Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. 23. december 1/2

Tentoraz je to Draco, kto sa prebudí osamote. Hermionu nie je nikde vidieť - či počuť, čo je čudné, ale aj tak len pokrčí plecami. Možno sa cíti kvôli včerajšiemu bozku príliš trápne, aby mu dnes ráno čelila. Pretočí sa na chrbát, pozrie sa na jej posteľ, aby zistil, že je dokonale zastlaná - ani záhyb v dohľade. Verte Grangerovej, že bude perfekcionistkou dokonca, keď príde na ustlanie prekliatej postele. Vzhliadne k stropu, jeho myšlienky zablúdia k spomínanej brunete a jej rodine.

Premýšľa o udalostiach predchádzajúceho dňa - o lyžovaní s Grangerovou, o hraní sa na pár s Grangerovou, o pobozkaní Grangerovej - a ako, väčšinou, mu nie tak celkom vadilo, že je tu zavretý. Bolo to akosi osviežujúce, byť preč od zhonu mesta. Skvelé rozptýlenie od jeho práce - ktorá sa v tomto čase roku vždy stala príliš stresujúcou - nespomínajúc, že je to obrovská zmena voči tradíciám jeho vlastnej rodiny.

A tak trochu sa mu Grangerovej rodina páči a začína prichádzať na to, ako tolerovať jej šprtkárske, panovačné, vševedkovské ja - hoci mu 95 percent času lezie na nervy. Po pravde, tak trochu sa navzájom doplňujú svojou inteligenciou, dôvtipom, ich schopnosťou hašteriť sa bez vypadnutia z rytmu. Vždy si užíval ich hádky - čo je čiastočne dôvodom, prečo sa vždy nemôže dočkať, až nejakú začne - pretože ju to vydráždi až po úroveň, kedy prakticky exploduje. Je to vzrušujúce.

Teraz mu však začínajú robiť radosť iné veci. Ako jej smiech. Jej úsmev - dokonca aj keď jej zuby sú stále trošičku veľké.

Možno keby nebola, nuž, Grangerovou, mal by ju rád.

O chvíľu neskôr vojde do kuchyne, kde nájde celú jej rodinu raňajkovať. Hermiona na neho mávne, aby si sadol na voľné miesto vedľa nej a zistí, že už mu pripravila tanier.

Ako sľúbil, poskytuje jej to, čo chce - dokonalého snúbenca - tým že ju pobozká na temeno hlavy, než sa posadí vedľa nej. So všetkými sa veselo pozdraví “Dobré ráno” než sa jej potichu spýta, aké má na dnes plány a ona mu povie, že idú do mesta na vianočné predstavenie.

Zažmurká, zmätene nadvihne obočie. “Na čo?”

“Uvidíš,” zamrmle, lišiacky sa usmeje.

Nie si je celkom istý, či sa mu páči, ako to znie.

X

Najprv je na zozname sledovanie hry na námestí - 'Vianočná koleda' - ktorú zinscenovali herci miestneho divadla. Majú predné miesta, Hermiona s Dracom sedia na konci radu.

“Nemôžem uveriť, že toto robia muklovia dobrovoľne,” potichu sa sťažuje, len chvíľu po tom, čo hra začala. Ruky ma prekrížené na hrudi v pokuse zabrániť úniku telesného tepla.

“Čo robia?” odšepká ona, pohľad má prilepený na javisko.

“Mrzne tu a všetci tu sedia a sledujú prekliate divadlo. Je to divné.”

“Ty si divný.”

“Úprimne, aké ťažké by bolo robiť to vo vnútri?”

“Prestaň sa sťažovať a len sleduj tú hru,” vyštekne, pleskne ho po lakti chrbtom ruky.

Otvorí ústa, aby protestoval, ale potom si to rozmyslí, keď sa prihrbí na mieste, aby si pozrel to predstavenie.

Ale asi v polovici Hermiona prisahá, že ho vidí hru uprene sledovať s náznakom úsmevu, ktorý mu poťahuje pery.