Epilóg
Draco už nikdy nezabudne na pohľady, ktoré si spolu s Hermionou vyslúžili, keď vošli do Veľkej siene na raňajky deň potom, ako opustili ošetrovňu. Chýr o nich, že sú spolu, sa očividne stihol rozšíriť počas doby, ktorú strávil sedením pri Hermioninom lôžku, a zdalo, že sa nikto nemôže dočkať, až uvidí nejaký dôkaz. Pohľad, ktorý mu Hermiona venovala, jasne dával najavo, že si myslela to isté, čo on: „poďme im nejaký ten dôkaz dať“.
Keby mal Rokfort ročenku, tento dôkaz by sa do nej dostal ako „najvášnivejší verejný prejav náklonnosti roka“.
Ľudia plakali (ako Pansy), ľudia sa usmievali (ako Ginny), ľudí napínalo (ako Snapa), ľudia padali zo stoličiek (napríklad Neville) a niektorí ľudia iba valili oči v nádeji, že im jedlo nevypadne z úst (ako bratia Creevyovci).
Teraz, keď sa Draco osamostatnil a zbavil sa manipulácie od svojho otca, zdalo sa, že sa niekoľko ďalších slizolinčanov menej obáva odtrhnúť sa od tých svojich. Otočiť sa chrbtom k rodine nie je ľahké, ale pomôže vám, ak to môžete urobiť s podporou ostatných, ktorí prežívajú to isté.
Draco musel uznať, že bolo oveľa jednoduchšie, keď bol jeho vzťah s Hermionou vonku. Iste, väčšina slizolinčanov sa na neho stále pozerala štýlom: 'Na čo si myslel?', ale bolo mu to jedno. Teraz ju mohol prinajmenšom bozkávať na chodbách bez obáv, že by na neho skočil nejaký nahnevaný nadmerne ochraniteľský chrabromilčan. A nikto im nekládol otázky, keď v deň voľna vôbec nevyšli zo svojich izieb.
Čiastočne preto, lebo pravdepodobne nechceli poznať odpovede.
Potter s Weasleym ich vzťah skutočne dosť podporovali. Draco predpokladal, že to bolo hlavne preto, lebo im zachránil kožu, keď sa postavil svojmu otcovi a dal tak najavo, kde leží jeho lojalita. Vlastne sa rozhodli nikdy nikomu nepovedať o kliatbe Cruciatus, ktorú použil na Harryho, za čo bol veľmi vďačný. Bolo to zaradené a zaarchivované ako „zúfalý čin za extrémnych okolností“ a už sa o tom nikdy nehovorilo. Pred koncom roka stál Draco vedľa nich v poslednej bitke, ktorá natrvalo označila Voldemorta za porazeného. Tá istá noc bola aj nocou, kedy Draco čelil svojmu otcovi. Povedzme len, že už nebude nikoho obťažovať.
Na konci roka bol Draco trošku smutný, že necháva metlobal za sebou. Kedykoľvek nehral proti Chrabromilu, v hre skutočne vynikal. A bola tu ďalšia vec; po prvom slizolinskom zápase sezóny sa na neho vrhla Hermiona a odtiahla ho za neďaleké kríky, spoza ktorých sa vynoril až po desiatich minútach. Očividne metlobalová uniforma spôsobovala, že to dievča strácalo súdnosť. Vravela, že to malo niečo spoločné s kožou.
Nie že by sa sťažoval.
A sakra sa postaral, aby si tú uniformu čmajzol a zobral si ju so sebou domov.
Po ukončení štúdia nastúpili Draco s Hermionou na aurorský výcvik, zatiaľ čo zdieľali byt v centre Londýna. Draco bol zhrozený, keď Hermiona absolútne odmietla využiť domáceho škriatka. Nechcela ani slúžku. A pretože mala v rukáve viac feministických rečí ako ktokoľvek, koho kedy poznal, bol prinútený venovať sa domácim prácam.
Tá panovačná devucha!
Rýchlo dospel k záveru, že neznáša umývať riady, ale proti vareniu nemal námietky. Iste, potom jeho strava väčšinou pozostávala z polotovarov, ale jedlo bolo jedlo.
Po chvíli sa skutočne dostal späť do kontaktu so svojou matkou. Zdalo sa, že oslobodením sa od otca sa aj ona oslobodila zo svojej osobnej klietky. Jedného večera sa stretla s Dracom na večeri a pokúsili sa o všetkom porozprávať. Ich vzťah bol stále dosť nepokojný, ale vyvíjal sa. Narcissa nikdy otvorene nenamietala, že Draco žije s muklorodenou, hoci si bol istý, že to pre ňu nie je ľahké stráviť. Asi nikdy neuvidí, že sa s Hermionou zblížia, ale aspoň sa o to snažila.
Rok po aurorskom tréningu sa s Hermionou zosobášili. Keď tú otázku položil, bola prinajmenšom ohromená. Po polhodine šokovaného ticha (minimálne jemu to tak dlho pripadalo) ho skutočne požiadala, aby svoju otázku zopakoval. To dievčisko neverilo vlastným ušiam; Draco Malfoy ju požiadal o ruku, pretože sa chcel pripútať k jedinému dievčaťu po zvyšok svojho života. Znie to šialene, keď to tak poviete, však? No, keď si Draco uvedomil, že si skutočne nevie predstaviť, že by bol s niekým iným ako s Hermionou, neznelo to pre neho až také bláznivo. Našťastie povedala „áno“ a súhlasila s tým, že bude pani Malfoyová (ako sa to vezme, pretože po počiatočnom vzrušení zo zasnúbenia dala jasne najavo, že si ponechá svoje priezvisko).
V deň ich svadby samozrejme pršalo, čo bolo dosť typické, ale neprekvapujúce, keďže napokon žili v Anglicku. Hermiona dostala pred obradom záchvat, keďže potrebovala ďalšiu dávku vyrovnávača vlasov, pretože tá vlhkosť jej vlasy mimoriadne skučeravila. Spôsobilo to takmer tridsaťminútové oneskorenie, ale stálo za to. Draco si pomyslel, že vyzerá ako jedna z tých malých ľudí na svadobnej torte. Pre mnohých to bolo prekvapenie, ale Draco skutočne požiadal Lasičiaka (ako ho stále rád volal, aby ho zo srandy naštval), aby mu šiel na obrade za svedka. Nejako mu došlo, že by sa to patrilo, keďže mu ukradol Hermionu spred nosa. Draco už dávno informoval Hermionu, že ju Ron pozval na rande, zatiaľ čo bol v jej tele, ale zdalo sa, že sa jej celkom uľavilo, že Draco bol tým, kto sa s nepríjemnou situáciou vyrovnal. Zrejme nebola iba panovačná, ale aj lenivá devucha.
Na svadobnú cestu odišli na mesiac do Thajska. Prvé dva týždne strávili cestovaním po krajine a ďalšie dva strávili na maličkom tropickom ostrove (ktorý sotva videli, pretože väčšinu času trčali vo svojej izbe). Draco sa stále nedokázal preniesť cez skutočnosť, že ľudia jedli chrobákov. Vyprážané alebo živé, pre neho to bolo nechutné. A kedykoľvek vyšli von, Hermiona si z neho robila srandu, pretože trval na tom, aby sa každé dve minúty celý natrel krémom na opaľovanie. Draco trval na tom, že má bledú a citlivú pokožku, takže to bolo nevyhnutné. Ak čakala, že sa začne honosiť pehami, tak bola na veľkom omyle.
Dracovi sa stále nepáčila predstava, že by sa Hermiona dostala do nebezpečenstva, čo nebolo nič mimoriadne, keď ste boli aurorom. Po porážke Voldemorta bolo ešte veľa upratovania. Stále ešte boli voľní smrťožrúti, ktorých bolo treba pochytať a Draco so svojimi minulými kontaktmi bol pri tejto úlohe veľmi nápomocný. Vlastne mu dali za partnera Pottera, ktorý sa sám rozhodol stať sa aurorom. Vytvorili pomerne hašterivý tím, ale ktorý bol dobrý bez ohľadu na to. Domnieval sa, že je správne, že jeho manželka nebola jeho partnerkou, pretože by sa pravdepodobne viac zaujímal o jej bezpečnosť ako o samotnú úlohu. Aj keď mu došlo, že Hermiona, ktorú spárovali s Weasleym, bolo asi to druhé najlepšie riešenie po možnosti nechať ju sledovať strážnym psom. Aspoň pokiaľ sa Weasley rozhodol nechať si svoje paprče pre seba, inak by mu spravil mu zo života peklo.
A teraz – po troch rokoch manželstva, obaja vo veku 24 rokov – Draco sledoval, ako Hermiona spí, keď jej láskyplne prechádzal rukou po vypuklom brušku. Svojho prvorodeného čakali niekedy koncom augusta. Draca celkom prekvapilo, keď si uvedomil, že – aj keď už nebol pod tlakom zabezpečiť malfoyovského dediča - v skutočnosti stále chcel dieťa. Hermiona bola dosť rozčúlená, že bola na nútenej nečinnosti a obmedzili ju len na papierovanie. Ale ako to už býva, bola to len ďalšia práca, v ktorej vynikala, nech akokoľvek nerada sedela celý deň na zadku.
Dracovi bolo úplne jedno, či to bude chlapec alebo dievča. Keby to bol chlapec a šiel by do Rokfortu, Draco dúfal, že sa z neho stane hlavný prefekt, aby sa mohol podeliť o skúsenosti, ktoré zažil on, a možno našiel dievča svojich snov.
Ale keby to bolo dievča, sakra by sa ubezpečil, že sa nikdy nestane hlavnou prefektkou, pretože nech je prekliaty, keby dovolil, aby nejaký oplzlý pubertiak položil svoje špinavé paprče na telo jeho dcéry.
A bez ohľadu na to, ako veľmi to Hermiona skúsi s protiargumentami; Draco uzavrel tichý pakt sám so sebou, že jednoznačne odmietne vidieť iróniu v tomto stanovisku.
„Prekliati perverzní pubertiaci!“ zamumlal, keď sa pritúlil bližšie k Hermione, venoval jej ľahký, ale láskavý bozk na čelo a pokúsil sa trochu si pospať sám.
Koniec