Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ďaleko preďaleko

* Kapitola 4 *: Prímerie

Ďaleko preďaleko
Vložené: Jimmi - 18.03. 2021 Téma: Ďaleko preďaleko
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

* Kapitola 4 *: Prímerie

________________________________________

2. novembra

Draco sa zobudil a cítil sa príšerne.

Deň predtým mali úplne prvý metlobalový zápas roka – Slizolin proti Chrabromilu - a nemohol to byť na hru horší deň. Bol to doteraz najchladnejší deň v roku, plný prívalového dažďa. Musela to byť zlá kombinácia, pretože keď sa Draco nasledujúce ráno zobudil, mal pocit, že má najhoršiu opicu v živote, ale bez toho, aby si predtým dožičil ten luxus opiť sa.

V prvom rade sa mu kvôli upchatému nosu ťažko dýchalo. Tiež mal boľavé a opuchnuté hrdlo a zakaždým, keď prehltol, strhol sa bolesťou. A k tomu všetkému ho bolel celý človek, vrátane takej bolesti hlavy, že mal pocit, že mu ju roztrhne. Celkovo sa cítil na hovno.

Nejako sa mu však podarilo vyvliecť sa z postele a do kúpeľne - ktorú však našťastie neobsadila istá chrabromilská humusáčka - a osprchovať sa. Potom sa ešte zvládol obliecť a dovliecť sa do spoločenskej miestnosti. V duchu zastonal, keď zbadal, že Hermiona sedí na gauči a na poslednú chvíľu niečo študuje.

„Je načase, že si vstal,“ povedala a nezdvihla zrak od knihy, do ktorej mala zastrčený nos.

Draco ju ignoroval a hodil tašku na kreslo, aby si mohol obliecť habit.

Keď nedostala žiadnu odpoveď, vzhliadla na neho. „Páni, vyzeráš príšerne.“

„Aká náhoda, Grangerová,“ povedal, „ty tiež. Ale ja mám aspoň výhovorku.“

Hermiona sa uškrnula. „Si chorý.“

„No páni. Začínam chápať, prečo ťa volajú najbystrejšia čarodejnica v našej triede.“ Draco kýchol. „Si veľmi všímavá.“

„Och, ty chudáčik,“ poľutovala ho Hermiona neúprimným hlasom.

„Ďakujem, Grangerová,“ odpovedal sarkasticky a veľmi chrapľavo. „Som ohromený tvojimi obavami o moje zdravie. Dojemné, fakt.“

Hermiona si odfrkla. „Takže čo ti je? Myslím, že to nie je nejaká pohlavná choroba. Podľa zvuku tvojho hlasu si dostal poriadnu nádchu. Zabudol sa včera niekto na ten veľký zápas naobliekať?“

„Bez urážky, Grangerová, ale nemám chuť sa s tebou rozprávať v deň, keď sa cítim úplne zdravý, takže by nemalo byť prekvapením, že by som sa momentálne radšej s tebou nevykecával, keď sa cítim na hovno. Takže ak ma, prosím, ospravedlníš...“ Schmatol svoju tašku a zamieril k východu v portréte.

„Hej...kam si myslíš, že ideš?“ spýtala sa Hermiona a odložila svoju knihu na stôl pred sebou.

Draco zastonal. „Kam si myslíš, že idem, Grangerová? Je ráno. Mám hlad. Možno by raňajky boli dobrým odhadom? Vieš, zvažujem, že vezmem späť svoj komentár o tom, že si najmúdrejšia čarodejnica v našej triede - dokonca aj keď som bol sarkastický, keď som to povedal, každopádne...“

Hermiona sa postavila a prešla k nemu. „Ale si chorý.“ Zrazu zdvihla ruku a priblížila mu ju bližšie k tvári.

„Čo si sakra myslíš, že robíš, humusáčka?“ zavrčal Draco a chytil ju za zápästie skôr, ako sa ho mohla dotknúť.

„Ne.Dotýkaj.Sa.Ma,“ precedil cez zaťaté zuby.

„Panenka skákavá,“ povedala a trhnutím si uvoľnila ruku. Dlaň mu priložila na čelo. Mierne zalapala po dychu.

„Malfoy, ty si rozpálený.“

Draco jej ruku odrazil. „Ja už predsa viem, že ťa rozpaľujem, Grangerová.“

„Teda, aspoň tvoje ego neutrpelo,“ zamrmlala Hermiona. Prekrížila si ruky na hrudi a venovala mu odhodlaný pohľad. „Na vyučovanie nejdeš.“

„Prepáč, mamička?“ Draco sa uškrnul.

„Povedala som, že na vyučovanie nejdeš. Máš horúčku a očividne ti nie je dobre. Môžem to posúdiť podľa tvojej neschopnosti poriadne ma uraziť.“

„Mrcha.“

„Vidíš? V minulosti si ma toľkokrát nazval mrchou, že to prestalo byť urážlivé. Teraz sa vráť do postele.“

„Nehovor mi, čo mám robiť, Grangerová,“ varoval ju.

„Je zrejmé, že vôbec netušíš, aké dôležité je starať sa o seba, keď si chorý. Počula som o jednom dievčati, ktoré malo chrípku, a úplne ignorovalo jej príznaky, a dopadlo to tak, že...“

„Grangerová,“ prerušil ju Draco, „bez urážky, ale naozaj nemám čas vykecávať sa tu. Musím ísť dole na raňajky. Pochop, na rozdiel od teba mám ľudí, ktorí ma chcú vidieť.“

„Malfoy, myslím to vážne,“ povedala Hermiona. „Dnes by si naozaj nemal ísť do triedy. Máš horúčku. Vyzeráš a znieš príšerne. A ak sa o seba nepostaráš, bude ti len horšie. Som si istá, že ľudia, čo ťa chcú vidieť, vydržia do zajtra. Takže sa vráť do postele. „

„Grangerová -“

Jeho pôvodným plánom bolo hádať sa s ňou a možno vrhnúť niekoľko urážok, keď už bol pri tom, ale pravda bola ... že mala pravdu. Takto by nemal ísť do triedy. Ak bol príliš chorý na to, aby urazil Grangerovú, bol príliš chorý na to, aby sa dozvedel o čiernej mágii, alebo sa pozrel do nejakej hlúpej krištáľovej gule a predstieral, že vidí svoju budúcnosť...

„Fajn,“ zahučal. „Nepôjdem na vyučovanie. Ale nie preto, že to nechceš, ale preto, že som sa na to naozaj nechystal.“

Hermiona sa na neho víťazoslávne usmiala. „Chytrý krok, Malfoy. Teraz pôjdem informovať tvojich profesorov a potom sa vrátim.“ Otočila sa na päte a smerovala k dverám.

„Počkať, počkať,“ zastavil ju Draco. „Čo tým myslíš, že sa vrátiš?“

Hermiona prevrátila očami. „No, niekto tu bude musieť zostať a postarať sa o teba. To by som mohla byť aj ja.“

Draco sa rozosmial, ale potom sa strhol bolesťou, keď sa jeho bolesť hlavy ešte zhoršila. „Grangerová, nepotrebujem, aby sa o mňa niekto staral. Najmenej zo všetkého humusáčka. Teraz utekaj a dobehni svojich malých kamošov. Dokážem sa o seba postarať sám.“

Na rade bola Hermiona, aby sa zasmiala. „Správne. Draco Malfoy sa o seba dokáže postarať? Pozri, nebuď hlupák. Dovoľ mi tu zostať a postarať sa o teba.“

„Prečo by si to chcela urobiť, Grangerová? Myslel by som si, že ty ma rada uvidíš trpieť.“

„Och, to áno,“ povedala s úškrnom. „Ak však budeš chorý, budem trpieť tiež. Budem ťa musieť počúvať, ako kňučíš a sťažuješ sa, kým ti nebude lepšie.“

„No a? Budeš ma musieť počúvať, ako kňučím a sťažujem sa, ak zostaneš tu a postaráš sa o mňa. Aký je v tom rozdiel?“

„Rozdiel je v tom,“ povedala Hermiona, schmatla svoju vlastnú tašku a opäť zamierila k otvoru pre portrét, „že poznám spôsob ako ťa vrátiť k normálu skutočne rýchlo, takže budem musieť počúvať tvoje skučanie len dnes. Dám našim profesorom vedieť, že dnes nebudeš na vyučovaní a o chvíľu sa vrátim, dobre? Teraz si oddýchni, kým neprídem.“

Presne to urobil. Draco nikdy nenapadlo, že klesne tak nízko, aby prijímal príkazy od humusáčky, a keď sa znova vráti do normálu, bude sa za to nenávidieť. Ale nateraz sa chcel len vplaziť späť do postele a omdlieť. Nestihol to však ďalej ako po gauč v spoločenskej miestnosti.

Zaspal v okamihu, keď jeho hlava narazila na vankúš a zobudil sa po čase, ktorý mu pripadal ako dve sekundy neskôr. Pravdepodobne to však bolo o niečo dlhšie, pretože Grangerová zrazu sedela vedľa neho na gauči, držala hrnček a miešala čokoľvek, čím bol naplnený.

Keď videla, že je hore, usmiala sa.

„Spal si niekoľko hodín,“ povedala. „Nemala som to srdce, aby som ťa zobudila.“

„Aké milé,“ povedal sarkasticky Draco. Žmúril pri jase v miestnosti. Pretrel si oči a posadil sa, len aby ho privítali rovnaké bolesti hlavy, aké mal predtým, a hrdlo tak boľavé, že sotva dokázal prehltnúť.

„Čo je to?“ spýtal sa a ukázal na hrnček v jej ruke.

„Ah,“ povedala, „to je môj tajný elixír Nech je Malfoyovi lepšie.“ Venovala mu šibalský úsmev.

„Ak si myslíš, že vypijem niečo, čo si pre mňa pripravila ty, Grangerová, môžeš na to zabudnúť. Tvoj kúzelný liek je pravdepodobne strihnutý s jedom.“

Hermiona sa zachichotala. „Och, Malfoy, keby som ťa chcela zabiť, rada by som si myslela, že by som dokázala prísť s kreatívnejším spôsobom.“

Draco na ňu ostražito pozrel. „Pochybujem, že by si dokázala.“

Hermiona sa nadurdila. „Vypiješ môj liek, alebo nie?“

„Práve som povedal, že nevypijem.“

„To máš smolu,“ povedala. Pridržala hrnček bližšie k nemu. „Vypi to.“

„Čo je to?“ spýtal sa znova a teraz už na hrnček hľadel zvedavejšie ako ostražito.

„Už som ti to povedala. Je to tajný liek.“

„Čo je v tom tajnom lieku, presne?“

„Keby som ti prezradila túto informáciu, už by to nebolo tajomstvo, však? Teraz to len vypi.“

Draco na ňu prižmúril oči. „Neverím ti. Najprv si odpi ty.“

Hermiona prevrátila očami.

„Fajn,“ povedala a poriadne si odpila z tej tekutiny. „Na. Vidíš? Nie je to otrávené. Vezmi si to.“ Strčila hrnček k Dracovi.

Odtiahol sa. „Očakávaš, že to vypijem, keď sa doň dostali tvoje choroboplodné zárodky? Myslím, že nie, Grangerová.“ Odstrčil jej ruku.

Hermiona sa nahnevala a podráždene buchla hrnček na stôl. „Fajn!“ povedala. „Len som sa ti snažila pomôcť, ale zjavne moju pomoc ani nepotrebuješ, ani nechceš, tak to vzdávam. Dúfam, že sa budeš cítiť lepšie,“ povedala stroho. Pred odpochodovaním z miestnosti niečo nesúvisle zamrmlala.

Zrazu sa Draco cítil ako hlupák. Nestávalo sa často, že by urobil alebo povedal niečo, čo ľutoval, ale práve v tomto okamihu si uvedomil, že si želá prežiť posledných pár minút ešte raz a len kvôli nej ten hlúpy „tajný liek“ vypiť. Skutočne sa neobával, že by bol otrávený - len si užíval, keď jej dával poriadne zabrať. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu mu chcela pomôcť - a práve kvôli tomu vynechala celý deň vyučovania. A pre Grangerovú bolo chýbajúce vyučovanie obrovskou obeťou.

A namiesto toho, aby ocenil to, čo pre neho robí, prinútil ju čudovať sa, prečo sa vôbec obťažovala.

Draco sa načiahol k stolu, vzal hrnček a pozrel dovnútra na jeho  obsah. Kvapalina vyzerala a voňala pomerne neškodne.

„Och, čo do pekla,“ zamrmlal. Pevne zatvoril oči a vypil obsah hrnčeka. Nech to bolo čokoľvek, nebolo to také zlé. Bolo to sladké, s trpkou príchuťou a dole krkom ho to šteklilo. Hrnček položil späť na stôl a v okamihu, keď dopadol späť na gauč, omdlel.

Nepamätal si, že by sa mu počas spánku niečo snívalo. V skutočnosti ani nemal pocit, že by mal na snívanie dosť času. Keď otvoril oči, spoločenská miestnosť bola stále jasná od slnečného svetla. Asi si len zdriemol. Lenivo sa prevrátil na chrbát, zahľadel sa na strop a snažil sa prinútiť oči, aby sa sústredili.

„Dobre si si pospal?“

Na zvuk toho hlasu Dracov pohľad okamžite vystrelil ku kreslu oproti gauču. Sedela tam Hermiona stále oblečená v školskej uniforme a čítala knihu.

„Grangerová,“ zachrčal.

Hermiona si položila knihu na kolená. „Takže to beriem tak, že si vypil môj tajný elixír?“

„Čo ti poskytlo túto myšlienku?“ zareptal Draco, keď sa pomaly posadil.

„Na začiatok, hrnček je prázdny. Plus si spal...-“ pozrela na hodinky. „Och, asi dvanásť hodín.“

Čože?“ Draco pokrútil hlavou. „To myslíš vážne? Ten tvoj nápoj ma odrovnal. Ty si ma zdrogovala!“

Hermiona sa uškrnula. „Áno, ale v dobrom.“

V dobrom?“ napodobnil Draco. „Ty mrcha! Povedala si mi, že to bol liek.“

„A bol,“ odpovedala Hermiona. „Ako sa cítiš?“

„Cítim sa dobre,“ zasyčal. Odmlčal sa a potom povedal: „Počkaj... cítim sa... úplne v poriadku.“ Prehltol - žiadna bolesť. Potiahol nosom – nič upchaté. A tá pulzujúca bolesť v hlave bola úplne preč.

Hermiona sa usmiala. „Povedala som ti, že to bude fungovať. Neboj sa – všetko bolo prirodzené. Medzi vedľajšie účinky však môže patriť nutkanie ospravedlniť sa dievčaťu, ktoré sa ti len snažilo pomôcť.“

Draco zastonal. „Odo mňa sa ospravedlnenia nedočkáš, Grangerová.“

„V skutočnosti som žiadne nečakala, Malfoy.“ Postavila sa a schmatla svoj habit. „Možno sa budeš chcieť začať pripravovať na raňajky. Nechceš nechať čakať svojich fanúšikov.“ Otočila sa a smerovala k dverám.

Draco na ňu pozeral.

„Počkaj, Grangerová,“ zavolal, nevediac prečo.

Zastala priamo pred otvorom pre portrét a obzrela sa. „Čo je?“

Draco sa postavil. „Prečo... prečo si mi pomohla?“

Hermiona tam chvíľu stála a dívala sa na neho, kým odpovedala. Nakoniec si povzdychla a povedala: „Pretože - sme hlavní prefekti. Mali by sme si navzájom pomáhať. Mali by sme... neviem... mali by sme sa snažiť byť k sebe slušní. Alebo... niečo také.“

Slušní?“ Draco si odfrkol. „Grangerová, naznačuješ, že by sme mali byť priateľmi?“

Tak ďaleko by som nezachádzala,“ odpovedala Hermiona. „Len si myslím, že to bude strašne dlhý rok, ak jediné, čo budeme robiť, bude, že sa buď budeme hádať, urážať sa alebo sa ignorovať. Včera som ti pomohla, pretože som chcela, a pretože... no, keby to bolo naopak, dúfam, že by si pre mňa urobil to isté. „

„Neurobil by som,“ povedal jednoducho Draco.

„To ma ani trochu neprekvapuje,“ riekla Hermiona. „Pozri, nežiadam, aby sme sa stali najlepšími priateľmi, či vôbec priateľmi. Len si myslím, že by sme mali uzavrieť prímerie, vieš? Aspoň o tom premýšľaj. Dlhuješ mi to.“

Draco mal chuť povedať, že jej nie je nič dlžný, ale ona skôr, ako k tomu dostal príležitosť, zmizla cez dieru za portrétom. Grangerová chcela prímerie? Chcela, aby boli k sebe navzájom slušní? To bude oveľa ťažšie, ako to znelo. Iste, môže sa nad tým trochu zamyslieť, ale bola veľká šanca, že jej ponuku neprijme. Koniec koncov, mal reputáciu, ktorú si musel udržiavať, a to určite nemohol urobiť, keby sa priatelil s humusáčkou.

Keď sa rozhodol, že svoje myšlienky nebude teraz s Hermionou trápiť, zamieril do kúpeľne, aby sa osprchoval a pripravil na raňajky. Cítil sa skvele a nerád to priznal, ale ... musel za to Grangerovej poďakovať.

S prímerím alebo bez neho, Draco mal pocit, že nasledujúcich sedem mesiacov s ňou nebude nakoniec takých zlých.

________________________________________

Draco sa zobudil na zvuky prichádzajúce zo spoločenskej miestnosti. Posadil sa na posteli a pozrel sa na okno. Izbu osvetľovalo malé množstvo svetla, ktoré presakovalo cez medzeru v závesoch. Bolo už ráno.

Pravdepodobne meškal na vyučovanie, ale práve teraz to bolo to najmenšie z jeho starostí. Pomaly vstal, prešiel po špičkách k dverám a zastavil sa a počúval ďalšie zvuky vychádzajúce zo spoločenskej miestnosti. Niekto tam určite bol, ale kto? Pravdepodobne nie Pansy. Bol si celkom istý, že sa s ním práve teraz nerozpráva. Stále to musel byť niekto, kto poznal heslo, a jediná osoba, ktorej ho kedy povedal, bola ona.

Potichu otvoril dvere a vykukol von. Nevidel nič neobvyklé a určite nevidel Pansy. Keď si uvedomil, že sa mu to len zazdalo, vyšiel zo spálne a zamieril do kúpeľne. Okamžite však zastal, keď ho zaujalo niečo pri dverách druhej spálne – nejaká osoba. Keď prišiel na to, o koho ide, prekrížil si ruky na hrudi, odkašlal si, čím tá druhá osoba trochu nadskočila.

„Je zvykom, že riaditeľ vstupuje do komnát študentov bez ohlásenia?“ spýtal sa chladne.

Profesor Dumbledore sa usmial.

„Ahoj, Draco,“ povedal milo.

Draco na neho zazrel, nestaral sa o to, že je neúctivý k riaditeľovi školy. „Čo tu robíte?“

Dumbledore ukročil od dverí spálne, pred ktorými stál - pred Hermioninými dverami - a povedal: „Existuje niekoľko vecí, o ktorých by sme sa mali porozprávať.“

„Ach áno? A to ste ma nemohli, ach, neviem, zavolať medzi hodinami k sebe do kancelárie? Viete, namiesto toho, aby ste sem vrhol, keď sa chystám na vyučovanie?“

Dumbledore vyzeral mierne pobavene a zdvihol obočie. „Chystáš sa na vyučovanie? Môj chlapče, dnešné vyučovanie už skončilo.“

Draco si nemohol pomôcť a cítil sa trochu hlúpo. Nejako sa mu podarilo prespať celý deň. „Och.“

„Profesorka McGonagallová ma informovala, že ste dnes neboli v triede, takže ma napadlo, že sa tu zastavím, aby som s vami porozprával.“

„Cítil som sa pod psa,“ vyhŕkol Draco, „tak som zaspal.“

Dumbledore sa usmial. „Pôsobíš na mňa úplne zdravo. Ale nezáleží na tom, prečo si dnes nebol v triede. Dôležitá je iba skutočnosť, že si nebol. Vieš, profesorka McGonagallová ma informovala aj o tvojich zhoršujúcich sa známkach, rovnako ako profesorky Sproutová a  Trelawneyová a ... no vlastne všetci tvoji učitelia okrem profesora Snapea. Chceš mi povedať, prečo k tejto náhlej zmene došlo? „

„Nie,“ odpovedal jednoducho Draco. Prešiel okolo riaditeľa a zvalil sa na gauč. Zobral jednu zo svojich učebníc, ktorá ležala na stole, a tváril sa, že ho to zaujíma. Dúfal, že to toho starého muža trkne a odíde.

Také šťastie nemal.

O chvíľu neskôr sa Dumbledore posadil do kresla oproti gauču. Sedel tam ticho, po dobu, ktorá mu pripadala ako hodiny a len pozeral na Draca. Z toho sa samozrejme Draco cítil veľmi nepríjemne.

„Vieš, Draco,“ povedal nakoniec, „rôzni ľudia smútia rôznymi spôsobmi. Niektorí posedávajú celý deň a týrajú sa spomienkami na tých, ktorých milovali a stratili. Niektorí sa snažia ignorovať, čo sa stalo. A niektorí ľudia sa uzavrú pred svetom v nádeji, že zabránia, aby sa im znova ublížilo. Obávam sa, že by si mohol spadať do všetkých týchto kategórií. „

Tá drzosť toho človeka! Najskôr vpadne do Dracovho obydlia nepozvaný... a potom sa ho pokúsil psychoanalyzovať, keď o ničom, čo sa s ním dialo, absolútne nič nevedel. No, Draco sa nechystal len tak sedieť a nechať si to páčiť. Bolo mu jedno, či je tento muž riaditeľom školy. Nemal na to právo.

Takže Draco odhodil knihu späť na stôl a povedal: „Ach, moje nervy - koľkokrát vám to musím povedať, ľudia? Môj otec zomrel pred viac ako rokom! Už mám za sebou celé to trúchlenie, dobre ? Prečo teda všetci jednoducho nejdete...“

„Ja som nehovoril o tvojom otcovi,“ prerušil ho Dumbledore jemným tónom.

Draco stuhol. Pozeral na muža pred sebou, ktorý tam sedel a hľadel na neho vševediacim pohľadom. Takže... vedel. Ten chlap to nejako vedel. Draco nemohol povedať, že bol tak prekvapený. Svojho času nazval toho starca rôznymi menami, ale hlupák k nim nikdy nepatril. Ten muž bol známy tým, že bol veľmi múdry, a práve Dracovi z prvej ruky predviedol, prečo tomu tak bolo. Bol očividne veľmi dobrý v čítaní ľudí.

Stále však neprichádzalo do úvahy, aby Draco niečo z toho pripustil, takže sa vzchopil a ležérne povedal: „Nuž, potom netuším, o čom hovoríte.“

Dumbledore mierne prikývol. „Tak teda dobre.“

Na krátku chvíľu sa Draco takmer zlomil a niečo povedal. Niečo ako: „Och, musíte hovoriť o Hermione Grangerovej. Prečo, áno – mi chýba a prečo sa vyrovnávam tak veľmi ťažko so zármutkom. Môžete mi pomôcť?“ Ale on mlčal.

Gesto starca však ocenil. Bol to jediný človek, ktorý na to prišiel - prečo bol posledných pár mesiacov taký odlišný. A ponúkal tú jednu vec, ktorú by teraz mohol Draco využiť: niekoho, s kým sa môže porozprávať ... plecia pre plač ... niekoho, kto by ho nesúdil za to, že sa tak cítil. Tiež ocenil rýchlu schopnosť muža rozpoznať, že Draco na to ešte nie je pripravený. Práve v tejto chvíli si Draco uvedomil, že má profesora Dumbledora takmer rád.

„Takže, ďalšia vec,“ povedal Dumbledore a posadil sa vzpriamene. „Profesorka McGonagallová mi povedala, že s tebou hovorila, pokiaľ ide o novú hlavnú prefektku.“

Draco zastonal. Toto zase nie. „Áno, to spravila.“

„Informovala ťa, že by sme ocenili tvoj názor na to, koho si vyberieme?“

„Áno, a povedal som jej, že mi je úplne jedno, koho ste vybrali. Myslím si, že je to absurdný nápad, vybrať takto neskoro novú hlavnú prefektku. Myslím si, že bez hlavnej prefektky môže škola fungovať dobre, ak mám byť plne úprimný.“

„Vážim si tvoju úprimnosť, Draco. Ale obávam sa, že ešte stále budeme musieť vymenovať novú hlavnú prefektku, či sa ti to páči alebo nie.“

„Viem to, pane.“ Draco sa postavil z pohovky. „Skončili sme?“

Dumbledore sa usmial. „Áno, Draco, skončili sme.“ Postavil sa tiež. „Dúfam, že sa už cítiš lepšie.“

Ten starý muž sa pohol k otvoru za portrétom, ale zastavil sa a pozrel smerom k Hermioninej spálni.

„Nemohol som si nevšimnúť,“ povedal, „že izba slečny Grangerovej sa nezmenila, odkedy...“ Jeho hlas zmĺkol. Sklopil pohľad na podlahu. Je zrejmé, že si myslel, že nemá potrebu dokončiť vetu. Odkašľal si a pokračoval. „Pošlem Harryho Pottera, aby jej zbalil veci...“

„Pottera?“ vyštekol Draco. „Pane, ťažko si myslím, že by ste to mali nechať urobiť Potterovi.“

„Prečo nie? Bol najbližším priateľom slečny Grangerovej. Udržuje kontakt s jej rodičmi. Dozrie na to, aby sa im jej veci vrátili.“

„Ale -“ začal protestovať Draco, ale rýchlo zavrel ústa. Nechcel znieť, akoby prosil. Draco Malfoy nikoho za nič nežiadal. Než pokračoval, zhlboka sa nadýchol. „Nechápem, prečo nemôžete nechať jej izbu tak.“

Dumbledore sa na Draca spýtavo pozrel. „To určite nemôžeš myslieť vážne. Nová hlavná prefektka si bude chcieť priniesť svoje vlastné veci. A Grangerovci by si bezpochyby želali, aby sa im veci ich dcéry vrátili.“

„Nebol by som si taký istý,“ zamrmlal. „Ak by to bola pravda, prečo si už doteraz po ne neprišli? Znie mi to, akoby spadali do kategórie trúchlenia ignorovaním.“

Dumbledore ho chvíľu študoval. „Hmm. Možno je to pravda. Ale povedal by som, že ty to ignoruješ tiež. Draco, je čas ísť ďalej. Hermiona Grangerová bola pozoruhodná mladá žena a bude nám veľmi chýbať všetkým, ktorí mali to šťastie spoznať  ju. Pochop, prosím, to je niečo, čo musíme urobiť. Viem, že máš pocit, že je to nejako neúcta k jej pamiatke...“

„Čo už,“ zamrmlal Draco. „Pošlite Pottera sem. Nájdite si novú hlavnú prefektku. Je mi to jedno, dobre? Teraz, ak ma ospravedlníte, necítim sa dobre. Myslím, že sa vrátim do postele.“

Dumbledore prikývol. „Dobre teda, teraz ťa nechám na pokoji. Dúfam, že sa budeš cítiť lepšie, Draco.“

Draco nereagoval, keď sa starý muž sám vypustil von. Bol príliš nahnevaný na to, aby hovoril. Bolo to dosť zlé, že hľadali novú hlavnú prefektku, ale teraz poslali Harryho Pottera, aby si prešiel jej veci? Aj keď sa Hermione páčil Harry, keď bola nažive, Draco vedel, že by nechcela, aby prechádzal cez jej veci. A tiež vedel, že by hlavne nechcela, aby našiel jej denník ... ten, ktorý jej dal Harry.

Denník. Draco naň takmer úplne zabudol. V panike sa ponáhľal k jej izbe a roztvoril dvere. Avšak nevošiel dovnútra. Netušil, kde by mohol ten denník nájsť. Z tých párkrát, čo tam bol od jej smrti, ho nevidel ani raz. To znamená, že bol pravdepodobne dobre ukrytý. Dúfajme teda, že bola veľká šanca, že ho Potter nenájde. A aj keby to urobil, nemohol by si ho prečítať, pretože ho Hermiona chránila heslom.

Keď sa poslednýkrát rozhliadol po miestnosti, Draco sa ju pokúsil zapamätať presne tak, ako bola. Keď s ňou Potter skončí, bude tá miestnosť prázdna... a čoskoro zaplnená vecami nejakého iného dievčaťa. Nejakého iného dievčaťa, ktorého jediným účelom bolo nahradiť Hermionu. Ale to, čo si riaditeľ neuvedomil, bolo, že nikto nemohol nahradiť Hermionu Grangerovú.

Jemne zavrel dvere do jej spálne. Potom odišiel do vlastne. Bolo to stále iba popoludnie, ale Draco sa teraz netúžil prebudiť. Keď bol bdelý, jediné na čo mohol myslieť, bola ona. Pravdaže, myslel na ňu, aj keď spal, kedykoľvek sa mu o nej snívalo. Ale aspoň vtedy ju mohol vidieť a rozprávať sa s ňou, akoby bola stále nažive. To bolo aspoň niečo.

Bolo to lepšie ako nič.

 

121976

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: * Kapitola 4 *: Prímerie Od: margareta - 19.03. 2021
Tak se mi zdá, jestli Brumbál Hermionu taky někde nepotkal. Určitě o vztahu těch dvou věděl a když viděl, jak to jde s Dracem s kopce, přišel sondovat, jak na něj. Mám dojem, že pokud by s ním Draco začal spolupracovat, mohl by mu nějak pomoct, protože ve světě duchů se určitě orientuje líp a taky má mnohem větší znalosti a magickou sílu. Draco si asi teprve začíná uvědomovat, že potřebuje pomoc. Kdyby aspoň našel ten deník! Možná by si v něm přečetl něco, co by mu řeklo, jak dál. A předem lituju novou prefektku. Díky, jimmi! Krásné čtení!

Re: * Kapitola 4 *: Prímerie Od: Octavie - 19.03. 2021
Nemocný Draco roztomile nepříjemný :-). Mrzí mě, že tam nebyl sdílený recept na medicínu! To by byl převrat. :-) A Brumbal nebyl tak hrozný. Hezká kapitola, která nás zase posunula o kus dál. Díky, Jimmi!

Re: * Kapitola 4 *: Prímerie Od: luisakralickova - 18.03. 2021
Hermiona pečující ... a příměří je uzavřené. No a Brumbál? Moudrý stařík s psychoanalýzou, zatím moc nepředvedl;)

Re: * Kapitola 4 *: Prímerie Od: TaraFaith - 18.03. 2021
Já jsem z tohoto příběhu pořád tak nějak zmatená... Vždy po přečtení kapitoly tak 15min sedím a přemýšlím... a stejně na nic nepřijdu :D Moc se těším na pokračování. Díky za překlad.

Re: * Kapitola 4 *: Prímerie Od: denice - 18.03. 2021
První část byla takové milé čtení, jak Hermiona o Draca pečovala, i když vděku se nedočkala - ale ona s tím vlastně asi nepočítala... Brumbál mi šel na nervy jako obvykle, chudák vlezlý stařík :-) Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

lolagirl: ( Octavie )05.11. 2021Kapitola 31 - Epilog
lolagirl: ( Octavie )29.10. 2021Kapitola 30 – Před východem slunce
lolagirl: ( Octavie )22.10. 2021Kapitola 29 – Dobré věci
lolagirl: ( Octavie )15.10. 2021Kapitola 28 – Návrat domů
lolagirl: ( Octavie )08.10. 2021Kapitola 27
lolagirl: ( Octavie )01.10. 2021Kapitola 26 –Nadšení
lolagirl: ( Octavie )24.09. 2021Kapitola 25 – Příležitost ke snění
lolagirl: ( Octavie )17.09. 2021Kapitola 24 – Spát
lolagirl: ( Octavie )10.09. 2021Kapitola 23 - Slib
lolagirl: ( Octavie )03.09. 2021Kapitola 22 – …a následky
lolagirl: ( Octavie )27.08. 2021Kapitola 21 - Pravda
lolagirl: ( Octavie )20.08. 2021Kapitola 20 – Bouře přichází
lolagirl: ( Octavie )13.08. 2021Kapitola 19 - Sám
lolagirl: ( Octavie )06.08. 2021Kapitola 18.
lolagirl: ( Octavie )30.07. 2021Kapitola 17
lolagirl: ( Octavie )23.07. 2021Kapitola 16 – Nechat ji odejít
lolagirl: ( Octavie )25.06. 2021Kapitola 15 - Přijetí
lolagirl: ( Octavie )18.06. 2021Kapitola 14 – Poslední Vánoce
lolagirl: ( Octavie )11.06. 2021Kapitola 13 - Prázdnota
lolagirl: ( Octavie )04.06. 2021*Kapitola 12* - Předvečer
lolagirl: ( Octavie )28.05. 2021Kapitola 11 - Změna
lolagirl: ( Octavie )14.05. 2021Kapitola 10 – Nikdy více
lolagirl: ( Octavie )30.04. 2021Kapitola 9 - Milý deníčku
lolagirl: ( Octavie )23.04. 2021*Kapitola 8* - Štěstí
lolagirl: ( Octavie )15.04. 2021*Kapitola 7* - Dvojnice
lolagirl: ( Octavie )10.04. 2021*Kapitola 6 *: Odraz v zrcadle
lolagirl: ( Octavie )30.03. 2021Příjemné překvapení
lolagirl: ( Jimmi )18.03. 2021* Kapitola 4 *: Prímerie
lolagirl: ( Jimmi )27.02. 2021* Kapitola 3 *: Predstierať
lolagirl: ( Jimmi )13.02. 2021* Kapitola 2 *: Pravidlá spolužitia
lolagirl: ( Jimmi )11.02. 2021* Kapitola 1 *: Je preč
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )24.12. 2020Úvod