Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Prečo by Draco Malfoy nemal používať tampóny

10.kap. Po výmene: Kapitola prvá

Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

V nedeľu ráno sa podľa očakávania Hermiona opäť ocitla vo svojom vlastnom tele. Okamžite išla pohľadať krajčírsky meter, aby zistila, či sa naozaj telo vrátilo do pôvodnej veľkosti. Všetko vyzeralo správne, hoci si nebola istá veľkosťou svojho zadku. Býval vždy takýto? Vážne?

Prinajmenšom nevykašliavala žiadne chlpy ako naposledy.

A aj keď bola veľmi rada, že má späť svoje staré telo, neskákala od radosti. Akosi jej chýbalo vzrušenie z toho, že má telo, ktoré bolo úplne nové, nepredvídateľné. Tiež si všimla, že jej robilo menší problém vrátiť svoju myseľ späť do „babského módu“, keď toho rána mala chvíľku 'Ups, na toto sa musím na chvíľku posadiť'. Ale napriek tomu sa jej celkom uľavilo z pohodlia vlastného tela a z istoty, že sa všetko vrátilo do normálu.

No takmer všetko ...

Keď toho istého rána cestou na raňajky narazila na Draca, zrazu zistila, že nedokáže nič rozumné vysloviť. Mala pocit, akoby ju práve prichytil, že robí niečo nedovolené. Vedela, že je to šialené, ale keď ho uvidela v tele, ktoré vlastnila sedem dní, cítila sa sama sebou pomerne zahanbená. Ako keby mal v sebe nainštalované akési spätné sledovacie zariadenie a dokázal vidieť, čo s tým telom urobila (a urobila jednu či dve veci, o ktorých nechcela, aby on – či niekto iný – vedel, že k nim došlo).

Ale na druhej strane; bolo to fakt trochu hlúpe.

Ale taktiež bolo hlúpe, že Draco sám toho rána veľmi pripomínal jeleňa lapeného vo svetlách reflektorov... a na ďalší deň tiež.

A ešte aj deň potom.

Prešiel týždeň a oni sa sotva spolu rozprávali. Bolo to kvôli tomu, že sa cítili trápne? Možno. Nechať niekoho, komu ste spočiatku neboli blízky, aby vás spoznal dôvernejšie ako ktokoľvek iný, je dosť znepokojujúce. Hermiona sa zakaždým, keď sa musela prezliecť, osprchovať alebo ísť na toaletu, automaticky začala červenať, keď si pomyslela, že toto všetko Draco celý týždeň robil v jej tele. Dosť ju prekvapilo, že si z nej nerobil srandu. Nebola fyzicky dokonalá a celkom dobre vedela, aké má v tejto oblasti nedostatky. Už od počiatku výmeny sa bála toho okamihu, keď Draco otvorí svoje veľké nevychované ústa a pripomenie jej tieto skutočnosti.

Ale nikdy k tomu nedošlo.

Prečo?

A zjavne počas tých siedmich dní vzal Draco svoju úlohu prevziať Hermionine miesto o niečo vážnejšie, ako pôvodne predpokladala. Toto si uvedomila, keď sa zrazu ocitla v trochu mätúcom rozhovore s Ginny.

„Miona!“

„Ahoj Ginny,“ pozdravila Hermiona, keď videla, ako k nej pribehla jej priateľka, ktorá z nejakého dôvodu vyzerala veľmi šťastne. Práve sa chystala opýtať, čo sa deje, ale nečakane sa ocitla zovretá v pevnom objatí, ktoré z nej takmer vyrazilo dych.

"Ginny? Si v poriadku?" zapišťala a s úľavou postrehla, že jej priateľka trochu povolila svoj stisk.

„Ďakujem ti za radu,“ vyhlásila a rozžiarila sa.

„Radu?“ Hermiona sa zamračila.

„Áno,“ zachichotala sa Ginny. „Nemusela som mu doslova nakresliť mapu, ale musel som mu dať slovné pokyny, aby sa dokázal vrátiť do základného tábora.“

„Ginny, čo-?“

„A mala si pravdu o tom viacnásobnom... veď vieš,“ pokračovala, keď ťahala Hermionu na obed. „Dievčatá sa vážne vedia ako pomstiť.“

Do tej doby už Hermiona získala nejasné tušenie, o čom jej priateľka hovorí.

***

Viacnásobný?

Keď Hermiona chystala svoje veci pri príprave na Dvojité elixíry, premýšľala o tom, ako prekvapivo ľahko všetko znova zapadlo na svoje miesto. Bolo to, akoby jednoducho pokračovala v živote tam, kde sa týždeň predtým skončil. Bola skutočne vďačná za to, že sa mohla znova rozprávať s Harrym a Ronom, hoci si všimla, že prvých pár dní sa Ron voči nej choval trochu odťažito. Len predstierala, že si to nevšimla, a - z akýchkoľvek dôvodov, pre ktoré sa takto správal - sa po chvíli zdalo, ako keby to prekonal.

Ale potom tu boli ďalšie veci, ktoré si Hermiona uvedomila týždeň po tom, čo sa vrátili do svojich starých tiel; veci o Dracovi. Veci, ktoré si vôbec nevšimla, keď prebývala v jeho tele. Ale na druhej strane, tieto veci by si vážne nemala všímať, pretože to nebolo presne jeho telo, na ktoré sa sústredila jej pozornosť. Teda nie celá. Všimla si, aký odlišný je - jeho telo - keď ho obsadil sám Draco. Bolo to naozaj zvláštne a svojím spôsobom fascinujúce, ako duch človeka môže zmeniť celý jeho zovňajšok. Nemohla si pomôcť, aby ho občas nepozorovala, keď si bola istá, že sa nepozerá; keď boli na večeri alebo keď boli spolu v triede. Už poznala každý kúsok jeho tela, pretože strávila veľa času pozeraním sa do zrkadla, ale toto nebolo to isté. Draco mal pre seba inú ... auru. Proste nemohla pochopiť, ako boli všetci tupí, keď si počas výmeny nič nevšimli.

Možno sa všetko vrátilo do normálu, ale bola tu jedna vec, ktorá z pohľadu Hermiony vyzerala, že všetko zahalila do tieňa ako nejaký veľký mrak záhuby. Hermiona si bola celkom dobre vedomá, že sa s Dracom za posledný týždeň navzájom trochu spriatelili, čo kvôli vydržaniu všetkých utrpení, ktorými si prešli, bolo celkom nevyhnutné a nebolo to nič neobvyklé. Ale teraz, odkedy sa Draco dostal späť do svojho starého tela - a musíte uznať; bolo to celkom dobre vyzerajúce telo – sa zdalo, akoby niečo v Hermioninej hlave zacvaklo do seba. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu; zakaždým, keď vošiel do jej zorného poľa, začala mať pocit, že sa jej motá hlava.

'Och, to nie je dobré,' pomyslela si Hermiona v duchu. 'Toto je Malfoy! Presne ten človek, ktorý jej posledných šesť rokov robil zo života peklo. Človek, ktorá ňou otvorene pohŕdal len kvôli jej krvi, ktorá jej tiekla v žilách. Prečo by o ňom, preboha, uvažovala v romantickom či vôbec čo i len v priateľskom štýle? Vždy si myslela, že je povznesená nad takéto hlúposti. Koľkokrát pretočila očami, kedykoľvek Parvati alebo Lavender zamerali pozornosť na nového krásavca týždňa a začali sa vzrušovať starosťami o odtieň svojej maskary alebo niečo podobné? Nedávalo to žiadny zmysel! Bolo to, akoby sa tieto pocity objavili cez noc. Nebolo to to prirodzené. Musel to byť nejaký vedľajší účinok všehodžúsu.

Ale potom iná časť Hermiony - menej racionálna časť - prišla s ďalším možným vysvetlením.

Skutočne sa jej niekedy v priebehu toho týždňa začal Draco páčiť, ale nemohla sa do neho skutočne zamilovať, pretože bol v tom čase v jej tele? Ale teraz, keď bol späť vo svojom starom tele - a tak bol dostupný k zamilovaniu sa do neho – zdvihlo to stavidlá tých podivných pocitov?

Hlúpe, však?

Ale prečo potom jej srdce začalo uháňať vždy, keď niekto čo i len spomenul jeho meno?

Prekliate hormóny!

Ak sa predtým obávala, že niektoré časti jej tela nereagujú na opačné pohlavie celkom tak, ako by mali; teraz si bola celkom istá, že reagujú správne. Tie hormóny 'zúrili', dobre? A bola to celkom náhoda, že sa začali prejavovať, kedykoľvek mal do miestnosti vstúpiť istý blonďavý slizolinčan. Alebo keď ho videla, ako si prechádza prstami vo vlasoch, kvôli čomu mu znova padli do očí.

Alebo keď začal pohrávať so svojimi  nechtami zakaždým, keď sa začal nudiť.

Alebo to, ako sa mu zavlnili svaly na chrbte, keď sa musel načiahnuť, aby dostal niečo z hornej police komory na elixíry –

Doriti! Doriti! DORITI!

Hermiona dúfala, že odídu, ale zdalo sa, že tie prekliate motýle v bruchu nechceli odletieť.

Namiesto toho sa zdalo, že sa zahniezdili.

To by vlastne nebol až taký problém, keby z nej neurobili bľabotajúceho idiota, kedykoľvek zvažovala, že sa s Dracom porozpráva. Takže jej došlo, že jediný spôsob, ako si svoje city nechať pre seba, bolo vyhýbať sa mu. A našťastie pre Hermionu to Dracovi zjavne nevadilo.

Uplynul takmer mesiac od výmeny a Draco s Hermionou medzi sebou stále neprehodili ani slovo. Nejako sa im darilo plniť si povinnosti bez toho, aby sa porozprávali, a to tak, že si ich rozvrhli individuálne a dúfali, že ten druhý uvažuje rovnako. Bol to celkom zázrak, že to skutočne fungovalo. Nie, že by to bolo ideálne, ale bránilo im to v tom, aby sa museli spolu rozprávať... z akýchkoľvek dôvodov, ktoré pre to mal v skutočnosti Draco.

Takto to pokračovalo až do istého večera, keď Hermionu v spálni prerušilo klopanie na dvere.

„Ahoj,“ zapišťala Hermiona, keď otvorila dvere a narazila na Draca na druhej strane.

„Ahoj,“ povedal Draco. „Ehm, práve som si všimol, aký je dátum.“

„Do... bre?“ zareagovala Hermiona so zamračeným výrazom.

„Vieš ... tá naša dohoda,“ vysvetlil Draco.

„Doho-?“ začala Hermiona, ale potom jej to došlo.

Tá masáž.

„Áno, ehm, poď dnu,“ riekla a snažila sa nevyznieť nedočkavo, pobúrene, zastrašene, ustrašene, nadšene, ... jednoducho nie príliš z ničoho. Teraz obaja stáli v jej izbe a ona si pripadala trochu stratená.

„Aby si vedel, nemusíš to robiť, ak nechceš,“ vyhŕkla a chcela mu dať priestor, aby z toho vycúval, ak by chcel.

„Och, ty nechceš, aby som...“

„Nie. Nie, tak to nie je,“ rýchlo ho prerušila Hermiona v snahe dať najavo, že jej nie je predstava, že jej urobí masáž, nepríjemná. V skutočnosti bolo problémom to, že to bolo presne naopak.

„Takže ...“ začal Draco, keď ukázal smerom k posteli.

Hermiona nervózne prehltla, keď sa posadila na svoju posteľ a Draco sa k nej rýchlo pripojil. Presunula sa, aby si ľahla, ale náhly príval krvi do tváre jej napovedal, že tento krok bol veľmi zlý nápad.

„Urobme to posediačky,“ navrhla a pokúsila sa skryť červeň na lícach.

„Dobre,“ súhlasil Draco.

Hermiona sa k nemu otočila chrbtom s nohami smerujúcimi k boku postele. Pamätala si z tých starých čiernobielych filmoch, že sa herci museli vždy jednou nohou dotýkať podlahy, keď sedeli na posteli, aby sa to dalo považovať za slušné, takže z nejakého dôvodu urobila to isté. Takmer vykríkla, keď zacítila, ako sa obe jeho ruky dotýkajú jej ramien.

"Tak ako si sa mala?" spýtal sa Draco, očividne sa snažil zaplniť nepríjemné ticho, zatiaľ čo jej masíroval svaly. Jeho dych na Hermioninom krku jej vyvolal zimomriavky po celom chrbte. Bol tak blízko!

„Fajn,“ bez dychu odpovedala Hermiona. „A ty?“

„Fajn“.

...

Toľko k rozhovoru.

Dracove ruky sa už pomaly presunuli nadol a masírovali jemné svaly Hermioniných krížov. Musela zavrieť oči a skutočne si zahryznúť do pery, aby si zabránila zastonať nahlas. U Merlina, mal kúzelné ruky. Ale na druhej strane, mohol by byť tým najhorším masérom na svete, aj tak by si musela brániť, aby pri jeho dotykoch neskučala.

Nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala, aké budú jeho ruky na iných častiach jej tela. Boli by rovnako starostlivé? Tiež plné zručného odhodlania? Alebo by boli drsnejšie a neopatrnejšie podľa toho, ktorých častí by sa dotýkali? Práve, keď sa si chcela vynadať za to, že takto uvažuje... odtiahol ruky.

„Hermiona?“

"Áno?" odpovedala chrapľavo. U Merlin, len zvuk jeho hlasu stačil na to, aby sa musela ísť prezliecť do suchých nohavičiek. Nervózne prehltla. Hruď jej zvieralo v bolestivom uzle, ktorý sa každou minútou sťahoval viac. Určite počul, ako jej búši srdce.

"Otoč sa."

Z tej požiadavkou sa striasla. Videl by jej to v očiach. Zaváhala. Časť z nej tak zúfalo chcela, aby to vedel, ale obávala sa, ako na to zareaguje. Vedela, že sa mu nepáčila. U Merlina, celý mesiac ju ignoroval. Ako by sa mu mohla páčiť, keď videl a zažil všetko, čo robí jej telo? Nie, že by jeho telo reagovalo na všetko elegantne 24 hodín denne, ale pre chlapa to bolo iné. Zacítila, ako sa nežne dotkol jej pleca, ako ju pomaly otáčal, aby bola tvárou k nemu. Pozrela sa na neho a ten bolestivý uzol v jej hrudi sa bolestivo stiahol.

'Dočerta so všetkým,' pomyslela si v zhone, keď mu položila ruky na líca a natiahla sa nahor, aby zachytila ​​jeho pery svojimi vlastnými.

Dočerta s následkami!

Dočerta s tým, ak ju odmietne!

Dočerta so všetkým!

Vedela iba to, že chce zúfalo ochutnať jeho pery. A presne to urobila.

Takmer vykríkla od samotnej emócie, ktorá sa v jej vnútri rozšírila, keď zacítila, ako ju objíma rukou okolo pása a reaguje na jej bozk, keď si ju pritiahol bližšie. Pohladila jazykom jeho spodnú peru a prosila o vstup, ktorý, ako sa zdalo, rád poskytol. Jemne v úzadí svojho hrdla zastonala, keď sa jeho chutný jazyk ovinul okolo jej. Po jej tele sa šíril jemný pocit mravčenia, keď jej jazyk vnímal neznáme vnútro jeho úst. To bolo oveľa viac, ako si kedy predstavovala. Bozkávala sa už predtým; počas niekoľkých trápnych chvíľach v hrách Vadí Nevadí, keď ju v zásade prinútili pobozkať takmer každého chlapca v triede. Dokonca už niekoľkokrát pobozkala Rona – v ktorom, kedysi, videla potenciálne vytvorenie vzťahu silnejšieho než priateľstvo - ale stále sa to nedalo porovnať s týmto. A bolo by úplne hlúpe a nadbytočné spomenúť ako ďalšie porovnanie Pansyin útok.

Keď jej prstami prechádzal vo vlasoch, nežne hryzkal jej spodnú peru. Dotyk prstov na spodnej časti krku jej spôsoboval triašku. Vychutnávala si jeho sladkú vôňu. Vôňu, ktorá jej takmer mesiac chýbala. Ani si ju nevšimla, keď bola v jeho tele; ale teraz, keď ju znova cítila, mala pocit, ako keby bola znova doma. Tlkot jej srdca sa zrýchlil a vnímala na svojom tele rozpálenú horúčavu toho jeho. Ten bolestivý uzol v jej hrudi takmer úplne zmizol, ale súženie v jej ženskom jadre ešte zosilnelo. Z hĺbky jej vnútra sa ozývalo naliehavé tepanie; pretože chcelo byť uspokojené. V presne tejto chvíli si uvedomila, že si vôbec po prvýkrát dokázala samu seba skutočne predstaviť, ako je s nejakým mužom v sexuálnom zmysle. Nikdy predtým sa tak necítila; tá pálčivá potreba vlastniť niekoho iného; a byť súčasne vlastnená niekým iným. Potrebovala... niečo. Bolo nevyhnutné toto túženie uhasiť. Chcela viac.

A práve vtedy bozk prestal.

Chcela sa z čistej frustrácie ukričať do zachrípnutia.

Prečo prestal? Prečo?

Pozrela na neho. Obaja boli trochu roztrasení. Pery napuchnuté, oči potemnené túžbou, pokrčené oblečenie, rozstrapatené vlasy. Vzrušenie vo vzduchu bolo také husté, že ste takmer mohli počuť 'zing' zo statickej elektriny.

„Mal by som ísť,“ vyhlásil Draco chrapľavým hlasom.

„Áno,“ súhlasila Hermiona. Sledovala, ako odchádza, myseľ mala zahalenú v hmle.

Keď odišiel, len tam chvíľu sedela; spätné si na všetko spomínala. Po niekoľkých minútach, keď všetko zapadlo do toho, čo sa práve stalo, padla na svoju posteľ, zaborila svoju tvár do vankúša a začala plakať ... nebola si ani úplne istá, prečo plače.

Kvôli tomu, že sa cíti takto.

Kvôli tomu, že ho pobozkala.

Kvôli tomu, že jej ten bozk opätoval.

Kvôli tomu, že prestali.

Kvôli tej neuhasenej túžbe, ktoré jej telo stále cítilo.

Skutočne nevedela prečo.

A tento zmätok jej pridal ďalší dôvod na to, aby plakala viac.

Koniec Po výmene: kapitola prvá.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 10.kap. Po výmene: Kapitola prvá Od: MichelleF - 28.01. 2021
Aa, miluju masáže.. Pořádně žhavá kapitola.. Ten zmatek musí být frustrující..

Díky za překlad, tohle romaneto si moc užívám, Draco je tu opravdu dobře popsaný a protože jsem tak zapáleně četla a četla, ještě jsem nestihla komentovat. O to větší kopec poděkování posílám Jimmi. Těším se na pokračování.

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: luisakralickova - 12.01. 2021
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: lenus - 12.01. 2021
Tak tomu hovorím, že hormóny sú naozaj v plnej sile :D Zatiaľ to vyzerá veľmi nádejne, aj keď to trvalo mesiac... uvidíme ako budú pokračovať :) diky jimmi, teším sa na ďalšie :)

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jacomo - 12.01. 2021
Nejprve mě dostalo tohle: Bolo to naozaj zvláštne a svojím spôsobom fascinujúce, ako duch človeka môže zmeniť celý jeho zovňajšok. To by mohlo klidně být motto povídky. A pak toto: Hermiona dúfala, že odídu, ale zdalo sa, že tie prekliate motýle v bruchu nechceli odletieť. Namiesto toho sa zdalo, že sa zahniezdili. To je jeden z nejhezčích popisů nežádoucích citů, jaký jsem kdy četla. Motýlci jsou klišé, ale takhle to má šmrnc. Moc děkuji za další kousek, Jimmi.
Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jimmi - 12.01. 2021
Vieš, že som kedysi, keď som začínala, pekne krásne prekladala motýle ako nervozitu, divný pocit v bruchu a podobne... Ale už sa to tak rozmohlo, že už to nechávam, ak môžem. A toto sa autorke fakt podarilo. Len ma teraz napadlo, že motýle asi nehniezdia... čo urobia včely, keď uletia? a niekde sa... zahniezdia? fakt? Mám dojem, že je na to iné sloveso. Ktovie kedy to dostanem z hlavy. Ďakujem krásne.

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: kakostka - 12.01. 2021
Draco si z ní nedělal srandu? Divné? Ale ona si ji taky z něj nedělá, třeba ji to ještě dojde... Jásající Ginny, to se má, myslím, že v reálu to tak rychle nefrčí, ale co by ne, Dean je talent:-) Draco si vzpomněl, hmmmm masáž, vzdychala jsem při čtení jak Hermiona. A polibek, hmmm podruhé, jsem zvědavá, jak se budou tvářit dál. Jimmi děkuju, posouvá se to do zajímavé roviny.
Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jimmi - 12.01. 2021
Ešte sa len posunie... a potom do ďalšej... a potom do ďalšej, čo kapitola, to iná rovina, uvidíš. Ale bodaj by Draco nebol chodiaci boh sexu, či ako to tam bolo, keď sú ostatní takí mizerní... inak vysvetlí sa, prečo s tým začal tak skoro, to ma dosť pobavilo/zaujalo/prekvapilo... skrátka autorka prišla s niečím novým. Ďakujem krásne

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: denice - 12.01. 2021
Ale taktiež bolo hlúpe, že Draco sám toho rána veľmi pripomínal jeleňa lapeného vo svetlách reflektorov... a na ďalší deň tiež. - To věřím :-) Hermionu překvapilo, že si z ní Draco nedělá srandu, no, určitě ji napadlo, že stejnou srandu by si mohla dělat ona z něho. Nebo nenapadlo? To by znamenalo, že výměna splnila svůj účel. Díky.
Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jimmi - 12.01. 2021
Ale po celú školu si z neho ona nerobila srandu, teda okrem pár FF, kde ho napodobňovali, ale len v rámci Chrabromilu... on jej robil zle po celý čas, takže ju to asi nenapadlo... A mňa napadlo... keď niekoho tak ideálne spoznáš, zvnútra i zvonka, nie je to vzor ideálneho partnera? Koho by mohli ešte lepšie spoznať? Veď budú zakaždým už len porovnávať. Možno preto Minerva zostala starou dievkou, vedela príliš. Ďakujem

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: margareta - 12.01. 2021
Vida, to bylo nějakého oboustranného paprčení a teď to vypadá, že se jim po těle toho druhého stýská. Místo, co by byl Draco rád, že už není v těle humusáčky, touží se ho znovu dotýkat. A její tělo si evidentně ty doteky pamatuje a nepovažuje je ani za útočné, ani za ponižující. Dalo by se říct, že jsou teď oba ,jedno tělo'. Děkuji a čekám, jak to bude dál.
Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jimmi - 12.01. 2021
Mám dojem, že ďalšia kapitola bude z Dracovho pohľadu na to isté... potom viac vecí zapadne. Hm, to tvoje "jedno telo" mi ... ako to povedať. keď bude vonku posledná kapitola, epilóg, spomeň si na to... hlavne pri Dracových plánoch do budúcnosti,.. nemohla som pochopiť na sto percent, ako to autorka myslela, mám dojem, že je tam poznámka o irónii, ale teraz mi to asi docvaklo. No uvidíme, keď to bude vonku... ten Draco je potvora, slizolinčan sa nezaprie. Ďakujem

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: zuzule - 12.01. 2021
Jojo, hormony jsou potvory. :D Dekuju!

Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: dianiita6 - 12.01. 2021
Super kapitola! “Prekliate hormóny!” Hermiona bola podarená s tými jej myšlienkami, musela som sa smiať. Masáž od Draca Malfoya... mmm, bolo to riadne žhavé. A milé, že si spomenul. Ďakujem za uverejnenie prekladu, milá Jimmi.
Re: Kap.10: Po výmene: Kapitola prvá Od: Jimmi - 12.01. 2021
Rado sa stalo. Aj ja ďakujem.