Preklady fanfiction Harryho Pottera

Sme v poriadku.

Naozaj som chcel veriť, že im išlo iba o sex.

Niežeby som bol v pohode, keby to tak bolo. Väčšine mužov sa nepáči predstava, že ich ženy spia s kadekým a ja k nim patrím. Ani nie som známy tým, že by som žiarlivosť zvládal veľmi dobre. Ale dokázal by som to aspoň pochopiť, keby to bol tento prípad. Chcem povedať, on je celkom atraktívny chlapík, hoci mu už začínajú ustupovať vlasy.

Niežeby som si také veci všímal.

Ale tento... tento ich vzťah. Nechápem to. Ako sa presunuli od takého intenzívneho neznášania k... k...

Krucinál, ani to slovo nedokážem vysloviť.

Veľa ľudí si myslelo, že som absolútne nič netušil až do dňa, kedy ma opustila. Možno sa mi nepodarilo získať všetky V-éčka na Rokforte, ale nie som hlúpy. Všimol som si tie letmé vášnivé pohľady a nenápadné dotyky na chodbách ministerstva. Všimol som si, že sa mi nikdy nepozrela do očí, keď mi tvrdila, že sa zdržala v práci.

Niekoľko príšerných mesiacov som strávil všetok svoj voľný čas snahou získať dôkaz. Stále som si nie istý, či som taký úbohý auror alebo či je Malfoy jednoducho taký ľstivý, ale nikdy sa mi ich nepodarilo prichytiť. Harry bol jediným človekom, ktorému som o svojich podozreniach povedal, ale nikdy mi neuveril, že by ma skutočne podvádzala. Stratil som prehľad, koľkokrát mi povedal, že moja posadnutosť je nezdravá a že by som sa s ňou mal pokojne a rozumne porozprávať o svojich neistotách.

Ako keby sme s Hermionou niekedy spoločne niečo robili pokojne a rozumne.

Bolo mi jasné, že nikdy nedokážeme napraviť naše manželstvo, ak sú Hermiona s Malfoyom do seba zamilovaní (tak, a povedal som to). Chcel som, aby to bolo čisto fyzické, pretože som si bol istý, že z toho by sme sa dokázali pozbierať. Možno s jedným z tých muklovských manželských poradcov a prťavej časti mňa, ktorá zavraždí istú fretku. Možno nie som najlepším aurorom, ale som si istý, že zvládnem zamaskovať vraždu.

Len žartujem. Väčšinou.

Celá tá vec začala ako jeden z jej projektov. Úbohému malému Malfoyovi sa všetci vyhýbali, keď začal pracovať na ministerstve. Jej súcitné srdiečko nedokázalo zvládnuť, keď ho deň za dňom vídavalo jedávať samého v jeho kancelárii. Takže sa votrela do jeho života. Začalo to sotva zdvorilými obedmi, pokračovalo priateľskými výletmi do múzeí a na operu a iné miesta, kde som ju vždy nerád sprevádzal a vyvrcholilo to slzami zmáčaným odkazom, ktorý mi nechala na vankúši.

Bol to pekný list. A tak dokonalý ako len mohol byť, vzhľadom na situáciu. Písala, ako veľmi miluje mňa a deti, ako jej je to ľúto, ako nikdy neplánovala, že sa toto stane.

Kopa kecov, skutočne.

V to ráno sa pri mojich dverách objavila Astória Malfoyová. Vídali sme sa na akciách ministerstva, ale nie som si istý, či sme sa predtým spolu rozprávali. Vždy bývala elegantná, dôstojná a nádherná. Spomínam si, že som si zakaždým pomyslel, že vyzerá nemožne dokonale... ako nejaká porcelánová bábika.

Bolo čudné vidieť ju neupravenú, zmáčanú slzami a zúrivú.

Ale stále bola krásna. Dokonca aj keď sa z jej hlasu stal taký jakot, že som jej chcel zapchať ústa.

"Utiekol s ňou, však?" zjačala na mňa.

Vedel som, že Astoriino manželstvo s Malfoyom bolo dohodnuté. Väčšina čistokrvných manželstiev bola, dokonca po vojne. Myslím, že lipnutie na starých spôsoboch ide ruka v ruke so starými peniazmi. Tiež som vedel, že napriek tomu, ako sa dali dokopy, tak bola šialene do svojho manžela zamilovaná. To, ako sa na neho pozerala - nuž, rovnako ako som sa ja vždy pozeral na Hermionu.

Aj Malfoy to vedel. Musel. Ale ten bastard sa ani neobťažoval povedať jej, že ju opúšťa. Nie, tá šťastná úloha zostala na mne.

A nezvládol som to veľmi dobre. Namiesto toho, aby som ju usadil a povedal jej tú príšernú pravdu miernym hlasom, len som jej strčil Hermionin odkaz do ruky a vrátil som späť do domu, ako keby to bola jej chyba, že nás naše polovičky opustili. Nasledovala ma dnu bez toho, aby počkala na pozvanie, kvôli čomu som na ňu takmer nakričal v záchvate zlosti. Ignorujúc svoj iracionálny hnev na Astóriu, posadil som sa na gauč, bez slova, kým sa prechádzala po mojej obývačke a vymenovávala rozličné spôsoby, ako vykastruje svojho manžela.

Tá ženská bola kreatívna; to som jej musel uznať.

Nejako sme skončili rozvalení na zemi pred muklovskou telkou, ktorú nám môj otec kúpil ako svadobný dar, a delili sme sa o téglik s mätovo čokoládovou zmrzlinou. Ani sme sa neobťažovali s miskami - len sme schmatli dve lyžice a zaryli ich do nej.

Keby to nebolo to najsmutnejšie klišé na svete, neviem, čo to bolo. Jednako, neľutujem to.

Bola to iskra, ktorou začalo naše priateľstvo.

Moje a Astóriine.

Vôbec si nespomínam, ako sme tie novinky o blížiacich sa rozvodoch povedali našim deťom. Viem, že sme sa rozhodli, že nechceme čakať, kým sa Hermiona s Malfoyom vrátia s kadekoľvek, kam utiekli. Viem, že sme šli spolu na Rokfort a požiadali sme, aby sme sa mohli súkromne stretnúť s deťmi. Viem, že sa Rosie rozplakala, Scorpius nepovedal ani slovo a Hugo nás obvinil, že klameme. Viem, že uprostred toho všetkého dorazila sova s listami pre každé dieťa od Hermiony s Malfoyom, v ktorých ich uisťovali, že napriek tomu, že požiadali o rozvod, neopustia svoje deti. Vďaka Merlinovi, že ich napadlo urobiť aspoň toto. Ale nespomínam si, ako moje ústa formovali slová; nespomínam si, ako sa mi podarilo dostať tie novinky cez tú guču v mojom hrdle.

Možno je to takto najlepšie. Neviem.

Moja najjasnejšia spomienka na ten deň je to, ako sa Astória na mňa usmiala, keď bol koniec a povedala mi, že deti budú v poriadku. Že my budeme v poriadku. Vyzerala tak istá samou sebou, že som tomu tak dajako začal veriť aj ja.

Väčšina ľudí mňa s Astóriou nechápe. Ginny sa ma viac než pri jednej príležitosti spýtala, či spolu spíme. Zjavne si myslí, že nás napadlo zosnovať zákernú pomstu, ale nie je to tak. Astória je len moja kamarátka, nie je moja milenka.

Nechápte ma zle - neodmietol by som ju, keby to navrhla. Ako som povedal, nie som hlúpy.

Už sú to dva roky odvtedy,  čo nás rozviedli a ona sa stále každý deň zastaví na ministerstve, aby sa so mnou naobedovala. Klamal by som, keby som tvrdil, že ma nikdy nenapadlo, že opriem Astóriu o svoj stôl a pomilujem sa s ňou, až kým ani jeden s nás nebude môcť rozprávať. Je to opakujúca sa fantázia, ktorá sa pravdepodobne nikdy nenaplní, pretože domáce (som si istý, že pripravené domovým škriatkom) obedy, ktoré mi nosí, sú tak neuveriteľne lahodné.

Je pre mňa náročné myslieť na čokoľvek - dokonca na sex - keď ma rozptyľuje ten najlahodnejší steak alebo pirohy, ktoré kedy kto urobil. Ale verte mi, keby mi niekedy priniesla nedopečené kura alebo vodovú polievku, pôjdem na to.

Tieto dni sa takmer vôbec nebavíme o Hermione s Malfoyom. Najprv boli tým jediným, o čom sme sa dokázali rozprávať - jediným, čo sme mali spoločné, naozaj. Teraz sa rozprávame o veciach ako deti, moja práca, jej najnovšia nákupná horúčka a metlobal.

Netipovali by ste to, keď sa na ňu pozriete, ale Astória je zúrivá metlobalová fanúšička. Prvý raz, čo sme šli na zápas Kánonov spoločne, takmer zachrípla od povzbudzovania. Na tak elegantne vyzerajúcu dámu dokázala stropiť riadny povyk.

A nenávidí Kruma. Takmer som zabudol, že sme len priatelia, keď začala hovoriť o plochom čele starého Vickyho. Prisahám, bol som uprostred toho, aby som si kľakol na jedno koleno, keď nadvihla na mňa obočie a spýtala sa, čo robím.

Napriek tomu, občas na Hermionu a Malfoya myslím. Keď sa to stane, zostane zo mňa mrzút. Mám skvelý život, s úžasnými deťmi, ktoré ma takmer určite milujú viac než milujú svoju matku (hej, máme striedavú starostlivosť, ale ona iniciovala rozvod, takže si zaslúžim byť občas trošku malicherným), a niekoľko tých najskutočnejších priateľov, o akých môže človek žiadať. A predsa, nemôžem si pomôcť, ale zazlievam svojej bývalej a jej novému manželovi ich očividné šťastie.

"Myslíš, že niekedy na nás myslia?" spýtal som sa Astórii jedného dňa s plnými ústami lahodného lososového rizota.

Podala mi servítku a strelila po mne pohľadom, ktorý som považoval za výraz pobavenej láskavosti, než odpovedala. "Ron Weasley, neopovažuj sa pokaziť mi práve teraz náladu. Práve som si kúpila ten najrozkošnejší ľadovo modrý hodvábny habit od madam Malkinovej a nedovolím ti, aby si mi skazil moje nadopovanie sa nákupnou terapiou."

Nikdy nebudem nič alebo nikoho milovať tak, ako Astória miluje nové oblečenie. Moja vášeň k jedlu sa tomu približuje, ale dospel som k tomu, že tento druh vášne, ktorú moja kamarátka zdieľa s peknými šatočkami a habitmi, jednoducho nemám v kartách.

"Nezačínam byť deprimovaný. Len som premýšľal."

Bola to lož a ona to vedela. Existuje jedna skvelá vec na tom mať za kamarátku slizolinčanku  (hoci by som toto nikdy nepovedal nahlas). Majú sklony brať lži v pohode.

"Hmm." Astória sa usmiala tým vtipným poloúsmevom, ktorý si rezervovala na časy, kedy vedela, že ju okecávam. Potom vylovila dva hrubé kusy čokoládovej torty s malinovou polevou a šľahačkou z piknikového košíka od návrhára.

Zbožňujem tú ženu. A jej kuchára.

Nechala ma zjesť polovicu torty (čo bolo otázkou okamihu pre profesionála ako som ja) než znova prehovorila.

"Áno, premýšľajú o nás," presvedčivo vyhlásila. "Ako by nemohli, keď Hermiona má typické chrabromilské svedomie a tak veľa z Dracovho mesačného príjmu odchádza mne ako výživné?"

Som si takmer na sto percent istý, že Astoriin rozvodový právnik použil nejakú temnú mágiu, keď vyjednával ich vyrovnanie. Hoci sa tvárim, že to nevidím. Pohŕdam Malfoyom takmer tak veľmi, ako milujem jeho bývalú ženu a teší ma, keď vidím ako je pripravovaný o bohatstvo.

Ah. Škodoradosť.

"Stále si myslíš, že budeme v poriadku?" spýtal som sa. Viem, že som znel dosť úboho, ale Astória ma raz videla zosypať sa v slzách, keď som našiel jednu z Hermioniných ponožiek. Pri nej som sa takmer nehanbil.

"To myslíš vážne? Pozri sa na nás!" Divoko gestikulovala po miestnosti, ako keby som mal nájsť odpoveď na moju otázku v rohu mojej malej pracovne.

"Sme v poriadku, Ron. Kašli na tých dvoch. Máme sa báječne."

Opäť Astória vyzerala totálne si istá tým, čo hovorí.

A tentoraz som si dovolil uveriť jej úplne.

Sme v poriadku.

KONIEC.