Preklady fanfiction Harryho Pottera

26. kapitola

Hermiona sa prebudila s nervóznym pocitom v bruchu. Jej ospalému mozgu chvíľu trvalo, kým dostihol jej nervový systém. Dnes bol rozhodujúci deň, čo sa týkalo tej kliatby. Ak ju dnes nezlomia, tak naozaj bude v slepej uličke.

Hoci sa s Dracom zblížili, neznamenalo to, že sa za neho chcela vydať. Bola by radšej, keby sa mohla rozhodnúť, či si ho zobrať alebo nie. A aby bola pod ešte väčším tlakom, Neville s Ronom sa na ňu spoliehali, že im zaistí ich budúce šťastie. Nechcela, aby tento pokus o zlomenie tej kliatby zlyhal a oni by sa museli oženiť s čarodejnicami, ktoré nemilovali, len kvôli Rokfortu.

"Mohla by si premýšľať potichšie? Tvoj mozog prakticky kričí," ozval sa ospalý hlas vedľa nej.

Oh, a potom tu bol fakt, že urobila presne to, čo si povedala, že neurobí a skončila v posteli s Dracom.

Nejaká ruka ju objala okolo pása. "Prestaň tak veľmi premýšľať. Jedného dňa sa spontánne samovznietiš zo všetkého toho analyzovania, čo robíš."

Hermiona sa otočila  a pozrela sa na blondiaka, s ktorým sa delila o posteľ. Bol ráno chutne pomačkaný a tiež mal to najzábavnejšie preležané vlasy, aké kedy videla. Nadvihla obočie.

"Čo je?" spýtal sa rozpačito.

"Zdá sa, že nie som jediná s divokými vlasmi."

Uhladil si ich a uškrnul sa. "Toto kladiem za vinu tebe. Tvoje prsty, ktorými si ich prehrabávala a ťahala, si vybrali svoju daň."

Neveriacky si ofrkla. "Nabudúce mi povieš, že stav mojich vlasov je nákazlivý."

Draco prižmúril oči, keď sa zamyslel a skúmal jej vlasy. "To je možné. Očividne majú zlý vplyv na moje dokonalé malfoyovské pramene."

"Ani Gilderoy Lockhart ti nemôže konkurovať, keď príde na ego."

"Vyhral som minulý rok cenu Týždenníka čarodejníc o najočarujúcejší úsmev."

"Myslím, že si na to spomínam. Videla som to vydanie u Molly."

"Nehovor mi - napísala si vydavateľovi a vyhrážala si sa mu väzením, ak dajú tú cenu slizolinčanovi a k tomu Dracovi Malfoyovi?"

Prikrčila sa. Nebol ďaleko od pravdy. Dostala záchvat a poriadne dlho o tom zúrila pred Harrym s Ronom.

"Niečo také," zamrmlala.

Draco sa uškrnul a pretočil sa nad ňu. "Kiežby som mal obracač času, ktorý ti povolili v treťom ročníku."

Zamračila sa. "Ako o tom vieš?"

"Harry mi to povedal. Vlastne si myslím, že mi dal vyžrať, že pomáhal pri tom, aby ten prekliaty hippogrif unikol spravodlivosti."

Hermiona nemala náladu začať s Dracom hádku, či si Hrdozobec zaslúžil popravu. Bol to len škrabanec a ten domýšľavý fagan, ktorým býval, spravil z komára somára.

"Prečo by si chcel, aby som mala stále ten obracač?"

Diabolsky sa uškrnul. "Rád by som podnikol výlet o rok dozadu a totálne vydesil svoje staré ja."

Draco naďalej udržiaval svoju polohu nad ňou a obdivoval pocit jej zdvíhajúcej sa hrude voči svojej, keď počúval desaťminútovú prednášku o nebezpečenstve cestovania časom a dôsledkov toho, keď vás uvidí vaše minulé alebo budúce ja.

Potom trpezlivo zamrmlal: "Áno, Mačička," než sa odhodlal namieriť vášeň svojej priateľky do oveľa produktívnejšej činnosti.

****

Hermiona znova kráčala vedľa Draco dole schodmi na Malfoy manore, aby sa naraňajkovala s Narcissou a Snapom. Tentoraz sa necítila ponížene, ale trošku znepokojene.

"Tvoja matka si bude myslieť, že som ľahké dievča," zašepkala.

Pretočil očami. "Áno, som si istý, že si myslí, že je to škandál, že moje dievča zostalo na noc."

"Ktoré je tvojím dievčaťom menej než týždeň!"

"Poznám ťa od jedenástich a túžim po tebe takmer dekádu. Niežeby sme sa stretli minulý týždeň. Tak či tak, už som ti vravel, že som sa dozvedel o mojej matke a Severusovi tak, že sa objavil jedného rána pri raňajkách?"
"Oh, u Merlinovej brady... Snape!" zakňučala.

"Čo je s ním?"

"Bude tam."

"No a?"

"Je to len sakra divné. Pôjdem uličkou hanby pred mojím bývalým profesorom."

"Snapovi je to ukradnuté. Vždy považoval chrabromilčanov za morálne upadnutých."

"Mala by som sa vykradnúť a stretnúť sa s tebou neskôr na Rokforte. Potom tvoja matka nebude vedieť, že som zostala na noc."

"Zabudla si, že nás Tilly dnes ráno vydesila v sprche. Som si istý, že už povedala matke, že si tu."

Tvár jej jasne očervenela. "Povie Narcisse, že sme boli v sprche spolu, však?"

"Nemaj obavy, zakázal som jej to."

"Hermiona, Draco, čo vám trvá tak dlho?" zavolala Narcissa, keď vyšla zo slnečnej miestnosti, aby ich popohnala.

"Už ideme, matka. Hermiona má len práve také malé minizrútenie," vravel Draco.

Staršia čarodejnica obišla roh presne v čas, aby zbadala, ako dvojica stojí na schodisku. Hermiona bola očividne vo veľkých rozpakoch.

"Prečo?"

"Myslí si, že ju budeš považovať za ľahkú ženu za to, že zostala na noc."

Keby pohľady dokázali zabíjať, potom by Draco aktuálne ležal zohavený na zemi a umieral by na vykrvácanie.

"Nemôžem uveriť, že si to práve povedal," zasyčala jedovato Hermiona na svojho priateľa.

Narcissa sa len zasmiala. "Nebuď hlúpa, drahá. Nie som staromódna. Vlastne je skvelé mať tu ďalšiu ženu."

Hermiona stále prebodávala Draca pohľadom. "Za toto ťa nenávidím."

"Nemaj obavy, vynahradím ti to neskôr," odpovedal roztopašne.

Podarilo sa jej len ho plesknúť a kráčať s toľkou dôstojnosťou, koľko dokázala pozbierať, smerom k jeho matke.

"Nenechaj sa Dracom vytáčať. Robí mu radosť, keď si doberá tých, ktorých miluje," povedala jej Narcissa.

Hermiona sa odmietla pozrieť na svojho blonďavého fešáka, keď vpochodovala do slnečnej izby, aby čelila Snapovi.

****

Minerva McGonagallová čakala na skupinu, ktorá sa toho dňa vliekla nahor schodmi. Rozhodli sa pre malú skupinku. Bola to len Hermiona, Draco a Bill. Nechceli stále vyrušovať riaditeľku či zvyšok študentov. Hermiona bola čím ďalej nervóznejšia a dokonca Draco vyzeral znepokojene. Mal ten poblednutý výraz, ktorý nadobúdal, keď sa cítil pod tlakom. Hermione to pripomenulo šiesty ročník, keď ho mal neustále. Bill, naopak, si šťastne pískal, čo príšerne liezlo na nervy.

"Dobrý deň," pozdravila ich Minerva. "Už nikto iný nepríde?"

"Nie, mysleli sme si, že by skupina mala pozostávať len z dôležitých ľudí," vysvetľoval Bill.

"Áno, to je pravdepodobne najlepšie."

Mlčky kráčali na siedme poschodie a Hermiona opäť znova čelila gobelínu Barnanáša Bláznivého. Tentoraz nebola zádumčivá, keď už ju viac nemiatli jej city k Dracovi. Stisla mu ruku, ktorá mocne zvierala jej. Usmial sa na ňu, aby ju upokojil.

Pre ňu bolo zvláštne byť tou, na ktorej toto všetko spočívalo. Zvykla si byť oporou pre Harryho. Na konci dňa možno bola dôležitou v tom, aby dostala jej najlepšieho priateľa k finálnej bitke s Voldemortom, ale on bol tým jediným, kto musel kráčať tou príšernou cestou do Zakázaného lesa, aby čelil svojmu osudu. Samozrejme, zlomiť túto kliatbu nebola o živote rozhodujúca situácia, ale bolo to dôležité pre mnohých ľudí a cítila ten tlak.

"Dýchaj, ženská, inak odpadneš," zašepkal jej Draco.

Hermiona vydýchla vzduch, ktorý zadržiavala v hrudi. Až kým na to neupozornil, ani si to neuvedomila. Bill podal Dracovi nôž, on si porezal dlaň a potom ponúkol nôž Hermione, ktorá sa zhlboka nadýchla a urobila to isté. Hľadela do jeho očí, keď si spojili dlane a zmiešali svoju krv.

"Kto je teraz malý špinavý humusák?" doberala si ho.

"Pššt, mačička, kazíš ten obrad."

Detinsky na neho vyplazila jazyk, z čoho sa len rozosmial. Otočili sa k stene a priložili na kameň svoje dlane. Mohli ste počuť padnúť špendlík, keď všetci zostali ticho a čakali na to, čo sa stane. Záblesk modrého svetla bol pre všetkých obrovským sklamaním.

"Myslím, že to je všetko," riekol Draco.

Bill sa zamračil. "Bol som si istý, že to vyjde."

Minerva sa tvárila znepokojene. Prelomenie tej kliatby by ju zbavilo obáv, či niektorí z jej bývalých študentov neodmietne. Nebola slepá, keď prišlo na jej nového profesora herbológie, Nevilla. Bol po uši zamilovaný do Hannah Abbottovej, a predsa by sa musel oženiť s niekým iným.

Hermiona mlčala. Zase mala ten 'rozrušený' výraz. "Počkať. Myslím, že viem, čo musíme urobiť."

Všetci sa na ňu otočili.

"Nemyslím, že ten rituál musíme urobiť tu. Chcem povedať, Komnata nemá veľkú symbolickú hodnotu. Veľmi málo ľudí vôbec vie, že tu je. Myslím, že ten krvný rituál sa má uskutočniť na mieste, ktoré je v srdci chrabromilského a slizolinského územia," vysvetľovala.

"Klubovne," doplnil Draco.

"Presne. Myslím, že keď urobíme to, čo sme urobili tu, na týchto dvoch miestach, tak to skutočne zlomí tú kliatbu. Hmmm... keby nás to napadlo skôr, možno by to vyšlo aj s Harrym a Dafné."

"Možno," riekol Bill. "Ale myslím, že nepriateľstvo medzi vami dvoma je to, na čo sa Bystrohlavová viac sústredila."

"Pravdepodobne. Avšak vďaka tomu uvažujem, či..."

Draco objal Hermionu okolo pliec, očividne znepokojený, že je skľúčená kvôli tomu, že jej niečo ušlo. "Povedal ti niekto v poslednej dobe, že si geniálna?" spýtal sa v snahe rozveseliť ju.

Hrdo sa usmiala. "Mám titul Najbystrejšia čarodejnica nášho veku."

"Tiež asi aj Najnamyslenejšia čarodejnica nášho veku."

"Ty máš čo hovoriť!" odpovedala, pleskla ho po pleci.

"Tiež si príliš násilná pre svoje vlastné dobro."

Bill sa len zasmial, kým tam Minerva zmätene stála nad tým, čo bývalí nepriatelia predvádzali. Zlúčiť Draca a Hermionu, ktorí boli jej študentami, s týmto láskyplným párom, bolo skutočne veľmi náročné.

"Takže kam najprv?" spýtal sa Bill.

"Nuž, keďže sme tu hore, asi by sme mohli ísť do chrabromilskej veže," navrhla Minerva, keď odtrhla pohľad o handrkujúceho sa páru.

****

Hermiona vycítila zmenu ovzdušia, keď si znova otvorila ranu na dlani v chrabromilskej klubovni. Atmosféra pulzovala energiou. Vzala to ako dobré znamenie. Tiež bolo dobré, že Minerva poslala preč všetkých študentov, ktorí tam oddychovali. Jeden či dvaja zazreli škaredo Dracovým smerom, ale to sa dalo očakávať. Keď si s Dracom pritlačili dlane znova na stenu, nastala oslepujúca zelená žiara a to ťažké napätie, ktoré predtým naplnilo miestnosť, sa rozptýlilo.

"Nuž, toto je iné, čo je pozitívne," poznamenal Bill.

"Hor sa dole do žalárov!" veselo zvolal Draco.

Tentoraz bola na rade Hermiona, ktorej sa dostalo zazretí a niekto sa na ňu odvážil zasyčať "humusáčka", keď prechádzali okolo.

Draco sa rýchlo ako blesk otočil a schmatol chlapca, ktorý prehovoril, za límec. "Ospravedlň sa!" prikázal.

"Nie," odpovedal vzpurný slizolinčan.

Blondiak ho zovrel silnejšie.

"Pán Malfoy, okamžite pána Brutusa pustite!" pobúrene vykríkla Minerva.

"Nie až kým sa neospravedlní, že moje dievča nazval humusáčka!"

"Si hanbou mena Malfoy," zavrčal na neho Martin Brutus.

Draco, verný svojej malfoyovskej povahe, nechutne sa na chlapca uškrnul. "A ty nie si hodný ani toho, aby si jej bozkával nohy. Teraz sa ospravedlň, kým nezničím obchody tvojho otca. A vieš, že mám tú moc to urobiť."

Hermiona mu položila ruku na plece. "Draco, o nič nejde."

"Pre mňa ide," odpovedal bez toho, aby odtrhol pohľad od chlapca.

Chvíľu zvádzali súboj pohľadov, až kým ten chlapec zjavne neprečítal ten oceľový zámer v Dracových očiach.

"Prepáč," zamrmlal Hermione.

"Ešte raz povedz niečo také v mojej blízkosti a skončíš u Svätého Munga," vyhrážal sa Draco.

Chlapec povädol, stiahol chvost medzi nohy.

"Pripomeň mi, aby som si to u teba nerozhádzal, Malfoy," riekol Bill.

Draco stále zazeral na chlapca, ale otočil sa a na Billa sa usmial. "Nuž, hovorí sa, že reformovaní sú vždy tí najtvrdší."

Minerva stále mala stlačené pery a venovala Dracovi nesúhlasný pohľad. "Poďme to už mať za sebou, než pán Malfoy zaútočí na ďalšieho z mojich študentov."

"Dúfam, že mu dáte trest," odpovedal Draco, bez hanby.

"Nemajte obavy, pán Malfoy, keď s týmto skončíme, vysporiadam sa so správaním pána Brutusa."

Keď sa slizolinská klubovňa vyprázdnila, povedomé napätie z chrabromilskej veže sa vrátilo. Hermiona s Draco si porezali dlane po tretí raz a priložili ich na stenu. Tentoraz sa objavilo jasnočervené svetlo a tá ťaživá atmosféra sa opäť rozplynula. Keď sa otočili k odchodu, Minerva sa zrútila s výkrikom k zemi. Bill ju zdvihol do náručia a odniesol ju na najbližšiu pohovku.

"Čo s ňou je?" zúfalo sa spýtala Hermiona.

"Neviem. Nikdy som nič také nevidel, dokonca aj keď bola nejaká kliatba zlomená nesprávne," odpovedal Bill.

Hermiona použila niekoľko diagnostických kúziel nad riaditeľkou v bezvedomí, ale ukazovali normálne výsledky. "Je to takmer, ako keby upadla do hlbokého spánku," poznamenala.

"Ako kóma?" spýtal sa Draco.

"Áno a nie. Jej dôležité orgány sú v poriadku a myslím, že len musíme počkať, kým sa neprebudí."

Takže všetci traja sedeli a čakali.

O tridsať minút neskôr sa Minerva konečne pohla. Omámene sa posadila a rozhliadla sa. "Čo sa stalo?"

"Dúfali sme, že nám to poviete vy," riekol Bill. "Len ste odpadli a neprebudili sa."

Minerva sa zamyslela. "Bola som v tranze. Myslím, že ho vymyslela Rowena, aby mohla so mnou komunikovať."

"Celé to kontaktovanie Bystrohlavou je naozaj podivné," poznamenal Draco.

Minerva sa usmiala. "Áno, to je, a som veľmi rada, že už je konečne koniec."

Hermiona zalapala po dychu. "Myslíš, že to vyšlo?"

Riaditeľka sa na ňu usmiala ako slniečko. "Áno, zvládli ste to."

Hermiona si tľapla s Billom, objala Minervu a potom takmer zaškrtila Draca v divokom objatí. Keď ho pustila, bol červený v tvári a dusil sa.

"To je pekné; zrušíš tú kliatbu a potom sa ma pokúsiš zavraždiť."

Hermiona bola príliš šťastná z výsledku, aby sa starala na fŕľanie jej priateľa.

"Oh, sklapni a prestaň byť také veľké decko. Vráťme sa do Troch metiel a povedzme novinky ostatným."

"Len keď si z nich môžeme najprv vystreliť," poznamenal Draco.

"Nie, nebudeme predstierať, že to nevyšlo. To je kruté a podlé."

"Bola by to sranda. Vieš si predstaviť, akí vystresovaní by boli Longbottom s Weasleym?"

"To je hrozné, Draco," nesúhlasila.

"Kazíš všetku zábavu."

"Táto kliatba toho bude mať veľa na rováši," zašepkal Bill Minerve. "Títo dvaja spolu budú nočnou morou. Dúfam, že budete stále riaditeľkou, keď nastúpia do školy ich deti."

Minerva pri tej predstave zbledla.

****

Napätie v zadnej časti Troch metiel sa dalo krájať. Boli tu všetci, čo pomáhali rozlúštiť tú kliatbu, plus Hannah a Eve. Ron bol bledý, nešťastný a zvieral mocne Evinu ruku. Bol taký nervózny, že sa ani nedotkol sušienok, ktoré boli v strede stola. To isté sa nedalo povedať o Ginny, ktorá si z nich neustále uštipovala. Robila si starosti a potrebovala si niečím zamestnať ruky.

"Ako dlho vraveli, že to bude trvať?" spýtal sa Theo.

"Netrvalo to veľmi dlho, keď sme to robili my, ale tipujem, že možno nastali nejaké komplikácie," odpovedala Dafné.

"Skvelé! Komplikácie - presne to, čo potrebujeme," zatrpknuto zamrmlal Ron.

"Ak toto niekto zvládne, tak je to Hermiona. Kedy v niečom takomto zlyhala?" uisťoval všetkých Harry.

To bola jediná vec, ktorá im všetkým poskytovala nádej. Hermiona Grangerová nezlyhávala, hlavne, keď to zahrnovalo pátranie a zvládnutie niečoho magického. Bola príliš snaživá, aby dovolila, aby ju to porazilo. Tým si boli istí.

Avšak, ich nádeje poklesli, keď sa dvere otvorili a dnu vstúpil dnu skľúčený Draco. Vzdychol si.

"Mrzí ma to, ľudkovia, nefungovalo to," nešťastne vyhlásil. Dobrá nálada v miestnosti vyšumela. Hannah začala plakať, keď si schovala hlavu v Nevillom pleci. Ronove plecia poklesli a s Tracey sa na seba sklamane pozreli.

Hermiona vošla dnu a pozrela sa na deprimovanú skupinku. "Prečo sú všetci takí rozrušení?" spýtala sa.

"Draco nám povedal, čo sa stalo," odpovedala Pansy.

"Draco Malfoy!" zjačala.  "Povedala som ti, aby si sa s nimi nezahrával!"

Draco sa diabolsky uškrnul. "Prepáč, Mačička, nemohol som odolať."
"Ty si ale číslo!" nahnevala sa.

"Vydrž," povedal Harry. "Znamená to, že ste v skutočnosti tú kliatbu zlomili?"

"Samozrejme, že zlomili. Je to Najbystrejšia čarodejnica tohto veku," odpovedal Draco.

Blondiaka zasypala spŕška sušienok, než plne tú novinku spracovali a nastala masívna oslava.

Hannah vyskočila a objala Hermionu.

"Ach, ďakujem ti, Hermiona! Ty si najlepšia."

****

Hermiona sedela na skale nad Škriekajúcou búdou a sledovala západ slnka. Oslava u Troch metiel už bola v plnom prúde. Úľava, ktorú všetci pociťovali z toho, že im už nehrozí povinnosť uzavrieť manželstvo kvôli záchrane Rokfortu, bola nesmierna. Tiež bola neuveriteľne rada kvôli Ronovi s Nevillom. Ich životy by boli vážne nešťastné, keby museli opustiť čarodejnice, do ktorých sa zamilovali, aby sa oženili s inými ženami. Vážne bola šťastná, že im pomohla, aby sa tomu vyhli.

Usmievala sa, keď sa zamyslela nad cestou, ktorou prešla sama. Keď sa toto všetko odhalilo, nikdy by si nemyslela, že tá kliatba bude šťastím v nešťastí. Bola v takom zmätku, keď dovolila, aby bol jej život naplnený toľkou nenávisťou a myšlienkami na pomstu. Namiesto toho, aby si vychutnávala pokoj, za ktorý tak silno bojovala, bola zatrpknutá. Ale vďaka tej kliatbe sa postavila svojím démonom, získala pomoc, ktorú potrebovala a teraz našla šťastie na najnepravdepodobnejšom zo všetkých miest.

Objal ju okolo pliec. "Takže sem si sa vykradla," zamrmlal Draco.

"Hmm... Vždy sa mi tu páčilo. Je to tu také pokojné."

Blondiak sa posadil na skalu vedľa nej. "To je."

"Stále sú takí hluční?"

"Myslím, že ich madam Rosmerta čoskoro vykopne."

Zachichotala sa. "Takže aké je to byť pre zmenu na strane, ktorá vyhráva?"

Štuchol ju do boku. "Drzaňa! Ale je dobré necítiť sa viac pod tlakom."

"To určite áno. Možno niečo s nami pôjde konečne normálne."

"Znamená to, že mi nedáš kopačky, keď si ma nemusíš vziať alebo odsúdiť Rokfort na prepadlisko dejín?"

Hermiona na neho zazrela. "Myslím, teraz ti už ostanem na krku, Malfoy."

Mocne si ju k sebe pritiahol. "Dobre, pretože presne takto sa mi to páči."

Oprela si hlavu o jeho plece a sedeli tam a spoločne sledovali západ slnka, len si užívali vzájomnú spoločnosť, nemali potrebu nevyhnutne sa rozprávať.

Keď ich zahalilo šero, Draco sa k nej otočil. "Máš chuť odtiaľto vypadnúť?" spýtal sa.

"Áno," striasla sa. "Je koniec koncov stále december."

"Chceš sa vrátiť ku mne?"

Hermiona prikývla a premiestnili sa spoločne na manor.