Preklady fanfiction Harryho Pottera

Na sklonku Vianoc (Christmas Eve)

Hermionu zobudil zvuk poplašného kúzla; napriek tomu, že ho vankúš stlmil, neodbytné vibrovanie jej prútika bolo len ťažké ignorovať. Tápajúc pod vankúšom ho uchopila a uľavene si odfúkla keď po jej dotyku vibrovanie prestalo. Obrátila sa a zažala koniec prútika, nech lepšie vidí na ozdobné analógové hodiny na nočnom stolíku. Jedenásť hodín. Vzdychla si, prešla rukou po tvári a vykĺzla z postele.

Zabalená v teplom župane a v papučiach očarovaných tak, aby nevydávali žiadny zvuk, zostúpila po schodoch. Napriek tomu, že bola namrzená z toho, že ju takto uprostred noci vytiahol z postele, musela sa pousmiať nad scénou, ktorá ju privítala, keď opatrne pootvorila dvere do obývacej izby.

„Naozaj si to ideme celé znovu zopakovať, Malfoy?“ spýtala sa a oprela sa o zárubňu dverí.

Draco vyletel z podrepu, v ktorom sedel pred ich velikánskym vianočným stromčekom stojacim  uprostred izby. „Ako si na to prišla?“ vyhŕkol a snažil sa nevyzerať pred ňou príliš previnilo, napriek zlatej stuhe, ktorá mu veľavýznamne ovísala z ruky.

„Ach, Malfoy,“ napomenula ho Hermiona blahosklonne, „ani si sa len neunúval skontrolovať, či som niečo neočarovala?“

„Samozrejme, že nie!“ zvolal Draco. „Komu by napadlo dávať na vianočné darčeky nejaké poplašné kúzla?!“

„Komu by napadlo vykrádať sa uprostred noci a otvárať darčeky skôr než je zvykom?!“ oponovala mu Hermiona.

Draco sa zasmial. „Haló, každého?!“

„Možnože každého pod hranicou desiatich rokov,“ odvetila Hermiona. „Je jedenásť hodín, Malfoy, naozaj sa mi snažíš povedať, že tých sedem hodín už v žiadnom prípade nevydržíš?“

„Desať, Grangerová,“ posťažoval sa Draco a pustil zlatistú stuhu na vkusne zabalenú hromadu darčekov za ním. „Niekto zvykne čakať do deviatej, kým sa uráči vstať z postele.“

„Ako keby sme niekedy naozaj čakali až do deviatej, Malfoy,“ zvolala. Keď sa pred tromi rokmi brali, Hermiona si ponechala svoje rodné priezvisko. Mali na to hneď niekoľko pádnych dôvodov a minimálne jedným z nich bolo ich láskyplné oslovovanie sa práve týmito prívlastkami. „Ale keďže si už začal,“ poukázala a veľkolepo otvorila náruč, „tak to rovno môžeš aj dokončiť.“

Draco prižmúril oči, podozrievavo sa na ňu zahľadel a otočil sa k hromade darčekov, ktoré niesli jeho meno. Vybral svoj vlastný prútik z vrecka županu, namieril ho na darčeky a vrhol na ne neverbálne rozbaľovacie kúzlo. Keď sa stuhy zvinuli k zemi a lesklý papier ukázal to, čo sa v ňom ukrývalo, Dracovi nezostalo nič iné, len civieť na kopu obyčajných hnedých krabíc a samoľúbu manželku, ktorá sa snažila potlačiť svoj smiech. „Ako...?“

„Ach, Malfoy,“ povzdychla si s miernymi ťažkosťami Hermiona, „ty ma neustále podceňuješ!“

„Grangerová,“ zavrčal Draco a pristúpil k nej bližšie.

S iskrou v oku Hermiona zdvihla bradu a zadívala sa mu do jeho blčiacich očí. „Nie sú tu, Draco,“ potichu odvetila. „Žiaden z nich nie je ani len v blízkosti tejto miestnosti.“

„Kde ich schovávaš, čarodejka?“ spýtal sa s varovaním v hlase, ktorého hodnovernosť značne znižoval ohnivý výraz jeho očí.

„Do zajtra sa k nim nedostaneš,“ vyhlásila Hermiona.

„Takže mi neprezradíš, kde si ich dala,“ ostro skonštatoval Draco.

„Určite nie,“ povedala, odstúpila od neho a obrátila sa naspäť ku schodisku. „Každopádne,“ ozvala sa, keď sa náhle na prvom schode zastavila a obzrela sa za ním, „nič ti nebráni v tom, aby si sa pokúsil presvedčiť ma o opaku.“

„Ale, nehovor,“ odvetil Draco a vydal sa k nej.

Hermiona o pár krokov cúvla. „Musím ťa ale varovať,“ vyhlásila, „počula som, že Hermionu Grangerovú je veľmi ťažké zlomiť.“

Draco sa nemravne uškrnul. „Tak sa musím posnažiť byť vo svojom mučení...kreatívny. Nič iného mi neostáva.“

„Asi nie,“ odvetila Hermiona a s úsmevom na perách začala viesť Draca naspäť do spálne.