Preklady fanfiction Harryho Pottera

9.kapitola  31. december

Epilóg

„Ja nechcem ísť.”

„Musíš.”

„Jednoducho nemám chuť...”

„Nie,” rozhodne vyhlási Ginny, dokonca dupne nohou. Vážne sa pozrie na svoju priateľku sediacu na gauči, ktorá má ešte stále na sebe pyžamo z predchádzajúcej noci.

„Už tu trucuješ, odkedy si sa vrátila – z tohto sa nevyvlečieš, nedovolím ti to.”

Hermiona si vzdychne, zaborí sa hlbšie do gauča. Mala ísť so svojimi priateľmi oslavovať Silvestra. Minulý týždeň sa nemohla dočkať, ale teraz vôbec nevie, či chce opustiť dom. „Ginny...”

„Myslela som, že si hovorila so svojimi rodičmi a že už je všetko v poriadku,” namieta červenovláska, keď si založí ruky na hrudi.

„Hovorila. Je.”

„Neboli ste s Caroline na druhý deň na čaj?”

Hermiona pretočí očami. „Áno, ale...”

„Je to kvôli Dracovi?”

Zažmurká, zaskočená.

„Čože?” To skadiaľ pramenilo?

„Je to kvôli Dracovi? To kvôli tomu nechceš ísť... pretože on tam bude?”

„Nie. Je mi jedno, či tam bude,” rýchlo odpovedá... možno príliš rýchlo. V duchu sa prekľaje, že je taká defenzívna.

Ginny nadvihne dokonalé, skeptické obočie. „Si si istá?”

„Áno... pozri, ja len...”

„Prosím?” žobroní ryšavka, keď sa posadí do gauča vedľa nej. „Prosím, no tak, nebude to rovnaké, keď tam nebudeš.”

Hermiona zastoná, pozrie sa zboku na svoju najlepšiu priateľku... či skôr na výraz zúfalstva, ktorý v nej má vyvolať pocit viny.

X

Hermiona vojde do plného baru vyzdobeného v zlatej, striebornej a čiernej, spolu s Ginny a Harrym a v okamihu, keď zbadá dôverne známu blonďavú hlavu v neuveriteľne preplnenej hale, motýle pomstychtivo zaútočia na jej brucho.

Všetci - Ron, Luna, Neville, Seamus, Dean, Lavender, Blaise, Theo a, samozrejme, Draco -  sú už tam, obsadzujú celú radu stolov v zadnej časti budovy. Trio dôjde až k zvyšku skupiny, zaželajú si šťastné a veselé sviatky a Nový rok, vymenia sa priateľské objatia a bozky.

Blaise sa na ňu hravo uškrnie a potiahne ju za jednu z kučier, ako to vždy robieva, takže mu odrazí ruku preč. Theo s ňou flirtuje, zámerne sa snaží, aby sa cítila nepríjemne kvôli jeho sexuálnym žartíkom a narážkam.

Vyzlečie si bundu a hodí do rohu k ostatným bundám, než si napraví svoj dlhý, strieborný top na čiernych legínach. Bar je hlučný; hudba je hlasná a rozhovory sú ešte hlasnejšie - a predsa sa zdá, že jej to zjavne nevadí. Zachytí Dracov pohľad z druhej strany stola, ktorý jej zrýchli tep, srdce vyskočí do hrdla a milión malých myšlienok ju zasiahne súčasne. Žmurkne na ňu a ona sa odvráti.

X

Stojí pri barovom pulte a už asi desať minút čaká na čašníčku, aby ju obslúžila. Vycíti jeho prítomnosť skôr, než začuje jeho hlas.

„Vyhýbaš sa mi, však?”

Potiahne nosom.

„Vôbec nie,” odpovedá, ale nepozrie sa na neho.

„Vážne?” skepticky sa spýta Draco, očividne jej neverí.

„Prečo by som sa ti vyhýbala?”

„Neviem, ty mi povedz,” vyzve ju.

„Už som ti povedala, že sa ti ne...”

„Potom sa na mňa pozri.”

Vzdychne a urobí, ako sa jej povedalo, otočí hlavu nabok, aby sa neho cez plece pozrela. Uprene na ňu hľadí, jeho tmavošedé očí prebodávajú jej a ona sa cíti príliš znepokojene, takže sa odvráti.

„Tá čašníčka ma neznáša,” povie o chvíľu neskôr.

„Pretože si žena. Sleduj.” Obtrie sa o ňu hruďou - vyvolá podvedomé zachvenie na celom tele - keď sa nakloní dopredu, aby upútal čašníčkinu pozornosť. A naozaj to funguje. „Dám si škótsku s ľadom a čokoľvek, čo chce piť táto kráska,” hovorí, kývne hlavou smerom k Hermione.

Nemôže si pomôcť, ale nezabráni, aby sa jej červeň nevkradla na líca, keď si sama objedná. Povie mu, že nemusí za ňu platiť, ale trvá na tom, keď hodí peniaze na pult.

Keď pitie dorazí, vezme svoje a otočí sa, aby sa vrátila k ich stolu, ale on ju zastaví, chytí ju za lakeť rukou. Ten kontakt je vzrušujúci a ona zľahka zalapá po dychu, obzrie sa na neho.

„Chvíľku sa so mnou porozprávaj,” zamrmle.

Zažmurká. „Prečo?”

Pokrčí plecami. „Mám pocit, ako keby sa sme sa nerozprávali celé dni.”

„To bude tým, že sme sa nerozprávali.”

Vševediaco sa uškrnie. „Vedel som to. Si na mňa naštvaná.”

Pretočí očami. „Nie všetko je o tebe, Malfoy.”

„Malfoy? Zase sme sa vrátili k tomuto, há? Tak teraz naozaj viem, že si na mňa naštvaná.”

„Prečo by bola na teba naštvaná?” nevinne sa spýta.

„Zdá sa, že sa mi z nejakého dôvodu vyhýbaš.”

Nadvihne obočie. „A z akého dôvodu?”

„Nemám potuchy.”

„Tak to je príliš blbé,” zamrmle, uvoľní si ruku z jeho zovretia, než odkráča preč.

X

„Avalon,” pozdraví, keď sa vedľa nej posadí za stôl.

„Volám sa Hermiona, ale vďaka,” posmešne odpovedá.

„Nie... Avalon je tým dôvodom, prečo si na mňa naštvaná,” samoľúbo vraví, predkloní sa, aby mohol lepšie študovať jej tvár.

Pretočí očami. „Avalon je mi ukradnutá.”

„Takže ťa nezaujíma, ako to šlo?”

Zatne čeľusť.

„Nie, nezaujíma.”

„Myslím, že zaujíma.”

„Nezaujíma.”

Uškrnie sa. „Myslím, že ťa priveľmi zaujíma moje rande s Avalon a myslím, že ťa to privádza do šialenstva - kvôli čomu si na mňa taká naštvaná. Pretože v skutočnosti si naštvaná na seba.”

„To vôbec nedáva zmysel,” posmieva sa.

„Isteže dáva. Premýšľaj o tom.”

Zamračí sa na neho.

„Môžem ti povedať, ako to šlo, ak chceš.”

„Nezaujíma...”

„Technicky bolo skvelé,” začne, podoprie si naklonenú hlavu päsťou o líce, keď na ňu hľadí, pozorne sleduje jej reakciu. „Bola veľmi milá, zdvorilá, dobre vychovaná, upravená, nádherná. A bola v pohode s tým, že sme ju v prvom rade podviedli, aby na to rande šla.”

Napriek maximálnemu úsmevu si uvedomí, že počúva... a zaujíma ju to.

„Avšak inak to bolo príšerné.”

Zažmurká, zaskočená. Prekvapená. A, nuž, trošku potešená.

„Ako to?”

Uškrnie sa.

„Je dutá. Aj inteligenčne aj pokiaľ ide o vzrušenie, vo význame, že je pekelne nudná,” hovorí. „Nemá vo svojom živote žiaden oheň či vášeň či snahu o niečo alebo čokoľvek také. Má ten extrémne otravný monotónny hlas. A to nehovorím, že je mimoriadne prekultivovaná a domýšľavá, vieš, ten typ čistokrvných princezien.”

„Myslela som, že to je tvoj typ.”

Odfrkne si, pretočí očami, keď si odpije z pohára. „Áno, možno, keď som bol rozmaznaný, sebecký a hlúpy pubertiak,” uškrnie sa. „Môj typ je viac... inteligentný. Vášnivý. O niečo sa snažiaci. O trošku viac... pohodovejší.”

Vzdychne si.

„Draco, čo sa snažíš povedať?”

Chvíľu na ňu hľadí. Mlčí.

„Chýbaš mi,” zrazu povie.

Pretočí očami, pokrúti hlavou, keď sa pozrie do svojho pohára.

„Áno. Správne.”

„Je to pravda,” trvá na svojom. „Od chvíle, čo si ma vysadila.”

„Prečo?”

Pokrčí plecami. „Dopekla, ak viem.”

Pokrúti hlavou a otočí sa, aby ho opustila, núti svoje nohy odkráčať preč.

Zachytí jej ruku a znova ju zastaví, než môže odísť.

„Grangerová, no tak,” hovorí, nervózne sa zasmeje, keď si ju potiahne k sebe. „Vychádzali sme spolu skvele, keď sme boli preč...”

„...pretože sme museli. To je jediný dôvod, prečo si prišiel a to je jediný dôvod, o ktorý sa staráš - pretože tvoja povesť závisela od tvojho výkonu.”

„Mohol by som povedať to isté o tebe,” pripomenie.

„Ďalší dôvod, prečo na toto jednoducho zabudnúť... na túto...”

„Šarádu?”

„Áno!” zjačí, odtlačí sa od neho.

Hlboko v hrdle zavrčí, vykročí k nej, čo ju prinúti uhýbať dozadu, až kým sa už viac nemôže pohnúť, pretože je za ňou stôl. „Chceš vedieť, prečo som s tebou šiel? Chceš naozaj vedieť, prečo som sa rozhodol ísť?”

„To už viem...”

„Pretože som dúfal, že možno nájdeme spôsob, ako spolu vychádzať... že by sme možno mohli byť priateľmi alebo niečím takým,” prizná napriek tomu, že mu hlas v hlave hovorí, aby prestal rozprávať. „So zvyškom tvojich priateľov vychádzame v pohode... dopekla, zdá sa, že si ma dokonca Weslíčka obľúbila, nemyslíš? To preto za mnou prišla a povedala mi, že ma požiadaš, aby...” Zarazí sa nad tým šokovaným výrazom na jej peknej tváričke a uvedomí si, že povedal priveľa.

„Sakra,” zamrmle.

„Čože?” spýta sa, oči vyvalené. „Gi-Ginny ti povedala, že ťa o to požiadam? Takže už si vedel, keď... Čo ešte povedala?”

Vzdychne si.

„Povedala mi, že by som ti mal pomôcť. Povedala, že by to mohol konečne ‘napraviť trhlinu’ medzi nami a že možno by sme mohli... vyriešiť naše rozdiely.”

„Nemôžem uveriť, že ona... Prečo ti záleží na tom, aby sme spolu vychádzali?” zrazu sa spýta, viac ju zaujíma jeho motív než Ginnin. „Myslela som si, že máš rád naše malé hašterenia.”

„Mám,” uškrnie sa. „Schopnosť dostať ťa do vývrtky je jedna z mojich vlastností, ktorú by som si rád uchránil.”

„Tak prečo by si chcel, aby sme vychádzali?”

Odmlčí sa na chvíľu, zaváha, než sa rozhodne, že už možno môže vybaliť všetko.

„Pretože ty si jediná, kto ma stále nenávidí. Pretože ty si jediná, kto mi neodpustil za to, čo som urobil a čím som bol. Pretože občas chcem byť schopný viesť s tebou inteligentný rozhovor bez toho, aby sa zmenil na hádku, pretože Merlin vie, že si jedinou, kto so mnou dokáže udržať krok. Pretože nech akokoľvek veľmi... bohužiaľ... ‘mám rád Pottera s Weasleym‘, rozprávať sa s nimi veľmi rýchlo omrzí. Pretože ty... ma fascinuješ,” zamrmle, vykročí k nej.

Zažmurká, tupo na neho hľadí. Nevie, čo povedať, takže sa vyhovorí na toaletu, prekĺzne okolo neho, než má ďalšiu šancu zastaviť ju.

X

Vidí ho sedieť pri bare, pitie v ruke. Pomerne krásna a sexy žena v červených obtiahnutých šatách sa k nemu priblíži, ale on sa na ňu ani nepozrie, než ju pošle preč. Usmeje sa, keď sa k nemu priblíži sama, pretože vie, čo robí. Trucuje. A dáva na známosť, že odmieta všetky druhy žien.

„Dnes v noci zlomíš veľa sŕdc,” doberá si ho, keď sa postaví za neho.

„Ja nebudem jediný,” zatrpknuto odpovedá, odpije si.

Zažmurká, podivne na neho hľadí. Nemohol myslieť, že... Nemyslí to vážne, že nie?

„Posaď sa, ak si chceš sadnúť, Grangerová.”

Urobí tak, vkĺzne na barovú stoličku vedľa neho.

„Moja mama mi povedala, čo si im o mne povedal,” začne pohodovo. „Ďakujem ti, že si sa ma zastal.”

Zboku na ňu pozrie. „Niet za čo. Takže ste sa rozprávali?”

Dôrazne prikývne, tvári sa šťastne. „S Caroline sme šli na čaj. Povedala mi, že ju mrzí, že všetko zničila. Očividne, kým som ja na ňu celý svoj život žiarila kvôli tomu, že je to populárna kráska, ona na mňa žiarlila kvôli tomu, že som, nuž, mnou,” vraví, zarazí sa na chvíľu, keď jej líca sfarbí ľahký rumenec. „Povedala, že bola skôr naštvaná na to, že nie sme skutočný pár, než na to, že sme jej klamali. Myslí si, že je medzi nami chémia.”

Zmätene nadvihne obočie. „To neviem, čo je.”

„Je to ako elixíry.”

Zažmurká a potom prikývne, ako keby rozumel.

„Necítim k tebe nenávisť,” zašepká, prikloní sa bližšie k nemu, keď natiahne krk, aby lepšie videla na jeho tvár. „A už som ti odpustila. Ja len... Myslím, došlo mi, že čím viac budem k tebe nepriateľská, tým dlhšie ťa môžem mať,” jemne prizná.

„Ani to neviem, čo znamená,” zamrmle, zíza do svojho pohára.

Vzdychne si.

„Si typom chlapíka, čo priťahuje pozornosť... hlavne žien,” začne, prejde roztržito prstami po okraji pohára. „Milujú ťa, pretože si fešák, si šarmantný a vieš ako sa s nimi sebavedome rozprávať bez toho, aby to bolo príliš nápadné alebo zúfalé. Ale si tiež mimoriadne prefíkaný a vždy dostaneš, čo chceš a kedy to chceš, čo znamená, že pre ženy je ľahké sa do teba zamilovať... pretože vďaka tebe je to ľahké. A ja som nechcela byť tou ženou. Myslím, že som si myslela, že pretože vychádzaš tak dobre s Harrym a Ronom, tak bude nevyhnuteľné, že my budeme spolu vychádzať tiež, takže som proti tomu bojovala,” priznáva.

Sleduje ju, ako keby sa ju pokúšal rozlúštiť. Ako keby bola nejakou záhadou.

„Myslím... Myslím, že je to ako lyžovanie a metlobal. Teoreticky je to pekné a z diaľky to vyzerá ako sranda, ale ja by som do toho nešla, pretože...”

„Sa bojíš, že rachneš,” dokončí.

Chabo sa pousmeje so slabým kývnutím hlavy.

„Bojíš sa že rachneš alebo že sa rachneš do mňa?”

Pokrčí plecami.

„Oboje, myslím.”

Otočí sa celým telom, aby bol čelom k nej, jedna ruka na kraji pultu a druhá položená na stehne. „A teraz? Stále sa bojíš?”

„Neviem. Neviem, ako sa cítim a čo cítim... Je to, ako keby som ťa občas chcela tresknúť po hlave dorážačkou a potom o päť sekúnd neskôr...”

„Ma chceš ubozkávať do bezvedomia.”

Začervená sa, skloní hlavu.

Prikloní sa, položí prst pod jej bradu, keď ju nadvihne, aby sa na neho pozrela. „Prečo to neurobíš?”

„Pretože neviem, či by som mala,” povie popravde.

„Prečo nie?”

„Daj mi dobrý dôvod, prečo by som mala.”

„Pretože skvele bozkávam,” uškrnie sa, prikloní sa ešte viac k nej, keď ju objíme okolo krku.

„Ďalší.”

„Povedala si jeden...”

„Daj mi ďalší,” nalieha.

„Do polnoci chýba už len pár minút.”

Nadýchne sa, keď si pritlačí čelo na jej.

„Poskytni mi skutočný dôvod.”

Zažmurká, jeho oči sa prebodávajú do jej, keď jej pevne pridrží tvár, aby sa nemohla od neho odvrátiť.

„Pretože na teba nedokážem prestať myslieť... dokonca ešte predtým, než sme sa vrátili. Pretože hoci prvý sviatok vianočný dopadol katastrofálne, stále to boli tie najšťastnejšie Vianoce v mojom živote. Pretože, ak z nás dokážeme spraviť tak dobrý falošný pár,  potom si predstav, aký pekelne dobrý pár budeme v skutočnom živote,” zamrmle, pohne prstami, aby ju pohladil po líci.

„Pretože aj ja som sa do teba rachol.”

Slabučko sa zachichoce, prstami zovrie striebornú viazanku, keď si ho pritiahne bližšie. „Toto je úplne nesprávne a totálne nelogické.”

„Súhlasím.”

„Šanca, že to bude fungovať, je pravdepodobne neuveriteľne malá...”

„Nepochybne.”

„Budeme sa hádať ešte viac...”

„Teším sa na to.”

„Budeme toho druhého privádzať do šialenstva...”

„My večne privádzame toho druhého do šialenstva, prečo teraz prestávať?”

„Ja... ja prichádzam o rozum, keď som v tvojej blízkosti,” priznáva šeptom. „To preto sa tak hnevám, keď sa so mnou začneš hádať.”

Uškrnie sa. „Prečo si myslíš, že sa snažím, aby som sa s tebou hádal?”

Pousmeje sa, oprie sa o neho, keď natiahne krk, aby na neho videla.

„Pobozkaj ma,” zašepká.

Usmeje sa, ovinie voľnú ruku okolo jej pása, keď sa zmocní jej pier v tom najvášnivejšom, myseľ pohlcujúcom bozku svojho života.

X

Blaise na druhej strane sa uškrnie a štuchne lakťom istú rusovlásku.

„Au!” protestuje Ginny, otočí sa k nemu. „Čo je?”

„Čo som ti hovoril?” Kývne hlavou smerom k svojmu najlepšiemu priateľovi a brunetke z najdivokejších fantázií jeho priateľa.

Ginny sa usmeje. „Konečne! Bože, ale trvalo im to dosť dlho, však?”

„Povedal som ti, že príde k rozumu.”

„Len preto, že som ich presvedčila, aby šli mimo mesta.”

„‘Len preto, že som ich presvedčila‘... och, sklapni Weslíčka,” posmieva sa. „Pointa je, že som mal pravdu.”

„Rovnako ako ja.”

Dopadne medzi nich mlčanie, keď sledujú pár pri bare, ktorý nie je schopný od seba utrhnúť ruky.

„Sú rozkošní, však?”

Pokrčí plecami. „Myslím, že áno.”

„To tiež znamená, že sa budú viacej hádať,” pripomenie.

„Aspoň teraz budú mať nejakú výhovorku, namiesto toho otrepaného ‘Ona je otravná vševedka’.”

Ginny sa zasmeje. „Alebo ‘On je odporný, niekto mu musí ukázať, kde je jeho miesto.”

„Výhovorky, výhovorky,” zasmeje sa.

„Pozri sa na nich - sú ako nadržaní pubertiaci!”

Uškrnie sa. „To je tým ročným obdobím, myslím.”

Koniec.

[Ale koniec je len začiatok, že? (Či vlastne nie.)]