Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola tridsaťdeväť

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-

Severus bol jedným z mála ľudí, ktorí vedeli, aký bude titulok na titulnej strane Denného proroka ráno v deň pohrebu Percyho Weasleyho. Prekvapila ho Harryho dôvera, keď za ním prišiel a namiesto toho, aby sa ho opýtal, mu oznámil, že sa večer pred pohrebom stretne s Ritou Skeeterovou. Severus súhlasil s podmienkou, že Harryho bude sprevádzať, keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli dojmu navonok. Jeho syn si až príliš dovoľoval porušovať školský poriadok, ktorý sa týkal odchodu študentov z areálu školy.

TOM MARVOLO RIDDLE, HLAVNÝ PREFEKT SLIZOLINU, NEČISTOKRVNÝ, TEMNÝ PÁN

HARRY POTTER ODHAĽUJE PRAVDU O LORDOVI VOLDEMORTOVI

Harry už zhromaždil solídne dôkazy o tom, že Riddle je Voldemort, hoci Severus si nebol istý, ako na niektoré z nich prišiel. Podozrieval Albusa, že v tom má prsty, ale Harry svoje zdroje neposkytol a Rita sa nepýtala. Takisto Rite povedal, aby sa neobťažovala pátraním po ďalších informáciách, pretože aj tak už nič nenájde.

Článok rozprával Voldemortov životný príbeh, alebo toľko z neho, koľko sa Harrymu podarilo dať dokopy. Hagrid po prečítaní toho príbehu uprostred Veľkej siene Harryho objal. Harry totiž vyzval na opätovné preskúmanie Hagridovho vylúčenia z Rokfortu, pričom sa odvolal na denník Toma Riddla aj na svoj rozhovor s Aragogom, akromantulou žijúcou v Zakázanom lese. Spomenul aj to, že nie je možné, aby Hagrid otvoril komnatu, keďže nie je Hadí jazyk, a informoval Ritu, že Hagrid by sa do nej ani nezmestil.

Hoci vylúčenie z Rokfortu bolo rozhodnutie, ktoré spočívalo výlučne na riaditeľovi s možnosťou veta zo strany Rady školy, zrušenie vylúčenia si vyžadovalo vypočutie Čarostolcom. Počas raňajok prišla sova z ministerstva, ktorá Hagridovi oznámila termín vypočutia, pravdepodobne kvôli snahe ministerstva zapáčiť sa Harrymu, a poloobor sa už pripravoval na vypočutie v polovici júna.

Vo vedľajšom príbehu, ktorý tiež napísala Rita Skeeterová, citovala Harryho, že sa na pohrebe Percyho Weasleyho nezúčastní. Tvrdil, že nechce Weasleyovcom narušiť tento deň tým, že by prilákal novinárov a aj smrťožrútov.

Severus bol hrdý na to, ako dobre Harry novinárke klamal. Obaja sa na pohrebe zúčastnia, ale najprv vypijú Všehodžús a objavia sa tam ako Remus Lupin a Davey Gudgeon. Ak by si niekto neskôr všimol, že Remus bol v ten deň aj na Rokforte aj na memoriáli, už by bolo neskoro niečo urobiť. Gudgeon netrávil veľa času v spoločnosti čarodejníkov a čarodejníc a sľúbil, že celý deň zostane doma s rodinou.

„Zvláštne,“ povedal Harry ústami Daveyho Gudgeona.

Severus, ktorý sa pripravoval, aby sa cítil ako Remus, sa na Harryho zvedavo pozrel: „Čože?“

„Dokážem povedať, že nie si Remus,“ povedal mu Harry a jeho oči sa rozšírili, keď sa pozrel na Severusa. „Stále máš svoju mágiu, ale je akoby zabalená v priesvitnom obale, v Remusovej mágii.“ Harry sa zhlboka nadýchol: „Moja tiež. Myslím, že sa už nikdy nebudem musieť obávať, že by ma Všehodžús oklamal. Len nebudem vedieť, kto to je, ak ho ešte nepoznám.“

„Ako by si ho identifikoval?“ Severusa to zaujalo a vedel, že si o tom bude musieť urobiť niekoľko poznámok. Možno by Harryho pozorovania mohli pomôcť vylepšiť receptúru Všehodžúsu.

„Podľa jeho mágie, ale ja poznám len hŕstku ľudí.“ Harry si zahryzol do spodnej pery. „Je to skôr o používaní empatie. Myslím, že každý človek má inú, je to akýsi emocionálny odtlačok prsta. Každý sa môže cítiť šťastný, ale každý sa cíti šťastný iným spôsobom. Myslím, že okrem Freda a Georgea som možno jediný, kto ich dokáže skutočne spoľahlivo rozlíšiť.“

Severus prikývol: „Mali by sme ísť. Máš ďalšie dávky?“

Harry prikývol a Severus si poklepal po vlastnom habite, aby si ho skontroloval. Budú si musieť vziať elixír ešte aspoň trikrát, ak bude tento pohreb rovnaký ako všetky ostatné, na ktorých už bol. Mali ho však dosť na to, aby ho pre istotu užívali osem hodín, a Harry bol pripravený ich v prípade núdze premiestniť rovno na Rokfort.

„Nech to už máme za sebou,“ zamračil sa Harry.

Na pohreb cestovali prenášadlom, pretože Albus zariadil, aby všetci hostia prišli týmto spôsobom. Okolo Brlohu, ktorý Dobby s niekoľkými Potterovskými škriatkami vyčistili a upravili tak, aby vyzeral, že sa v ňom dva posledné roky bývalo, boli nastražené zábrany proti premiestňovaniu. Harry nariadil Nonny a všetkým Potterovským škriatkom, aby sa riadili príkazmi Severusa alebo Remusa. Ak boli na Grimmauldovom námestí, podliehali Dobbyho príkazom. Kým sa nedozvedeli, že Dobby zachránil Harrymu život, veľmi sa zdráhali stýkať sa so slobodným škriatkom, nieto ešte od neho prijímať rozkazy.

Podľa Harryho odviedli škriatkovia úžasnú prácu, aby Brloh vyzeral presne tak, ako si ho pamätal. Severus bol mierne prekvapený, keď zistil, že sa Brloh nachádza na pozemku Weasleyovcov. Kedysi tam stálo panské sídlo, ktoré v osemnástom storočí zničili prívrženci vtedajšieho Temného pána. Rodinný majetok sa rozdelil medzi dvanásť detí a pomaly zanikol.

Nikdy predtým nevidel toľko červenovlasých hláv na jednom mieste. Arthur aj Molly pochádzali z početných rodín a obe mali tradične ryšavé vlasy. Zrazu bolo ťažké spoznať skutočného Weasleyho. Hoci Arthurov jediný brat, ktorý prežil detstvo a zomrel pri prvom Voldemortovom povstaní, sa nikdy neoženil.

„Čo máme robiť?“ spýtal sa potichu Harry. Mal na sebe obyčajný tmavomodrý spoločenský habit, jeden z mála, ktorý Gudgeon skutočne vlastnil, pretože ten muž sa obliekal ako mukel, aj keď bol väčšinou v spoločnosti čarodejníkov.

Severus si v duchu vynadal. Mal to Harrymu všetko vysvetliť už skôr. „Formát sa až tak veľmi nelíši od pohrebu muklov. Bude tam bohoslužba, po ktorej bude niekoľko ľudí hovoriť o Percym. Potom všetci pôjdeme na rodinný pozemok a hlava rodiny, ktorou je teraz Arthur, pridá Percyho meno na rodinný pomník alebo mu postaví vlastný pomník podľa toho, ako to Weasleyovci zariadili. Potom donesú jedlo a hostia sa premiešajú a budú sa baviť o tom, ako Percyho poznali.“

Harry stuhnuto prikývol a Severus naňho ostro pozrel. Harry bol napätý, viac ako zvyčajne, a Severus uvažoval, či to nie je tým veľkým davom cudzích ľudí. Bolo pravdepodobné, že mnohí ľudia v takýto deň silne vysielali svoje emócie. Nemohol sa však spýtať, pretože existovala možnosť, že ich niekto počúva. Stačil by jeden človek, ktorý by si spojil niečo, čo povedali, so Severusom Snapom alebo Harrym Potterom, a ich krytie by bolo odhalené.

Bol tam takmer celý Rád, buď na otvorenom priestranstve ako rodinní priatelia, alebo utajení ako strážcovia. Tiež tam bola veľká skupina aurorov, ktorí mali zabezpečiť, aby sa nič nepokazilo, a niekoľko novinárov, ktorí stále dúfali, že Harryho uvidia. Koniec koncov, Chlapec, ktorý prežil, sa na verejnosti mimo Rokfortu či Rokville neobjavil od konca štvrtého ročníka. Toto leto bol v Šikmej uličke dvakrát, ale novinári sa o tom dozvedeli až príliš neskoro. Rite Skeeterovej závideli, že je Harryho jediným kontaktom v médiách, čo tiež všetkých zmiatlo po príbehoch, ktoré o ňom napísala v štvrtom ročníku.

Severus vedel, že Harry jednak chcel byť s Weasleyovcami, jednak sa k nim nechcel priblížiť. Nehovorili o tom všetkom, pretože vždy, keď sa Severus k téme snažil dostať, Harry ju zmenil alebo si našiel zámienku, aby mohol odísť. Severus ale vedel, že sa Harry bojí reakcie rodiny v súvislosti s tým, čo sa stalo s Charliem. Pravdepodobne si tiež našiel nejaký spôsob, ako sa obviňovať z Percyho smrti. O tom si budú musieť čoskoro pohovoriť.

Identity, ktoré si zvolili, boli starostlivo vybrané. Keď sa vrátia do Rokfortu, Severus uloží svoje spomienky na ten deň do mysľomisy a dá ich Remusovi, ktorý si ich pozrie a bude môcť primerane reagovať, ak sa ho na ten deň niekedy opýtajú. Bola veľká pravdepodobnosť, že nikto z prítomných, ktorí neboli z Rádu, sa s Gudgeonom nikdy nestretol, pretože na ministerstve mal len jeden kontakt, ktorý nebol prítomný, a pravdepodobne ho už nikdy znovia neuvidia.

„Je čas posadiť sa,“ povedal Severus Harrymu.

„Niekde vzadu, Námesačník?“ odpovedal Harry.

Severusovi to chvíľu trvalo, kým mu to došlo a mal chuť Harryho prekliať za tú prezývku, ale vedel aj to, že Gudgeon ju takmer vždy používal, keď sa rozprával s Remusom, a bol to predsa len čestný záškodník. Stroho prikývol.

Sedeli na kraji piateho radu odzadu. Za nimi bolo dosť ľudí na to, aby sa stali ťažkým terčom, ale keby došlo k útoku, mohli sa ľahko dostať von.

„V deň, keď sa Percy narodil...“

„Je ťažké nájsť si miesto pre seba, keď máte šesť súrodencov...“

„Môj brat sa vždy snažil dbať na moje najlepšie záujmy, aj keď sme sa nezhodli na tom, čo to je...“

„Percy bol oveľa tichší a zdržanlivejší ako my ostatní Weasleyovci, ale rovnako tvrdohlavý...“

„Často sme Percyho doma aj v na Rokforte poriadne potrápili, ale on to bral s nadhľadom...“

„Percy bol o štyri roky mladší ako ja, ale často sa správal oveľa staršie...“

„Môj syn bol veľmi hrdý...“

Každý z najbližších členov rodiny prehovoril, hoci dvojčatá predniesli svoju spomienku spoločne a ako zvyčajne dokončovali vety jeden za druhého. Bolo by zaujímavé zistiť, ako to zvládli, keď sa Fred oženil a oni prvýkrát v živote žili oddelene.

Hovorili o Percym ako o dieťati, o hrách, ktoré sa hrali, o momentoch, ktoré boli v tom čase nepodstatné alebo trápne, ale pri spätnom pohľade sa stali humornými, a o veciach, ktoré robili Percyho tým, kým bol. Dvojčatá spomenuli niekoľko žartíkov, ktorými si z Percyho vystrelili. Ginny rozprávala o tom, ako sa jej Percy pomstil za žart od dvojčiat. Rozprávali o tom, ako sa Percy učil hovoriť, chodiť a lietať na metle.

Severus si v dave všimol Penelope Clearwaterovú, hoci Percy im všetkým cez Vianoce povedal, že sa s Penelope pred vyše rokom rozišli. Ona neschvaľovala, že sa rozišiel s rodinou, bez ohľadu na to, aké boli ich názorové rozdiely. Bola to muklorodená čarodejnica, takže jej takýto pohreb musel pripadať trochu zvláštny.

Harryho pôvodný metlobalový tím sedel vedľa Clearwaterovej a boli medzi mnohými ďalšími, ktorí hľadali Harryho v dave pred oficiálnym začiatkom pohrebu. Minerva sprevádzala všetkých chrabromilských študentov siedmeho ročníka a Lovegoodovú. Bez ohľadu na to, aké nebezpečenstvo hrozilo, sa Harry rozhodol správne, keď išiel na pohreb v prestrojení. Pozornosť, ktorej by sa mu dostalo už len tým, že by tam bol, by bola nevhodná a neúctivá.

Rodinný cintorín Weasleyovcov sa nachádzal na druhej strane kopca, kde podľa Harryho rozprávania Weasleyovci hrávali metlobal. Keď tam prišli, zistili, že Weasleyovci majú pre každého člena rodiny individuálny náhrobný kameň, čím vznikol pomerne veľký cintorín.

Arthur stál na mieste, kde mal spočinúť Percyho pomník, za ním v oblúku stála jeho rodina, Fleur, Angelina a Hermiona boli blízko nich. Hostia stáli oproti nim a Severus cítil, ako Harry vedľa neho stuhol. Pozrel naňho, rád, že Remus bol vyšší ako Gudgeon, inak by ho ten reflex prezradil, a videl, že jeho tvár je prázdna, zamaskovaná.

Začalo sa zaklínadlo a Arthur ukázal prútikom na zem. Zo zeme sa pomaly zdvihol kameň a začal sa formovať do podoby náhrobného kameňa ako ostatné na pozemku.

Severus zrazu pocítil hlboký smútok. Snažil sa na to nemyslieť, ale vedel, že je veľká pravdepodobnosť, že Harry zomrie skôr ako on. Hoci ak by Harry zlyhal, Severus by s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa dlhšie neprežil. Severus sa desil možnosti, že bude musieť vykonať rovnaký obrad, aký práve vykonával Arthur.

„Žiadny rodič by nemal viesť smútočný obrad za vlastné dieťa,“ zašomral Severus príliš potichu, aby ho počul niekto iný.

Harry sa niekoľkokrát kontrolovane, zhlboka nadýchol a Severus vedel, že sa snaží sústrediť, sústrediť sa na svoje štíty a zábrany. Pozrel na syna, ktorý mu venoval slabý úsmev, ale nechcel prehovoriť a narušiť túto chvíľu.

Posledná časť rituálu vyryla na kameň Percyho celé meno, dátum narodenia a dátum smrti. Každý člen rodiny sa usmial a dotkol sa kameňa, kým zamierili k Brlohu, kde mal Dobby pripraviť stoly s jedlom.

Harry a Severus sa zdržali a pomaly sa vracali späť, mimo dosahu sluchu ostatných hostí.

„Vie, že som to ja,“ povedal Harry potichu. „Pozreli sme sa na seba v rovnakom čase a nadviazali sme očný kontakt... a moje štíty začali zlyhávať.“

Bolo len veľmi málo ľudí, ktorí by mohli Harryho takto identifikovať, a Dumbledore ani Voldemort neboli prítomní. Ak Charlie prekukol ich maskovanie, potom to jasne vysvetľovalo Harryho správanie.

„Ako sú na tom teraz?“ Severus sa znepokojene spýtal. Harryho kontrola nad štítmi bola zvyčajne silná, ale keď sa raz narušila, bolo ťažké ju znovu získať.

„Sú slabé,“ odpovedal Harry napäto. „Nemôžem tu zostať dlhšie. Je tu priveľa ľudí, priveľa vecí, ktoré treba blokovať.“

Severus prikývol. „Vydržíš ešte asi pätnásť minút?“

„Myslím, že to zvládnem.“ Harry neznel tak sebaisto a Severus sa rozhodol, že ich odtiaľ čo najrýchlejšie dostane preč bez toho, aby pôsobili hrubo alebo neohrabane.

Keď prišli k stolom, privítal ich zvuk smiechu. Severus skontroloval všetky jedlá, kým si nejaké naložil na tanier. Nemal chuť zmeniť sa na kanárika či zisťovať, ako výtvory dvojčiat Weasleyovcov zareagujú so Všehodžúsom.

„Čo to bolo?“ Harry vedľa neho stuhol.

„Čo?“ Severus nenápadne rukou naznačil každému členovi Rádu, ktorý ich pozoroval: 'Potenciálne problémy, kontrolujem to, zostaňte v strehu.'

„Zachytil som, ako sa vrhá nejaké kúzlo,“ zamrmlal Harry popod nos, „a myslím si... že toto mohol byť prenášadlo... ale nemôžem si byť istý.“

„Kde?“ Severus prehľadával dav, či sa v ňom nedeje niečo nezvyčajné, ale pripomenul si, že je obklopený Weasleyovcami.

„Hlavný stôl.“ Harry sa naň sústredil a prešli davom, Severus si vymenil pozdrav s niekoľkými ľuďmi, zatiaľ čo Harry vo svojom jedinom sústredení všetkých ignoroval. „Dopekla.“

Harry sa rozbehol práve vo chvíli, keď sa z veľkej skupiny ľudí ozvalo kolektívne zalapanie po dychu.

„Nikdy vám to nepoviem!“

Severus sa zachvel. Bol to hlas, ktorý tam nikto nečakal, že ešte niekedy počuje, hlas Percyho Weasleyho. Harry musel zachytiť použitie kúzla na prehrávanie spomienky alebo kúzlo prehrávania mysľomisy a odchod toho, kto to spravil.

 „Crucio!“

Ten hlas poznal pravdepodobne len Harry a on sám, ale samotné zaklínadlo stačilo na to, aby davom prebehla mierna panika. Vzduch naplnili výkriky, ktoré sa ozývali z nahrávky, ale aj od zhromaždených čarodejníkov a čarodejníc.

Sonorus! Severus si namieril prútik na hrdlo: „Je to záznam! Nie je dôvod na paniku.“

Aurori a členovia Rádu, ktorí dávali pozor, či sa nevyskytnú problémy, prenikli do davu a začali upokojovať ľudí a niekoľkých posielať preč za pomoci prenášadla. Severus videl, že Harry došiel k stolu, na ktorý bolo vrhnuté to kúzlo, zamieril naň prútikom: Finite Incantatum!

Harryho kúzla už boli silné, keď nič nehovoril a nepoužíval prútik. Ale teraz univerzálne ukončovacie kúzlo zakričal a Severus videl, ako sa jeho účinky šíria po celom dvore. Ženám vypadli vlasy zo starostlivo začarovaných drdolov na hlavách. Jeden zo stolov sa zrútil. Ale čo bolo ešte dôležitejšie, tie výkriky prestali.

Odhalila sa aj mysľomisa, ktorá bola zamaskovaná ako dekorácia stola pomocou splývacieho zaklínadla, a tesne nad strieborným povrchom sa vznášal obraz Percyho na rukách a kolenách, ktorý krvácal.

„Nie!“ Molly Weasleyová hystericky plakala. „Percy!“

Severus došiel k skupinke okolo stola a chcel začať kontrolovať mysľomisu, či nie je zakliata.

„Je čistá,“ zastavila ho čiasi ruka na zápästí.

Harry ju už musel preskenovať. Objavili sa záblesky svetla, keď fotoaparáty zaznamenali tento okamih. Reportérom lietali perá.

„Odveď ju domov,“ zasyčal Harry na Charlieho. Nedal Charliemu šancu, aby mu niečo povedal, keď prešiel k Arthurovi. Charlie išiel s ním a vzal si od otca vzlykajúcu matku. Obaja sa odmiestili.

„Arthur, toto musí vidieť Albus. Ak chcete, môžem vás vziať so sebou, tak ako som vás sem vzal na Vianoce.“

Arthurovi Weasleymu sa v očiach mihlo poznanie a prikývol. Harry sa otočil a venoval Severusovi pohľad, ktorý Severus opätoval. Harry privolal mysľomisu a chytil Arthura za ruku. Severus sa k nim pridal a dotkol sa Harryho ramena. V okamihu boli v Albusovej kancelárii.

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-