Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. 22.december 3/3

X

Celé popoludnie hrajú úlohu šťastného, práve zasnúbeného páru. Flirtujú. Bozkávajú sa na líca.

Keď sa všetci zhromaždia v obývačke, aby sledovali nejaký vianočný film, delia sa o to isté kreslo. To kreslo bola jediná vec, čo v izbe ostala voľná a on sa doň okamžite usadil a stiahol si ju rukou do lona.

Teraz, hlavne kvôli pohodliu, sa duchom neprítomne túli k jeho hrudi.

Keď začnú záverečné titulky, všetci vstanú, aby si ponaťahovali končatiny a trochu sa občerstvili, Hermiona zívne, odmotá sa od Dracovho tela a vyhlási, že ide do postele. Draco, ktorý roztržito sleduje, ako si naťahuje ruky - keď si všimne, ako sa jej nadvihne tričko, odhalí trošku nahého, plochého brucha - povie, že sa k nej pripojí.

Usmeje sa na neho a potom na svoju rodinu, keď im zaželá dobrú noc. Draco to zopakuje a potom ju nasleduje cez obývačku ku schodom.

“Ľudkovia!” zavolá Caroline, keď sa vráti do izby. “Pozrite sa nahor.”

Obaja tak urobia, vzhliadnu z miesta, kde sa zastavili, a zbadajú vetvičku imela visiacu zo stropu, ktorá tam predtým nebola. Hermiona stuhne, odtrhne pohľad od romantickej rastlinky, aby sa pozrela na Draca - ktorý už na ňu hľadí. Po prvý raz za, nuž, celé roky, nedokáže rozlúštiť jeho výraz.

“No? Na čo čakáte? Pobozkáte sa?” nalieha Caroline.

Slabúčko prikývne hlavu - ako keby jej hovoril, aby ho nasledovala. Ona prikývnutie opätuje. Jeho oči sú prilepené k jej, keď pomaly, váhavo zdvihne ruky. Jednou ju chytí za zátylok a druhú priloží na jej líce. Začuje, ako sa jej zasekne dych v hrdle a jeho pohľad dopadne na jej pery, keď sa k nej prikloní.

Spočiatku ju pobozká pomaly, opatrne, váhavo - ako tínedžer po prvý raz bozkávajúci dievča svojich snov. Rýchlo ho rozvášni, keď ju objíme rukami okolo pása a ona jeho okolo krku. Prehĺbi ho, pretlačí jazyk pomedzi jej pery, keď si ju celú pritiahne k sebe, aby bol k nej tak blízko, ako je možné. A obaja zabudnú, aj keď len na chvíľu, že jej rodina je v tej istej miestnosti.

Oddelia sa, len aby sa nadýchli, sťažka zadýchaní a vtedy je už príliš neskoro pokračovať, pretože všetci zízajú. Hermiona si odkašle, odmotá sa od neho ešte raz. Otočí sa k svojej rodine, zaželá rozpačité “dobrú noc” s rovnako trápnym mávnutím, než sa náhli hore schodmi.

Až keď začuje jej kroky na schodoch, preberie sa Draco zo svojho omámenia. Tiež rozpačito zamáva, než unikne po schodoch.

X

Mlčia, keď sa znova pripravujú na spanie, mlčky dajú preč vankúše a položia ich na zem.

Až keď vlezú do postele, preruší to ticho.

“Myslím, že to ich presvedčilo,” zašepká, hľadí do stropu. Bojí sa na ňu pozrieť: bojí sa, že ju bude chcieť znova pobozkať. Bojí sa, že ju znova pobozká.

“Áno, aj ja si to myslím,” odšepká ona.

“Dobrú noc.” Otočí sa od nej na bok, zastrčí si ruky pod svoj vankúš.

Pozrie sa jeho smerom, hľadí na jeho zátylok.

“Dobrú noc, Draco.”