Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned The Sea - kapitola devätnásť.

V mojom srdci je prázdne miesto

Čaká na záblesk

Čaká na teba

- Jewel, "Absencia strachu"

Kapitola 19 - Sny a vajíčka

Hermiona sa prebudila vonku. Draco ju znova presunul na hojdačku, stále zababušenú v jeho plášti. Vedela, že sú preč - niečo jej to proste povedalo.  Vzduch sa zdal ťažší, slnko menej jasnejšie.

Ďalšie tri dni prešla Hermiona každou známou emóciou. Vedela, že kvôli ich bezpečiu a poslaniu nebude mať s tými mužmi žiaden kontakt. A ona neznášala nevedieť; vždy to nenávidela. Zistila, že je počas práce ako námesačná; bála sa o svojho priateľa a toho druhého, niekoho, kto nemal žiadne pomenovanie. Nemohla zaspať a keď zaspala, bol to spánok nepokojný a naplnený nočnými morami o ich osude. Desil ju každý zvuk v dome; čas z nej sa bála, že smrťožrúti našli Harryho a Draca a teraz prišli po ňu.

Bola vďačná za únik: liečiacu mágiu. Hermiona šla do ministerskej knižnice a prešla skoro každú jednu dostupnú knihu. Čítala ich, keď bola doma. Keď bola v práci, vytiahla knihy z políc, aby ich prečítala a dokonca zopár kúpila, usmievajúc sa, keď míňala Dracove peniaze. To rozptýlenie bolo fajn a ona sa zahĺbila do učenia sa všetkého o liečení s niečím hraničiacim posadnutosťou. Začala s učením sa anatómie, potom prešla k jednoduchým rozpoznávacím kúzlam. Na konci tretieho dňa sama sebe správne diagnostikovala pocit úzkosti a nedostatok spánku.

Ale bolo to v noci, keď sa nemohla stratiť v terminológii a kúzlach, keď najhroznejšie pociťovala osamelosť a obavy. Hoci počas dňa bola schopná vyhnúť sa týmto pocitom, nikdy sa naozaj nestratili. Skrátka sa počas dňa napchali do klbka, ktoré sa na ňu rozbalilo, keď sa pokúsila zaspať.

Prvú noc myslela hlavne na Harryho. Bol jedným z jej najlepších priateľov a bol ním mnoho rokov. Nemalo cenu premýšľať o svete bez neho, pretože on bol ten, kto mal poraziť Voldemorta. Keby zlyhal, čo by sa stalo zo sveta? Keby zlyhal... dokonca ani o tom nemalo cenu premýšľať.

Tú noc, čo mala nočnú moru o tom, že ju prinútili do otročenia, prinútenú nečakať na nikoho iného než Luciusa Malfoya samotného zatiaľ čo ju zosmiešňoval, bil a mučil ju. A občas horšie. Potom ten sen preblysol k Dracovi, a on bol jej pánom, ale nebol to on sám. Bol to ten starý Draco, ten zo školy, ktorý sa zdalo, že už viacej neexistuje a potom sa vydesená prebudila.

Druhú noc Hermiona myslela na Draca. Nechcela, aby zomrel, už si to uvedomila, ale silne to cítila, príliš silne, aby to bolo len preto, že bol s Harrym a že jeho smrť by mohla znamenať tiež Harryho smrť. Snažila sa samu seba presvedčiť, že dôvod, prečo sa o neho bojí, je to, že mu stále potrebovala odpustiť a povedať mu, že mu odpustila. A v jej hlave bol nestále malý hlások, ktorý opakoval ´je tam viac...´ znova a znova. Snažila sa zostať hore tak dlho ako bolo každú noc možné, aby keď by ju konečne zanieslo do spánku, bola by príliš unavená, aby snívala.

Ale nefungovalo to a jej sa snívalo, ale nebola to nočná mora ako noc predtým. Bolo to... tajomné. Snívalo sa jej o večere, keď sa vrátila na Útes a našla Draca sedieť v prijímacej izbe čítať. Len v tom sne nemal rozsvietené a čítal pri striebornom svetle mesiaca, ponorený do jeho záhadnej žiary. Prišiel k nej, jeho vlasy a plášť viali ako keby bol víchor a keď stál len pár palcov od nej, predklonil sa, aby jej niečo zašepkal do ucha. Ale ona sa prebudila tesne predtým, než začula to, čo jej chcel povedať. Ale pamätala si jeho oči, žiariace zo zatienenej tváre, ako keby mali vlastné svetlo - bledá, žiariaca šedivá.

Tretiu noc myslela Hermiona na Draca znova, a keď sedela vonku na verande, pritískala tuho  k sebe tú obálku. Bolo to pupočná šnúra k jej priateľovi a tomu štvanému mužovi, neustála pripomienka, že sú v poriadku. Jej pocity boli zmätené; zabil jej rodičov a ona dlhú dobu chcela jeho smrť a mučenie. Teraz zistila, že potrebuje, aby žil, nielen kvôli nemu, ale aj kvôli nej, tak aby sa ona mohla pohnúť ďalej. A možno by to dovolilo jemu tiež sa trochu pohnúť. Pretože jednu vec v ňom spoznala - prenasledovali ho démoni, ktorých by si nikdy nedokázala predstaviť. A jej srdce jej vravelo, že každý, kto bol prenasledovaný tak ako bol prenasledovaný on, mal vo svojom vnútri niečo, čo mohlo byť prenasledované; nejaká malá časť v ňom bola stále ľudská a nebola skazená životom, ktorý viedol.

Tú noc sa vrátil do jej snov vtáčik, ktorého vyliečil, ale teraz bol strieborný, ako mesačné svetlo, letel oblohou plnou hviezd a nechával za sebou striebornú stopu.

Keď sa na druhý deň prebudila, na zábradlí verandy sedel vtáčik a sledoval ju s hlavou naklonenou na stranu. Hermiona sa striasla a pritiahla si tuhšie ten plášť, usmievajúc sa na toho vtáčika. Niekoľko minút si vykračoval po zábradlí než odletel.

Potom začula v dome hluk. Vytiahla prútik a šla ku kuchynskému oknu nazrieť dnu. Srdce jej divoko bilo a zadržala dych. Vydýchla úľavou, keď zbadala Harryho a Draca, potom vbehla dnu a hodila sa na Harryho.

Harry jej objatie opätoval, ale po asi minúte riekol, "uh, Hermiona?"

Stiahla sa, oči naplnené slzami. "Ste späť," zašepkala, nespustiac z neho oči.

Harry prikývol. "Ako si sa mala, Hermiona? Dúfam, že si nebola príliš ustaraná?"

"Som v poriadku, teraz, keď viem, že späť. Ach, tak sa mi uľavilo, že ste v bezpečí." Ponad Harryho plece sa stretla s Dracovým pohľadom a mierne sa usmiala. Slabo prikývol a - po zadržaní jej pohľadu dosť dlho na to, aby to bolo skoro nepríjemné - zmizol hore schodmi.

"Áno, je dobré byť späť," riekol Harry zívajúc.

"Teším sa na spanie dnes večer," povedala šťastne, pozrúc sa znova na Harryho.

"Ach, keď hovoríme o spaní," odvetil Harry, vlečúc sa ku schodom, "dobrú noc."

"Čože?" vykríkla.

"Nespali sme tri dni. Musím ísť - hneď - skôr než odpadnem rovno sem na zem. Vyzerá taká mäkká..."

Zasmiala sa. "Dobre, choď. Idem dnes do práce. Uvidíme sa neskôr."

"Myslím, že dnes s nami v ničom nepočítaj," riekol Harry, znova zívajúc, keď sa plahočil hore schodmi. Hermiona začula zatvoriť jeho dvere. Vzdychla si, šťastná a s úľavou, že sú doma. Vedela, že čoskoro si vypočuje príbeh ich dobrodružstva; aspoň dúfala, že vypočuje. Šla sa pripraviť do práce.

Práca šla tak ako vždy šla, len dnes ju Andrew znova požiadal vyjsť si von, tentoraz budúci týždeň na večeru. Bola rozpoltená; Andrew bol milý, a nepopierateľne driečny, ale stále bola ustaraná myšlienkami na Harryho a Draca a ich spoločnú misiu. Nemala čas na romantiku. Spomenula si, čo jej povedal Ron, a predsa v tomto nebolo jej srdce. Pre ňu nebolo možné odovzdať ho; zdalo sa, že spí a na niečo čaká.

Čakalo na záblesk.

Jednako z nejakého dôvodu Hermiona povedala áno, ale len ako priatelia. Nechcela premýšľať o tom, na čo čaká jej srdce. Kradmé pohľady nad jedálenským stolom? Náhodné dotyky, ktoré ňou vysielali iskry? Hlas, ktorý ju mohol prinútiť chvieť sa strachom, a predsa prezradiť neistotu a obavy jeho majiteľa?

Po svojej štvorhodinovej zmene šla Hermiona do ministerskej knižnice, aby pracovala na svojej ´čistiacej´ úlohe. Namiesto toho našla mimoriadne zaujímavý úsek v knihe o liečení, ktorú čítala, o krvných cievach a stratila sa v nej. Čítala nonstop, až kým sa nezatrepotali všetky tie svetlá a nepripomenuli jej, že má desať minút, aby vypadla. Schytiac svoje veci sa premiestnila na Útes. Zamierila priamo na verandu, aby pokračovala v čítaní, dokonca sa ani nezastavila, aby skontrolovala, či sú chalani už hore.

Čítala ďalšiu hodinu, zúrivo si robiac poznámku, vôbec si nevšimla ako plynie čas.

Nevšimla si, že sa Malfoy vypotkýnal von, napoly spiaci, a pripojil sa k nej na verande, až kým neprehovoril.

"Čo robíš?"

Nadskočila, svojím brkom urobila krížom cez pergamen silnú čiernu čiaru. "Ach, Malfoy, vystrašil si ma," povedala, vytiahnuc prútik, aby napravila svoju chybu.

Usmial sa lenivo na oceán. Takže Malfoy bol späť; naozaj neočakával, že ho bude volať nejako inak. "Prepáč," povedal potichu.

"V poriadku," riekla, pozrúc na neho po prvý raz. Vyzeral, že spí, ale pomaly sa húpal v kresle, takže vedela, že nespí. "Pracujem," odpovedala na jeho otázku.

Zívol. "Koľko je hodín?"

"Po polnoci, pravdepodobne."

"Nemala by si spať?"

"Možno." Nastal okamih mlčania.

"Hermiona, je niečo na zjedenie?"

Vzhliadla nahor od písania, keď začula svoje meno a v duchu sa usmiala pri pohľade na neho, ako tam sedí, nepochybne si nevšimol svoj prešľap. "Nie, nič nie je pripravené; dokonca som nemala ani večeru," povedala si, keď si ten fakt uvedomila.

"Ach." Len tam sedel a vyzeralo to, že sa snaží rozhodnúť, či má cenu vstať.

"Čo chceš? Niečo pripravím," ponúkla sa, odložila papiere, zápisníky a knihu nabok.

"Nie, ja to urobím," povedal, oči zatvorené a stále sa nepohol.

Usmiala sa a postavila sa. "No tak. Čo chceš?"

Pozrel sa na ňu, mesačné svetlo zasiahlo priamo jeho oči a spôsobilo, že žiarili skoro ako v jej sne. Zadržala dych. "Hmm, myslím, že vajíčka."

Šla do kuchyne a pripravila Dracovi tri vajíčka. Keď sa vrátila s tanierom na verandu, zdalo sa, že spí.

"Malfoy?" potichu sa spýtala, nechcela ho prebudiť, ak naozaj spal.

"Hmmm?"

"Máš tu vajíčka."

"Ach, ďakujem ti, Hermiona." Posadila sa a rozhodla sa, že nebol najlepší čas doberať si ho kvôli tomu, že jej poďakoval a použil jej meno - dvakrát za jednu noc. Draco mlčky jedol vajíčka. Keď dojedol, odložil tanier na zem a znova zívol.

"Poznáš nejaké piesne?" spýtal sa po minúte.

Zboku na neho pozrela; nezdalo sa, že by žartoval. "Nemám piesne pre obrovské sály či temné časy," odvetila, citujúc obľúbenú knihu.

"Zaspievaj niečo." Draco vyzeral, že veľmi rýchlo znova zaspí.

Pozrela na neho, sediaceho vedľa nej, oči zatvorené. "To myslíš vážne?"

Uškrnul sa. "Áno, Grangerová."

"Ja- ja neviem."

"Matka mi zvykla spievať. Bol som veľmi malý, ale stále si to pamätám."

"Dobre teda. Je to z filmu. A vlastne z knihy."

"Film. Muklovské pohybujúce sa a hovoriace obrázky."

"Áno. Volá sa ´Správca Gondoru´".

Draco sa ospalo usmial. "Milujem tú knihu."

"Knihy," opravila.

"Áno."

"Fajn. Dobre. Pochop ale, že nie som speváčka."

"To je v poriadku."

"Melódia je z filmu, naozaj, a báseň je z tej knihy."

"Áno, áno; prosím, proste začni."

Domov mám už dávno za sebou

Cesty mě do světa zvou

Však nevím, kterou mám se dát

Hvězdy někde září snad

Však nevím, kudy dál mám jít

Temný stín mou cestu chce mi skrýt 

(To bola zodpovedajúca pieseň z filmu. Doslovný preklad:

Domov je vzadu. Svet vpredu.

A je príliš veľa ciest kam ísť.

Cez tiene

ku okraju noci

až kým hviezdy nie sú všetky osvetlené.

Hmla a šero. Mraky a tieň.

Nádej zlyhá. Všetko... všetko sa stratí.)

Zdalo sa, že tá pieseň sa tak hodí k tomu, čím prechádzali, že sa skoro kvôli tomu rozplakala. Otočila sa, aby sa pozrela na Draca a všimla si, že hlboko spí.

Hermiona sa postavila, vyzliekla si jeho plášť a položila ho na jeho vlastníka. Nepohol sa, keď ho zastrkávala okolo neho. Keď skončila, zohla sa, aby sa na neho pozrela. Spal tak mierumilovne, pomyslela si. Všetky črty obáv a starostí boli preč a videla jeho dokonalú tvár. Keby sa len mohla pozrieť aj do jeho očí. Nechala ho na verande a šla nahor do svojej izby.

ooo

Keď sa Draco na druhý deň prebudil, prvá vec, ktorú si všimol, bolo, že cítil vietor, ale jemu bolo teplo. Otvoril oči, pomaly si spomínajúc, prečo bol vonku. Pozrel sa tam, kde minulú noc sedela Hermiona; nebola tam a on bol trochu sklamaný. Pretrel si oči a posadil sa, do lona mu z neho spadol jeho plášť. Dotkol sa ho a uvedomil si, že ho ním musela prikryť Hermiona, skôr než šla do postele.

Niečo sa v ňom pohlo, ale skôr než mohol prísť na to, čo, prinútil sa ísť dnu, kde mohol počuť rozprávať a smiať sa Harryho a Hermionu.

Spal tvrdo, pomyslel si, keď sa snažil vyčistiť si hlavu od zahmleného ´nie celkom prebudeného´ pocitu. Dopotácal sa do prijímacej izby, sotva si uvedomoval svoje okolie.

"Takže ste strávili celý čas v lese? Pod stanom?"

"Áno. Myslím, že bol k tomu nejaký dôvod a mohlo sa to ukázať ako niečo, ale nestalo sa tak." Harry vzhliadol, keď vošiel Draco. "Bré ráno, Malfoy."

Hermiona sa na neho pozrela a spozorovala ďalšiu jeho novú stránku - ospalý. Noc predtým bol unavený, ale bol to ten druh únavy z totálneho vyčerpania. Toto bolo niečo iné; druh byť práve prebudený. Škúlil po otvorených oknách, ktoré vpúšťali dnu lúče ranného slnka. Vlasy mal celkom neupravené a padali mu do očí a mal cez líce čiaru. Tiež mal na sebe flanelové nohavice a len tričko, ktoré zvýrazňovalo pevnú čiernu postavu oproti bledej pokožke jeho rúk.

"Fuj, Malfoy, daj to preč," riekol Harry, tieniac si oči.

Draco sa zamračil a nevedomky si pošúchal ruku. "Dať prečo čo?" spýtal sa.

Hermiona sa zasmiala. "Myslím, že hovorí o nápadnom vyhlásení tvojej nehynúcej lojality k najdiabolskému čarodejníkovi na svete." Zvraštil čelo a Hermiona sa zasmiala silnejšie. "Malfoy, niežeby sme nevedeli, že tam je," povedala.

Zamračil sa, namieril prútikom na schody a z jeho špičky odletelo kúzlo. O sekundu do jeho rúk priletel sveter, ktorý si navliekol. Zízal na Harryho, potom šiel do kuchyne.

"Je zábavný, keď spí!" povedala Hermiona. Tiež rozkošný, povedal slabý hlások v jej hlave.  Toto jej dajako chýbalo?

Harry sa strhol, spomenúc si na zopár ich tréningových lekcií. "Tiež dokáže byť naozaj podráždený."

ooo

Keď Draco doraňajkoval, vrátil sa späť na ranný vzduch. Vyzliekol si sveter a nechal ostrý chlad zaútočiť na jeho pokožku. Privolal svoju metlu a potom vyletel nad vodu. Po niekoľkominútovom lietaní zišiel bližšie k vodnej hladine a ponoril sa. Voda bola ľadová; pokožka ho pár sekúnd pálila. Vrátil sa k hladine, znova nasadol na metlu a letel nad povrchom, nechal tesne podeň ponoriť len svoje prsty. Potom vyletel pár stôp do vzduchu a ponoril sa, na metle, do vody. Letel cez vodu až kým už nemohol dlhšie zadržať dych a nakoniec sa vynoril. Osviežený sa vrátil na vrchol útesu, usušil kúzlom svoje šaty a šiel dnu, znova si natiahol sveter cez tričko. Koniec koncov, bol december.

Harry sedel za stolom a robil si poznámky z ich cesty. Draco sa posadil a začal prechádzať ostatnými poznámkami, ktoré urobili.

"Hermiona šla do práce," povedal Harry. Draco prikývol, mračiac sa na mapu, na ktorú sa pozeral. "Nevie, že čoskoro odchádzame."

"Dnes večer jej to povieme."

"Ale nenávidím, že musíme tak skoro odísť. Odteraz bude v neustálom stave obáv až do ktovie dokedy."

"Musíme sa pohnúť k ďalšej stope, skôr než sa stratí. A Potter, ona je silná. Vieš to. Je to jeden dôvod, prečo je tu, spomínaš si? Zvládne to."

"Viem. Ale nemôžem si pomôcť, aby som nepremýšľal o tom, že to bude pre ňu ťažké. Premýšľal si trochu nad tým, čo som nedávno povedal?"

"Hmm?" odpovedal Draco, napoly počúvajúc.

"Hermiona."

"Čo je s ňou?"

Harry Dracovi zobral tú mapu, čo ho konečne prinútilo počúvať. "Ty a ona."

Draco sa zamračil. Nevedel, čo iné urobiť. "Harry, nechaj to tak. Naozaj. Obaja máme dôležitejšie veci na premýšľanie."

"Dôležitejšie než láska?"

"Láska. Správne." Draco pokrútil hlavou. "Pre prípad, že by si zabudol, nie som pre ňu stvorený."

"Samozrejme, že si. Každý je."

"Ja nie."

"Prečo nie?"

Draco sa pozrel na Harryho. "Potter, nechaj to tak."

"Nie. Na tom tiež záleží."

Draco si vzdychol. "Potom mi povedz, ak máš byť jej priateľ, prečo by si odsúdil Hermionu ku mne? Myslel som si, že ti na nej záleží?"

"Samozrejme, že záleží. Videl som, ako sa na ňu pozeráš. A nikto iný sa na ňu ešte tak nepozeral, dokonca ani Ron."

"Predstavuješ si veci," vyprskol Draco, zoberúc mapu od Harryho. Sedeli mlčky a pozerali sa na papiere pred nimi.

"Harry, riekol, zmeniac tému. "Myslím, že musíme ísť na Rokfort. Pozri sem." Ukázal na niečo, čo podčiarkol na kúsku pergamenu. "V Komnate najvyššej potreby, možno skladisko. Je tam všetok možný odpad. Kto vie?"

"Rokfort? Neexistuje možnosť, ako by sme sa tam mohli dostať."

"Mohli by sme to skúsiť."

Po zvyšok dňa sa rozprávali o plánoch.

ooo

Pri večeri Harry sa s Hermionou pustil do témy ich opätovného odchodu. "Hermiona, ako si to tu zvládala, kým sme boli preč?"

Zamračila sa. "Hmm, dobre, myslím; prečo?"

"Čoskoro musíme odísť; pozajtra."

Klesli jej plecia. "Tak skoro?"

"Áno, je mi to ľúto, Hermiona. Bude to tak odteraz až do - nuž, až kým to tak nebude."

Neprítomne posúvala zvyšok svojich zemiakov po svojom tanieri. "Ako dlho tentoraz?"

"Týždeň, najpravdepodobnejšie."

Prikývla, stále zízala na svoj tanier. "Vianoce sú o tri týždne. Len na to nezabudni."

"Viem, budeme tu. Nemohol by som sklamať Ginny, vieš to."

"Možno zostanem v Brlohu. Toto miesto je tak - prázdne bez teba."

Draco zistil, že mlčky dúfa, že myslela ´teba´ v množnom čísle. (PP: you - aj teba, aj vás). Potom sa vyhrešil za to, že na to myslel. "Žiaden Brloh, spomínaš si?" povedal, pozrúc sa na ňu.

Zamračila sa, potom si vzdychla. "Nemôžem ísť ani tam?"

"Jasne si pamätám rozhovor, kde si mi dala svoje slovo, že nikam nepôjdeš okrem práce a ministerstva."

"Ale - viem, že som to povedala - ale je to Brloh. Čo by sa mi tam mohlo stať?"  spýtala sa nevinne.

"Okrem Weasleyovcov?" spýtal sa, len troška pobavenia v jeho očiach.

"Presne," odvetila.

Vzdychol si. "Dobre. Brloh je dovolený, ak mi to najprv povieš."

"Ako to mám akože urobiť?" spýtala sa. "Vieš, že ti nemôžem poslať sovu."

"Presne ako teraz. Povedala si, že pôjdeš do Brlohu. To dosť postačuje."

Usmiala sa. "To dosť stačí tebe? Tak už som počula všetko."

ooo

Harry a Draco odišli ako sľúbili. Hermiona zostala na Útese až do dňa, v ktorom súhlasila ísť na večeru s Andrewom. Ako priatelia. Ale problém bol, že nechcela porušiť slovo, ktoré dala Dracovi. Zdalo sa dôležité, že ho neporuší, takže musela vysvetliť Andrewovi, že toto nebol správny večer, ale rozhodla sa povedať mu, že nebude žiaden správny večer.

Zostala v džínsoch a tričku a premiestnila sa do Čarodejníckej literatúry. Čakala v obchode, až kým neprišiel Andrew, vyzerajúc ako keby strávil poriadne veľa času, aby sa pripravil, než ona. Hermiona si dovolila usmiať sa v  uznaní.

"Hermiona," povedala s priateľským úsmevom.

"Dobrý večer, Andrew," odvetila.

"Si pripravená?" spýtal sa, načiahnúc ruku.

"Musím s tebou hovoriť o dnešnom večere. Ja - nie je to pre mňa naozaj ten správny večer."

Zamračil sa. "Nerozumiem. Hovorili sme o tom a ty si povedala, že dnes večer je v poriadku."

Žmolila si ruky. "Áno, viem. Problém je - mám toho -  priateľa." Nútila sa nečervenať sa pri pomyslení na Draca ako svojho priateľa. "A on je trochu - ku mne - prehnane ochraniteľský. Nechce, aby som šla von v noci a to vrátane Šikmej uličky."

"Kto si myslí, že je?" riekol Andrew. Hermiona si uvedomovala, že sa snaží byť na jej strane tým, že poukáže na neoprávnenosť požiadaviek jej priateľa.

"On je - veľmi neústupný a má na mysli len moje najlepšie dobro, som si istá. Ale problém je, že som mu to sľúbila a chcem ten sľub dodržať; aj keď nie z iného dôvodu než dodržať ho. Možno s ním nesúhlasím, ale chcem dostáť svojmu slovu. Dúfam, že to dokážeš pochopiť."

Vzdychol si. "Samozrejme. Stále si myslím, že je neracionálny. Nemyslí si, že si schopná postarať sa o seba sama? Povedala si tomuto priateľovi, že budeš so mnou?"

Hermiona sa usmiala. "To nie si ty, koho sa obáva, sú to smrťožrúti."

Andrew sa zamračil. "Smrťožrúti? Prečo? Chcem povedať, že viem, že idú po každom, ale človek len musí byť opatrný."

"Je možné, že by som mohla byť cieľ." Hermione bolo jasné, že Andrew stále neporozumel. "Som priateľka Harryho Pottera," povedala s povzdychom. Neznášala využiť priateľstvo s Harrym ako výhovorku alebo dôvod pre niečo, ale prostý fakt bol, že to bola pravda. Ona a Ron sa pred rokmi naučili čakať extra dávku nebezpečia jednoducho preto, že boli Harryho priatelia."

Andrewovi spadla sánka. "Počkaj," riekol. "TEN Harry Potter? Chlapec, ktorý prežil, Harry Potter? Jazva v tvare blesku, Harry Potter?"

"Áno," povedala stručne, nie šťastná z Andrewovho pohotového popisu Harryho.

"Páni, nemal som tušenia."

"Preto si rada nechávam veci pre seba. Hlavne odkedy - odkedy je už tri mesiace nezvestný." Hermiona sa prinútila tváriť sa ustarane a rozrušene. Bola by rada, keby to nemusela robiť.

"Ach," povedal neohrabane. Nasledovalo, "ale - jednako, budeš so mnou."

"Dala som slovo," odvetila s povzdychom.

Andrew sa na chvíľu zamyslel. "Dobre, keď ty nemôžeš ísť na večeru, budem musieť priniesť večeru ja k tebe."

Zažmurkala. "Čože?"

"Môžeme sa najesť tu, v zadnej časti obchodu. Zoženiem niečo a najeme sa tu."

"Ach, Andrew, to nemuselo byť."

"Vôbec žiaden problém. Čo ty na to?"

Tiež mu dala slovo, že sa s ním navečeria, takže povedala okej. A v hlave si priala, aby pochopil, že to bolo ako priatelia. Priatelia.

Vrátil sa do Čarodejníckej literatúry po dvadsiatich minútach a povedal Hermione, aby šla za ním dozadu.

"Nebol som si istý, čo by si chcela, tak som zobral zopár vecí."

Hermiona mu pomohla rozložiť rôzne riady bufetového štýlu. "Vyzerá to lahodne," riekla, usmiala sa na neho a zobrala si tanier, aby si ho naložila. Keď sedeli pri malom skladacom stolíku, naskočil jej v hlave obraz toho večera na Novom Zélande. Premýšľala o spoločnej večeri s Malfoyom a nemohla si pomôcť, aby neporovnávala tieto dva zážitky, pretože to boli jej jediné ´spoločenské´ výlety, odkedy sa pripojila k Malfoyovej šialenej výprave.

Tí dvaja muži vôbec neboli podobní; Andrew bol láskavý a smial sa a ľahko sa usmieval; Draco sa zriedkakedy usmial a nemyslela si, že od neho niekedy začula skutočný úprimný smiech. Andrew mal tmavé vlasy; Draco mal vlasy skoro biele. Andrew bol gentleman; Draco bol tiež, ale len preto, že bol vychovaný, aby vyžaroval nadradenosť a eleganciu. Bol stále naštvaný a hrubý. Andrew dal najavo očividný záujem o Hermionu a to musela pripustiť; Draco sa choval, ako keby sa nemohol menej starať, či existuje alebo nie. Väčšinu času; ale teraz nie tak často, uvedomila si. Teraz to bolo ako keby boli nasilu spolubývajúci, ako na Rokforte. Nepohŕdali otvorene jeden druhým a zdieľali niekoľko významných... okamihov, ale neboli priateľmi. Ešte nie. Ale nádejala sa.

O niekoľko minút neskôr Andrew prehovoril. "Takže, toto znamená, že budeš v akomsi vynútenom vyhnanstve až do konca vojny? Tvoj - priateľ - ti nedovolí ísť von, až kým nepominie nebezpečenstvo?" Jeho hlas niesol roztrpčený podtón.

Hermiona sa zamračila, premýšľajúc. Áno, asi nedovolí. Prinajmenšom keby v tomto bolo po jeho. Nemohla povedať Andrewovi, že každým dňom sa blíži koniec vojny.; nemala žiadnu predstavu pokiaľ išlo o Dracov časový plán. Ale s veľkou istotou cítila, že bude pokračovať vo svojej prehnane ochrannej tyranii až do úplného konca. A nebolo si celkom istá ako to vníma ona.

"Vždy je nebezpečenstvo, Hermiona. Potrebuje zvoľniť, aj keď si priateľka s Harrym Potterom. Nemôže od teba čakať, že prestaneš žiť." Zastal a významne sa na ňu pozrel. "On je dôvod, prečo sa o mňa nezaujímaš?"

Hermiona sčervenela pri jeho trúfalej otázke, ale tiež sa mierne pobavila. "Nie, nie je. Vie, že nemá právo hovoriť mi s kým sa môžem alebo nemôžem stretávať."

"Takže to bol problém predtým?"

Hermiona sa cítila znervóznená a zahnaná do kúta. "Nie, nebol. Je to - komplikované."

Andrew si vzdychol. "Nesnažím sa útočiť na teba - či na neho. Len musím vedieť, či nestrácam čas."

Hermiona sa nemohla na neho pozrieť. "Andrew, môj priateľ nie je dôvod, prečo som si s tebou nevyšla." Potom sa zamračila, pretože v skutočnosti bol. Len nie z dôvodu, ktorý predpokladal Andrew. "Ja- ja čakám, kým skončí vojna."

"Blbosť. Je tu niekto iný. Nikto nečaká, kým skončí vojna. Alebo sa ti proste týmto spôsobom nepáčim."

"Áno, je tu niekto iný," povedala váhavo. Nebola to úplne lož; boli tu Harry a Draco a jej lojalita voči nim a ich úsiliu. Nie k Dracovi. Nie k nemu.

"Prečo si to proste nepovedala?" spýtal sa.

"Je to - komplikované."

"Hm-hmm," riekol. "Pozri, Hermiona. Stále chcem, aby sme boli priatelia. Len ma náhodou napadlo, aká si výnimočná. A nie som si istý, že tento tvoj  priateľ je naozaj skutočný priateľ."

"Ďakujem ti, Andrew," povedala, myseľ jej vírila. Prečo sa Draco chová tak, ako sa chová? Keby naozaj o tom premýšľala, tak sa choval viac ako dominantný rodič než priateľ. "Chcem, aby sme boli priatelia. A - ak sa niečo zmení, dokážem si predstaviť samu seba s niekým ako si ty." A to bola úplná pravda.

Dovečerali, tak Hermiona požiadala Andrewa, aby ju odprevadil k Výmyslom Weasleyovcov. Súhlasil, hoci trochu podozrievavý prečo má dovolené tam ísť. Hermiona vycítila jeho rozčúlenie, keď mlčky kráčali, ale nedokázala mu povedať nič, čo by ho utešilo.

"Hermiona!" vykríkol Fred, žiariaci, keď ju uvidel. Objal ju. "Ja fajn ťa vidieť," riekol, šúchajúc jej hravo hlavu.

"Teba tiež."

"Všetci sú naozaj radi, že dnes večer prídeš," povedal.

"Áno, mama začala znova zízať na obrázky vás troch. A mrmle si, kým upratuje, o tom, že vidí teba a Harry v mydlových bublinkách," riekol George.

Hermiona sa zasmiala, potom sa otočila k Andrewovi a poďakovala mu. Prikývol a potom s ostražitým pohľadom na Freda a Georga opustil obchod. Hermiona vedela, že priateľstvo s Andrewom, hoci vravel, že to je to, s čím je spokojný, nevydrží. Bolo ťažké byť priateľmi, keď existuje neopätovaná príťažlivosť.

"Kto to bol?" spýtal sa podozrievavo Fred.

"Volá sa Andrew a pracujeme spolu v Čarodejníckej literatúre."

George prižmúril oči. "Nie je to ten chlapík, o ktorom nám hovorila Ginny, že nie?"

"Aký chlapík?" spýtala sa.

"Ten elixírový chlapík."

"Ach, nie, vôbec nie. Ako som povedala, pracujeme s Andrewom spoločne."

"Dobre. Rád by som šiel po tom elixírovom chlapíkovi."

"Fred, medzi ním a mnou je to teraz dobré. Nie je treba po nikom ísť."

"Jednako, ak nás budeš potrebovať, Hermiona."

Zachichotala sa. "Viem. A ďakujem vám."

Hermiona zostala s Fredom a Georgeom, až kým neodišli do Brlohu, kde zostala až kým sa nemali vrátiť Harry s Dracom.

Pomohlo jej byť pri svojich priateľoch, kým plynuli dni v obavách a strese a snažila sa sústrediť na čítanie kníh o liečení. Zvyčajne to zaberalo, ale občas v noci sa jej snívalo buď, že Harry alebo Draco ležia pred ňou s nejakou novou chorobou alebo prekliatím, o ktorom práve v ten deň čítala a prosia ju, aby im pomohla. Ona ale nemohla, pretože ešte nedočítala kapitolu.

ooo