Preklady fanfiction Harryho Pottera

DEŇ 1: nedeľa

Časť druhá

„Chodíš ako kačica.“

„Jee, ďakujem,“ rozladene odpovedala Hermiona.

„Prestaň sa snažiť toľko triasť svojimi bokmi,“ hneval sa Malfoy a zamračil sa.

„Ja netrasiem mojimi bokmi!“

Dnes ráno, potom, čo sa obliekla a bola pripravená ísť von, vošla Hermiona do spoločenskej miestnosti len, aby narazila na Malfoya a venoval jej typ pohľadu: 'No a teraz čo?'.  

Dobrá otázka.

Doteraz si už obaja uvedomili, že len zmena podoby na vzhľad niekoho iného neurobí celú výmenu vierohodnou. Malfoy, dokonca aj v Hermioninom tele, len tak prekypoval slizolinskou aroganciou a Malfoyov zamračený výraz, ktorým sa neustále honosil, bol taktiež jasnou stopou. Obaja museli pracovať na tom, ako sa budú prezentovať.

A to si vyžadovalo veľa práce.

Aj jednoduchá úloha ako chôdza sa ukázala ako veľmi náročnou. Zmena štruktúry v oblasti bokov a panvy spôsobila, že obom bolo nepohodlné kráčať. Tobôž keď sa malo zdať, že tie telá vlastnia viac než šestnásť rokov. A potom tu boli fyzické gestá. Malfoy mal veľké ťažkosti so zbavením sa svojho aristokratického držania tela a výmenou za čokoľvek, čo bolo najrýchlejším–a-najpraktickejším správaním. Hermiona na druhej strane s tým nemala až také veľké starosti. Za tie roky sa Ron s Harrym spoliehali na napodobňovanie Malfoya, kedykoľvek sa snažili, aby ostatní pochopili, aký je hlúpy.

Takže mala veľa a veľa cviku.

Uvedomila si, že úplná vzájomná analýza znamená príliš veľa práce a nemožno ju vykonať v rozsahu siedmich dní. Gramatika, spôsob, akým používajú svoje hlasy, mimika, malé výrazy tváre, tie malé podvedomé grimasy... Bolo toho príliš veľa. Takže nasledujúcich sedem dní museli byť nenápadní a držať sa v pozadí a dúfať, že si toho ľudia nevšimnú.

Ale predtým, ako mohli dúfať, že to úspešne zvládnu, bolo si treba vyjasniť niekoľko vecí.

„Takže,“ začal Malfoy, keď sa rozvalil na gauči, „čo sa skutočne medzi tebou a Lasičiakom vlastne deje?“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa Hermiona, ale nedokázala skryť začervenanie, ktoré sa jej vkradlo na líca. „Nič!“

„Prestaň s tým,“ uškrnul sa Malfoy. „Rumenec sa mi nehodí k tvári. A nerob zo mňa blázna; videl som, ako sa k sebe správate. Tak to vysyp.“

Hermiona si povzdychla. „Naozaj, sme len priatelia. Iste, niekedy sú chvíle, keď...“ odmlčala sa. „Ale nakoniec pravdepodobne zostaneme len tým; priateľmi“.

Malfoy nadvihol obočie.

„Týmito 'chvíľami', čo presne chceš povedať?“ spýtal sa. „Chvíle platonickej šukačky?“

„U Merlina, Malfoy!“ zvolala Hermiona. „Prestaň myslieť na prasačinky! Nie každý je taký 'neviazaný' ako vy slizolinčania.“

„Viem,“ odvetil bezstarostne. „Takže ti radím, aby si si týchto nadchádzajúcich sedem dní užila naplno, pretože to je najbližšie, kedy sa k takému množstvu zábavy dostaneš.“

„Nenúť ma nad tým ani len premýšľať,“ zavrčala Hermiona. „Takže, momentálne, ehm, s niekým 'šukáš'?“

„Ale ale, nie sme my zvedaví?“ odpovedal Malfoy. „Povedzme len, že moje noci nikdy nie sú osamelé a že mám k dispozícii veľa dievčat, ktoré sa o to postarajú.“

„Nechci, aby som sa pogrcala,“ durdila sa Hermiona.

„Grcaj, čo sa ti hrdlo ráči,“ odsekol Malfoy. „Mne aspoň zo zadku netrčí sexuálne neuspokojené pravítko.“

„Vymenili sme si zadky, nezabudni,“ pripomenula Hermiona.

„Ach, to je pravda. Takže by som možno mal ísť pohľadať nejakú peknú lesbičku a nechať si to pravítko vytiahnuť, kým je to v mojej moci. Ja som vždy pripravený na experimenty,“ žmurkol.

„To nie je vtipné,“ skríkla Hermiona. „Pokiaľ sa budeš správať k môjmu telu s úctou; ja urobím to isté. Ale neočakávaj to, ak tomu bude inak.“

„Dobre, dobre,“ povedal Malfoy. „Nevyšiluj z toho. Budem dobrý.“

„To by si radšej mal!“ penila Hermiona, keď vstala zo stoličky. „Idem na obed.“

Celé dopoludnie trénovali bez raňajok. A tak umierala od hladu a potrebovala trochu výživy. Aj keď to počas toho procesu znamenalo čeliť slizolinčanom.

***

Toto bol, na Hermioninom zozname, ten najhorší obed zo všetkých. Cítila sa ako králik, ktorý spadol do hniezda nahnevaných zmijí. Keď sa prvýkrát priblížila k slizolinskému stolu, zalial ju nával strachu. Mala pocit, ako keby videli priamo cez jej prestrojenie.

Ale samozrejme, že nevideli.

To však celý zážitok nijako nezlepšilo. Ukázalo sa, že slečinka mopslíči ksicht Pansy Parkinsonová mala dosť dotieravú osobnosť. Hermiona sa musela veľmi premáhať, aby jej jednu nešvihla, keď jej počas obeda neustále hladila vnútornú stranu stehna. Nemohla uveriť, že by mal Draco toto dievča skutočne rád. Naozaj sa s ním potrebovala poradiť, ako sa zbaviť Pansy. Urýchlene.

Hermiona tiež musela bojovať s takmer automatickým nutkaním prekrížiť si nohy. Pochybovala, že by sa Malfoyovi páčilo, keby to urobila; buď by si každý myslel, že je gay, alebo že ho zbavili semenníkov. Tak či tak; nemyslela si, že by ho potešila hociktorá z týchto možností. Takže držala nohy od seba, veľmi sa snažila ignorovať Pansyine chlípne dotyky a zjedla svoj obed. Nemohla si pomôcť, ale kradmo zazrela so závisťou na chrabromilský stôl, kde sedel Malfoy s Harrym a Ronom. Keby sa len o tomto mohla porozprávať so svojimi priateľmi. Keby mala ich podporu, určite by toto zvládla. Ale nie; mala iba Malfoya a slizolinčanov.

Super!

***

„Všetko v poriadku, Miona?“ spýtal sa Potter ustarostene, keď sedeli v knižnici a robili si domáce úlohy z transfigurácie. „Zdá sa, že si akosi mimo.“

„Mám sa úžasne,“ sarkasticky odpovedal Draco, ktorý nezdvihol zrak od svojej knihy. Iste, musel znášať prítomnosť Potríka a Lasičiaka; ale to neznamenalo, že si to musel nechať páčiť.

„Vieš, že nám môžeš povedať, ak niečo nie je v poriadku, však?“ dodal Weasley.

„Mám krámy!“ vyhŕkol v nádeji, že tým sa ich zbaví.

Zbavil.

Draco musel potlačiť úškrn. Vždy, keď počul, ako dievčatá používajú túto výhovorku, nikdy si nepomyslel, že bude mať možnosť použiť ju a prejde mu to. Teraz sa títo dvaja slušniaci začali baviť o nadchádzajúcej metlobalovej sezóne. Draco si pochvaľoval šťastie, že sa začne až o mesiac, inak by musela na jeho miesto nastúpiť Grangerová. A skutočne si nemyslel, že sa od tých hodín lietania v prvom ročníku dotkla metly.

Draco sa pozrel na stôl úplne vľavo a uvidel, že tam sedí Grangerová. Musel to tomu dievčaťu uznať; mala výdrž. Od chvíle, keď sa na obede posadila, Pansy sa na ňu lepila a odvtedy ju prenasledovala, a ona sa ani nestrhla.

Úprimne, ani on sám nemal takú pevnú vôľu.

***

„Nemôžem uveriť, že si toto urobila!“ zakričal Malfoy, keď vtrhol do ich spoločnej spoločenskej miestnosti.

„Nuž, a čo si čakal, že urobím?“ skríkla Hermiona na obranu.

Dnešok nevyšiel úplne podľa predstáv. Zdalo sa, že práve dnes zo všetkých dní sa Pansy rozhodla po Malfoyovi vyštartovať. Hermiona bola šokovaná aj zdesená, keď sa hneď po večeri náhle ocitla pritlačená k stene a spomenutá osoba si s ňou agresívne spojila pery.

To bola jedna exotická fantázia, ktorá práve vyletela komínom.

...

Kiežby to len nebola Pansy.

...

„Nemusela si jej dať facku!“ zdôraznil Malfoy. „Vieš, koľko mi bude trvať, kým si to u nej vyžehlím?“

„Ty ju skutočne chceš?“ spýtala sa neveriacky Hermiona.

„Nie. Robíš si srandu? Ale musím byť na ňu milý kvôli našim rodinným zväzkom. Skvelý spôsob ako všetko pokašľať, Grangerová.“

„Takže ja som niečo pokašľala, však?“ spýtala sa Hermiona, keď si skrížila ruky na hrudi. „Nemyslíš si, že je úbohé sa s niekým kamarátiť len preto, že ti to povedal tvoj otec?“

Malfoy na ňu zazrel.

„Nepotrebujem tvoj názor; humusáčka.“

„To už je otrepané, Malfoy,“ durdila sa Hermiona.

„Tak ako celé toto dohadovanie,“ zavrčal Malfoy. „Odteraz nebudeš fackovať mojich priateľov a ja nebudem fackovať tvojich a pokiaľ ide o zvyšok; nebudeme sa pliesť tomu druhému do cesty.“

„Si si tým istý?“ spýtala sa Hermiona.

„Áno,“ vyšplechol Malfoy.

„Čo ak budeš zrazu potrebovať moju pomoc?“ spýtala sa sucho.

„Ja nepotrebujem pomoc nikoho!“

„Dobre,“ odsekla Hermiona veselo, „ale ak by si sa zrazu rozhodol, že zajtra moju pomoc budeš potrebovať; nechoď za mnou s plačom.“

„Ver mi; neprídem,“ odsekol Malfoy, keď sa vydal smerom do svojej izby. V spoločenskej miestnosti zostala stáť prekvapivo veselá Hermiona, ktorá sa z nejakého dôvodu celkom tešila na zajtrajšie ráno.

Koniec druhej časti prvého dňa.

AN: Správne, viem, že táto kapitola bola akýmsi ... „bla“. Ale myslím si, že zajtrajšok to vynahradí. ;)