Preklady fanfiction Harryho Pottera

I.

Vzdychla si, masírujúc si spánky na zmiernenie svojho podráždenia. Bolo dosť neskoro a ona sedela v knižnici a snažila sa na poslednú chvíľu podokončovať pár vecí na svojej eseji z Elixírov. Viem, prekvapujúce, že by Hermiona Grangerová niečo robila na poslednú chvíľu. No stávalo sa to aj jej. Začala si práve baliť veci do tašky, keď za sebou začula zimomrivý hlas.

„Grangerová,“ oslovil ju Malfoy s úškrnom. Ako sa otáčala a zbadala ho, potlačila nutkanie poriadne si vzdychnúť. „Nikdy by som nepovedal, že si z tých, čo ponocujú. Skôr sa mi zdáš ako ten typ, čo chodí spať so sliepkami,“ odvetil, zdvihol obočie a bezočivo sa uškrnul.

Pozbierala si posledné knihy a materiály a obrátila sa na odchod. „Nestaraj sa, Malfoy.“

Rázne ju schytil za ruku a rýchlo otočil. „Neskončili sme, Grangerová.“

Vytrhla sa mu zo zovretia a odvrkla: „Zvykaj si.“

II.

Vychádzala práve spoza plenty obklopujúcej osamotenú posteľ na ošetrovni s knihami pevne v náručí. Jej nohy sa na podlahe pohybovali s ľahkým ťapkaním a niekto mal to šťastie, že ho započul.

„Grangerová,“ ozval sa opäť známy zimomrivý hlas, avšak oveľa tichšie než ten prvý krát.

„Malfoy, nehovor tak nahlas,“ sykla naňho a poobzerala sa navôkol po známkach ďalších ľudí. Nikto. Bola tu s ním sama. „Čo tu robíš?“

Ukázal smerom k rozložitým telám svojich kamarátov. „A ty?“ jedovito odvrkol.

„Bola som pozrieť Ginny,“ krotko odvetila. Cítila sa trocha previnilo, že to kvôli nim tu bol Malfoy tak neskoro.

„Za jedným z nich - Weasleyovcov? Ako inak.“ Ticho sa uškrnul.

Hermiona bola pripravená niečo mu na to odvetiť, keď v tom do miestnosti vkročila madam Pomfreyová a začala sa medzi nimi rozhliadať.

Hermiona odstúpila a rázne vykročila z ošetrovne, zanechávajúc za sebou dvoch veľmi zmätených ľudí.

III.

Ak by sa mala z nejakého zvláštneho dôvodu, iného než z vyvstanej povinnosti, vracať v čase, tak by to bolo určite preto, aby dostala príležitosť zmeniť práve toto.

„Nie, pán Malfoy, slečna Grangerová, moje rozhodnutie je konečné.“

Malfoy gánil na Snapa a Hermiona vyzerala, že sa čochvíľa rozplače. Otočila sa, prešla k svojmu stolu, zozbierala veci a namierila si to ku dverám. Zastavila ju však – ako predtým – ruka, ktorá sa po nej načiahla.

„Zdá sa, že sme nútení spolupracovať, Grangerová,“ povedal a zaškeril sa.

Zvraštila tvár, ale nedala sa vyprovokovať. „Strč sa, Malfoy.“

IV.

Zhodou okolností vychádzali z Veľkej siene ako poslední oni dvaja. Najprv si ani nevšimla, že doňho narazila, no potom vzhliadla a našla jeho neúprosný pohľad. Odvrátila zrak z jeho strieborných očí a obrátila sa na odchod. Zastavila ju však - ako niekoľko krát predtým - jeho ruka.

„Ak si dobre spomínam, Grangerová, posledných pár krát, čo sme sa stretli, si ma odpísala s tým, aby som sa do teba nestaral, strčil sa a odkráčala si odo mňa.“ S tým k nej obrátil pohľad. „V dvoch z troch týchto situácií,“ mimovoľne doplnil.

„Čo tým sleduješ, Malfoy?“

„Len som rozmýšľal,“ opatrne začal, „že odteraz by sme mohli končiť veci inak.“

„A ako presne?“ spýtala sa.

„Takto.“ Postrčil ju k stene a privinul si ju bližšie k sebe, jednu ruku jej dal dole na chrbát a druhú nechal položenú na jej paži. Dotkol sa svojimi perami tých jej a zatvoril oči.

Neodstrčila ho od seba.

V.

Sedela pri jazere a upierala oči k nádhernému mesiacu vysoko na oblohe, kompletne si vedomá toho, že bolo neskoro a ona už dávno nemala byť takto vonku. Zľahka si povzdychla a ľahla si do trávy briežku, na ktorom sa nachádzala. Zo zachmúrenej nočnej oblohy začal padať dážď a Hermiona sa zachvela.

Keď sa smerom z lesa ozval praskot vetvičiek, ustrnula, no ako započula známy hlas, trocha sa uvoľnila.

„Znova sa stretávame, Grangerová.“

Pozrel sa na jej chvejúcu sa premoknutú postavu a jeho mechanický úškrn trocha zjemnel. Prisadol si ku nej (veľmi blízko, poznamenala si pre seba). Vzhliadla k nemu s otázkou v očiach a on pokrčil plecia a povedal, že vyzerá, že jej je zima. Túžobne sa naňho zahľadela a na jej momentálne zdesenie zistila, že si to všimol. Naklonil sa mierne ku nej a ona spravila posledný krok a spojila ich pery.

A potom sa váľali a váľali dole po briežku.

Keď sa dostali na úpätie, vôbec si to nevšimla. Pootvorila mu ústa na dôkaz a oddala sa mu.

VI.

Ležala vo svojej chladnej posteli a bola úplne sama. Každú chvíľu sa prehadzovala zo strany na stranu a nevedela si nájsť jedinú zdanlivo pohodlnú pozíciu, v ktorej by vedela zaspať. Myseľ jej pracovala na plné obrátky; nemohla striasť obavy, že sa už nevráti.

Keď začula tlmený zvuk jeho topánok pohybujúcich sa po drevenej podlahe, zhodila zo seba prikrývku a utekala ku dverám. Otvorila ich a našla jedného Draca Malfoya s rukou vo vzduchu, pripraveného zaklopať na dovtedy zavreté dvere. Objala ho a do nosa jej udrela jeho jedinečná vôňa miešajúca sa s vôňou jej slaných sĺz.

„Ach, si v poriadku?“ spýtala sa ho, prechádzajúc očami po jeho tele.

Zasmial sa a zaviedol ju naspäť do postele. „Samozrejme,“ odvetil jej.

VII.

Spúšť, ktorá ich obklopovala, bola pozostatkom sídla Fénixovho rádu, avšak nič nebolo stratené zbytočne. Ten-koho-netreba-menovať už viac nebol a všetko sa skončilo. V tom okamihu tam stáli len oni dvaja a ich pohľady sa stretli naprieč miestnosťou.

Pár sekúnd na to ju už držal v náručí a šepkal jej do ucha sladké maličkosti. Odklonila sa od neho, aby ju počul povedať mu: „Harry to vie.“

Jeho to už ale netrápilo. „To je v poriadku. Všetko je v poriadku. Všetko je v poriadku.“

Pousmiala sa na neho a nežne priložila svoj nos k jeho nosu. „Ľúbim ťa.“

„Aj ja ťa ľúbim.“

Zaborila si tvár do jeho vlasov a on pokračoval v šepkaní sladkých maličkostí do jej ucha.