Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Radio

* Kapitola 9 *: Akým si býval vždy

Radio
Vložené: Jimmi - 05.03. 2021 Téma: Radio
Jimmi nám napísal:

Poďakovanie za komentáre k 6. kapitole... urobili ste mi ohromnú radosť, že sa poviedka páči a číta. Je zvláštna, vôbec nie ľahká, ale...  nepredpokladajte, že by som opakovala zápletku s depresívnym Dracom podobnú nejakej inej poviedke, čo už som prekladala...  Myslím, že alkoholikov som mala dvakrát, každý iný, takže všetky motívy, čo už sme mali, môžete škrtnúť :) Naozaj si musím dávať pozor, aby som neprezradila pointu :) 


A Goyle je fakt fantastický. A ešte len bude. Fakt skvelá postava. My vlastne z kánonu ani nevieme, aký bol... máme to len z pohľadu Tria, čo za veľmi objektívne nepovažujem. 

 

Všetky komentáre čítam, ale pri snahe o odpoveď som nedokázala odolať a doladila túto kapitolu. Minimálne sa o to pokúsila.  


Jimmi



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 9

Akým si býval vždy   

Draco Malfoy si narovnal kravatu, napravil svoje poľavujúce držanie tela a načiahol ruku k masívnym dverám. Goylove bývanie nebolo zvonka nič moc, ale čo čakal? Od konca vojny dal Goyle na známosť, že získal iba príležitostnú prácu, hoci to nešpecifikoval, a bez spoločnosti svojich rodičov to sám zvládal len tak-tak. Vonkajšok domu jeho kamaráta zo školy bol malý, trochu príliš hranatý a pokrytý smaragdovým viničom, čoho dôvodom bolo skôr to, že bol Goyle príliš lenivý, aby ho čarovaním potlačil a nie kvôli tomu, že by sa mu páčil jeho vzhľad. Prekvapivo Draca viac šokovalo to, že pri dverách neboli žiadne stopy po uvítacej podložke, pretože Goyle bol tak posadnutý tým byť priateľskejší. Avšak s pocitom nevoľnosti v už tak boľavom žalúdku Draco ruku stiahol a rozhodol sa, že by sa mohol vrátiť teraz, keď videl, že má ešte šancu. 

Prečo sem vôbec prišiel? Večer predtým si bol istý, že by také niečo neurobil. Avšak jeho stretnutie s Hermionou s tým mohlo mať viac než kúsok spoločného. Pomyslel si, že možno skutočne potrebuje znova vidieť svojich starých priateľov, pretože pravdou bolo, že sa vďaka starým nepriateľom ako Hermiona Grangerová cítil trochu lepšie. Na druhej strane ho ale mierne znervóznila myšlienka, že ho utešil typ ľudí akým bola ona. Samozrejme, nebolo to tak, že by ju neznášal, tomu už tak skutočne nebolo od konca ich šiesteho ročníka. V skutočnosti ho už dosť dlho mierne znervózňovala, a toto konkrétne bolo to, v čom spočíval jeho problém.

Keď stál pri Goylových dverách strnulý ako doska, prebehla mu mysľou jedna otázka: čo by si bol radšej? Keby si našiel útechu v ľuďoch, ktorých si kedysi nedokázal vystáť alebo v ľuďoch, ktorých si nemohol vystáť len o trošku menej? 

Rozhodol sa pre Goyla a Pansy, ktorých neznášal iba občas. Ale aj toto rozhodnutie sa ukázalo ako unáhlené a vrátilo sa, aby ho prenasledovalo. Stále neistý ohľadne celej veci odstúpil od dverí, nervózny a spotený a dovolil si oprieť sa chrbtom o viničom pokrytú stenu, ktorá ochromujúco kazila Goylov nový dom. Možno ním otriasla tá prostá myšlienka. Goyle sa osamostatnil, stál do značnej miery na vlastných nohách, napriek svojej schopnosti zvážiť fakt, že ho nemalo rado veľa ľudí. Možno Dracovi táto schopnosť chýbala a to v značnej miere.

Takže nie, asi neoplatí Goylovi návštevu. On možno dával prednosť samote.  

"Ahoj, Draco!" Vábivý hlas spôsobil, že Dracove plecia poklesli. Goyle ho samozrejme nenechal tak ľahko utiecť a Draco bol blázon, keď si myslel čokoľvek iné. Bol koniec koncov pravým opakom toho, ako si ho vždy pamätal.

„Nemyslel som si, že prídeš!“ Goyle bol vystrčený z okna, jeho veľké telo sa doň ledva zmestilo. Ruku mal zdvihnutú a držal v nej malú čajovú šálku, z ktorej sa dvíhala para ako sivý výbuch hmly.

„Nuž,“ povedal, keď sa Draco nepohol, „nestoj tam len ... je odomknuté.“

Malfoyove oči sa energicky pohli; takže sa zdalo, že neexistuje pohodlný spôsob, ako sa z tohto vyvliecť. Vzchopil sa, vystrel sa, mrzuto prikývol a okamžite zacítil vôňu čaju.  

„Sakra, Goyle,“ zanariekal Draco a trpko krútil hlavou, „bol som si vedomý, že si sa zmenil, ale nemyslel som si, že sa z teba stala žienka domáca!“

Goyle zišiel po schodoch a keď ho Draco zbadal, nemohol si pomôcť, aby necúvol. Na rodinných stretnutiach by vyzeral rovnako dobre ako Lucius Malfoy. V skutočnosti by do tej rodiny celkom dobre zapadol. Nech vyzeral akokoľvek nahodený, vlasy mal ulízané dozadu a zuby mu jasne žiarili od toho, ako si ich ustavične čistil. V jeho tvári nebol žiaden nešťastný výraz a dokonca jeho oči iskrili vzrušením. Zrazu si vedomý svojho nedbanlivého vzhľadu, Draco nadvihol spýtavo obočie a podozrievavo sa spýtal: „Čaj? Pekné oblečenie? Goyle, osvieť ma: aká je príležitosť?“

„Pansy tu ešte nie je,“ zamyslel sa Goyle a venoval svojmu domu ešte jeden pohľad. „Ale bude tu a mňa napadlo, prečo by toto miesto nemalo pekne vyzerať? Vrátane mňa.“

Draco iba opatrne prikývol.

„Aha," prehlásil ľahostajne, „nemal som sa pýtať."

Goylovo predtým dokonalé držanie tela zakolísalo. Prestal sa tváriť, že je všetko super a dosť škaredo sa zamračil.

„No čo?“ spýtal sa nevýrazne, bez konkrétneho tónu svojho hlasu, okrem toho, že v ňom nebolo určite nič, čo by naznačovalo, že sa baví.

Draco pretočil očami a vzal šálku čaju, ktorá bola pre neho pripravená. Naklonil si ju k svojim tenkým perám a sledoval ponad okraj, aký je Goyle nervózny. Keď tam Goyle iba stál a netrpezlivo čakal na odpoveď, Draco odpovedal: “Nič! Zabudni na to.” Hoci si nemohol pomôcť, aby jeho tvár nepoctil jeho vlastný plachý úsmev.

“Len ma napadlo, keď si ten zmenený muž a to všetko, že už si doteraz Pansy prekonal.”

Goylov celý postoj povolil. V skutočnosti si strhol kabát, hodil ho späť na gauč a silno stlačil pery dohromady.

“To je taká zlá vec, Draco, snažiť sa dať všetko konečne do poriadku? Krucinál…” pokračoval, ignoroval Dracovo nevyhnutné slabé zachichotanie a zvalil sa na gauč s veľmi unaveným, ale hlavne pomerne trápnym výrazom.

“Okrem toho,” pokračoval, keď sa pozrel na Malfoya, ktorý sa nepohol zo svojho miesta, “ja som sa aspoň pokúsil.” Malfoy len nadvihol obočie. Keď si odpíjal z pripusťme príšerne chutiaceho čaju, rozhodol sa nechať si svoje nevyhovujúce názory pre seba. Dokonca zvládol kamennú tvár, keď Goyle poznamenal: “Vyzeráš, ako keby si sa ani nenamáhal odvčera sa prezliecť.”

Draco úprimne pokrčil plecami. “Nenamáhal.”

“Nádhera,” uškrnul sa Goyle.

Avšak Draco nemal veľa času prísť s nejakou odpoveďou. Ozvalo sa trochu agresívne, ale určite delikátne klopanie na dvere a obaja sa na seba pozreli. Malfoy len nadvihol obočie, hoci Goylov inak zamračený a sklamaný výraz sa zjavne rýchlo napravil. Dychtivo prikývol na Draca, náhlivo sa zdvihol z gauča a došiel k dverám, pričom cestou sa načiahol späť ku gauču a napravil poťah po bokoch.

Než sa dostal k dverám, nadýchol sa, uhladil si už dokonalé vlasy a siahol po kľučke, aby otvoril dvere s možno príliš veľkým nadšením.

Goylové malé ústa, otvorené a pripravené zložiť kompliment, sebou trošku trhli, keď ho prerušila Pansy, ktorej obrys bol spoza neho len sotva viditeľný.

“Goyle!” prakticky zaspievala, “Vždy také potešenie!” Nakráčala do svetla, promenádovala sa v tmavomodrom kabáte a zasunula si tmavočierne vlasy za uši, aby odhalila dve pôsobivé diamantové náušnice. Goyle len vyvaľoval oči; pravda, vídaval Pansy často, ale dokázala ho ohromiť zakaždým.

Usmiala sa a zahrkútala: “Takže, kde je? Kde je Draco?”

“Tu,” prehovoril Malfoy, neobťažoval sa pohnúť svalom. Len sotva zdvihol ruku a ponúkol jej samoľúby úškrn z diaľky. Keď to Goyle sledoval, totálne ho miatol nedostatok záujmu, ktorý Malfoy zjavne preukazoval Pansy pri každej návšteve. Tú ženu koniec koncov nevidel päť rokov a stále sa nenamáhal prejaviť jej nejakú pozornosť. Avšak, keď si Draco všimol Goylovo podráždenie, sťažka prehltol, potlačil sa dopredu, aby zahral úlohu dobrého hosťa a odložil šálku s čajom. Ruky roztiahol doširoka a skúsil znova: “Ah, Pansy, rád ťa zase vidím.”

“Rád ma zase vidíš?” durdila sa Pansy, odrazila Dracove ruky jedným mávnutím svojimi. “Iste by si dokázal vymyslieť niečo vhodnejšie, čím by si ma privítal.”

“Bohužiaľ,” vložil sa Goyle, zachraňujúc svojho priateľa vo viac smeroch, než tušil, “Dracova schopnosť myslieť je zatienená jeho prílišnou slabosťou k alkoholu.”

Malfoy prikývol, ponúkol chlapčenský výraz, keď plne súhlasil: “Pravda.”

Pansy zalapala po dychu, na okamih spojila svoj pohľad s Dracovým. Potom sa znova pousmiala, poťapkala Malfoya po pleci.

“Dobre, aspoň má nejaké hobby.” Nakoniec odkráčala od oboch mužov a posadila sa do kresla, prekrížila si dlhé a štíhle nohy.

Draco si ju rýchlo obzrel s nádejou, že ho pri tom neprichytí. Bola, celkom úprimne, veľmi atraktívna. Stále nosila krátke vlasy a mala ich ostrihané tesne po bradu, čo dodávalo jej tvári srdcový tvar. Ruky v tmavomodrých rukavičkách boli štíhle a elegantne položené na prekrížených kolenách a jej jemná malá nôžka tancovala vo vzduchu v elegantných kruhoch.

Ani to neprehnala s makeupom, spoliehala sa viac na svoje prirodzené črty. Jej dlhé a tmavé mihalnice sa pohybovali, keď rozprávala a flirtovala a zvládla vyzerať všelijako, len nie nervózne.

Keď jej Goyle ponúkol jej vlastnú šálku s čajom, okamžite si ju vzala, nakúkala ponad okraj, keď si odpila, hoci väčšinou sa stále pozerala na Malfoya. Draco si ju všeobecne zhodnotil a okamžite si všimol, že sa ani v najmenšom nezmenila.

“Takže, Pansy,” dumal pomerne hrubo. “Čo porábaš v poslednej dobe?”

“Myslíš päť rokov?” spýtala sa Pansy, posmievala sa mu tým istým nezameniteľným ostrým tónom. “Vyhýbala som sa spoločnosti. Ale aby si vedel, často chodím von z domu. Prospieva mi to.”

Draco sa uškrnul, vrhol na Goyla zatrpknutý pohľad, než sa znova sústredil na Pansy. Samozrejme, že Goyle Pansy povedal, že sa Draco vyhýba spoločnosti. Prečo by nepovedal? Keď sedel na gauči oproti tej žene, vedľa Goyla, premýšľal o piatich rozličných spôsoboch, ako zavraždí svojho priateľa, keď Pansy odíde.

“Už to viac nie je také drsné, hoci byť ženou je v tomto prípade požehnaním. To vždy zjavne upokojí tých zatrpknutých starých mužov. Mám dojem, že asi po desiatich minútach v mojej prítomnosti, sú viac než nadšení predstavou, že sú v mojej blízkosti.”

“Takže,” začal Malfoy, keď cítil za perami nutkanie prerušiť ju, “to kvôli tomu ťa sem Goyle pozval? Aby mi ukázal, že život každého sa nerúti nekontrolovateľne do prepadliska?” Stuhnuto sa usmial s takým zatrpknutým výrazom, že Pansy dokonca omráčene zažmurkala.

“Samozrejme, že nie,” zaklamala, hoci jej klamanie nebolo také špičkové ako Dracove. Okamžite na to prišiel, keď dopil zvyšok čaju ako panáka vodky, naklonil hlavu nabok, zdvorilo sa uklonil a vydal sa urýchlene k dverách.

“Počkaj, Draco!” vykríkla Pansy, keď stratila dôvod pre svoje predchádzajúce zvodné správanie. “Nechoď!”

Avšak Malfoy bol preč, než sa stihla zdvihnúť z gauča, aby ho zastavila. Oproti nej Goyle zatvoril oči, keď si schoval tvár v dlaniach svojich masívnych rúk a vyzeral, že sa okamžite úplne vzdal. Keď sa Pansy obzrela od dverí na Goyla, odhodila kabelku na gauč a nasledovala Malfoyove unikajúce kroky, aby mu bola tesne v pätách. Roztvorila dvere, zanechala Goyla samého v prehnane upratanom dome a na okamih zostala stáť vo dverách, až kým nedokázala lokalizovať miznúcu postavu Malfoya, keď sa potácal preč z domu.

“Héj,” zavolala, znela viac ako svoja dievčenská verzia, na ktorú Draco tak dlho nezabudol, “čo máš dopekla za problém?”

“Ja mám problém?” zakričal Draco cez prudký vietor. Bol od nej asi sto krokov a hlas mal strašidelný, takmer zachrípnutý vo všetkom tom hneve.

“Pýtaš sa ma, čo mám za problém? Nechci ma rozosmiať. A, ďalšia vec, nepotrebujem Goylovu pomoc a určite nepotrebujem tvoju, dobre?”

“Ja sa ti nesnažím pomôcť,” zasyčala Pansy, keď sa k nemu priblížila so zaťatými päsťami, “a myslieť si to, je úplne sebecké!”

“Takže teda,” durdil sa Draco, keď sledoval, ako skracuje vzdialenosť medzi nimi, “čo sa do pekla snažíš robiť? Pokúšaš sa ma zmeniť na nejaký narušený terč spoločnosti? Nuž, nie vďaka. Už som povedal Goylovi, že sa radšej upijem na smrť než…”

“Sklapni!” vykríkla Pansy, keď rozhodila rukami do vzduchu, ako keby toho mala už skutočne dosť. “Počúvaš sa vôbec, čo hovoríš? Draco, nedávaš zmysel, keď si nahnevaný. Teraz ma počúvaj: ja sa ti nepokúšam pomôcť. Nechcem ti pomôcť. Goyle, ten možno, ale ja ťa nechcem napraviť. Mám ťa rada takého, aký si… takého, aký si vždycky býval.”

Draco zažmurkal, slabo sa strhol. Znova sa pozrel na Goylov dom a potom, keď jeho oči znova našli Pansy, postrehol v jej očiach náznak túženia. Urobila posledný krok smerom k nemu, bola teraz v tom vetre tak blízko, že ho jej vlasy šľahali do tváre a jemu počas toho stuhli líca. Jej štíhle prsty zovreli jeho tvár, hladili ho pod stvrdnutými lícnymi kosťami a jediné, čo mohol urobiť, bolo znehybnieť.

“Pansy…” začal, pociťoval voči nej súčasne ľútosť aj hnev. V bruchu mu vystrelili motýle. Čo keby ju teraz videl Goyle? Čo ak sa mu podarilo vstať z gauča a skutočne ju zazrieť s ním?

“Pansy, ja nie som dobrý človek. Nikdy si ma nemala mať rada… ani vtedy, ani teraz.”

Pansy pokrčila plecami a bez rozmyslenia odvetila: “Kto potrebuje dobrých ľudí? Láskavosť sa preceňuje.”

V jej očiach sa objavil náznak vody, hoci nedovolila, aby jej slza stiekla po tvári. Namiesto toho sa rozhodla uhladiť Dracove vlasy dozadu, zasunula mu ich za ucho, teraz červené od chladu. Potom sa na neho plne vrhla s takou dychtivosťou, že ho takmer pri tom zvalila. Jej pery sa ho dotkli tak urputne, ale na jeho tvári budili dojem chladných a neobvyklých. Hlúpo tam stál, umožňoval jej robiť všetku tú prácu, príliš ochromený, aby sa pohol.

Zjavne si vôbec nikdy neuvedomil, že Pansy k nemu prechovávala nejaké romantické city, vonkoncom nemal ani potuchy. Hoci keď pohybovala perami po jeho zdanlivo mŕtvych perách, uvedomil si, že všetko teraz začalo dávať zmysel. To flirtovanie, tá extra pozornosť. Počas celého Dracovho utrpenia vo vojne a so smrťožrútmi bol príliš zamestnaný, aby si ju všimol. A teraz, keď všetko dospelo k tomuto, jediné, čo dokázal, bolo tu hlúpo stáť, umožňovať jej pritiahnuť si ho bližšie. Necítil nič špeciálne, keď ju nechával bozkávať ho, hoci pociťoval bodnutie viny a prudkej ľútosti. Ale Pansy bola nedočkavá a keď sa odtiahla, v tvári mala vtepaný výraz zmätenia.

“Čo sa deje?”

“Pansy. Ja nie som tým istým človekom, ktorým som bol pred piatimi rokmi,” povedal Draco, ani sa neobťažoval odtiahnuť sa späť. Namiesto toho sa len o ňu voľne opieral, vyhýbal sa jej očiam. Rýchlo sa ho zmocnil pocit extrémnej trápnosti. Pokúsil sa zabrániť si, aby ho nezalial pot alebo aby nepovedal niečo hrubé. Nedokázal si predstaviť, že by ju odohnal preč; nevidel ju dlhých päť rokov a tak taký pohyb by bol prinajmenšom trápny. Avšak roztrasene jej povedal: “Už tým človekom nie som dlhý čas. Ja nie som môj otec, ja nie som smrťožrút.”

“Potom dobre,” potiahla nosom Pansy, nechala prsty, aby obkreslili cestičku po Dracovom líci. Na kraji jeho brady sa chvíľu zdržali a nežne ju pohladili. “Som si istá, že budem mať rada kohokoľvek, kým si sa stal. Kým si teraz?”

Draco pokrčil plecami a vykrútil sa z Pansyinho zovretia, čím prinútil jej ruky neužitočne klesnúť k bokom.

“Ani to už viac neviem,” vzdychol si a opäť sa vydal po chodníku, ignorujúc Pansyin povzdych, keď tak urobil. Netrvalo dlho, kým stratil schopnosť počuť jej výkriky, ako ho volá späť, hoci dovtedy kráčal náhlivo preč a pokračoval tak rýchlo, ako mohol.  Ani žiaden terapeut by nevedel, čo s ním práve teraz robiť. Takže zastrčil ruky do vreciek, pohrával sa s malou vysielačkou a premýšľal, prečo ju vôbec so sebou bral.

“Si stále tam?” povedal do nej po dlhej rade testovania do mikrofónu. Nastala krátka pauza, nejaké šušťanie na druhom konci a potom niečo zavrčalo. Draco, stále na štrkovej cestičke, videl už len slabučký náznak Pansyinho tieňa. Volanie po ňom už vzdala a ruky jej viseli voľne pri bokoch. Okolo štíhlej postavy jej divoko vial jej tmavomodrý habit, nádherný a predsa nežiadaný prízrak v diaľke.

Ale to statické vrčanie vysielačky ho vystrašilo.

“Takže,” ozval sa ten hlas, teraz takmer určite ženský. Niečo mu na ňom znelo povedome, hoci to nedokázal kvôli všetkému tomu nepriateľstvu v ňom určiť.

Avšak nemohol si pomôcť, ale mal z tohto popoludnia lepší pocit, keď sa ten hlas ozval znova a vravel: “si sa doplazil späť.”

“Vyzerá to tak,” povedal Draco, len tak ledabolo, hoci nedokázal celkom zamaskovať trápenie, ktoré poznačilo jeho inak dokonalý hlas. “Rovnako ako ty.”

„Nemyslel si si, že ma tak ľahko odoženieš, že nie? Myslel si si, že ma dokážeš vydesiť?“

„Stále si myslím, že to dokážem.“

Ten hlas sa zachichotal, trochu dievčensky, a potom si odfúkla a znova sa upokojila. „Dobre teda, skús ma.“

Malfoy odkráčal dosť hlboko v lesíku pri Goylovom dome, aby narazil na hustý zhluk stromov. Aj tak ešte nešiel domov, chcel ísť k rybníku, asi jediné miesto, ktoré ho napadlo kam ísť. Ten rybník bol, vo všetkých ohľadoch, dostatočne vyhovujúci. Okrem toho, v skutočnosti sa tam už nikto viac neodvážil a Draco si celkom užíval jeho samotu.

“V príhodnú dobu,” vzdychol si, tentoraz sklesnutejší, než by si prial.

“Ha.” Povedal ten hlas, trošku znepokojenejší. “Vtipné, je zvláštne počuť ťa znieť tak nešťastne.”

Keď sa dopotácal za krík, Malfoy pokrčil plecami. “A to prečo?”

“Nuž naposledy, keď si rozprával, bol si takmer nepriateľský.”

“Naposledy som asi príliš veľa vypil,” priznal Malfoy, hoci si nebol celkom istý prečo.

Na okamih zvažoval, že si ponechá nahnevaný hlas, ale teraz, keď už sa strápnil pred oboma svojimi priateľmi z detstva, zbavilo ho to všetkého hnevu, ktorý v ňom zostával.

“Ale stále nie som kvôli tebe šťastný,” informoval ten hlas, ako keby sa snažil presvedčiť seba.

Odpovedajúca so smiechom opatrne odpovedala: “ah, tak to sme dvaja. Takže,” žena na druhej konci, “prečo si ty nešťastný?”

Dracove ústa sa rozleteli dokorán. Na krátky okamih zvažoval, že tú ženskú slovne roznesie na kopytách so všetkým, čo dokáže vymyslieť.

Čím to bolo, že ho považovala za nešťastného len podľa jeho hlasu? Bolo to také očividné? Avšak, snažil sa zostať pokojný, pleskol sa rukou po líci a cítil, ako sa ho zmocňuje túžba rozplakať sa. A prečo? Také niečo by ho jedine presvedčilo, že skutočne prichádza o rozum. Takže zaťal zuby, trošku sa rozkašľal a povedal do mikrofónu: “Neviem, prečo ti toto hovorím.”

Načo ženský hlas podráždene odpovedal: “Ja neviem, prečo ťa počúvam.” Hoci to vyslovila s takou úprimnou starostlivosťou, že to u neho vyvolalo slabý úsmev, napriek okolnostiam.

“Ani ja nie.”

Znova odfúkla a hravo vyhlásila. “V poriadku, netlačme na pílu. Rozprávame sa tu o tebe, čo si pamätám.” Ah, možno sa Draco o tej žene úplne mýlil. Iste, bola občas dosť neznesiteľná, ale celkom obdivoval jej sarkastický dôvtip.

Možno by sa mu zišiel terapeut a táto vysielačka, uvažoval krátko, bola jeho vlastný spôsob ako nejakého získať. Takto sa mu ani nemusel pozerať to očí. Keď sa cítil trošku bezpečnejšie za svojím utajením, dokráčal za kríky, našiel tieň iskriaceho rybníka, a klesol na kolená, než sa posadil.

“Neviem, nuž, to nie je pravda. Začalo to pred niekoľkými rokmi. Dlho pred vojnou… možno niekedy okolo môjho piateho ročníka v škole.”

“Školy?” Spýtal sa ten hlas jemne, “akej školy?”

Malfoy vzhliadol z dlaní svojich rúk, tentoraz sa zasmial, “ha, ha, ha, za čo ma máš?”

“Prepáč,” rozžiaril sa ten hlas, “musela som sa spýtať.”

Opretý o kmeň stromu klesol nižšie, klesol tak nízko, že sa nemilosrdne chrbtom zaboril do orosenej trávy. Nestrhol sa, keď tá rosa presiakla cez jeho košeľu.

Vlastne sa pri tom cítil pohodlne, keď sa po prvý raz za veľmi dlhý čas v tej zemi uvoľnil. Noc sčernela rýchlejšie, než očakával.

“Tak či tak,” dodal, “moji priatelia si myslia, že by som sa mal porozprávať s nejakým terapeutom.” Hryzúc si do pery čakal, či ten hlas bude súhlasiť s nemenovanými priateľmi, pretože pravda bola, že si to mysleli všetci. Avšak čo mal Draco proti terapii, bolo mimo jeho chápania. Možno, len možno, ešte celkom nestratil svoju tvrdohlavosť.

“Terapia nie je jediné riešenie,” vrátil sa k nemu ten hlas, “hoci pomáha, keď sa máš s kým porozprávať.”

Draco stuhol uprostred toho, ako si rukou prehrabával vlasy. Stuhol, zízal na tú vodnú plochu a potom znova na vysielačku vo svojich rukách.

“Áno,” povedal, cítil sa o trošku teplejšie v tom mrazivom studenom vzduchu, “to pomáha… len trošku. Ale to… to neznamená, že majú pravdu.”

“Oh, nie,” doberal si ho ten hlas. “Vôbec nie. Nerob si starosti, dnes v noci budeš môcť pokojne spať. Čo nevedia, to im neublíži.”

97980

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Draco vlastně k sobě nikoho nepustí a tudíž nikdo nemůže přijít na to, co je s ním špatně. Pomoct si nechce nechat, ale aspoň se občas ocitne ce společnosti skvělého Gregoryho a snad teď i Pansy. A možná začnou ta sezení u vysílačky... Díky, Jimmi.

Je pro mě těžké tuhle povídku nějak ukotvit v čase. Asi je léto, pět let po válce, všechno v přírodě zuřivě kvete, slunko pálí, mlha se válí, ptáci křičí, stromy šumí, jezero se zrcadlí a sezení na mechu už bolí. Naštěstí má Draco "přítele na telefonu" aby se vypovídal. Teď jsem fakt zvědavá, kam to povede. Snad ne ke Sv. Mungovi a na uzavřené oddělení. Dík za překlad.

Goyle je obdivuhodný. Zachraňovat Draca, když je na něj tak protivný. Pansy je tady také fajn. Snad brzy hodí Draca za hlavu, aby ji nezničil. Jsem zvědavá, kdo první odhalí identitu člověka ve vysílačce. Děkuji za překlad, těším se na pokračování.

Je vidět, že se Dracovi nelíbí, když ho nahaneji. To je pochopitelné. Ale bylo mu trapné, že by ho Goyle mohl vidět s Pansy, to je dobré znamení, není to s ním až tak zlé. Jsem ráda, že opravil vysílačku:-). A Hermiona hned připravena na značkách na výslech, to je fajn. Ale ta poslední věta.. Plánuje něco? Děkuji :-).

Re: * Kapitola 9 *: Akým si býval vždy Od: margareta - 05.03. 2021
Aha, takže Draca ani tak moc netrápí svědomí, jako spíš pocit absolutní samoty. Byl zvyklý dělit lidi na ty, jichž je nutno se buď bát, nebo jimi pohrdat. Žádný skutečný kamarád, ba ani kamarádka s výhodami, takže teď nemá nic, nač by navázal a přetvařovat se už nehodlá. Začínám ten jeho alkohol chápat; vždyť on si tehdy vlastně nikoho najít ani nesměl, jak do něj důkladně vtloukli rodiče! Tak se asi i stalo, že si ani nevšiml, že vůbec existují lidé, kteří ho neodepsali. I když to tedy Pansy vzala dost hákem a oba s Goylem se zjevili dost pozdě, radši pozdě, než nikdy. Měl by jim být vděčný, jenže on je pořád ještě vnímá jako balast z minulosti a kdyby se nepřihlásili sami, nejspíš by se jim snažil vyhnout. Jsem zvědavá, jestli se s Hermionou poznají aspoň po hlase a kdo koho dřív. Děkuji, jimmi! Tenhle příběh by stálo zato zfilmovat! ( Ale ruku na srdce, kvalitní počteníčko je holt počteníčko!! )
Neuveríš, ale práve som zaplánovala 11. kapitolu. Nedá sa prestať. Potrebujem vedieť, čo sa tam s Voldym stalo... Originál nepomohol, nepochopila som, zatiaľ. Takže len ďakujem

Chudak Pansy... Snad to brzo prekona, s Gregem by ji nebylo spatne. Tak Draco se zacina sverovat do terapeuticke vysilacky. :) Dekuju!

Mne je vždy pansy ľúto, keď je zamilovaný do draca, ktory ju úplne ignoruje... ale Greg je v tejto poviedke topka, moc sa mi páči :) A narazenie draca a hermiony ... parada, som zvedavá či mu to ppdla hlasu dôjde, kto je vo vysielačke Dakujem

“Dobre, aspoň má nejaké hobby.” Nakoniec odkráčala od oboch mužov a posadila sa do kresla, prekrížila si dlhé a štíhle nohy. - Tuhle Pansy bych dokázala mít ráda, i když je mi jí trochu líto. Přála bych jí, aby se brzo otřepala z citů k Dracovi, Gregory jistě taky. Bylo by jí s ním dobře. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

Va Vonne: ( Jimmi )20.05. 2021Kapitola 30: Nič neočakávať (Záver)
Va Vonne: ( Jimmi )18.05. 2021Kapitola 29: Na to musíš prísť sám
Va Vonne: ( JImmi )11.05. 2021*Kapitola 28*: Keď dôjdu slová
Va Vonne: ( Jimmi )04.05. 2021*Kapitola 27* Bod zvratu
Va Vonne: ( Jimmi )26.04. 2021*Kapitola 26* Návrat
Va Vonne: ( Jimmi )16.04. 2021*Kapitola 25* Lekcie plávania
Va Vonne: ( Jimmi )07.04. 2021*Kapitola 24*: Šatník
Va Vonne: ( Jimmi )06.04. 2021*Kapitola 23*: Všetko je možné
Va Vonne: ( Jimmi )05.04. 2021*Kapitola 22*: Hlas na druhom konci
Va Vonne: ( Jimmi )04.04. 2021*Kapitola 21*: Až na dno
Va Vonne: ( Jimmi )01.04. 2021*Kapitola 20*: Dokonalé šťastie
Va Vonne: ( Jimmi )31.03. 2021*Kapitola 19* Za dverami
Va Vonne: ( Jimmi )29.03. 2021*Kapitola 18*: Na streche
Va Vonne: ( Jimmi )28.03. 2021*Kapitola 17:* Trošku vína a príliš veľa stolovania
Va Vonne: ( Jimmi )27.03. 2021*Kapitola 16*: Sedem mŕtvych
Va Vonne: ( Jimmi )26.03. 2021*Kapitola 15*: V šatníku
Va Vonne: ( Jimmi )25.03. 2021*Kapitola 14*: Haló?
Va Vonne: ( Jimmi )18.03. 2021*Kapitola 13*: Šťastie v procese vytvárania
Va Vonne: ( Jimmi )12.03. 2021*Kapitola 12*: Poučený Draco
Va Vonne: ( Jimmi )09.03. 2021*Kapitola 11*: Trošku podcenenia
Va Vonne: ( Jimmi )06.03. 2021* Kapitola 10 *: O zamilovaní sa
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 9 *: Akým si býval vždy
Va Vonne: ( Jimmi )05.03. 2021* Kapitola 8 *: Naliehanie
Va Vonne: ( Jimmi )02.03. 2021* Kapitola 7 *: Pekné tváričky, škaredé miesta
Va Vonne: ( Jimmi )01.03. 2021* Kapitola 6 *: Kde spočíva problém
Va Vonne: ( Jimmi )23.02. 2021* Kapitola 5 *: Haló, haló
Va Vonne: ( Jimmi )22.02. 2021* Kapitola 4 *: Skvelé správy
Va Vonne: ( Jimmi )21.02. 2021* Kapitola 3 *: Rokville po záverečnej
Va Vonne: ( Jimmi )20.02. 2021* Kapitola 2 *: Chlapec, ktorý prežil
Va Vonne: ( Jimmi )19.02. 2021* Kapitola 1 *: Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )24.12. 2020Úvod