoina použil finite incantatem.

" Arrêt! (FR->ČJ Stůj!)" začula Hermiona povedať Antoineho, keď cítila ako upadá do hlbokého, ťažkého spánku.

 ************************************

Nechcela sa prebudiť, bolo jej tak príjemne a pohodlne...

"Dobré ráno, milady..." povedal nejaký hlas.

"Mmmm, Draco," riekla, pritlačiac sa tesnejšie k dôverne známemu telu. Práve ju bozkával. Začal s jej vlasmi, potom tvárou, potom s jej krkom...

Zakňučala a posadila sa na posteli. Na chvíľu jej myseľ premohol strach. Kde je? Čo ten Antoine Lovec čarodejníc?

"Konečne hore?" ozvalo sa známe zatiahnutie spoza nej. Draco sedel na posteli, oblečený do šiat z pätnásteho storočia.

Došlo jej to. "Ty si ma zachránil!" povedala, cítila sa trochu zahanbená, keď bola úplne nahá vedľa Draco, ktorý bol plne oblečený.

"Ale samozrejme," odvetil Draco, zozadu ju objal rukami a pritisol sa k jej zátylku.

"Kde sme?" povedala Hermiona, obzerajúc sa. Boli vo veľkej izbe s nádhernými francúzskymi oknami, cez ktoré prúdilo svetlo a ktorá bola vybavená elegantným nábytkom so skleneným benátskym lustrom zo skla na strope.

"Malfoy Manor," riekol Draco spokojným hlasom.

"Prečo som sa neprebudila bez teba?“ spýtala sa Hermiona. "Minule tomu tak bolo." 

"Pretože sme manželia?" riekol Draco, zdvihol dohora jej ruku s malfoyovským pečatným prsteňom. "A vedia, že nepatríš nikam inam."

"Kto?" spýtala sa Hermiona.

"Er... nikto," Draco si pomyslel, že znova začul smiech... niekde. Ale už viacej na ten zvuk nebol nahnevaný, mal pocit, že mu rozumie a zvládol ho.

"Cítiš to?" povedala Hermiona, keď potiahla nosom. "Ruže!"

"To sú tvoje vlasy," riekol Draco, nadýchnuc sa jej kučier. "Vždy si voňala ako ruže!"

"Bolo to teda všetko skutočné?" povedala udivená Hermiona. "Lady Katherine, a služobníctvo... slnovrat, sny a tvoja malá chalúpka..."

"... a prechádzky vo Flindersovom lese..."

"... a holubice, čo sme pustili! Ach, a drahá stará Ruth Brenthurstová!"

"Áno, všetko bolo skutočné," riekol Draco, keď zliezol z postele a uškrnul sa. "Stále mám v ústach tú hnusnú chuť tvojej zeleninovej polievky..."

Hermiona po ňom hodila vankúš.

"Poďme sa obliecť a uvidíme, čo je čo."

"Čo si mám obliecť?" spýtala sa Hermiona, keď vykĺzla z postele.

"Obleč si jedno z mojich tričiek, potom ti pôjdem požičať niečo zo skrine mojej mamy. Mala regále nádherných šiat a je asi tvojej veľkosti. Potešila by sa, že ich nosíš."

Hermiona vkĺzla do jedného z Dracových tričiek. Dosť poskromne jej zakrylo stehná. Draco si stiahol stredoveký kostým a rýchlo si obliekol tričko a nohavice.

"Môžem si požičať hrebeň?" spýtal sa Hermiona, keď si prešla prstami cez pochlpené vlasy.

"Iste," riekol Draco. "Je na vrchnej polici v hentej skrinke."

Uznanlivo sledoval, ako jeho mladá žena prešla ku skrinke. Bolo úžasné, že mohla vyzerať krajšie, keď mala na sebe jeho tričko ako keď nosila nádherné stredoveké šaty.

"Nejde to," povedala, keď mykala za kľučku. 

"Pusti ma..."

Ale Hermiona silne trhla a oranžová váza na vrchu skrinky prepadla cez a rozbila sa na zemi.

"Ach, drahý!" riekla, "ach, je mi to tak ľúto! Môžeme na to použiť reparo? 

Draco sa zasmial. "To je v poriadku. Je od mojej tety Meliny. Vždy som ju nenávidel."

Hermiona sa uškrnula a sklonila sa, aby pozbierala rozbité kúsky, keď zvonku začula kroky. Draco ich začul tiež a zvrtol sa.

"Začula som hluk... poďme sa pozrieť, čo je vnútri..." povedal ženský hlas. Kľučka dverí sa otočila.

Hermiona inštinktívne postavila bližšie k Dracovi, ktorý ju objal rukou.

Vysoký, širokoplecí muž vošiel do izby. Na zátylku mal dlhé strieborno-blonďavé vlasy a prenikavé šedé oči. Nastala chvíľa ticha, keď ten muž, Draco a Hermiona zízali na seba v šoku.

"On utiekol!" zašepkala Hermiona, zbledla a posunula sa k rohu za Draca. "Draco... on utiekol!"

Draco okamžite vytiahol prútik a namieril na toho muža.

"Zostaň tam, kde si...!" prikázal.

Muž sa zatváril zmätene. "Čo...?"

"Povedal som, zostaň tam, kde si! Nechcem ti ublížiť, otec, ale ublížim!" povedal trasúci sa Draco.

"Lucius... čo sa deje?" povedal ženský hlas za Luciusom Malfoyom.

"V poriadku, Draco... neurob nič hlúpe. Nepohnem sa... ale prosím, počúvni svoju matku," potichu povedal Lucius.

Štíhla, svetlovlasá žena vkročila popri ňom do izby. V Dracovej hlave to vrelo.

"Ma-matka?" povedal.

Hermiona sa zvedavo pozerala na Luciusa a Narcissu. Vyzerali tak, ako si ich pamätala... a predsa bolo na nich niečo iné...

"Teraz Draco, skonči tento nezmysel a odlož svoj prútik!" povedala rozhodne jeho matka.

Spoza Narcissy sa prihnali bežiace kroky a vo dverách izby povedal chlapčenský hlas. "Čo sa deje, pani Malfoyová? Vrátili sa?" Hermiona si pomyslela, že ten hlas poznáva.

"Áno," povedal Lucius pomaly. "Ale zdá sa, že trochu... zošaleli."

"Prečo nie si v posteli, matka?" spýtal sa Draco. 

"Sú tri poobede, prečo by som bola v posteli?" povedala Narcissa s rukami v bok. "Teraz urob, ako som ti povedala a odlož prútik! Ach!" zachytila pohľadom Hermionu. "Vidím, že sa ti podarilo priviesť Hermionu späť! Ach môj! Lucius, obaja sú späť! Musíme to okamžite povedať Grangerovcom!"

"Čo sa deje?" ozval sa znova chlapčenský hlas. Hermiona si bola istá, že vie, komu patrí, bol to...

... Harry Potter vpadol do izby.

"Harry!" vykríkla Hermiona, okamžite zabudla na Luciusa.

"Hermiona! Si späť! Malfoy, podarilo sa ti to... Ach, vďaka Bohu!" Bez toho, aby si všimol napätie v izbe, Harry sa prihnal vpred a objal Hermionu v obrovskom objatí.

Spoza dverí sa dali počuť ďalšie hlasy. Hermiona začula Rona vravieť: "Čo sa deje? Čo sa do čerta deje?"

Medzitým Narcissa a Lucius pomaly prešli k Dracovi. Dracova ruka s prútikom bola stále natiahnutá a triasla sa.

"Drahý, odlož prútik," povedala jeho matka. "Si len zmätený alebo niečo také. Cestovanie časom má sklony človeku niečo také urobiť."

Draco sa vzrušene pozeral z Narcissy na Luciusa.

"Máš byť v Azbakane, ty-ty si smrťožrút..." povedal Luciusovi.

"Čooože?" riekol Lucius, tváriac sa pobúrene. "Úplne si sa pomiatol, chlapče?"

"Tvoj otec môže byť trochu snob, ale naozaj Draco... Ja by som ho nenazvala smrťožrútom!" povedala vážne jeho matka.

Draco na ňu zízal. "A... a matka, ty si chorá... duševne."

Narcissa sa zatvárila pobavene. "Vždy si vravel, že tvoja matka je trochu excentrická, ale duševne chorá, Draco? To je prvý raz."

Ron a Blaise sa už prihnali dnu a objímali Hermionu.

Spod dusiacich objatí svojich priateľov sa Hermiona snažila prehovoriť k Dracovi, ale jej hlas bol dusený emóciami... "Draco... to je všetko v poriadku! Tvoj Imperius... zafungoval... Malfoyoci sú v poriadku... Viem, čo sa stalo..."

Dracovi sa do očí vohnali slzy. Spustil prútik a dokonca si nevšimol, keď mu to drevo vykĺzlo z prstov na podlahu.

"Matka?" povedal, pozerajúc sa na tvár inteligentnej a zdravej ženy pred ním. "Si v poriadku!"

"Prečo by som nebola, Draco..." povedala Narcissa, poklepávajúc svojho syna po líci.

Draco sa otočil k Luciusovi. Jeho otec bol presne taký, ako si pamätal - inteligentný, hrdý, silný... všetko, čo Draco chcel v Luciusovi obdivovať... ale čo zmizlo, keď bol Lucius poslaný do Azbakanu za vraždu muklorodených na príkaz Temného pána.

"Otec..." zašepkal Draco, v údive pozerajúc do dôverne známych šedých očí, kedysi tak tvrdé a studené, ale teraz naplnené vrelosťou.

Lucius Malfoy zavrčal v prekvapení, pretože jeho jediný syn sa mu vrhol okolo krku a venoval mu dych berúce objatie. Nebol zvyknutý na také otvorené prejavy náklonnosti a nevedel presne ako zareagovať. Pomaly objal rukami svojho syna.

"No, no..." povedal Dracovi. "Naozaj si zošalel, však, chlapče?" Ale jeho hlas bol jemný, keď hrešil Draca a len ťažko ukrýval, aký je šťastný, že má svojho syna späť.

"Veľmi dojemné," ozval sa od dverí hlas.

Všetky oči sa otočili, aby sa pozreli na Severusa Snapa. "Nečakal som ťa späť tak skoro, Malfoy. Práve som sem zobral týchto troch, aby sme vysvetlili vaším rodičom, prečo si sa chcel pre pánabeka vrátiť druhý raz. Keby som bol vedel, že sa vrátite tak skoro, nebol by som sa obťažoval. Celá táto dráma kvôli ničomu..."

Harry prevrátil oči a uškrnul sa na Hermionu. "Vidíš, čo je Snape zač! Okrem toho povedali sme im..."

"Hermiona, že si sa zdržala..." povedala šťastne Blaise.

"A že si v nebezpečenstve, že ťa upražia na stĺpe..." povedal Ron.

"Ak sa niekto nevráti späť a nezachráni ťa!"

"V nebezpečenstve, že ju upália?" povedal prekvapene Draco.

"Áno... nespomínaš si, Malfoy?" povedal Harry. "Našli sme knihu, v ktorej stálo, že ju zatiahli do procesu s čarodejnicami, ale niekto prišiel Hermionu zachrániť. Zmizla a tí ľudia v minulosti nikdy neprišli na to, kam šla! Došlo nám, že to musel byť jeden z nás, tak sme sa pokúsili vrátiť a zachrániť Hermionu... ale šiel si len ty. Ten elixír na nás nefungoval."

"To stálo v tej knihe?" povedal Draco.

"Iste," odvetil Harry zízajúc na Draca. "Čo sa s tebou deje, Malfoy? Pred pár hodinami si presne vedel, čo sa deje, a teraz si úplne zmätený."

"Cestovanie časom môže byť mätúce," povedala Narcissa Harrymu. "Myslím, že všetci by sme mali ísť dole na trochu čaju. Potom sa môžeme o všetkom porozprávať. Hermiona, radšej by si mala ísť najprv so mnou, drahá, nemôžeš sa tu ponevierať v Dracovom tričku."

"Umieram hladom!" vyhlásil Ron, keď položil ruku okolo Blaise.

"To je novinka?" spýtal sa Harry.

Celá skupinka ľudí odtiahla z Dracovej izby. Lucius a Narcissa zaostali, čakali, kým všetci odídu.

"Ach, drahá," povedala Narcissa, keď objala Hermionu. "Samozrejme, boli sme šokovaní, keď sme počas súdneho procesu počuli o tvojej svadbe s naším synom a ten brilantný pán Montague zachránil náš majetok... Ale sme za teba skutočne radi. Som taká rada, že ťa Draco zachránil a že si tu s nami."

Hermiona sa usmiala a pozrela nervózne na Luciusa. Narcissa bola vždy tým miernejším z Malfoyových rodičov, ale nevedela, či môže veriť Luciusovi.

"Vitaj do rodiny..." povedal Lucius, formálne natiahol ruku a usmial sa, "...pani Hermiona Malfoyová."

Epilóg

Vyrozprávala som vám dlhý príbeh kúziel, víl a milencov prenasledovaných osudom. Mohla by som tu ukončiť tento príbeh, ale mám pocit, že aby bol ten príbeh úplný, mala by som vám povedať trochu viac o živote nášho hrdinu a jeho nádhernej nevesty.

Posuňme sa vpred o pár rokov a pozrime sa, čo naša obľúbená dvojica robí... Ach, sme na Malfoy Manor, je 12. apríla 2012....

Dracove 25. narodeniny.

Stál pri stole obklopený svojou rodinou. Po jeho ľavej strane bola jeho matka a otec. V otcovom náručí bolo malé dievčatko vo veku asi piatich rokov - jeho najstaršia dcéra Katherine. Po jeho pravici stála jeho nádherná, hnedovlasá žena, ktorá držala za ruky dvoch malých svetlovlasých chlapcov - jeho dvojčatá Thomasa a Luciusa, ktorým práve boli tri roky.

Pred ním boli značné zvyšky obrovskej večere. Po celom stole boli darčeky a karty, na ktorých boli priania od takých ľudí ako "Harry a Ginny" a "Blaise a Ron Weasleyovci" a "Vincent Goyle - tvoj najlepší priateľ."

V strede toho jedla a darčekov bola obrovská torta s nápisom "Všetko najlepšie k 25-tke, Draco!" napísaným cez jej stred červenou polevou. Na torte rozjarene horelo dvadsaťpäť sviečok, keď jeho rodina spievala "Všetko najlepšie" najsilnejšími hlasmi, a jeho dcéra  predvádzala to najhlasnejšie (a najmenej melodické) prevedenie. Bola odmenená za svoje úsilie bozkom od bezmedzne milujúceho a chápajúceho starého otca...  

Všetci tlieskali.

"Torta! Tooorta!" kričali dvojičky.

"Počkať, tatino musí najprv sfúknuť sviečky," povedala stará mama, ktorá nahrávala celú udalosť na MagiKameru.

Draco zízal nervózne na sviečky na torte.

"Niečo si želaj," povedala prostoreko jeho manželka. "No tak, Draco, vieš, aký si dobrý v prianiach."

Jeho rodičia sa na seba pozreli a pokrčili plecami, uvažujúc, čo ich nevesta mohla myslieť.

Všade okolo seba Draco mohol počuť smiech, a cítiť ruže, a počuť spievať zbor prízrakov. Pozrel na svoju ženu v predstieranom hneve. Obaja vedeli o jeho fóbií z prianí... a čo je dôležitejšie, odkedy jej povedal všetko o tom, čo sa stalo, vedeli, z čoho jeho fóbia pochádza. 

Draco rýchlo sfúkol sviečky.

Pobozkal svoju ženu a rodina zatlieskala. Dvojčatá strčili prsty do torty.

"Takže, čo si si prial tento rok?" spýtala sa jeho žena.

"Vieš, čo si prajem každý rok, Hermiona," povedal bázlivo Draco.

Hermiona žmurkla na svojho manžela, keď spoločne povedali...

"Absolútne nič!"

... ach, a mimochodom - žili šťastne až do smrti. 

KONIEC.