DEŇ 1: nedeľa

Časť prvá

Keď sa Hermiona na druhý deň ráno zobudila, cítila sa úplne nahovno. Mala pocit, ako keby sa deň predtým venovala nejakému naozaj fyzicky náročnému cvičeniu a zabudla sa rozcvičiť. Mala stuhnuté úplne všetky svaly. Čo mohla spraviť, že sa vďaka tomu cítila takto?

A potom jej to došlo.

„Doprdele kurvadrát!“ zvrieskla a okamžite si zakryla rukou ústa, šokovaná zvukom svojho hlasu, ktorý od včera poklesol o niekoľko oktáv.

Mužského hlasu.

Malfoyovho hlasu!

Bola teraz v Malfoyovom tele. Vedela, že sa to stane, ale to vôbec nezmiernilo ten šok.

Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. Nádych a výdych, nádych a výdych... Vzpriamene sa posadila a pozrela sa na seba. Aj v pyžame jasne videla, že to určite nie je jej telo. Vrtením bokmi zliezla z postele a dopotkýnala sa k zrkadlu, aby sa na seba pozrela.

Všehodžús zafungoval správne. V Hermioninom pyžame bol Malfoy, ktorý na ňu hľadel späť so zvláštne vyjaveným výrazom v tvári. V akejkoľvek inej situácii by sa Hermiona zasmiala neobvyklému výrazu tváre, ktorým sa honosil, ale práve teraz mohol mať Malfoy oblečenú ružovú sukničku s chlpatými zajačími uškami na hlave a tancovať hopsasa, a ona by stále nebola schopná dostať zo seba úsmev. Roztržito si začala strkať prstom do tváre, kým zízala do zrkadla. Celá táto vec bola taká zvláštna, až bola záhadná. Nielenže vyzerala inak; ona sa inak aj cítila. Mala pocit, ako keby jej prerobili celé telo. Dokonca keď kráčala k zrkadlu, cítila rozdiel v samotných krokoch, ktoré robila. To nebolo príliš prekvapujúce, pretože základné rozdiely v svalovej hmote a stavbe kostí medzi mužskými a ženskými telami ich nútia k odlišnému pohybu. Ale skutočne to zažívať bolo veľmi surrealistické. Ako keby bola dva týždne na nútenom odpočinku v posteli a musela si opäť zvykať na to, ako sa chodí.

Hermiona si podvedome prešla rukami po hrudi. Nikdy nebola typom dievčaťa, ktoré by sa chválilo hlbokým dekoltom, ale cítila sa dosť smutná z toho, že teraz prišla o prsia, aj keď to bolo len na chvíľu. Rýchlo spustila ruky, keď jej došlo, že práve v tejto chvíli mohol Malfoy stáť vo svojej izbe a robiť to isté, ale domnievala sa, že on smútiť nebude. Alebo možno bude, ale to sa pravdepodobne bude týkať inej časti tela. Takej, ktorej skôr či neskôr bude musieť čeliť sama. A keby to bolo na Hermione: tak radšej neskôr. Predstavovala si, že jej prvý pohľad na nahého muža bude vyzerať inak. Možno, keď ten nahý muž nebude sama Hermiona. Nuž, toto práve teraz Hermiona nebola; toto bol Malfoy. Ale určite si nepredstavovala, že jeho uvidí nahého. Ale vyzeralo to, že bude musieť, a keď mala byť úprimná; bola trošku zvedavá. Tak či tak sa predsa potrebovala obliecť.

Ale do čoho?

Chcela si nafackovať za to, že na to nemyslela skôr. Nemohla si obliecť vlastné šaty, však? Bude si musieť požičať niečo od Malfoya. Dopekla, teraz naozaj nemala chuť čeliť mu. Bol v jej tele, panenka skákavá. Draco Malfoy bol v jej tele! Pripadalo jej to tak odporné, že chcela hodiť šabľu.

Ale jednako, skôr či neskôr musela vyjsť zo svojej izby. Takže pozbierala sily, zobrala nejaké svoje oblečenie, aby si mal Malfoy čo obliecť, obliekla si plášť, odpochodovala k Malfoyovej izbe a zaklopala mu na dvere.

„Choď preč!“ odpovedal tlmený hlas.

„Malfoy?“ odpovedala Hermiona. Nejako nebola skutočne pripravená počuť, ako jej vlastný hlas vychádza z druhej strany dverí; hlavne nie keď oslovovala Malfoya. „Ver mi, že tu nie som zo zábavy; len ma napadlo, že si musíme vymeniť oblečenie.“

„Len to nechaj pri dverách. Neskôr ti tam nejaké odložím ja,“ odpovedal.

„Malfoy, prestaň byť taký blbec a daj mi niečo na seba!“ zakričala Hermiona. Trochu ju zarazil zvuk vlastného hlasu, ktorý, keď sa teraz trochu naštvala, znel ako Malfoy, čo bolo sakra desivé. „Ja viem, ako vyzeráš. Nie je to tak, že by som sa ešte nevidela. Naozaj ako...“

Hermiona zalapala po dychu, keď Malfoy náhle otvoril dvere a ona bola konfrontovaná sama so sebou a uškŕňala sa na seba.

„Na!“ odsekol Malfoy mrzuto, keď rýchlo strčil Hermione do rúk hromadu oblečenia. Rovnako rýchlo jej vytrhol z rúk stoh, ktorý doniesla ona a zabuchol jej dvere pred nosom.

„Oj, toto bude hrozné,“ uvažovala Hermiona, keď sa vrátila do svojej izby, aby sa obliekla.

***

„Nemôžem uveriť, že sa toto deje mne!“ vravel si Draco, keď hľadel do zrkadla a zízala na neho dôverne známa tvár chrabromilskej vševedky. „Nielenže ma kruto zbavili mužnosti, ale dokonca ma zredukovali na humusáka a chrabromilčana.“

Nikdy v živote sa necítil takto naprosto trápne. A úprimne povedané; vo svojom živote sa strápnil poriadne často. Otočil sa, keď sa pokúšal získať na seba plný výhľad. Všetko na tomto tele bolo čudné. Existoval iba jeden spôsob, ako to opísať; cítil sa žensky. V každej inej situácii by bola myšlienka stráviť obmedzené množstvo času v ženskom tele príťažlivá, a to z niekoľkých dôvodov, ktoré by mali byť úplne zrejmé pre každého heterosexuálneho dospievajúceho chlapca. Ale toto bolo Grangerovej telo; tej strapatej milovníčky Potríka, ktorá by neobjavila svoje ženské zbrane, ani keby jej dali facku.

Draco podišiel k stohu oblečenia, ktoré Grangerová doniesla, a začal sa v ňom prehrabávať, či bude niečo postačovať.

„Och doriti!“ zavrčal, keď si medzi hromadou vymotal modrú bavlnenú podprsenku.

Áno, bude totálne ženský; so všetkým príslušenstvom.

„36 C?“ Draco zalapal v úžase po dychu. „Kde ich skrývala?“

Nechal ruky klesnúť na hruď pokrytú pyžamom a ohmatal svoje nové aktíva. Keď si uvedomil, čo robí, rýchlo ich spustil a zaboril si tvár do dlaní.

„Doriti! Doriti! Doriti!“

Zdvihol hlavu a zhlboka sa nadýchol. Potreboval zmeniť svoj pohľad na vec. Iste, toto bolo Grangerovej telo, ale to neznamená, že sa nemohol zabaviť. Ak mal týchto sedem dní prekonať bez trvalého psychického poškodenia, toto bola perspektíva, cez ktorú bude musieť na všetko pozerať.

„Nuž,“ pomyslel si pre seba, keď sa otočil k zrkadlu, „poďme sa pozrieť na tie céčka, ktoré skrývala pred svetom.“

***

„To nemá nič iné ako čierne?“ pomyslela si Hermiona, keď sa prehrabávala v hromade oblečenia, ktoré jej dal Malfoy. Asi pred rokom a pol sa Malfoy rozhodol, že mu gotický vzhľad sedí. A ak má byť úprimná; bolo tomu tak. Vďaka jeho bledej pokožke a striebristo blond vlasom mu byť celý v čiernom poskytovalo vzhľad ako nejakému anjelovi smrti; čo bolo príťažlivé, ak ste boli do takýchto vecí. Hermiona bola prinajmenšom vďačná za to, že nenosil očné linky, pretože to by bolo katastrofálne. Ani nie tak pre Malfoyov vzhľad; ale kvôli jej zručnosti - či skôr jej nedostatku - ich aplikovať. Nikdy naozaj nebola na vylepšovanie svoj vzhľadu. Od prírody nebola krásavicou a bola s tým v pohode. Niežeby bola neatraktívna, bola len... obyčajná. Vedela, že by mohla ľahko vylepšiť svoj všedný vzhľad, ako to urobila na vianočnom plese v štvrtom ročníku, ale to by trvalo oveľa dlhšie, než bola ochotná tomu venovať. Bol to čas, ktorý mohla venovať dôležitejším veciam.

Napokon sa uspokojila s jednoduchou priliehavou čiernou košeľou, čiernymi nohavicami a zelenými boxerkami (z ktorých ju zalial rumenec). Rozhodla sa, že sa najskôr pôjde poumývať (a robiť takmer všetko, čo mohla robiť, aby mohla odložiť prezliekanie).

Keď si umyla zuby a umyla si tvár, neubránila sa hľadeniu do zrkadla. Malfoy vyzeral čudne. Bez jeho klasického úškrnu v tvári vyzeral takmer pekne. Aspoň teraz pochopila, prečo nad ním všetky dievčatá (a spravodlivý podiel chlapcov) omdlievajú.

Nie, že by to niekedy nahlas pripustila.

***

 „Je mi záhadou, ako môžu baby počas dňa niečo stihnúť,“ pomyslel si v duchu Malfoy. V duchu nazerania na všetko v novej a pozitívnej perspektíve sa rýchlo zbavil svojho oblečenia a momentálne sa obdivoval v zrkadle. Nedokázal to skrátka pochopiť; ak má niekto k dispozícii prsia po celý deň, prečo sa s nimi stále nehrá?

Pre neho to bol zločin proti prírode.

Ďalšia vec, s ktorou sa nedokázal zmieriť, bolo to, že Grangerová nevyzerala nahá tak odporne, ako očakával. Vlastne vyzerala pomerne... príťažlivo („na humusáčku!“ vravel si v duchu). Mala dokonca aj krivky, ktorých sa väčšina dievčat v dnešnej dobe snažila čo najrýchlejšie zbaviť. Draco sa vždy nejako ocitol v spoločnosti dievčat, ktoré skutočne vyzerali ako tyčky do fazule. Keď ruky jemne pritlačil k svojim rozkošným prsiam, v duchu si urobil poznámku, aby sa v budúcnosti venoval dievčatám, ktoré toho majú na hranie viac.

Po poriadnej dávke hádzania očkom, štuchaní, postrkovaní, skákaní, dotýkaní sa a strategickom použití ručného zrkadla sa Draco rozhodol obliecť. Myšlienka, že si musí obliecť muklovský odev, nebola až taká lákavá, ale v tomto okamihu to bolo nevyhnutné. Obliekol si nohavičky, ktoré boli podľa jeho názoru dosť suchopárne až takmer nudné. Ďalším jeho krokom bolo dať si podprsenku, ale zrazu sa na to ocitol nesprávne vybavený.

„Sakra!“ pomyslel si, keď držal jemnú spodnú bielizeň zdvihnutú pred sebou. Vedel veľmi dobre, ako tieto veci vyzliecť, ale nemal skúsenosti s ich skutočným obliekaním. Ale bol si pekelne istý, že v tejto záležitosti nepožiada o pomoc, takže len postupne zistí, ako to funguje.

„Prekliate háčiky,“ zavrčal. Keď sa mu podarilo dostať jeden do druhého, ​​ďalšie dva sa znova odpojili alebo niečo alebo čosi iné.

Po dosť dlhej dobe bol konečne schopný si tú vec obliecť a presunul sa k zvyšku oblečenia.

***

Medzitým sa Hermiona vyzliekla a namiesto toho, aby sa okamžite obliekla, neodolala krátkemu pohľadu do zrkadla.

Keby sa len tento „krátky pohľad“ nezmenil na plnohodnotnú kontrolu.

Musela to Malfoyovi uznať; bol to „fešácky kus chlapa“, ako by povedala jej spolužiačka Parvati Patilová. Metlobal tomu chalanovi skutočne prospel. Bol stavaný ako chytač; útly a štíhly, ale s dobre formovanými svalmi. Na svalnatých rukách a nohách a spodnej časti brucha mal rozptýlené jemné bledé chĺpky. Celé jeho telo bolo len bledé ako jeho tvár, takmer po hranicu, keď bolo skoro anjelské.

„Aký kontrast s jeho vnútornou stránkou,“ zamyslela sa Hermiona.

Hermiona si nemohla pomôcť, ale urputne sa červenala, keď nechala svoj zrak skĺznuť nadol. Možno to bolo tým, že ona sama bola v súčasnosti vlastníkom predmetných mužských pohlavných orgánov, ale nevyzerali v skutočnosti až tak zle, ako si myslela.

Víťazne sa usmiala a išla sa obliecť. Teraz, keď bola konfrontovaná so svojím mužským nahým ja, pomyslela si, že si s touto situáciou celkom dobre poradí.

Táto časť bola určite najhoršia, no nie?

****

Koniec prvého dňa, časť prvá.