Preklady fanfiction Harryho Pottera

Po výmene: Kapitola druhá

Poznáte slovo „rachnúť sa“?

Tak dobre, Draco sa rachol.

A to je veta, ktorú nebudete počuť každý deň.

Bol rachnutý do Hermiony Grangerovej a každú jednu chvíľku z toho nenávidel.

Mal všetky typické príznaky: nemohol jesť, nemohol spať, mal motýle v bruchu... Nechápal, prečo ľudia večne hovorili o týchto troch veciach ako o tak príjemných.

Keď to zhrnie, bol na smrť unavený, podvyživený a bolo mu nevoľno zo všetkých tých kotrmelcov, ktoré mu robil žalúdok.

Draco tiež znovu objavil jeden z tých problémikov, ktoré so sebou prináša to, keď sa stanete mužom. Na rozdiel od dievčat on nemohol celý deň premýšľať o sexe bez toho, aby sa to nejako neprejavilo. Takže jeho novonájdená príťažlivosť k Hermione teraz spôsobovala, že bol nadržaný takmer neustále; čo bolo veľmi nepohodlné. Pripadal si ako na začiatku puberty, pretože sa ráno za ránom budil s tým, že po sebe nachádzal neporiadok.

Celá táto situácia bola tak sakramentsky trápna, že sa mu chcelo na samého seba hodiť tyčku. A navyše k tomu to celé ani vôbec nedávalo žiadny zmysel.

Vôbec žiaden!

Hlavným dôvodom, prečo sa s každým dievčaťom zvykol rozísť, bol ten, že sa začal nudiť, kedykoľvek ho lepšie spoznal alebo ho videl pričasto. Pri Hermione už žiadne tajomstvo, ktoré by si mohol vychutnať, neostalo. U Merlina, prežil v jej tele celý týždeň! Videl a zažil veci, ktoré by žiaden muž nemal vidieť a zažiť, a to ani po 100 rokoch manželstva či spoločného bývania.

Naozaj to nedávalo žiadny zmysel!

Prečo potom po nej tak túžil?

...

Ale, to bolo ono, však?

Bola to len túžba.

Nejako sa na to jej telo naviazal. Týždeň sa k nemu správal ako k vlastnému, takže s ním teraz stále chcel mať nejaké spojenie. Keď si z ničoho nič zrazu spomenul na sľub, ktorý jej pred mesiacom dal, srdce mu poskočilo, pretože našiel zámienku, aby ju znova videl; aby sa jej znova dotkol. Keď toho večera prvýkrát položil ruky na jej plecia, mal pocit, že tam... patrí. Ako keby toto bolo miesto, kde by mal byť, a nikde inde. A keď sa zrazu naklonila a pobozkala ho, cítil len, akoby ju chcel absorbovať. Byť čo najbližšie k nej, vplaziť sa do jej tela a zostať tam navždy.

A presne táto myšlienka ho pekelne vydesila.

Bol na seba pomerne hrdý, že nezanechal dieru v jej dverách v tvare svojho obrysu, keď sa tak ponáhľal dostať odtiaľ preč. Nechcel byť pripútaný a zaviazaný k nikomu, aj keď ho malá časť mozgu nabádala, aby to urobil s Grangerovou.

Áno, jeho myseľ pravdepodobne trpela nejakými následkami z tej výmeny, keď sa ešte stále nechcela posunúť ďalej.

Áno, áno, to bolo tým!

Nezaujímal sa o Grangerovú inak ako v medziach priateľskosti, ktoré si dokázali vybudovať. Nechcel vedieť o jej pocitoch, rozprávať sa o tom, aký mala deň, vedieť, čo rada robila počas letných prázdnin alebo čo plánovala po ukončení štúdia.

Nechcel.

...

To vážne?

Hermiona sa len chcela zmotať do malej guľôčky a zomrieť! Prečo ho musela pobozkať? Prečo?

A prečo nemohla na neho jednoducho prestať myslieť? Toto jej nebolo podobné; posadnutosť nejakým chalanom a úplná strata kontroly nad tým, ako sa správa alebo s kým sa rozpráva. Spravidla mávala lepší vzťah s chlapcami. Aj jej dvaja najlepší priatelia boli chalani.

Odkedy sa zmenila na také ... dievča?

A namiesto toho, aby sa s dotyčným chlapom len porozprávala, aby si to zdôvodnila alebo to dokonca racionálne premyslela, ona len v hormonálnom šialenstve na toho úbohého chlapca skočila.

Hermionine oči sa rozšírili, keď si náhle niečo uvedomila.

Ona sa nechovala len ako nejaké dievča.

Ona sa chovala ako Pansy!

O dve sekundy neskôr bolo po celom hrade počuť zmučený výkrik a všetci, čo ho počuli, v úžase premýšľali nad tým, koho tak brutálne mrzačia.

...

Asi týždeň po tom bozku bol Draco na obchôdzke, pretože bol na rade. Smeroval k najvyššiemu poschodiu. Každú noc, predtým ako sa utiahol do svojej spálne, na chvíľu vyhľadal útočisko v astronomickej veži, aby sa ubezpečil, že nebude musieť naraziť na Hermionu. Páčilo sa mu tam.

To ticho.

Tie hviezdy.

A skutočnosť, že tam ho nikto neprichytí, ako sa ukrýva pred nejakým dievčaťom.

Keď stúpal po schodoch, zavrčal, súčasne zahanbene aj mrzutosťou. Takto by sa správal chalan pred pubertou, aby sa vyrovnal so zamilovanosťou.

„Si opovrhnutiahodný!“ pokarhal sa.

Stále však stúpal po schodoch.

Ale v okamihu, keď sa jeho nohy dotkli drevenej podlahy Astronomickej veže, zaželal si, aby sa jednoducho otočil a namiesto toho odišiel. Samotný objekt, pred ktorým sa skrýval, tam stál pred oknom, ale práve sa stočil, aby zistil, kto vstúpil do miestnosti. Akonáhle ho zazrela, neslávne známy výraz „jeleň lapený v svetle reflektorov“, ktorým sa honosila posledný mesiac, sa rýchlo znova vrátil na jej tvár.

'Do riti', pomyslel si Draco. 'Teraz čo?' Nemohol sa len tak otočiť a odísť. To by nebolo len predpubertálne, ale aj úplne debilné. U Merlinových gatí, bol slizolinčanom. Mal mať trochu hrdosti!

Vystrel chrbát, zhlboka sa nadýchol a prešiel k oknu, aby sa postavil vedľa Hermiony.

„Myslel som si, že som na rade ja,“ povedal bezstarostne, zatiaľ čo hľadel do noci. Vonku lialo a v diaľke bolo počuť zvuk dunivého hromu. V miestnosti nebolo takmer nijaké svetlo, okrem niekoľkých zapálených sviečok a občasného blesku.

„Myslela som si, že som na rade ja,“ odpovedala Hermiona. „Toľko k nášmu systému, ktorý nemôže zlyhať.“

Draco sa uškrnul.

„Skutočne,“ odpovedal. Toto bolo dobré; aspoň sa rozprávali. Dokonca tu bola štipka sarkazmu.

Dobre. Dobre. Dobre.

Nenútene pohol hlavou nabok, aby sa na ňu pozrel. Všimol si, že bola oblečená v jednoduchej košeli zapnutej až po krk, teplákoch a modrých šľapkách; napriek tomu si nemyslel, že ju niekedy videl vyzerať viac žiaducejšie. Možno preto, že vďaka ležérnemu oblečeniu vyzerala tak uvoľnene.

Alebo možno to bolo tým, že si tiež všimol, že nemá podprsenku.

Pravdepodobne to druhé.

Och, jeho žalúdok začal znova robiť kotrmelce. To nebolo dobré.

Jeho pohľad smeroval nahor a spočinul na jej ústach v tvare luku. Myšlienky sa mu vrátili k tomu, ako tieto pery cítili na jeho. Ako sladko chutili. Putoval pohľadom ďalej na sever a na chvíľu sa jej pozrel do očí. Jeho pohľad sa spojil s jej a Draco tam uvidel niečo, čo rozoznával; túžbu.

„Oj, kašľať na to,“ oznámil, zatiaľ čo sa zrazu naklonil dopredu a v dusiacom bozku pritlačil svoje pery na Hermionine. Zjavne to nečakala, takže mierne pootvorila ústa od prekvapeného zalapania po dychu; čím mu poskytla príležitosť vkĺznuť jazykom dovnútra. Všetky myšlienky na to, že sa musí ovládať, sa na mieste vyparili. Bozk bol spočiatku trochu nedbalý, ale Draco rýchlo ovládol svoje emócie a spomenul si na správnu techniku. Dôkladne ju pobozkal; hladil jej ústa, sal spodnú peru a prechádzal jazykom po jej. Tak veľmi ju potreboval ochutnať, že to až skoro bolelo.

Len čo sa Hermionina myseľ spamätala zo šoku, že ju Draco pobozkal, okamžite sa vypla. On ju chcel. Ona chcela jeho. A teraz, keď sa toto vyriešilo, nastal čas povedať svojmu mozgu 'pá pá, maj sa' a nechať pre zmenu prevziať kontrolu iným častiam.

Jednou rukou objala Draca okolo krku a druhou okolo pása, pričom sa pritlačila čo najbližšie k nemu. Pocit jeho pevného tela tak blízko pri jej bol osviežujúci. Ako keby ju zaplavili emócie z toho, že sa jej dotýka na toľkých miestach naraz. Ich telá do seba hladko zapadli, pričom medzi sebou nenechávali žiadny priestor, zatiaľ čo sa o seba pritláčali. Trochu sa potkýnali dozadu a zrazu sa Hermiona ocitla chrbtom pritlačená k stene.

Potrebovala... chcela...

Nevedela presne čo, ale vedela, že ak to čoskoro nedostane, spontánne sa vznieti z tepla, ktoré v nej vrelo. Jedna z Dracových nôh si našla cestu medzi jej a pritlačila sa, aby zmiernila tú roztúženú bolesť, a predsa ju ešte viac posilnila. Nemohla si pomôcť, len sa k tej nohe pritlačila silnejšie. Mala pocit, že je to pomerne nemravný pohyb, ale nemohla si pomôcť. Cítila, ako sa Dracove prirodzenie tlačí na jej stehno, a zalial ju príval hrdosti, že ho tak dokázala nabudiť. Siahla po okraji Dracovho trička a potiahla ho nahor. Potrebovala cítiť jeho pokožku. Zdvihol ruky, aby mu ho mohla pretiahnuť cez hlavu. Ešte skôr, ako sa ten odev dotkol podlahy, Draco už pracoval na jej gombíkoch. Nikdy sa ale nedostali k tomu, aby jej košeľu vyzliekli. Akonáhle boli všetky gombíky rozopnuté a odhalila sa Hermionina hruď, obaja tak veľmi chceli cítiť pokožku toho druhého, že sa len vzájomne zovreli a nechali sa pohltiť bozkom. Vášnivo si preplietali jazyky; tešili sa zo seba a oddávali sa svojmu objatiu.  

A potom sa jej Draco začal venovať...

...

Keď videl, ako Hermiona prežíva svoj prvý orgazmus v živote, došlo mu to.

Chcel Hermionu ako celok a nielen jej telo. Jej malé prosby a tiché skučanie pre neho znamenali desaťkrát viac ako ohlušujúce výkriky, ktoré mohla vydať akákoľvek iná žena. Páčilo sa mu, že ju videl vo vytržení, nielen pre samotnú hrdosť na to, že je dostatočne zručný, aby plne uspokojil nejakú ženu, ale aj kvôli tomu, že ju skutočne chcel vidieť, ako sa uvoľňuje v zápale vášne.

Iba sa ho tak pár sekúnd držala a snažila sa polapiť dych, až kým nezdvihla hlavu a nepozrela mu do očí.

„Draco?“

"Áno?" odpovedal chrapľavo.

„Potrebujem ťa,“ zašepkala, keď váhavo prechádzala prstami po okraji pása jeho nohavíc. Usmial sa na súhlas a vyzliekol si zvyšné kusy oblečenia. V tejto chvíli bol veľmi rád, že na seba pred dvoma rokmi použil dlhotrvajúce antikoncepčné kúzlo, pretože vôbec netušil, kde a kedy odhodil prútik. A v tomto okamihu ho naozaj nemal chuť hľadať.

...

Vlny vyvrcholenia začali pomaly ustupovať, až kým úplne nezmizli a jediné čo zostalo, boli chvejúce sa uspokojené telá. Len čo sa Draco s Hermionou vrátili späť zo stavu zníženého vedomia, mierne sa oddelili, aby sa pozreli jeden na druhého, ako keby si navzájom pýtali vysvetlenie, ako dospeli k tomuto bodu. Zažiaril blesk; sfarbil miestnosť v belavom svetle. Celé Hermionino telo bolo uvoľnené, napriek tomu jej srdce šialene bilo a dokonca sa zdalo, že vynechá úder, keď si všimla, že Dracov výraz tváre bol taký pokojný, že vyzeral takmer zraniteľne. 

Znova sa obliecť bolo podľa Hermiony pomerne trápne. Poskytlo jej to príliš veľa času na to, aby nad všetkým mohla premýšľať. Počas prívalu vášne bolo všetko také jasné, ale teraz tu ostával iba zmätok. Čo sa teraz stane? Čo chcel Draco? Čo chcela sama?

Musela si prikázať, aby prestala premýšľať! Práve stratila panenstvo a bolo to sakra úžasné a nechcela, aby sa to zničilo prehnanou analýzou všetkého. Rozhodne si nikdy nepredstavovala, že jej prvý sexuálny zážitok bude rýchlovka oproti múru Astronomickej veže.

A to bolo len časťou toho, prečo to bolo tak úplne perfektné.

Sám Draco bojoval so svojim vlastným uvažovaním. Práve teraz toho musel veľa prijať. Nielenže si uvedomil, že chce Hermionu pre jej ducha a nielen pre jej telo, ale tiež dospel k záveru, že ju stále chce rovnako ako pred sexom; ak nie viac. Chcel sa s ňou opäť vyspať; dráždiť ju, dotýkať sa jej, prinútiť jej tvár zvraštiť sa pri vyvrcholení.

Dosť ho znepokojovalo, čo jeho otec povie, ak sa to dozvie. Zamilovaný do muklorodenej. Áno, bude to jeho smrť.

Keď boli oblečení, opustili vežu spoločne. Niekde na spiatočnej ceste k ich spálniam sa Draco načiahol po Hermioninej ruke a preplietol jej prsty so svojimi. Neubránila sa začervenaniu, kvôli čomu si pripadala hlúpo. Zo všetkých vecí, ktoré dnes večer urobili, tak sa začervená z tohoto?

Prešli otvorom v portréte a Draco ju len naviedol do svojej izby, akoby ani neuvažoval o inej možnosti. Stále ju pevne držal za ruku, priviedol ju k posteli a posadil si ju.

„Vlez pod prikrývky,“ povedal. Bola to skôr prosba než príkaz. Vyhovela a usalašila sa pod prikrývkami, na čo ju on rýchlo nasledoval.

„Takže, hm, čo teraz?“ spýtala sa nervózne Hermiona. „Myslím, čo presne sa stalo? Teda viem, čo sa stalo, ale čo to znamenalo? Chcem povedať, že viem, čo to pre mňa znamenalo - aspoň si myslím, že to viem - ale myslím, že to, čo sa pýtam, je - "

„Hermiona, na chvíľu buď ticho a nechaj ma hovoriť,“ prerušil Draco   Hermionino nesúvislé nervózne bľabotanie. „Toto som nikdy predtým nemusel robiť, takže to so mnou vydrž.“

Zdalo sa, že na chvíľu uvažuje o tom, ako presne vyjadriť svoje myšlienky, a potom sa spýtal: „Chceš so mnou chodiť?“

„Chodiť s tebou?“

„Je to výraz,“ povzdychol si Draco. Nemohol uveriť, že skutočne použil Weasleyho príšerný výber slov a pokúsil sa to upresniť. „Myslel som..."

„Viem, čo si myslel,“ Hermiona sa rozpačito zazubila. „A áno, chcem s tebou chodiť.“. Úplne sa jej uľavilo, keď zistila, že jej prvá sexuálna skúsenosť  nebola len nejakou bezduchou sexovačkou. Draco skutočne chcel, aby 's ním chodila'. Niečo, čo - ako práve pripustil, sa nikdy predtým nespýtal iného dievčaťa.

„Dobre,“ jednoducho odpovedal a naklonil sa, aby ju znova pobozkal. Usmiala sa voči jeho perám a pritúlila sa bližšie k nemu.

Cítila sa trochu ubolene, ale neprežívala žiadne skutočné nepohodlie. Mala chuť plesknúť Parvati po hlave, pretože ju nechala uveriť, že všetkým dievčatám bez výnimky zakaždým ublížia a krvácajú, keď prídu o panenstvo. Hermiona sa nad tým trochu zahanbila, ale chcela sa Draca spýtať, či by to mohli ešte skúsiť. Ale zdá sa, že ho napadlo to isté, takže ju potešilo, že to nebude musieť povedať nahlas. Ich oblečenie sa znova odhodilo a prikrývky, ktoré ich rýchlo zakryli, sa ukázali byť len ďalšou prekážkou, ktorej sa mali zbaviť.  

...

A potom sa rozprávali. Rýchlo dospeli k dohode, že odložia oznámenie o náhlom vývoji ich vzťahu. V tejto dobe vojny by to potešilo len veľmi málo ľudí, a to z Dracovej aj Hermioninej strany. Iba sa rozhodli, že budú o tom mlčať, kým nebude cítiť vhodný čas.

Keď to mali vyriešené, rozhodli sa ísť zistiť, či je pravda, že do tretice všetko dobré.

Koniec Po výmene: druhá kapitola