Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. 25. december

Draco sa prebudí, znova objíma brunetku, s ktorou sa už niekoľko posledných dní delí o posteľ. Dovolí si minútu vychutnať si jej teplo a mäkkosť, rozcuchané vlasy v tvári, vôňu jej šampónu a pocit jej pokožky pritlačenej na svojej. Na chvíľu si dovolí uveriť, že by sa to mohlo stať - on a ona. Ale len na chvíľu, pretože chvíľa je všetko, čo si môže vyhradiť.

Hermiona sa o pár minút neskôr prebudí a on ju pustí, znovu jej ponúkne trápne ospravedlnenie. Použije kúzlo na jej hlavu, aby jej uľavil od búšiaceho bolenia hlavy, ale pre jej žalúdok je neskoro, pretože sa rozbehne do kúpeľne vracať.

Sťažka si vzdychne sám pre seba, vstane z postele a nasleduje ju. Bosými nohami ťapká na zem, keď kráča do kúpeľne, aby našiel úboho vyzerajúcu Grangerovú na zemi, hlava strčenú v záchodovej mise. Zachichoce sa potichu nad jej nešťastím a pokrúti hlavou. Zasmeje sa ešte silnejšie, keď zamrmle sotva počuteľné “nesmej sa”, než znova strčí hlavu do misy a úplne si vyprázdni žalúdok. On potom namočí malý uterák, vyžmýka ho, naplní pohár ďalšou studenou vodou a oboje jej donesie; položí uterák na jej zátylok a ponúkne jej pohár, aby sa napila.

„Cítiš sa lepšie?” spýta sa, keď sa oprie dozadu o vaňu za jej chrbtom.

Nakukne na neho spod ťažkých viečok. „Sotva.”

„O minútu budeš,” uškrnie sa.

„Ako vieš, čo?”

Pokrčí plecami, chytí ju za ruku, aby ju vytiahol na nohy.

„Pripomeň mi, aby som sa už nikdy neopila. Hlavne nie na Štedrý deň,” dodá, keď sa pomaly vracia do spálne.

X

Všetci zvolajú: „Šťastné a veselé!” keď vojdú do obývačky a Hermiona sa pri tom hluku strhne, jej telo sa inštinktívne od neho pokúša odvrátiť.

Caroline sa na ňu uškrnie. „Priveľká opica?”

Draco sa rozosmeje. „Nemáš potuchy.”

„Nerobte si zo mňa srandu,” durdí sa Hermiona. „To sa stane, keď mi dáte víno...”

Hlasné zapípnutie z kuchyne všetkých vyplaší a Helen vyskočí. „Keď už sú teraz všetci hore a dávajú pozor -  alebo čiastočne dávajú (Hermiona sa zamračí nad jej hravým smiechom), prečo sa nepozriete na ponožky, kým sa o toho vtáka postarám?”

Všetci súhlasia a zvesia si ponožky z rímsy kozuba.

Hermiona podá Dracovi ponožku bez mena - hoci je na nej kartička s jeho menom. Spýtavo sa na ňu pozrie, mlčky sa jej pýta, od koho je a ona pokrčí plecami.

„Otvor ju.”

Urobí tak. A trošku sa teší z pocitu, že ho zahrnuli.

X

Neskoro popoludní si Draco všimne, že Hermiona nezvykle mlčí pri okne a sleduje, ako sneží. Vlastne bola tichá celý deň a on má podivný pocit, že to nemá nič spoločné s tým, že má opicu.

Zamračí sa, vstane zo svojho miesta a pripojí sa k nej na lavičke pri okne. Štuchne ju slabo a hravo plecom do pleca.

Vzhliadne na neho a smutne sa usmeje.

„Hej, rozveseľ sa. Sú Vianoce,” pripomenie jej.

„Hm, áno,” roztržito odpovie.

Zamračí sa viac.

„Čo je s tebou?”

„Nič.”

„Klamárka.”

Vzdychne si, postaví sa a potom ho potiahne za ruku. Ťahá ho po chodbe a nahor schodmi - okolo Caroline, ktorá im venuje čudný pohľad, ktorý Hermiona ignoruje. Draco však s úškrnom pokrčí plecami a kývne voľnou rukou, aby naznačil, že je bláznivá. Hermiona ho dotiahne až do spálne, zatvorí dvere a zatlačí ho do postele.

Draco sa uškrnie.

„Ale no tak, Grangerová. Nevedel som, že to máš rada drsne.”

Pretočí očami, zvalí sa na posteľ vedľa neho.

„Neviem, či to už dlhšie zvládnem.”

Zmätene zvraští obočie. „Zvládneš čo?”

„Toto... nás... túto... šarádu. Neviem, či im naďalej dokážem klamať.”

Pokrúti hlavou.

„Grangerová, teraz nemôžeš vycúvať.”

„Cítim sa hrozne, Draco! Ja... oni si myslia, že sa budeme brať... myslia si, že sme spolu šťastní. Nemôžem... nechcem im už viacej klamať,” zašepká, posadí sa vedľa neho.

Na chvíľu sa zamyslí, než otočí hlavou, aby sa na ňu pozrel.

„Dobre. Takže. Myslím, že by sme mali ísť dole a povedať im pravdu... že sme si všetko vymysleli. Že nie sme pár, že sme nikdy párom neboli a že sme si všetko vymysleli, pretože sme na nich chceli urobiť dojem.”

„Toto z čoho pramení?” opatrne sa spýta, keď ju sleduje.

„Neviem,” zašepká. „Len sú... sú Vianoce. A my im klameme rovno do očí.”

„A myslíš si, že povedať im to dnes to všetko vylepší?”

Vzdychne si, pozrie sa na ruky, ktoré má zložené v lone.

„Ja len...”

„Viem,” odpovedá. A vie. Vidí ten konflikt a vinu v jej veľkých hnedých očiach. Skutočnosť, že je prvý sviatok vianočný zjavne všetko zmenila.

„Viem, ale nemyslím si, že dnes je ten deň.”

„Potom kedy? Ak nie dnes, potom kedy?” zaujíma sa, nahnevaná.

„Neviem... možno o pár dní?” navrhne. „O pár dní im môžeš povedať, že sme sa strašne pohádali a zrušili sme naše zasnúbenie. Alebo niečo také. Tak nikdy nezistia, že si klamala. Ja dokonca tú hádku zinscenujem, ak chceš... vieš, aby som ja vyzeral hrozne. Tvoji rodičia po tomto nebudú chcieť, aby si bola so mnou.”

Nadvihne obočie. „To v skutočnosti nie je taký zlý nápad.”

Uškrnie sa. „Nezaradili ma do Slizolinu len tak pre nič za nič.”

X

Draco s Hermionou sa o chvíľu neskôr vrátia dole a zistia, že sa všetci zhromaždili v obývačke a zízajú rovno na nich - ako keby na niečo čakali. Caroline, ktorá stojí vedľa vianočného stromčeka s rukami založenými na hrudi, sa k nim s očakávaním otočí.

„Čo sa deje?” unavene sa spýta Hermiona.

„Prečo to nepovieš nám všetkým ty? Nechceš nám niečo povedať? Nejaké oznámenie možno...”  odpovedá záhadne Caroline.

Hermiona sa zatvári zmätene, obzrie sa na Draca, ktorý pokrčí plecami, akože nevie. Znova sa pozrie na Caroline, zmätená. „Neviem... Neviem, o čom hovoríš.”

„Oh, samozrejme, že vieš.”

„Ja...”

„Oh môj bože,” vloží sa jej matka, vzrušene si poposadne dopredu. „Si tehotná?”
Hermionine oči sa rozšíria v šoku a zabehne jej. „Čože? Nie! Nie, nie som tehotná... my sme ne... Nie.”

„Oh,” začne Caroline, „ona určite nie je tehotná. V skutočnosti asi spolu ani nespali.”

„Caroline!” nesúhlasne zapiští Mary. Medzitým sa jej otec, Jim, nepohodlne zamrví na stoličke.

„Nie sú zasnúbení,” odhalí Caroline.

Hermionin pohľad sa stočí k jej sesternici, ktorá na ňu zazerá. Nervózne si oblizne pery, zíza na ňu.

„Ani vôbec nie sú pár. Celá táto vec je šaráda.”

Hermionine oči sa neveriacky rozšíria. Caroline odpočúvala jej rozhovor s Dracom.

Všetci ostatní stíchnu, až kým sa jej matka nervózne nerozosmeje. „Care, o čom to rozprávaš?”

„No?” nalieha Caroline, nakloní hlavu nabok. „Prezradíš všetkým svoje malé hriešne tajomstvo, sestrenička?”

Hermiona sa obzrie na Draca, ktorý neohrabane stojí v pozadí s rukami vo vreckách. Nedokáže zabrániť, aby sa jej nerozpálili líca - ani aby sa jej nezhromaždili slzy v očiach. Slabo pokrúti hlavou, keď jej stiahne hrdlo a slzy pohrozia, že ju zradia. Nedokáže jasne uvažovať a teraz jej ešte začína byť zle aj od žalúdka. Ako sa toto vôbec stalo?

Draco vykročí dopredu, škaredo zazrie na Caroline, ktorá samoľúbo nakloní hlavu, než čelí zvyšku Grangerovcov. „Caroline hovorí pravdu. Nie sme zasnúbení a nechodíme spolu... nikdy sme nechodili.”

„Ja... ja nechápem,” zašepká Helen, vyzerá naozaj rozrušene.

„Je to moja chyba,” prehovorí Hermiona, než sa môže vložiť Draco. „Draco nie je môj snúbenec, nie je to môj frajer... my sme kolegovia. Vlastne sme chodili spolu do školy.” Odmlčí sa, rozhliadne sa po všetkých tých zmätených, zradene vyzerajúcich tvárach. „Nie je to doktor, nestretli sme sa v kaviarni a nezamilovali sme sa bláznivo do seba. Ako Caroline povedala, celé to bola... šaráda.”

„To nevysvetľuje fakt, že nie si zasnúbená,” namrzene pripomenie Caroline.

„To si nemala počuť...”

„Nuž, to je celkom očividné, že nie.”

Hermiona si vzdychne, prehrabne si rukami vlasy. „Nevedela som... nevedela som, čo robím. Ja som len...”

„Povedz im pravdu,” zašepká jej Draco do ucha.

„Čože?”

„Pravdu. Povedz im ju,” povzbudí ju.

Ignoruje výraz na sesternicinej tvári, otočí sa k zvyšku rodiny, pohľad viac či menej sústredí na svojich rodičov. Výraz jej matky jej láme srdce, ale aj tak im povie všetko. O telefonáte s Caroline, ako sa cítila pod tlakom, aby mala priateľa, o tom, ako chcela len aby jej všetci prestali vravieť, aby sa usadila. Dokonca im povie, ako oslovila Draca po tom, čo sa porozprávala so svojou najlepšou kamarátkou, pretože sa bála poníženia a že bude pred všetkými vyzerať ako blázon.

Vina, ktorá sa jej usadí v bruchu, keď sleduje, ako sa všetci tvária - vrátane Draca - je neprekonateľná. Všetci vyzerajú sklamaní a rozrušení a... ublížení. Hlavne jej matka a Caroline. Jej matka aktuálne hltá ďalšiu fľašu vína a odstrčí otca, ktorý sa jej tú fľašu pokúša vziať. Caroline vyzerá, ako keby bola rozpoltená medzi krikom a plačom, kým sa ju Tyler pokúša upokojiť. A jej teta s ujom sa na ňu ani len nepozrú.

„Takže si toto všetko urobila, aby si mi to vrátila?” rétoricky sa spýta Caroline. „Pretože si na mňa žiarlila?”

„Mrzí ma to,” zašepká Hermiona, keď potlačí vzlyk.

„Pekne. To je fakt pekné, Hermiona,” nahnevane vyšplechne. „A to som si ja myslela, že ja som tá, čo na teba žiarli.” Bez ďalšieho slova prejde Caroline okolo nej a stratí sa v kuchyni.

Ako keby na zavolanie, v kuchyni zazvoní budík, ktorý signalizuje, že je večera pripravená, ale nikto sa nepohne. Všetci onemeli.

Draco vykročí dopredu. „Prinesiem to...”

„To je v poriadku, zvládnem to,” zamrmle Helen, keď sa rýchlo postaví a tiež zmizne v kuchyni.

Všetci ju nasledujú, Hermionu s Dracom prehliadajú.

Keď si utrie slzu z líca, Hermiona sa otočí, aby vyšla nahor.

Draco ju zachytí za lakeť na spodnom schode a potiahne, aby sa na neho musela pozrieť. „Čo robíš?”

„Nie som hladná,” zašepká, vyšmykne si lakeť z jeho zovretia.

Sleduje ju, ako mizne a v duchu zastoná. Potom, keď ho prenasleduje prísny, ostrý pohľad jej otca skrz jedáleň, tiež ide hore.

Šťastné prekliate Vianoce, pomyslí si zatrpknuto.