Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 20 Hriech a kúsok božského

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 01.09. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:   eternallife, game, HOPE, kajke, kometa, Invisible, Jenny, Jin, JSark, Leann, Limetke, maginy, Monie, Nuviel, Phee, Sela, Teddy, terrisek, Tez, viki, wanilka.

Špeciálne venovanie: Maenee.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned The Sea - Kapitola dvadsať

Zhrešiť je ľudské, odpúšťať božské

Alexander Pope

 

Kapitola 20 Hriech a kúsok božského (Error and a Piece of the Divine)

Harry s Dracom sa bezpečne vrátili domov vtedy, keď povedali, že sa vrátia. Pred Vianocami potom odišli ešte dvakrát, raz na tri dni, raz na týždeň. Zakaždým Hermione nejedla a sotva dokázala zaspať deň pred ich predpokladaným návratom.  Počas týchto dní nebola schopná sústrediť sa na svoje úlohy a väčšinu svojho času trávila v práci, nútiac samu seba do čítania a ukladania kníh alebo niečoho podobného, aby mala stále zamestnanú myseľ. Videla Andrewa v práci a občas šli spolu na kávu, ale povedala mu, že nezdieľa jeho city. Spýtal sa jej, či jej tam niekto iný a ona povedala áno, pretože to bola pravda, bol tam niekto iný. V skutočnosti dvaja iní, ktorí každý okamih, čo bola hore, sužovali jej myšlienky

Keď sa vrátili zo svojich výletov, Hermiona objala Harryho a potom všetci traja šli spať. Harry a Draco postupne vyzerali unavenejší a vyčerpanejší zakaždým, keď sa vrátili a Hermiona sa o nich ustavične obávala, dokonca aj keď boli v bezpečí vo vnútri štyroch stien.

Zrazu bol skoro koniec decembra.

Tri dni pred Vianocami si Hermiona balila tašku, ktorú si chcela vziať do Brlohu, kde plánovala stráviť sviatky. Bude tam celý týždeň a veľmi sa na to tešila. Harry príde len na Štedrý deň, aby udržal dojem, že je veľmi zaneprázdnený, napriek tomu, že by v skutočnosti mohol ostať dlhšie.

Dobalila sa a prešla k šatníku, kde mala svoje nové šaty. Odkedy sa nasťahovala, mala ich na sebe len dvakrát a zvažovala, že si jedny zoberie so sebou. Ale budú chcieť vedieť, odkiaľ ich má a ona naozaj nevedela skade pochádzajú. Plus si ich aj tak určite nebola schopná dovoliť. Vzdychla si a zatvorila dvere. Bola pripravená ísť. Zostávala už len jediná vec, ktorú chcela urobiť, skôr než odíde.

Hermiona položila tašku na vrch schodov, potom prešla po chodbe. Zaklopala na Malfoyove dvere, ani si neuvedomila, že zadržala dych.

"Áno?"

"To som ja, Hermiona."

"Vojdi."

Otvorila dvere. Draco sa rozťahoval na posteli, chrbtom sa opieral  o stenu, kniha v ruke. Odložil ju a pozrel sa s očakávaním na ňu, na tvári žiadne emócie.

"Uhm, len som chcela zistiť, aké máš plány na sviatky."

Uškrnul sa. "Pozrime sa na to. Sedieť tu, niečo čítať, trochu lietať, čítať niečo ďalšie, jesť, opiť sa a to celé zopakovať."

Založila si ruky na hrudi. "No tak, naozaj, čo budeš robiť?"

"Povedal som ti," riekol, s kľudom ju vyzývajúc, aby povedala viac.

Hermiona na neho chvíľu uprene pozerala, ale nevidela žiadne známky toho, že by sa dal obmekčiť. Poklesli jej ramená, keď povedala, "fajn" a otočila sa k odchodu.

"Počkaj, nechoď," riekol potichu, skoro šeptom. Otočila sa a len sa na neho pozerala, opätujúc mu ten čakajúci pohľad, ktorý on pred chvíľou venoval jej.  "Ty ideš k Weasleyovcom, správne?"

"Áno."

Chvíľu ani jeden z nich neprehovoril, len sledoval toho druhého. Bolo to ako keby obaja vedeli, že je čo povedať, ale ani jeden to povedať nechcel. Napriek svojej tvrdohlavej povahe a silnej túžbe vyhrať všetky bitky, vrátane tých mlčanlivých, sa Hermiona rozhodla, že by nemala odísť bez toho, aby sa ho neopýtala na to, kvôli čomu zaklopala na jeho dvere.

"Ty máš, uh, kam ísť? Vieš, na Štedrý deň?" Presunula váhu z ľavej nohy na pravú a potom späť. Zahryzla si do pery; už sa k tomu dostávala. "Pretože ak nie, ja by som mohla, vieš, zostať tu." Draco nadvihol obočie. "Myslím, ak chceš, ja - nikto by nemal byť na Vianoce sám." Draco bol ohromený. Ona by zostala, opustila by Weasleyovcov, vynechala vianočnú hostinu a darčeky a príjemný čas len, aby on mal spoločnosť v deň, ktorý bol trochu mimoriadnejší než väčšina? V žiadnom prípade jej to nemohol dovoliť urobiť. A v skutočnosti mal svoje plány.

"Ja naozaj mám kam na Vianoce ísť."

Hermiona vydýchla úľavou. Bola by dodržala, čo povedala, ale nebolo to niečo, čo by nejako zvlášť chcela urobiť. "Naozaj? Ideš domov?"

Draco sa zasmial. "Ach, nie. Nie tak celkom. Lucius by ma roztrhol vo dvoje toľkými spôsobmi, akými by len dokázal. A moja matka by plakala, a vravela, že som jej chýbal a potom šla po tradičnú vianočnú fľašu, aby spláchla svoje spomienky len čo by som odišiel. Nie, naozaj nemám domov, kam by som šiel."

"Kam ideš? Ak sa smiem spýtať."

"Smieš. Idem navštíviť ten pár, ktorý si videla na Novom Zélande."

"Ach. Kto sú to?" spýtala, dúfajúc, že práve akosi zabudne, že jej to odmietol povedať.

Ale on nezabudol, samozrejme, a povedal, "ale, ale, vieš, že nemám v pláne povedať ti to najbližších dvadsať rokov."

Vzdychla si. "Nemôžeš obviňovať dievča za to, že to skúsilo, že nie? Uhm, nuž, potom šťastné a veselé."

"Tebe tiež, Grangerová."

Hermiona mávla a zavrela za sebou dvere. Draco načúval, ako kráčala dole schodmi a potom prednými dverami von a odmiestnila sa s charakteristickým prásk! Načúval dlho potom, ako odišla, nie istý, čo čakal, že začuje. Vždy nenávidel, keď odišla; tento dom stratil svoje svetlo a bol skoro taký depresívny ako predtým, než sa ona a Harry nasťahovali. Ale aspoň vedel, že sa vráti a vďaka tomu to bolo o trošičku znesiteľnejšie.

ooo

Prvý sviatok vianočný bol podľa Hermioninho názoru dokonalý. V Brlohu nasnežilo šesť palcov a všetci Weasleyovci plus ona a Harry mali obrovskú snehovú vojnu skôr než otvorili darčeky. S Harrym im rozprávali o starých mukelských vojnách a Fred s Georgeom trvali na tom, že napodobnia mukelskú vojnu, niečo ako ´Dobytie práporu´. Určili si pravidlá a hranice a rozdelili sa na tímy; bitka trvala celé dopoludnie bez toho, aby niekto zvíťazil.

Bitku pozastavili kvôli obedu a po obede všetci zobrali svoje darčeky do hlavnej izby, aby ich spoločne otvorili. Hermionine darčeky boli všetky predvídateľné - jedlo, sveter, knihy, perá, luxusný pergamen. Nakoniec jej zostal už len jediný darček, ale ona už otvorila darčeky od všetkých v miestnosti. Zamračila sa, keď zdvihla tenkú obálku, zvedavá, kto by mohol byť darcom. Vpredu na obálke bolo napísané len jej meno, úzkym, dôkladným rukopisom.

Hermiona otočila obálku, aby preskúmala zadnú časť; červená vosková pečať s tukanom držala obálku zatvorenú. Usmiala sa na toho vtáka a pocítila ohromujúci nával zvedavosti, aby zistila, čo jej Malfoy poslal. Keď rozlomila pečať, spadol jej rúk malý kúsok pergamenu. Tým istým úzkym písmom bolo napísané, "pätnásť rokov; tri čerešne." Nebol tam žiaden podpis, ale žiadneho nebolo treba. Všetky jej črty premohol úsmev a ona si vychutnávala spojenie, ktoré zdieľala so svojím bývalým najhorším nepriateľom. Stretla sa s Harryho očami a on žmurkol.

ooo

Na tropickom ostrove niekde v Tichom oceáne sa Draco prebudil do veľmi odlišného prvého sviatku vianočného než bol Hermionin. Slnko svietilo, pofukoval mierny vánok a Steve a Jane Grangerovci sedeli vonku na plážových stoličkách a odpíjali si z limonády. Skôr než sa k nim pripojil, otvoril malú kôpku darčekov pri nohách svojej postele.

Harryho darček bol žartík - miniatúra letiacej metly s blýskavými svetlami a hlasom kričiacim, "Do toho, Anglicko, do toho!" Draco sa zasmial a pustil tú vec voľne poletovať po izbe. Steve a Jane mu dali sadu kníh od slávneho čarodejníka menom Rick Steves o čarodejníckom cestovaní krížom po Európe.

Nečakal ďalšie darčeky, hoci v oblasti svojho srdca pocítil, že ho niečo veľmi podivne slabo trhlo kvôli tomu, že nemá k otvoreniu žiadne ďalšie darčeky, len aspoň jeden ďalší. Vzdychol si, konečne sa zmieril so skutočnosťou, že ten darček sa pred ním nezhmotní. Položil knihy na policu a tú otravnú metlu na nočný stolík. Práve sa chystal pripojiť k svojim priateľom, keď vletela do jeho izby snehobiela sova.

Draco sa usmial. "Ahoj, Hedviga, čo tu robíš?" riekol, pohladil sovu a dal jej dole z nohy objemný list. Draco dal Hedvige nejakú lahôdku, poďakoval sa jej a poslal ju späť k Harrymu.

Tá obálka ale neniesla Harryho rukopis. Tento bol príliš okrúhly a kľukatý a obálka bola zapečatená s voskovým odtlačkom vydry. Zamračil sa a otvoril opatrne ten list.

Drahý Draco,

Je pár dní pred Vianocami a ja sedím v Ginninej izbe a premýšľam o nádhernom čase, ktorý prežívam. Pomyslela som si na teba a bola som zvedavá, či sa tiež máš fajn. Potom som sa vrátila k zoznamu darčekov, ktoré pre všetkých mám, len aby som ho po tretíkrát naposledy skontrolovala a uvedomila som si, že som ťa na ten zoznam nedala a tak som ti nekúpila žiaden darček.

Ale na druhej strane, čo môžete dať mužovi, ktorý má všetko alebo prinajmenšom si môže bez nejakých problémov zabezpečiť všetko, čo chce? Nič naozaj pekné si nemôžem dovoliť, hlavne pri mojom súčasnom plate (ktorý ako vieš je veľmi blízko k nule). A čokoľvek menej by bolo niečo, čo by si aj tak nepotreboval, ako tá vec s letiacou metlou, čo ti kúpil Harry. Vážne, čo s tým budeš robiť?

Premýšľala som a premýšľala a premýšľala a potom ma to napadlo. Niečo, čo som sa ti snažila dať po celý čas, odkedy si sa prejavil ako niečo iné než nemožné diabolské monštrum, dokonca ešte skôr než si znova vpadol do našich životov. Nebola som o tom až do úplne poslednej doby ani schopná premýšľať. Ale keď som sa dnes ráno prebudila, cítila som sa inak. Nedokážem popísať ako, alebo to pomenovať, ale cítila som sa inak. A len teraz mi došlo, čo to bolo. Cítila som to, skrz naskrz cezo mňa. Ako keby to bola súčasť mojej krvi. Neviem, čo je také mimoriadne na dnešku, ale dnes je ten deň.

Ale najprv ti chcem povedať toto. Povedal si mi, pred mesiacmi, že by som nemala nenávidieť, že nenávisť robí ľuďom hrozné veci. Máš absolútnu pravdu. Potom, čo si zabil mojich rodičov, som to zažila z prvej ruky. Nenávidela som ťa so všetkým, čo som mala. Ležala som v noci hore, predstavovala si, ako ťa zabijem, pomaly a bolestivo. Stalo sa to určitou posadnutosťou. Na ministerstve som požiadala, aby som prevzala tvoj prípad a spôsobila si, že mi bolo mnohokrát zle, pretože som spotrebovala každý môj výdych v bdelom stave, každý kúsok mojej energie na to, aby som sa ťa pokúsila nájsť. A bola som si poriadne istá, že sa ťa nechystám zajať, keď ťa nájdem.

Harry a Ron sa o mňa naozaj báli. Chorobne som vychudla, ale mne to bolo jedno. Nechcela som jesť, nechcela som sa o seba starať. Všetky myšlienky boli upriamené k tebe, k tvojmu zničeniu pretože ty si zničil mňa. Mesiace prešli bez jediného slovíčka o tebe a to ma skoro priviedlo do šialenstva. Harry dokonca navrhoval, aby som si niekým pohovorila a samozrejme som mu povedala, aby sa dal vypchať. Nepotrebovala som s niekým hovoriť, potrebovala som niekoho zabiť. Teba.

Na konci novembra minulého roku som prišla s dokonalým plánom. Žila som kvôli nemu. Každý deň som sa zobudila a predstavovala si tvoju tvár, keď ťa konečne nájdem a namierim svoj prútik na miesto, kde by si mal mať srdce a pripravím ťa o život. Naozaj si myslím, že by som to asi urobila. Stále ma desí pomyslenie na to, ako blízko som bola k tomu urobiť niečo také, čo sa nemohlo vziať späť, čo sa nikdy nedalo vymazať. Teraz o tom dokážem jasne premýšľať a som si istá, že by si ma prenasledoval ešte viac, keby som ťa zabila, než už si ma prenasledoval. Pravdepodobne by som skončila u Sv. Munga.

Späť k tomu plánu. Deň pred Vianocami som šla k tvojmu domu; samozrejme, vedela som, kde je tvoj dom. Bola som tebou posadnutá; predstava, že ťa zabijem, bola mojím kyslíkom. Priniesla som si Neviditeľný plášť a zásoby, aby som pár dní vydržala. Posadila som sa, pred tvojím domov a len čakala, kým prídeš domov. Iste prídeš  na Vianoce domov. Mala som plno kníh, aby ma zabavili, kým neprídeš.

Ale ty si na Štedrý deň domov neprišiel. Neprišiel si domov ani na prvý sviatok vianočný. Videla som tvojich rodičov predpoludním náhlivo odísť  a potom sa vrátiť tesne pred večerou. Ale ty si neprišiel. Dokonca keby si použil letax, napadlo mi, že by som ťa aj tak mohla vidieť. Nejako. Ale nepochybne rozumné uvažovanie nebolo na vrchole zoznamu mojich priorít. Zostala som tú noc. Ale ty si sa neukázal ani na druhý deň po Vianociach.

Môj žalúdok klesol, keď som si uvedomila, že vôbec neprídeš. Zbalila som si svoj malý tábor a šla do Brlohu, naprosto rezignovaná. Harry a Ron tam boli pre mňa, keď som plakala a plakala; plakala som tak silno, že som si nemyslela, že niekedy prestanem. Povedala som im, kde som bola, a prečo, pretože to samozrejme nevedeli a boli šialení obavami. Šokovalo ich to, hlavne to, ako veľa som premýšľala o svojom pláne, ale súčasne som vedela, že časť z nich porozumela.

V tú noc som sa oslobodila od mojej nenávisti. Plakala som hodiny, uvoľňujúc všetok môj hnev nad smrťou mojich rodičov. Harry, Ron a Ginny sa pri mne striedali, držali ma za ruku a rozvážne ma upokojovali, uisťujúc ma, že budem v poriadku, že som silná, že budem v poriadku. Plakala som kvôli svojím rodičom a plakala som kvôli tomu, čím som sa stala. Zosnovala som a naplánovala zákernú vraždu iného človeka. To ma vydesilo. Nechcela som byť už viac tým človekom.

Chvíľu trvalo, pár mesiacov, aby sa pomaly zdvihla tá ťažoba z môjho srdca. Ale nakoniec sa zdvihla a cítila som oslobodená od väzenia, ktoré som si pre seba vytvorila. Pretože si mal pravdu; nenávidieť ťa zožieralo moje vnútro, zanechalo ma prázdnu a pravdepodobne by ma to zabilo, či by som ťa zabila alebo nie.

Mala som dva mesiace provizórneho pokoja a potom si sa znova zjavil v mojom živote. Bola som vystrašená, že by som ťa mohla začať znova nenávidieť a znova po tom všetkom chcela zabiť, ale nestalo sa tak. V skutočnosti som necítila nič. Bola som znecitlivená a bola som vďačná, že som sa nevrátila do tej osoby, ktorou som bývala.

Takže som už dlhšie k tebe necítila nenávisť. Ale stále som ťa nemohla vystáť; stále si zabil mojich rodičov a to sa nikdy nezmení.  Najprv bolo ťažké žiť s tebou. Občas som zabudla, že už k tebe necítim nenávisť a občas som zabudla, že som ju niekedy cítila. Časť zo mňa ťa nedokázala vidieť ako veľkého, zlého smrťožrúta. Videla som ťa ako dvanásťročného chlapca, ktorý ma volal hnusnými prezývkami, stál so svojou metlou a ukazoval ju tým starším chlapcom. Chlapca, ktorý naozaj ešte nevedel, o čom je život.

Potom som začala vidieť, že už nie si ani ten chlapec, už viac nie, a bolo to ako zásah kladivom do hlavy. Nechcela som to pripustiť, pretože som ťa inak nepoznala. Raz som ti povedala, že už ťa mám zaradeného, ale odvtedy som sa naučila to, čo si mi potom povedal - že nič o tebe neviem. A potom som si uvedomila, že si zaslúžiš nový začiatok. Necítila som k tebe nenávisť, ale potrebovala som niečo od teba, kým toto skončí - potrebovala som, aby si ma počul toto povedať, toto, čo sa ti práve teraz povedať chystám. Kvôli nám obom, možno. Možno ti je naozaj ľúto, že si ich zabil, neviem. Nič som nepovedala v ten večer, keď si sa ospravedlnil.

Teraz, len preto, že toto robím, neznamená to, že schvaľujem, čo si urobil. Samozrejme, že nie, v žiadnom prípade a nikdy neschválim. Ani to neznamená, že toto o tebe pochopím. Ale zistila som počas tých mesiacov, čo som bola v tvojej blízkosti, že môžeš byť o toľko viac než sám od seba očakávaš. A myslím, že viem, že niečo takéto sa nikdy znova nestane, správne? Ak úprimne ľutuješ, čo si urobil, potom by si to nemohol urobiť znova. Možno to je dôvod, prečo si prestal.

A nevravím, že mám to mimoriadne nadanie, aby som ti dala perfektnú vec. Toto je ale jediná vec, čo ti môžem dať. Vždy mi budú chýbať a nikdy na nich nezabudnem. Ale dokážem ti odpustiť, že si ich odo mňa zobral preč. Nikdy nepochopím, prečo si to urobil a naozaj si nemyslím, že to pochopiť chcem. Možno o dvadsať rokov mi to môžeš povedať a ja možno budem schopná počúvať. Napriek tomu neprestávam dýchať.

Ale, tak ako bolo povedané, odpúšťam ti. Kvôli nám obom.

Šťastné a veselé.

Hermiona.

Zízal na ten list. Znova ho prečítal. A potom len po druhý raz vo svojom živote Draco Malfoy plakal.

ooo

Po desiatich minútach, keď sa začal upokojovať, ozvalo sa jemné zaťukanie na jeho dvere.

"Ďalej," povedal a utrel si oči.

Do izby vošla Jane Grangerová, jedna z dvojice v malej chatke, ktorú postavil spolu s Jane a jej manželom, Stevom. Všade boli okná, ale žiadne sklá; len plachty, aby nepustili dnu dážď. Boli tam dve kúpeľne, kuchyňa, obývačka a veľká veranda. Nebolo to veľa, ale bolo to jeho; bolo to všetko, čo potreboval.

Za domom bola plošina a veľká záhrada. Draco očaroval tú pôdu, aby sa z nej stala zemina, pretože v piesku by nič nerástlo. Grangerovci pestovali všetku možnú zeleninu, plus dokonca zasadili zopár ovocných stromov - jablone, pomaranče a čerešne. Jar bolo obdobie, kedy sa Draco najviac z návštevy tešil. Záhrada vylučovala sladkú vôňu a všetky tie kvetiny kvitli.

Boli tam stromy, ktoré poskytovali záhrade tieň a ktoré zadržiavali neustále slnko. A boli tam dve palmy dosť blízko na to, aby sa na ne dala zavesiť hojdacia sieť.

"Draco?" povedala Jane. "Si pripravený?"

Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Sedel na posteli na tom istom mieste, na ktorom čítal Hermionin list. Všimla si prúžky sĺz na jeho lícach.

Jane sa posadila vedľa neho a pritiahla si ho do materského objatia. "No tak, no tak." Draco začal znova plakať, mlčky. "O čom je toto?" spýtala sa.

Potiahol nosom, ani sa nehanbil plakať pred touto ženou. Bola tam tiež, keď plakal prvý raz. "Tvoja dcéra," začal, hlas sa mu triasol, "mi práve odpustila, že som vás zabil." Pani Grangerová objala Draca ešte pevnejšie. "Ona je proste - úžasná."

Nevšimol si jej úsmev. "Sami sme k nej dosť pripútaní."

"Ja - nedokážem k tomu ani nič povedať." Draco podal Hermioninej matke ten list. Prečítala ho, slzy naplnili jej oči, keď ho čítala.

Keď skončila, vrátila ho Dracovi. "Moje úbohé dievčatko," zašepkala.

"To nie je fér, ona by tu mala byť s vami, nie ja."

"Draco, povedz mi úprimne. Ako sa má?" spýtala sa Jane, keď podala Dracovi vreckovku.

Utrel si oči. "Zdá sa byť v poriadku, myslím. Dobre, vzhľadom na to, čo sa stalo. Harry si robí starosti, že je tak zaujatá tým, čo sa deje, že si nedovolí zabávať sa, či zažiť niečo nové v živote."

"Ako čo?"

"Nuž... poriadne veľa táral o..." Draco sa pozrel k oknu. "Láske."

"Hm... hmm," povedala Jane, keď pritiahla k sebe Dracovu pozornosť. Nadvihla obočie.

Narýchlo Draco dodal, "čo je smiešne, ak sa pýtaš mňa. Myslím, že má pravdu v tom, aby sa do niečoho nezaplietla pri tom všetkom, čo sa deje."

"Ale Draco, zaujímať sa o niekoho je to, kvôli čomu stojí za to žiť. Hermione záleží na Harrym, čo jej pomáha robiť ťažké veci, ktoré robí kvôli nemu a kvôli vojne. Z toho, čo si povedal, to znie, že jej veľmi záleží aj na tebe."

Uškrnul. "To je presne to. Nie som si istý, či chcem, aby jej na mne záležalo. Ty a ja obaja vieme, že výsledok tohto podniku by mohol byť... pre mňa negatívny."

"Takže ju odstrkuješ, udržiavaš si od nej odstup, pretože nechceš, aby si ublížila."

"Správne."

"Pretože... ti na nej záleží."

Vzdychol si a prešiel si rukou cez vlasy. "Áno, záleží mi na nej. Pamätáš si, ako ste si robili o ňu starosti, keď sa toto všetko prvý raz stalo?" Jane prikývla, jej výraz zobrazoval ako veľmi dobre si to pamätá. "Boli ste skoro chorí obavami, hlavne keď som vám povedal, ako vyzerala na vašom pohrebe. Už je to pre vás lepšie, po celej tej dobe a po tom, čo odo mňa počúvate, ako sa jej darí.

"Nuž, ja si stále o ňu robím starosti, rovnako intenzívne. Keď príde o desať minút neskôr z práce, predstavujem si všetko, čo sa jej mohlo asi stať, že mešká. Niekedy je to tak veľmi fyzické, že mi je z toho zle. A nie je to len tým sľubom, čo som dal vám. Nie som si úplne istý, čím to je. Jediné, čo viem, že dokáže byť poriadne neznesiteľná, keď sa jej zachce."

Jane sa potichu zasmiala. "Viem presne, čo myslíš. Ale ona je dospelá žena, Draco. Dokáže sa o seba postarať a dokonca aj keby sa nedokázala, potrebuje, aby sa jej dovolilo robiť chyby."

"Nie keď ju tie chyby môžu stáť život," povedal prudko.

"Draco," riekla potichu. "Som si celkom istá, že ak jej bude na tebe záležať, nebude ju to stáť život. Veríme, že ty ju uchrániš pred akýmkoľvek skutočným nebezpečenstvom."

Nepohodlne sa pomrvil. "Robím to najlepšie, čo môžem, ale nie vždy spolupracuje." Zastal, premýšľajúc. "Hoci myslím, že začína rozumieť, aké je toto vážne." Znova sa posunul. "A, Hermionin život nie je odo mňa v nebezpečenstve, ale ak sa mne má niečo stať..."

"Prekonala by to," povedala Jane vecne. "Vyhýbaš sa tejto záležitosti tým, že hovoríš o vzdialených možnostiach. Potom vyvstáva otázka, čo ak sa ti nič nestane?"

"Poznáš moje pocity v tejto veci. Ja - ja nie som pripravený na nič, a dokonca aj keby som bol, ty si jej matka! A poznáš ma, pravdepodobne lepšie než ktokoľvek iný, takže nedokážem pochopiť, o čom sa vôbec rozprávame. Nemala by si ma v tejto veci povzbudzovať." Vypustil krátky výdych a plecia mu poklesli. "Nechceš pre ňu niečo lepšie?!"

"Lepšie," zamyslene vyslovila Jane. "Aké zaujímavé slovo. Lepšie v akom zmysle? Komu na nej záleží viac než tebe? Kto iný by urobil čokoľvek a všetko, aby ju ochránil? Kto iný, Draco?"

"Jej priateľom na nej záleží."

"Nie ako tebe."

"Ale ja som nič!" vykríkol. "Ja nie som - v žiadnom ohľade dosť dobrý. Chcem dokončiť túto misiu a pohnúť sa k akémukoľvek životu, s ktorým nakoniec skončím. A chcem, aby ona urobila to isté."

Veľmi potichu Jane povedala, "čo ak ťa ona chce vo svojom živote? Čo potom?"

Draco pokrútil hlavou. "Je na to príliš bystrá, Jane."

"Čo ak, Draco? Čo urobíš ty?"

Pozrel sa na ňu a zbadal, že sa nepýta len preto, aby sa spýtala; chcela odpoveď.

Vzdychol si. "Neviem. Úprimne. Ja - ja dokonca nechcem o tom ani premýšľať. Práve teraz je toho na mňa priveľa a mám dôležitejšie veci, na ktoré sa musím sústrediť."

"Dôležitejšie?"

Draco sa zachichotal. "Hovoríš ako Harry."

"A čo hovorievaš Harrymu?"

"Že nie som dosť dobrý."

"Takže môžem bezpečne povedať, že toto je o oveľa viac než o ochrane Hermiony pred vojnou."

"To je presne to, čo sa snažím povedať!" podráždene riekol. "Nechcem, aby sa dostala príliš blízko."

"To si povedal, ale to je v jej prospech alebo v tvoj?"

Nepohodlne sa pomrvil a nedokázal sa pozrieť Jane do očí, keď povedal, "jej."

"Omyl," povedala na rovinu. "Nechceš, aby sa priblížila, pretože potom by ťa to prinútilo niečo s tým urobiť."

"A povedal som ti, že neviem, čo urobiť."

"Hermiona možno cíti či necíti niečo zvláštne k tebe, nemám potuchy. Ty naozaj cítiš niečo k nej. Prečo by si nemal mať šancu byť s ňou šťastný?"

Neústupne pokrútil hlavou. "To sa nikdy nestane."

"Prečo nie?"

"Ja možno... niečo k nej cítim, ale poriadne sa kontrolujem. Dokonca aj keby som bol presvedčený, že je jediná čarodejnica na svete, ktorá by ma mohla urobiť šťastným, nevystavil by som ju takému osudu. Ani šeptom by som jej nepovedal o tom, čo cítim. Zaslúži si viac."

"Čo ak ona chce teba?"

Draco sa odvrátil. "Toto je zbytočná, mlhavá teória. Plním sľub, čo som vám dal. Pre seba nemám pre žiadnu nádej."

"Chápem, ako sa cítiš, ale ty vieš, že toto je s najlepším úmyslom. Príde čas, keď jej budeš môcť povedať pravdu a naozaj myslím celú pravdu."

"Dúfam, že áno," riekol.

Vševediaci úsmev prešiel jej tvárou, keď ho potľapkala po pleci. "No tak, drahý. Dosť tohto rozrušujúceho rozhovoru. Poďme si dať vianočné raňajky, dobre? Steve pripravil omeletu s párkami a ja som práve urobila čerstvý pomarančový džús."

Usmial sa. "To znie božsky."

Jane si vzdychla, vediac že bolo skoro zbytočné hovoriť s Dracom o Hermione. Mohla vidieť, cez jeho listy, a pri tých pár príležitostiach, čo ho videla, že Draco sa oveľa hlbšie zaujímal o jej dcéru než priznal, pravdepodobne viac než si sám sebe dovolil priznať. Čas a Hermiona na ňom zapracujú.

ooo

"Dostala si všetko, čo si chcela na Vianoce, Hermiona?" spýtala sa Ginny.

Dve dievčatá sedeli s Harrym a Ronom na Wesleyovskej prednej verande, odpíjali si z horúceho tekvicového džúsu, kým sedeli na dvoch veľkých krytých hojdačkách. Harry a Ron sa na ňu pozreli.

"Áno, dostala, alebo aspoň veľmi, veľmi blízko. A ty?"

Ginny hodila opatrný pohľad na Harryho, a potom sa pozrela na Rona, a prikývla.

"Ron? Škoda, že sa ku nám nemohla pripojiť Luna."

Pokrčil plecami. "Mala už predtým plány. Šla na ďalší výlet so svojím otcom. Niečo o nájdení nejakého vzácneho toho či onoho. Poznáte ju."

"Áno, poznáme," so smiechom zareagovala Ginny.

"A čo ty, kamoš?" spýtal sa Ron Harryho.

"Som tu. Čo viac by som si mohol priať?"

"Ron?" spýtala sa Ginny.

"Až na Lunu, samozrejme. Keby len vojna čoskoro skončila," povedal, keď si odpil.

"Končí," povedala Hermiona. "Pomaly, ale určite sa blíži ku svojmu koncu, nech je kdekoľvek a kedykoľvek."

"Je ťažké myslieť na Vianoce, keď sa toho toľko deje," povedala Ginny, odrážajúc sa nohami.

Hermiona sa stretla s Ronovým pohľadom a on povedal, "súčasnosť, Ginny. Spomeň si, čo vždy hovorím."

Pozrela sa na neho a uškrnula sa. "A to je čo, Ron?"

"Nemali by sme prestať žiť, pretože je vojna."

"Pretože ak prestaneme, oni už vyhrali," dokončila s úsmevom Hermiona. "Musím povedať, Ronald, že celkom s tebou súhlasím."

Obaja, on a Harry, nadvihli obočie. "Súhlasíš?" riekol Harry.

"Áno, súhlasím. Ron mi to spolu s celým zoznamom iných vecí prednedávnom povedal. Vtedy som s ním nesúhlasila, aspoň nie úplne. Ale teraz, myslím, že súhlasím."

"Dobre, Hermiona. Ron má úplnú pravdu, z nejakého podivného dôvodu," povedala Ginny, keď objala Hermionu a stisla ju. Potom sa pozrela na Rona, "odkedy si tak zmúdrel?"

Uškrnul sa na Hermionu. "Občas sa to na mňa nalepí."

Harry bol posledný, kto dopil svoj tekvicový džús a položil ho sťažka na verandu. "Nuž, myslím, že je čas, aby som šiel."

Hermiona vycítila, ako Ginny stuhla a povedala v záujme svojej priateľky, "musíš, Harry?"

Pozrel sa na ňu, potom na Ginny. "Áno. Je neskoro, a, nuž, mal by som ísť."

Hermiona sa postavila a objala Harryho. "Je blbé, že si sa predtým necítil dosť dobre, aby si s nami zahral strieľanie fazuľkami."

"Áno," riekol. "Znelo to, ako keby ste mali skvelý čas."

"Mali sme," povedal Ron, tiež sa postavil. "Harry," začal, ale Hermiona si všimla, že nedokáže pokračovať. Tiež sa objali, a Hermiona sa k nim pripojila, trochu plačúc. Ginny plakala otvorene, sledovala ich a Hermiona si ju tiež pritiahla do objatia.

Po tom, čo pripadalo ako večnosť, sa Hermiona odtiahla od svojich priateľov.

"Ron, potrebujem s niečím pomôcť," riekla, keď smrkla a utrela si oči. "Dnuká."

"Dobre."

"Zbohom, Harry," povedala Hermiona a posledným rýchlym objatím šla do domu s Ronom.

ooo

Keď už si bol istý, že sú sami, Harry si pritiahol Ginny do tuhého objatia.

"Chýbaš mi každý deň," zašepkal potom, čo sa stiahol späť a utrel jej uplakané líca.

Prikývla. "Ty mne tiež, Harry. Si v poriadku? Si v bezpečí? Čo sa deje?"

"Som v poriadku a som v bezpečí. Vidieť ťa... bol ten najlepší vianočný darček, ktorý som mohol žiadať."

"Viem," riekla potichu.

"Sľubujem ti, že som opatrný. Mám v plnom úmysle vrátiť sa k tebe domov, keď toto všetko skončí."

"Nemôžeš mi povedať niečo o tom, čo sa deje? Vôbec nič?"

Usmial sa. "Môžem ti povedať, že je to dobré. A že to funguje."

Ginny sa doširoka usmiala a hodila sa Harrymu okolo krku. "Nuž, potom to musí stačiť, však?"

Zľahka ju pobozkal. "Zatiaľ, láska," riekol, potom ju niekoľko minút vášnivo bozkával. Keď sa stiahli, aby sa nadýchli, uškŕňali sa. "Dnes mi s tebou bolo fajn."

"Mmm, mne tiež. Kedy ťa znova uvidím?"

Pokrčil plecami a odtiahol sa z jej náručia. "Kto vie?" Zdvihol svoj plášť a prehodil si ho cez plecia. "Tak skoro ako budem môcť."

"Dobre. Rozlúčil si sa s mojimi rodičmi?"

"Áno, už skôr. Milujem ťa, Ginny Potterová." Usmiala sa, ale uvedomoval si, že má znova slzy na krajíčku. "Buď silná, Gin. Kvôli mne." Prikývla a objala ho ešte raz.

"Dovi, Harry," povedala.

Prikývol a zišiel z verandy. Potom, otočiac sa na svoju ženu, sa odmiestnil.

ooo

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Nemam teraz moc casu, tak sa k citaniu kapitol dostavam tak narazovo ako teraz. Mala som ich niekolko za sebou. Tento pribeh je skvely...taky...mrazivy, tajomny a plny emocii....nielen sladke recicky...prave plno negativnych emocii, pochmurnosti, temnoty...ale uz sa konecne trochu "vyjasnuje" vychadza slniecko zvane LASKA... kedy Draco pochopi, ze tomu nezabrani... Dracov darcek Hermione ma pobavil...predstavila som si, ze za kazdou, pomyselne zburanou branou medzi nimi, jej znizi ten pocet rokov, kedy jej vsetko rozpovie... Hermionin list...nemam slov...bolo to pisane tak naliehavou tuzbou potom, aby si Hermiona vycistila stol pred sebou, a aby zacala odznova s cistym stitom... V tomto pribehu su opisane take hlboke city, ze az zasnem, ako autorka dokazala popisat tak tazko opisatelne veci....a ta premyslenost do detailov... Jimmi klobuk dole, ze si sa do tohto pustila, ale musim povedat, ze toto bude prekladatelsky skvost...citat to je tak...putajuce az zadrzujem dych

Re: Kapitola 20 Hriech a kúsok božského Od: eternallife - 02.09. 2009
Tohle byl opravdu perfektní díl ten Hermionin dopis byl nádhernej sem zvědavá jak se k sobě budou teď chovat když už mu Hermiona odpustila těšim se na další a děkuju za věnování.

Ach... *vyjeveně civí na obrazovku* Tohle bylo... krásný. Věděla jsem, že s ím bude chtít zůstat na Vánoce... Teda, že se aspoň ze slušnosti zeptá... Ale nevěděla jsem, jaký to všechno bude mít "následky"... Ten jeho dopis pro ni byl super :D Takovej bych taky chtěla :D A ten její... Nedostal mě tolik ten dopis jako to, že plakal. On... Draco Malfoy plakal... Celá ta situace byla strašně smutná... To, že ON je na ostrově s jejíma rodičema... Se kterýma by měla být ONA... A to, že takovou dlouhou dobu strávila tím, že ho nenáviděla... Nejvíc se ale bojím toho... JHak ho bude nenávidět až se dozví, že to, co jí celou tu dobu tvrdil byla lež... a že ho vlastně nenáviděla zbytečně... že stratila tolik svýho času tím nejhorším, co mohla a plánovala, jak ho zabít... Cítila jsem se naprosto strašně, když jsem to četla... Jako bych byla on a čekala jenom na to, ež na mě začne ječet... Ale třeba je to hloupost a ona bude prostě jenom šťastná, že její rodiče jsou naživu... Jenom to pořád nechápu :D Celej ten plán a to divadlo... Proč...? Znovu musím obdivovat autorku a její znalost literatury a hlavně tebe, Jimmi... Já sama bych nebyla schopná přeložit tak dlouhou kapitolu a navíc tak rychle! Děkuju moc za celou tuhle povídku a její překlady... :-* P.S. Ta kapitla byla prostě skvělá... Neplánovala jsem se takhle rozepsat ;)

Re: Kapitola 20 Hriech a kúsok božského Od: wanilka - 02.09. 2009
Opět perfektní. Skláním se před autorkou, která dokázala vymyslet a napsat zápletku tak, aby vypadala uvěřitelně a zároveň s takovým pochopením pro pocity postav. Nádherná kapitola, která ukazuje její genialitu. Zároveň obdivuju překladatelku, tohle musí být pěkný oříšek. A ta rychlost, se kterou přibyla další kapitola...Díky moc!

pěkné, úžasné. díky za kapitolu.

Krása, len by už autorka mohla trochu naznačiť, čo presne Harry a Draco robia. Takto očami Hermiony sme podobne ako ona tak trochu nezainteresovaní a nevedomí. Chjo. Som zvedavá. :D
Pamätáš si, ako si predtým písala, že nechápeš Hermionu, že môže žiť s vrahom pod jednou strechou? Pri tejto kapitole som si na to spomenula... Ja som si nechcela niektoré Deleted scenes neprečítané, možno to bude tam. V nich vysvetľuje mnohé veci, čo sa tu už stali, ale nemôžeme ich vedieť, aby neprezradila priveľa. Fakt si nepamätám, či to niekde bolo vysvetlené. Za 20 minút mám jednanie, mala by som sa pripravovať a nie tu čítať komentáre... Doprčíc, čuchám problém, nejako sa mi všetko začína prelínať.
Hej, aj ja som si spomenula. Dúfam, že ti to dobre dopadlo. :-)

Krása, len by už autorka mohla trochu naznačiť, čo presne Harry a Draco robia. Takto očami Hermiony sme podobne ako ona tak trochu nezainteresovaní a nevedomí. Chjo. Som zvedavá. :D

ach jaj! niekedy sa pri tejto poviedke cítim, akoby som krájala cibuľu. furt len revať a revať a neviem to zastaviť =D a Draco! to bolo úžasné, on kvôli nej plakal! úplne dokonalá časť, som taká rada, že si to stihla, jimmi...

Re: Kapitola 20 Hriech a kúsok božského Od: Invisible - 02.09. 2009
Dvě krásné kapitoly v jeden den? Moc, moc díky :) Ten Hermionin dopis byl dechberoucí!

Jimmi, jsi skvělá!!! Děkuju za věnování a za prostě nádhernou kapitolu. A vlastně celou povídku. A za podporu ;-) Díky :-)

Jimmi, to byla lahůdka! Díky, díky, díky! Stálo za to si počkat, teď se mi bude hned líp usínat :-) A moc se těším, jak na Dracovi zapracuje "čas a Hermiona" ;-)

Re: Kapitola 20 Hriech a kúsok božského Od: 32jennifer2 - 01.09. 2009
Ach, tak to bolo neuveriteľné úžasnéééé...krásne, slzy vyvolávajúce....ach, ach, ach...proste...nedá sa to popísať slovami...to ako plakal...ešte aj mne slzy vyšli...a ona mu odpustila...a jej rodičia žijúúú a tá Hermionina spoveď v liste...a....a...ja neviem, nemám slov...neviem prečo, ale táto kapitola ma dostala...má...hĺbku... ďakujem Jimmi, za úžasný preklad i venovanie...

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke