Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 10: Rozptýlenie 1/2

Dracovi sa na chvíľu zachveli viečka a vynoril sa pred ním temný rozmazaný svet. V tomto tmavom svete bol každý predmet a každý človek zmiešaným hybridom zdeformovaných tvarov a nerozlíšiteľných identít. Boli tam aj zvuky. Slabé bzučanie, ktoré bolo počuť z týchto hybridov, mu zahlcovalo uši, až kým opäť nezavrel oči.

Potom to pocítil.

V ruke niečo slabo zacítil... bola to jeho ľavá ruka? Alebo počkať... nie, bola to jeho pravá. Teplý pocit si začal raziť cestu nahor jeho rukou smerom k ramenám. Draco sa zhlboka nadýchol a vnímal ten jemný dotyk. Jemné pohmkávanie mu začalo hladiť uši na rozdiel od toho neznesiteľného bzučania predtým. Tento pocit sa do neho začínal vnárať, keď zrazu náhle prestal – a nasledoval ho vysoký výkrik.

Draco roztvoril oči a pátral po tom záhadnom hlase. V náhlivosti sa posadil tak rýchlo, že sa mu začali bortiť vnútornosti  - nedokázal sedieť vzpriamene. Spadol späť a uvedomil si, že leží na posteli; ležal na mäkkej, čalúnenej posteli s obrovskou kráľovskou konštrukciou a čelom zahaleným do zeleného hodvábu. Bol vo svojej vlastnej posteli.

Položil si ruku na hruď a nahmatal opuchnuté, ešte stále rozleptané mäso. Začal dýchať, keď sa opäť pokúsil posadiť - tentoraz sa mu to s mimoriadnou bolesťou podarilo v štyridsaťpäťstupňovom uhle.

"Eliáš!" zakričal. Snažil sa spomenúť si na poslednú vec, ktorú robil, než tu skončil, ale pamäť mu zlyhala. Hlava ho príšerne bolela a hruď mal opuchnutú a popálenú - vedel, že bojoval s Adriou. Čo sa však stalo? Prehral?

"Pán Malfoy," ozval sa Eliáš a vydýchol úľavou. "Ste v poriadku."

"Čo sa stalo?"

"Bola to ona," povedal Eli pochmúrne. "Bola to Adria."

"Ja... ja si nepamätám..." Draco sa zarazil. "Na nič si nepamätám."

"Ten úder do hlavy bol dosť silný," jemne vysvetľoval Eliáš jemne. "Prosím, len si ľahnite. Škriatkom trvalo niekoľko hodín, kým zastavili krvácanie."

Dracova ruka okamžite vyletela k hlave, kde nahmatal vrstvu hrubej gázy a obväzov. "Ako dlho som bol mimo?"

"Už dva dni."

Draco sa opäť pokúsil posadiť. "Dva dni?"

Eli zachmúrene prikývol. "Presne 55 hodín."

"Prišiel niekto? Pýtal sa niekto...?" Draco sa spýtal.

Eli naňho pozrel so zvedavým výrazom. "Nie."

Videl, ako sa mu na tvári, ktorá bola kedysi predtým pokrytá vráskami obáv, zračí úľava, ale na sekundu - hoci len na zlomok sekundy - zazrel smútok malého chlapca kvôli tomu, že sa nikto nespýtal, ako sa mu darí, že nikoho nezaujíma, či je živý, alebo mŕtvy.

"Nikto nevedel, čo sa stalo," dodal Eliáš a jemne sa usmial. "Ale slečna Grangerová..."

Dracovi sa v pamäti vynorila rozmazaná scéna, v ktorej hnedovlasé dievča držalo prútik a vydeseným hlasom kričalo.

"Grangerová!" Draco vykríkol. "Ona... ona tam bola..."

"Áno, pane," odpovedala Eliáš. "Nič sa jej však nestalo."

Dracov výraz prekvapenia a obáv sa nezmenil. "Pamätá si niečo?" spýtal sa.

"Obávam sa, že áno. Kladie... otázky."

"No my na ne neodpovedáme," odsekol Draco, keď si opatrne položil ruku na popálené telo a posadil sa na posteli vzpriamene. Nazbieral dosť síl, aby sa pokúsil chodiť. Rýchlo schmatol košeľu, ktorá ležala pri jeho posteli, a obliekol si ju, aby zakryl napuchnutú ranu.

"Pán Malfoy," začal Eliáš znova, keď sa Malfoy pohol. "Začína si to dávať dokopy..."

Draco sa zastavil na mieste a otočil sa. "Tak ju zastavíme."

Eliáš mal teraz na tvári znepokojený výraz. "Už si spojila portrét s Adriou - je len otázkou času, kedy sa dozvie o Nat-"

"To stačí!" rozohnil sa Draco. "To stačí!" Tvár mal červenú od úzkosti a Eliáš mal pocit, že ho srdce bolí viac ako tie zranenia.

"Táto diskusia sa skončila," povedal Malfoy. Sily mu ubúdali. Položil si ruku na jednu z mnohých polstrovaných stoličiek, aby sa podoprel, a potom sa otočil k Eliášovi. "Musíš ju rozptýliť - od toho všetkého ju odviesť preč."

"Aký druh rozptýlenia máte na mysli?"

"Taký, ktorý by ju udržal mimo mňa. Niečo, čo by ju uspokojilo a zamestnalo."

"No, pane, môžem ju len pozornejšie sledovať..."

"Nie," odvetil Draco. "To by len zvýšilo jej podozrenie... okrem toho, dnes večer budem preč a potrebujem mať istotu, že nebude strkať ten svoj veľký nos po panstve."

"Mohol by som navrhnúť nejaký... koníček?" Eliáš sa mierne pousmial.

"Nie, nie..." Malfoy mu odvetil a pokrčil plecami. "Nie je to dieťa..." Potom sa odmlčal, keď sa mu na tvári začal objavovať vševediaci  výraz. "Ale... je to žena."

"Áno, pane... je," odpovedal Eliáš rozpačito.

"A napriek jej umu a odvahe každá žena chce len niekoho, s kým by mohla byť." Pery mu skrivil slabý úsmev, keď sa obrátil k Eliášovi a povedal: "Chcem, aby si našiel Rona Weasleyho a priviedol ho sem."

****

Hermiona sedela vo svojej izbe a nepokojne prezerala stránky Denného proroka. Už niekoľko dní neboli o Lestrangeovi žiadne správy. Premýšľala, či Skeid všetko nezveličil, keď sa v mysli vrátila k tomu osudnému dňu, keď sa dozvedela o smrti svojich rodičov. Možno dospel k nesprávnemu záveru, možno nesprávne alebo nelogicky spojil dôkazy, alebo možno precenil Lestrangeove pohnútky; tak či onak, on a jeho činy boli úplne mimo pozornosti verejnosti. Nedošlo už k vraždám žiadnych významných muklov, k žiadnym vlámaniam a určite ani k žiadnemu (nie že by niekedy nejaké existovalo) ohrozeniu Hermioninho života.

Hermionine kedysi bujné a kučeravé vlasy sa stali krehkými a slamenými - ako sa to často stávalo, keď bola dlhší čas v nepríjemnej alebo stresujúcej situácii. Oči jej pre nedostatok spánku prepadli hlbšie do tváre. Jediné, na čo dokázala myslieť, bol ten duch (alebo čo to bolo) a obraz na chodbe.

Jej nahromadený hnev začal opäť vrieť, keď jej myšlienky zablúdili k Malfoyovi. Ten hlúpy kretén niečo skrýval a odmietal čo i len pripustiť, aby Hermiona nahliadla do jeho tajomstva. Ten chvíľkový súcit a ľútosť, ktoré k Malfoyovi pocítila, keď ho videla v súboji o život vo veži, teraz opadli. Použil na ňu Neodpustiteľnú kliatbu... Myslel si, že je taká amatérka, že nedokáže vykonať jednoduché zaklínadlo? Naozaj si myslel, že je taká neschopná, že ju musel zakliať kliatbou Imperius, aby to kúzlo dokázala správne vykonať?

Boli to už dva dni. Keď sa tma vo veži rozptýlila, zbavila sa kliatby a videla, ako Malfoy padá v bezvedomí na zem. Eliáš sa k nemu vrhol a priniesol mu hrubý kus látky, ktorý mu pritlačil na hlavu, aby zastavil krvácanie. Do sídla pravidelne prichádzali liečitelia a trávili hodiny v Malfoyovej izbe; jediný rozhovor, ktorý Hermiona stihla započuť, bol rozhovor mladého liečiteľa, ktorý Eliášovi vysvetľoval, že: "Teraz to potrvá asi dvadsaťštyri hodín, ale mäso by sa malo začať hojiť, hoci samotné jazvy nikdy naozaj nezmiznú." Netušila, čo tým myslel, ale predpokladala, že liečiteľ narážal na Malfoyovo zranenie hlavy.

Hermionine myšlienky prerušili nejaké hlasy vonku, na druhej strane chodby. Vstala a pomaly sa vybrala k dverám, pričom sa ostro nastraženými ušami snažila rozlúštiť slová.

"...dve misky cereálií a ešte nejaké pudingové koláče..." ozval sa hlas. Hermiona prevrátila očami, keď roztvorila dvere, a pozrela na Malfoya, ktorý kráčal po chodbe. Ten sa pri zvuku otvárajúcich sa dverí otočil a uvoľnene sa usmial: "Ahoj, Grangerová."

"Stále myslíš na jedlo?" vyštekla.

"No áno, som trochu hladný."

Hermiona sa uškrnula a pozrela na Eliáša, ktorý stál vedľa Draca s obvyklým znepokojeným výrazom v tvári. "Môžeš nás na chvíľu ospravedlniť?" požiadal Malfoy Eliáša.

Eliáš prikývol, sklonil hlavu a rýchlo sa odmiestnil. "Mám pocit, že mi chceš niečo povedať, Grangerová," vyhlásil Malfoy uštipačne.

Veľmi nonšalantne k nej pristúpil a postavil sa len dva metre od Hermiony so svojím povestným úsmevom v tvári. "Čo máš na jazyku?" spýtal sa jej.

"Použil si na mňa Neodpustiteľnú kliatbu," povedala Hermiona a každý jej nádych bol presiaknutý hnevom. "Si auror a použil si na mňa nedovolenú kliatbu."

"Zachránil som ťa," opravil ju Draco. Ruky mal ležérne prekrížené na hrudi, zatiaľ čo Hermiona ich mala pri bokoch, pretože odolávala nutkaniu udrieť ho do tváre.

"Nie, využil si ma!"

Draco sa zasmial. "Áno, využil som ťa, aby som ťa zachránil."

"Si auror, zástupca Ministerstva mágie a..."

"Nesnaž sa byť spravodlivá a dodržiavať pravidlá," odsekol Malfoy. "Nezabudnime, ako ste sa ty a zvyšok Potterpartičky po škole potĺkali a sami robili veľa nezákonných vecí."

"To bolo z dobrého dôvodu," odvetila Hermiona. "Snažili sme sa zastaviť Voldemorta!"

"No vidíš," povedal Draco. "Ja som sa snažil zachrániť teba a Eliáša... no skôr Eliáša ako teba - robí výborné pudingové koláče, keby zomrel, kto by mi robil raňajky?"

"Vieš, kedysi som si myslela, že si kolosálna osina v krku. Teraz mám o tebe oveľa nižšiu mienku!"

"Čo ťa naozaj rozčuľuje, Grangerová?" Malfoy sa spýtal. "Je to naozaj tým, že som na teba použil nezákonnú kliatbu, alebo snáď tým, že som ti nedôveroval natoľko, aby si to kúzlo vykonala sama?"

Hermiona okamžite vzhliadla a na sekundu sa zarazila. "To je nezmysel."

"Naozaj?" Malfoy povedal posmešným tónom. "Možno sa hneváš preto, lebo vieš, že by si to kúzlo nedokázala vykonať."

"Sklapni!"

"Možno existuje niečo, čo mozog Potterpartičky nedokáže."

"Mohla som ho ľahko vykonať!"

"Ha!" Draco sa uškrnul. "To sa nedá. Vieš rovnako dobre ako ja, že to bola temná mágia..."

"Áno, niečím, čím ste ty a tvoja rodina nepochybne preslávení."

"Všetka tá zatrpknutosť ti neprospieva, Grangerová," povedal Malfoy bezcitne.

"Neviem, po čom šiel ten duch," začala Hermiona. "Ale nie je to obyčajné domáce strašidlo."

Draco hlasno zívol, zatiaľ čo Hermiona po ňom vrhla hnevlivý pohľad. "Ach, prepáč," povedal Draco sarkasticky. "Prosím, pokračuj v rozprávaní. Zvyčajne zívam, keď ma niečo zaujíma."

Nadurdila sa, otočila sa Malfoyovi chrbtom a vydala sa po chodbe. "A mimochodom," dodal Malfoy. "Raňajky sú na stole, ak sa chceš najesť."

"Prečo by som sa mala obťažovať?" Hermiona sa zarazila. "S tvojím apetítom pravdepodobne zješ celý stôl."

"Je mi to strašne ľúto," odvetil Draco. "Nechal by som ti nejaké pudingové koláčiky, ale obávam sa, že ti pôjdu rovno na stehná, ktoré mimochodom v poslednom čase vyzerajú trochu bacuľatejšie."

Hermione spadla sánka na zem, pretože jej oči okamžite vystrelili na stehnám.

"To je tými nohavicami! Rozširujú!" Hermiona zakričala za Dracom. "Počkať... čo to, dočerta, hovorím?" povedala si v duchu Hermiona. "Ja som nepribrala..."