Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Hledání klíče

Kapitola štyridsaťtri

Hledání klíče
Vložené: Jimmi - 10.06. 2021 Téma: Hledání klíče
Jimmi nám napísal:

HLEDÁNÍ (klíče)

autorka: sarini – překlad: Jimmi – beta: preklad z rychlíka

originál: nie je dostupný

Popis: Pokračování OSVOBOZENÍ (Harryho Pottera) – Severus Snape již není zvědem, oficiálně uznal Harryho Pottera za svého syna. Užuž se zná, že se Harryho život konečně bude ubírat směrem k lepším zítřkům...


Kánonu se dodrží v rozsahu prvních pěti knih, tedy nezahrnuje dění Prince dvojí krve a následující vývoj. Dokončeno. 53 kapitol. Pro čtenáře od 16 let (pro rozumně vyspělé dospívající a starší). Oceněno cenou ZLATÉHO BRKU pro rok 2006.
 
 Autorka svoje dielo stiahla, dokonca tak dôkladne, že s právnikmi dosiahla aj stiahnutie zo serverov, na ktorých sa dali stiahnuť stratené originály.  Originál mám bohužiaľ až od 29.kapitoly, takže ak sa niekde seknem, stačí upozorniť.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola štyridsaťtri

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-

Remus sa roztrasene nadýchol a rozkašľal sa. Viečka sa mu zachveli a Harry počul ponáhľajúce sa kroky. Madam Pomfreyová musela Remusa monitorovať kúzlom a zistila zmenu.

„Čože?“ už od dverí zalapala po dychu.

Nicholas sa obrátil k Pomfreyovej, zatiaľ čo Perenelle sa tichým hlasom prihovorila Remusovi. Položil matróne ruku na rameno. „Keby ste boli taká láskavá a zavolali Albusa, určite by rád vedel, že sme tu.“

„Už bude v poriadku, Poppy,“ oznámila Perenelle od postele.

Remus otvoril oči, keď Pomfreyová odišla, a Harry počul, ako sa krb rozhorel. Pozorne si Remusa preštudoval. Vlákna mágie prechádzajúce vlkolakom boli opäť normálne, už neboli zablokované a pomalé, opäť boli jasné a stále. Harry mu stisol ruku a Remus pomaly otočil hlavu.

„Harry? Čo...?“ Remusov hlas bol chrapľavý a neistý.

Harry pustil jeho ruku, už nedokázal ustáť príval emócií, ktoré sa s kontaktom dostavili, a priložil si k ústam pohár vody: „V tvojej krvi bolo striebro, Remus. Prečo si nám to nepovedal?“ Na lícach pocítil vlhkosť.

„Nedalo sa nič robiť.“ Remus sa posunul do sedu. Harry cítil Remusov údiv, keď si vlkolak uvedomil, že je nažive, a všimol si ostatných ľudí v miestnosti.

„Nick? Ellie? Prečo ste tu? Nepo...“

„Tíško, Remus,“ napomenula ho Perenelle. „Tento rozhovor sme už raz viedli. Elixír je náš a môžeme ho použiť podľa vlastného uváženia.“

„Ako ste to vedeli?“ Remus sa spýtal, stále zmätený. „Požiadal som Albusa...“

„Zdá sa, že Félix počúva niekoho iného ako mňa,“ ozval sa Dumbledorov hlas. Harry sa otočil a uvidel, ako sa naňho riaditeľ pobavene pozerá.

„Albus, starý priateľu,“ objal Nicholas riaditeľa.

„Komu hovoríš starý, Nick?“ Albus sa rozosmial.

„Ja stále...“ Remus sa pozrel na Perenelle, aby mu odpovedala.

„Napísal som im, Námesačník,“ povedal Harry potichu. „Myslel som si, že sa budú chcieť rozlúčiť. Myslel som... riaditeľ, nehovorili ste, že elixíru je dosť len na to, aby si dali do poriadku svoje záležitosti?“

Nicholas aj Perenelle sa žiarivo zasmiali.

„Je ohromujúce, koľko vecí človek získa za pol tisícročia.“ Nicholas sa na Harryho usmial. „Elixíru je dosť na ďalších približne sto rokov pre nás oboch. Myslím, že budeme musieť vybudovať múzeum.“

Remus potiahol Harryho za ruku a Harry sa ocitol v pevnom objatí, ktoré vydržal tak dlho, ako Remus potreboval, blokujúc svoj vlastný nepokoj.

„Koľkokrát mi ešte zachrániš život?“

„Toľkokrát, koľkokrát budem musieť,“ odpovedal Harry. Hladovo nasával emócie v miestnosti. Všetci boli šťastní, uľavilo sa im a bolo v nich toľko lásky. Zavrel oči a cítil, ako ním prechádza. Mágia v miestnosti iskrila a tancovala.

„Harry, robíš to?“ spýtal sa Snape od steny, o ktorú sa opieral.

„Hmm?“ Harry zdvihol zrak a na všetkých tvárach videl široké úsmevy.

Nejaká ruka mu odhrnula vlasy: „Vysielaš, Harry, a dosť silno.“

„Vy...?“ Harry sa jej spýtal.

Perenelle prikývla: „Áno, Harry, obaja s Nickom sme trochu empatickí, ani zďaleka však nie na tvojej úrovni.“

„Budem musieť o tejto zmene informovať Nymfadoru,“ oznámil Dumbledore spokojne. „Nebolo by dobré, keby sa po škole potulovali dvaja Remusovia Lupinovia.“

„Dvaja... ako dlho...?“ Remus uvoľnil svoje objatie Harryho.

„Už sú to dva týždne, čo si skolaboval v triede, a Tonksová sa za teba vydáva už niečo vyše týždňa,“ doplnil ho Snape.

„Je to strašidelné,“ poznamenal Harry, keď sa striasol. „Je v tom až príliš dobrá.“

„Musíme už ísť svojou cestou.“ Perenelle objala Remusa a pobozkala ho na líce.

Nicholas urobil to isté a Flamelovci na rozlúčku všetkým v miestnosti niečo povedali. Remusovi a Harrymu sa prihovorili ako posledným.

„Píš nám, Remy. Nechcem, aby nás čakalo ďalšie prekvapenie ako toto.“ Remus sa usmial a prikývol. „A ty,“ Nicholas sa obrátil k Harrymu, ale nedotkol sa ho, „ďakujem, že si nás informoval. Som rád, že sme sa konečne stretli.“

„Ja tiež,“ odpovedal Harry ticho. „Hermiona bude veľmi žiarliť,“ usmial sa.

Všetci prítomní sa zasmiali. Flamelovci aktivovali prenášadlá a boli preč skôr, ako smiech utíchol.

„Harry,“ Dumbledore naňho vážne pozrel. „Potrebujem, aby si mi zavolal Minervu a Tonksovú.“ Potom riaditeľ žmurkol. „Nabudúce, keď budeš chcieť poslať list po Félixovi, najprv sa ma spýtaj.“

„Prepáčte, pane.“ Harry sa pri tom pokarhaní začervenal.

Dumbledore len zdvihol obočie: „Pane?“

„Albus,“ opravil sa Harry hanblivým hlasom.

„To je lepšie,“ riaditeľ sa láskavo usmial.

Jediným problémom pri Remusovom návrate k vyučovaniu a Tonksovej návrate k práci aurora bolo to, že Remusove vlasy počas jeho choroby takmer úplne zošediveli. Nakoniec nechali Tonksovú, aby na seba opäť vzala Remusovu podobu, a starostlivo mu začarovali vlasy, aby zodpovedali tomu, čo aké ich mal predtým.

****

Do MLOKOv ostávali tri týždne a Harry sa horúčkovito učil spolu so svojimi rovesníkmi. Neobával sa skúšky z Obrany proti čiernej mágii, zo Starostlivosti o magické tvory ani praktických častí z Transfigurácie či Kúziel, ale zvyšok bude náročný.

Harry s Angelinou dokončili návštevu posledných sirôt a na ich zdesenie ich posledná zastávka bola v tom istom sirotinci, kde vyrastal Tom Riddle. Boli tam dve muklovské deti, chlapec a dievča, a Harry bol odhodlaný dostať ich čo najskôr von. Ak bude musieť, využije svoj vplyv Chlapca, ktorý prežil, aby tie deti odobral zo starostlivosti muklov.

Napätie vo vzduchu na Rokforte každým dňom stúpalo, ale vonku vládol v čarodejníckom svete zvláštny pokoj. Harry každé ráno prehľadával Denného proroka, ale o žiadnych útokoch sa nedozvedel. Objavili sa články, v ktorých sa špekulovalo o dôvode, ale v žiadnom z nich neboli žiadne pevné fakty.

„Je to ticho pred búrkou,“ povedal Harry pri pohľade na stôl zboru a cítil obavy, ktoré sa profesori snažili pred študentmi skryť.

„Čože?“ Seamus sa ho spýtal, ani nezdvihol zrak od učebnice bylinkárstva.

„Týždeň žiadne útoky,“ povedal Harry hlasom, ktorý mu pripadal vzdialený. „Neboli spozorovaní žiadni smrťožrúti a vôbec sa nedialo nič nezvyčajné. Pripravuje sa, zhromažďuje svoje sily.“

„Zaútočí,“ uzavrela Hermiona.

„Kde?“ Ginny sa spýtala zo Seamusovej strany. Už sa nestretávali, ale zostali dobrými priateľmi. Harry si nebol istý, kedy sa rozišli, pretože bol príliš zaneprázdnený Remusom.

Nebelvírski siedmaci a Ginny k sebe skláňali hlavy, zatiaľ čo sa rozprávali tlmeným hlasom. Nechceli, aby ich rozhovor počuli, pretože by to mohlo vyvolať paniku.

„Tu,“ vyhlásil Ron jasne. „Vol - Voldemortova hlavná opozícia je tu, Dumbledore a Harry. Ministerstvo je nepodstatné. Ak Harry a Dumbledore skončia, ministerstvo padne. Zaútočí tu a pokúsi sa ich oboch zlikvidovať naraz.“

Ozvalo sa kolektívne zachvenie. „Čoskoro sa to stane,“ prikývol Harry.

„Musíme pripraviť DA,“ povedala Ginny dôrazne. „Musíme byť pripravení na obranu Rokfortu.“

Všade naokolo prikyvovali. Hermiona sa obrátila k Harrymu: „Potrebujeme ťa, Harry. Ty si náš vodca.“

Harry pokrútil hlavou: „Budem bojovať svoj vlastný boj... sám.“

„Dočerta budeš,“ povedala Parvati na šok všetkých prítomných. Odkedy sa tie dve dievčatá zo siedmeho ročníka stali súčasťou skupiny, menej klebetili a viac počúvali, ale pri vážnych rozhovoroch často neprezentovali svoje názory. „Budeme pri tebe, Harry, či už nás tam budeš chcieť, alebo nie.“

Harry videl a cítil odhodlanie ľudí, ktorí ho obklopovali. Mohol by im povedať nie, mohol by sa hádať až do zblbnutia, ale oni by tam stále boli. Zavrel oči a prikývol. Rozmýšľal, či práve toto cítil Dumbledore, keď posielal členov Rádu na nebezpečné misie. Jeho priatelia kvôli nemu riskovali svoje životy a nie všetci prežijú.

****

„Dobrý večer,“ pozdravil Nott Harryho, keď vošiel do spoločenskej miestnosti hlavných prefektov.

Harry naňho kývol hlavou a pripravil sa na náročný večer.

„Čo si všetci myslíte o najnovšom nedostatku aktivity smrťožrútov?“

Slizolinčania si vymenili nerozlúštiteľné pohľady, ale Harry v nich čítal a mali obavy. Viacerí z nich mali rodičov smrťožrútov.

„Niečo sa chystá,“ pripustil Malfoy.

„To si myslíme aj my,“ povedal Harry krátko.

„My?“ Corinne Zabiniová sa spýtala so skeptickým pohľadom. Harry ju podozrieval, že sa podieľala na verbovaní mladších slizolinčanov.

„My,“ potvrdil Harry, „Chrabromilčania.“

„Prečo sa pýtaš nás?“ Davisová venovala Harrymu zvláštny pohľad.

„Pracovali ste s inými ľuďmi z vašej fakulty, však?“ Všetci vyzerali trochu nesvoji.

Chcelo to dosť presviedčania, ale Harry vošiel v ten večer na stretnutie DA s piatimi slizolinčanmi za chrbtom. Miestnosť okamžite stíchla, až kým Hermiona a Ginny, ktoré už vedeli o Harryho pláne, neprivítali skupinku, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že sú tam. Potom zvyšok chrabromilčanov zo siedmeho ročníka pozdravil slizolinčanov, pretože ich už niekoľkokrát videli v spoločnej spoločenskej miestnosti. Hoci trochu neochotne, zvyšok DA ich nasledoval.

****

Hradom pulzovalo napätie. Harry takmer cítil vibrácie vo vzduchu, akoby aj kamene niečo očakávali a vypúšťali nervóznu mágiu. Schody sa pohybovali častejšie a Remus povedal, že jeho mapa sa správa zvláštne, hoci nechcel Harrymu povedať, čo presne robí.

Po rozhovore s otcom v nemocničnom krídle sa Harry rozhodol, že je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zbaviť sa temného znamenia. Ak prostredníctvom neho mohol Voldemort ovládať Snapea, bolo potrebné urobiť niečo, čo by tomu zabránilo. Práve to viedlo Harryho k tomu, aby si vyhradil miestnosť žalároch, ktorá bola ďaleko od akejkoľvek frekventovanej oblasti, a pokúsil sa uvariť elixír zo Slizolinovej knihy. Bolo neskoro večer a elixír bude hotový tesne okolo večerky, ak správne odhadol postup.

Opatrne položil knihu na stôl a postavil vedľa nej kotlík. Do kotlíka nalial základný olej a zapálil pod ním oheň. Harry sem-tam skontroloval knihu a svoje ingrediencie, keď pripravoval potrebné komponenty na elixír, sekal, drvil, krájal a mlel. Všetky ingrediencie boli dosť obyčajné, až na poslednú. Tá a zaklínadlo boli tým, čo robilo elixír kompletným.

Olej začal prskať a Harry ho vyskúšal, ako ho to naučili. Jediná kvapka vody spôsobila, že olej zasyčal a trochu sa rozprskol po stenách kotlíka. Bol pripravený. Do oleja hodil rozdrvené vílie krídla a švihol rukou, aby sa premiešali.

Ubehlo desať minút a Harry do kotlíka nalial výťažok zo scvrkávacích fíg a miešal proti smeru hodinových ručičiek, keď ho pridával.

O hodinu neskôr boli takmer všetky prísady spojené a Harry ztíšil plameň, aby sa elixír mohol variť. Nad elixírom sa vznášal žltozelený opar, ktorý bol pre túto fázu ideálny.

Harry uvažoval nad ďalším krokom k elixíru. Nechcel použiť svoju vlastnú krv do žiadneho elixíru, vedel, že pridaním krvi sa elixír stáva temným, a pri spomienke na jediný elixír, do ktorého bola použitá jeho krv, sa mu vždy robilo trochu nevoľno. Zachvel sa, keď vytiahol dýku.

Riaditeľ ju po úteku napriek Harryho skrývacím kúzlam nejako našiel a vyčistil ju, kým sa Harry zobudil. Viackrát uvažoval, že sa otca spýta, či dýka niekoho porezala natoľko, aby ho zabila, ale nebol si istý, či to chce vedieť.

Silno pritlačil, keď dýku ťahal po dlani, lebo vedel, že jeho pokožka je od Elizinej krvi tvrdšia a na rezanie bude potrebovať väčší tlak... ale nič sa nestalo. Bola tam len tmavočervená čiara, akoby sa príliš dlho opieral o roh stola.

Harry to skúsil znova, pritlačil silnejšie, ale nič sa nedialo.

Sklamaný drsne odložil dýku. Bez tejto prísady nemohol dokončiť elixír a bez elixíru nemohol zrekonštruovať, ako Voldemort vytvoril Temné znamenie. Zápisky na okraji knihy dávali Harrymu istotu, že ho uvaril Voldemort, a bol ideálny na vytvorenie takého spojenia, aké mal Voldemort so svojimi smrťožrútmi.

Skúšal to znova, držal ruku nad kadičkou a tlačil silnejšie, než bolo rozumné, ale žiadny rez sa neuskutočnil. Harry hľadel na svoju ruku, akoby to bola tá najzvláštnejšia vec, akú kedy videl, a potom sa mu rozozvučali ochrany. Niekto vstúpil do jeho priestoru.

Harry sa ponáhľal, povypínal oheň a balil prísady. Kotlík odlevitoval z ohňa do skrine a pri tom nechal zmiznúť elixír. Aj tak bol teraz zničený, a ak by ho chcel variť, musel by začať od začiatku.

Jeho zmysly boli najbystrejšie, jeho empatia široká. Chcel byť dostatočne varovovaný pred tým, kto ho našiel.

„Harold James Potter,“ ozval sa chodbami čiastočne nahnevaný a čiastočne vystrašený hlas jeho otca.

Harry sa uškrnul a potom zistil, že jeho otec nie je sám. Bol tam aj Remus a aj on mal rovnako znepokojivú náladu. Boli už takmer v miestnosti, keď Harry zavrel zmijozelskú knihu a vložil ju späť do tašky. Práve vracal dýku do pošvy, keď vošli, a otec si ten pohyb vyložil úplne inak.

„Okamžite mi daj tú dýku!“ Snape prikázal. Prikročil k Harrymu a vystrel k nemu ruku.

„Čože?“ Harry sa rozohnil a skontroloval miestnosť, či všetko schoval. Bola čistá, ale keby Remus začal po niečom pátrať, bolo by to všetko zbytočné. Elixír bol preč, ale zápach pretrvával. „Ale ja potrebujem...“

„Ak sa chceš porezať, nebudeš mať k dispozícii nástroje, ktorými by si to mohol urobiť!“ oboril sa na neho otec.

Harry zastal a premýšľal, odkiaľ presne to vie. Jeho otec vybuchol, pretože sa bál a mal strach, čo si zrazu uvedomil.

„Harry, hovoril som ti, že sa moja mapa správa čudne,“ ozval sa Remus od dverí. „Upozorňovala ma na zmeny v štítoch a na poruchy. Za posledný týždeň som v oddelení s obmedzeným prístupom prichytil viac študentov ako Argus ako rok. Spustili sme ochrany, ktoré zabraňujú sebapoškodzovaniu.“

Pozrel sa medzi nimi sem a tam a rozhodol sa, že je lepšie priznať sa, ako keby si mali opäť myslieť, že má samovražedné sklony.

„Nesnažil som sa ublížiť si.“ Remus možno nevedel, čo sa Harrymu stalo, ale jeho otec áno.

„A čo potom...?“ Snape sa takmer okamžite upokojil a vrhol na Harryho ostrý pohľad.

„Snažil som sa uvariť elixír.“ Harry natiahol ruku dlaňou nahor, aby im ukázal červenú čiaru.

Takmer videl, ako jeho otec počítal do desať, kým zareagoval. Remus pozorne očuchával vzduch a nos ho zaviedol ku skrini s kotlíkom, ktorú otvoril a odlevitoval von kotlík. Snape venoval Harrymu pohľad, ktorý mu jasne hovoril, aby zostal na mieste, a začal skúmať kotlík, pričom nič nenašiel.

„Čo si varil, že na to bola potrebná tvoja vlastná krv?“ Snape sa otočil a spýtal sa napätým hlasom. „Vieš, že to je temná mágia.“

„A naše hodiny v lese sú o tom, ako premeniť kamene na roztomilé huňaté zajačiky,“ poznamenal Harry sarkasticky. Boli to oni, kto ho začal učiť temnú mágiu. Kým boli, aby ho teraz poučovali o jej používaní?

„To nie je výhovorka, aby si do nej začal fušovať sám.“ Snape si sadol a masíroval si spánky a Remus pozorne sledoval Harryho. „Čo presne mal ten elixír robiť?“

„Snažil som sa nájsť spôsob, ako sa zbaviť tvojho temného znamenia,“ povedal Harry potichu. Nechcel mu to povedať, nechcel to nikomu povedať, nie dovtedy, kým nebude mať riešenie.

Remus sa len usmial a pokrútil hlavou a Harry si v duchu poznamenal, že sa neskôr opýta, čo presne robili Záškodníci, ktorých Remusovi práve vtedy pripomenul. Harry ten spomienkový úsmev dobre poznal.

„Ako ti mal pomôcť ten elixír?“ spýtal sa Snape, stále napätý.

„Voldemort ho pripravil, keď vytváral znamenie.“ Harry si povzdychol a pozrel dolu. „Dúfal som, že keď ho uvarím, zistím, ako znamenie vzniklo a ako ho odstrániť.“

„Čo ten elixír robí?“ Remus sa spýtal.

Harry prehltol: „Umožňuje ti vytvoriť spojenie s tvojou mágiou, ale teba samotného s ňou nezviaže.“

Obaja profesori zbledli a otcovi trhlo svalom na línii čeľuste.

„Harry, chcem, aby si mi niečo sľúbil,“ vyhlásil Snape rozhodne.

Harry zavrel oči a prikývol, lebo vedel, že to, čo príde, sa mu nebude páčiť.

„Nebudeš v tom pokračovať.“ Harry zaváhal. Nedokázal jeho otec pochopiť, aké dôležité je prerušenie tohto spojenia? „Ak použiješ ten elixír, nikdy nebudeš schopný vytvoriť si s nikým žiadne puto. Dokonca si ani nie som istý, či by to fungovalo, pokiaľ by sa naše puto neprerušilo.“

Harry sa neobťažoval argumentovať. Pochyboval, že bude nablízku, aby sa s niekým spojil, keď bude po všetkom, a myslel si, že oslobodenie otca z otroctva stojí za tú cenu, ak náhodou prežije.

„Nebudem variť elixír,“ sľúbil Harry. Jednoducho bude musieť nájsť iný spôsob.

„Odkiaľ máš tú dýku?“ Remus sa zvedavo spýtal.

Harry sa pozrel na dýku. Nezdala sa mu nijako výnimočná, hoci vedel, že má na sebe niekoľko kúziel: „Dal mi ju Albus prostredníctvom môjho inštruktora nemagického boja.“

Snapeov hnev opäť stúpol, hoci Harry vedel, že je namierený na Dumbledora, a nie na neho. Takmer riaditeľa ľutoval, pretože jeho otec určite pôjde do jeho kancelárie hneď, ako sa rozídu.

Harry tam nechal Snapea a Remusa a odišiel do svojej izby v chrabromilskej veži. Jeho priatelia boli v spoločenskej miestnosti a učili sa, a keď prechádzal okolo, len mu zbežne zamávali. Hľadel na svoj baldachýn a snažil sa predstaviť si svet bez Voldemorta, ale nedokázal to. Keď sa Harry prezliekal do pyžama, upustil svoj falošný prútik na zem. Keď sa poň zohol, dostal nápad, spôsob, ako odvrátiť Voldemortovu pozornosť. Vyslúžil si čudné pohľady, ktoré ignoroval, keď znova prebehol spoločenskou miestnosťou, tentoraz oblečený v pyžame a tričku s dlhými rukávmi.

„Kar...,“ Harry začal dávať heslo chrličovi pred riaditeľňou, ale ten odskočil nabok skôr, ako to dokončil. Harry sa na sochu len čudne pozrel a potom vyrazil po schodoch nahor.

„Poď ďalej,“ zavolal Dumbledore.

„Riaditeľ,“ Harry prehovoril ešte skôr, ako prešiel dverami, „máte v úmysle viesť súboj s Voldemortom, aby ste odvrátil jeho pozornosť, však?“ Dumbledore len raz prikývol. „Chcem, aby ste mali toto, pane. Už ho nepotrebujem. Používať ho je trápne a on to od vás nikdy nebude čakať.“

„Harry,“ Dumbledore sa pozrel na prútik, ktorý Harry držal v ruke, ale sám nepohol rukou, aby si ho vzal, „tento prútik ti dáva obrovskú výhodu.“

Harry pokrútil hlavou: „Nebudem používať prútik, aby som ho porazil. Bojovať s ním prostredníctvom efektu Priori incantatem si vyžaduje príliš veľa energie. Vy ho použite. Keď dôjde k reakcii, budú o tom vedieť všetci, a to bude signál pre mňa.“

„Si si istý?“ Dumbledore sa na Harryho vážne pozrel.

„Áno, Albus.“ Harry nezaváhal ani pri prvom mene. „Keď sa to stalo naposledy, takmer spanikáril. Myslím, že stále nebude presne vedieť, čo si o tom má myslieť... a myslím, že som asi jediný, kto sa dokáže dostať do vnútra tej kopule, keď sa to začne.“

Dumbledore úctivo prijal prútik a významne sa na Harryho pozrel. Vzduch bol nabitý energiou, ako keby sa v tej chvíli tvorili dejiny, ako keby sa rozhodovalo o osude sveta.

Počas niekoľkých nasledujúcich rán Denný prorok hlásil zmiznutia. Harry sa obával, tak ako to vedel aj Rád, že Voldemort unáša čarodejníkov a čarodejnice a ovláda ich pomocou Impéria, aby zväčšil svoje sily.

Napriek nočným morám Harry prestal užívať svoj elixír. Chcel sa vedieť v prípade núdze prebudiť. Jeho spánok bol nepokojný, ale presvedčil sa, že sa rozhodol správne, keď bol vytrhnutý zo spánku, aby sa ocitol vo vstupnej hale s veľkou skupinou študentov a celým personálom, ktorí vyzerali, akoby sa prebudili až príchodom tam.

V tej chvíli sa v Harrym čosi prebralo k životu a jeho sebadôvera vzrástla. Bol to ten istý pocit, aký mal, keď prešiel cez magické plamene, aby získal Kameň mudrcov, keď bojoval s baziliškom, keď sa vrátil v čase, aby zachránil Siriusa, keď sa odhodlane postavil do súboja s Voldemortom na cintoríne, keď odišiel na ministerstvo po svojich víziách o mučenom Siriusovi, keď vyjednával v hadom jazyku o živote svojho otca. Harry Potter sa pripravoval na boj.

Urobil rýchly mentálny prieskum skupiny. Bola tam celá DA spolu s niekoľkými ďalšími študentmi vyšších ročníkov a slizolinčanmi, s ktorými pracoval alebo o ktorých predpokladal, že s nimi jeho slizolinčania pracovali. Všetci boli kompletne oblečení, habity, plášte, pevné topánky, vrátane Harryho, napriek tomu, že ho niečo vytiahlo z postele.

Spustil štíty a spadla mu sánka. Po stenách hradu sa preháňalo oveľa viac mágie, ako kedy predtým videl na jednom mieste. Vlastne, existovalo jedno miesto... Opäť prehľadal dav, uvidel Remusa a Dumbledora, ako sa rozprávajú, a zamieril ich smerom. Pozerali na stôl a okolo nich sa zhromaždil zvyšok personálu.

„...najmenej dvesto. Väčšina z nich je pod Imperiusom,“ hovoril Remus.

Harry videl, na čo sa pozerajú, na mapu Rokfortu, pozemkov, Zakázaného lesa a Rokville. Na druhej strane lesa sa zhromaždilo veľké množstvo bodiek vrátane jednej s nápisom Tom Riddle.

„Harry, čo sa deje?“ spýtala sa ho Hermiona, rozrušená a zmätená.

Harry sa otočil a uvidel, ako sa naňho pozerajú všetci študenti.

„Hermiona, Ginny, zorganizujte DA. Rokfort je pod útokom.“

„Ako sme sa sem dostali?“ spýtal sa niekto v dave.

Harry sa pozrel na Remusa a Dumbledora a od riaditeľa dostal krátke, jemné prikývnutie.

„Rokfort sa prebudil.“

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola štyridsaťtri Od: Jacomo - 16.06. 2021
Páni, to nabralo na obrátkách! Jdu honem číst dál. Moc děkuju za překlad, Jimmi.

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: sisi - 11.06. 2021
Mám ráda, když se Bradavice probudí ze stoletého spánku a začnou fungovat, jak mají. Dokonce i Flamelovi se probudili z nečinnosti a přispěli k záchraně světa elixírem s velkým E. Moc děkuji za překlad.

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: Claire - 10.06. 2021
Konečně trocha rodinné pohádkové atmosféry, pohodička - však už ji bylo třeba jak soli. Jen trvání nebude dlouhé, tuším - i s probuzeným hradem budou mít co dělat s nepřátelsky naladěným shromážděním. Ještěže aspoň ten Remus vyhrál nad osudem (s nápomocí)... znovu se zatáhne a bude pochmurněji. Děkuji, dneska jsem pohodové čtení vážně ocenila. Btw, právě jsem dočetla Osvobození a mou zvídavou otázku nezodpovědělo. Možná ten 71kapitolový prequel, co se zabývá výhradně Lupinem... ale na to teda nemám kapacitu, tudíž mi nezbude než zůstat v nevědomosti.

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: lenus - 10.06. 2021
Takze nás čaká bitka o Rokfort, uvidíme ako tu bude podaná… :) najdôležitejšie je že Harry je odhodlaný a má plán a že remus žije :) dikyyyy

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: weras - 10.06. 2021
Několik dnů jsem nebyla doma a po návratu mě čekalo tolik nových kapitol.Přiznávám,že jsem při jejich čtení několikrát musela odejít a srovnat se,než jsem mohla pokračovat.Harry si opět musel vytrpět své,ale otce zachránil.Při čtení jsem si říkala,proč se Severus nesnaží s tím imperiem bojovat,už to přece aspoň jednou dokázal(i když v jiné povídce),ale tady je jeho znamení s Voldemortem opravdu ve všem spojené,takže to nešlo.A další kapitola,Harryho strach z otce a Severusovo utápění se v alkoholu. Díky za Minervu a za její facku,ta ho vzpamatovala. A Remus,další špatná věc,kterou musel Harry prožívat.Díky za Flamelovi! Tak a teď konečně dojde k boji a končí kapitola. Ale nevadí,bude další. Úplně se tetelím,jak se těším. Velký dík za všechny!!!!!!!

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: samba - 10.06. 2021
Konečná bitva. Ještě, že přidáváš tak často, jinak je to o nervy. Za to jsem ti ani nepoděkovala, takže to dělám dodatečně. Velké díky za ten příval kapitol. Jinak co říct, Remus mě nesmírně těší. Budu držet palce jim i sobě. Nesnáším tragedie, ale ani si nedělám iluze. Děkuji

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: zuzule - 10.06. 2021
Huh, je to dobry, Remus zije. :) S tim lektvarem to byl podle me zajimavy napad, jen nevysel... Aaa chysta se bitva. Jsem napnuta. Dekuju!

Re: Kapitola štyridsaťtri Od: kakostka - 10.06. 2021
Super, Remus zachráněn:-))) to jsem ráda a Harryho to posílilo, bez něj by se utápěl ve výčitkách a lítosti. Hrad se chystal, studenti se chystali a pak je všechny probudil... Pokus s vařením elixíru, taková drobnost, že? Tak snad to opravdu nepoužije, ikdyž Harry to asi vidí tak, že není podstatný a proto se obětuje. Děkuju za překlad, je jasné, že jdem do finále.

Prehľad článkov k tejto téme:

sarini: ( Jimmi )27.06. 2021Kapitola pätdesiattri (Záver)
sarini: ( Jimmi )26.06. 2021Kapitola päťdesiatdva
sarini: ( Jimmi )25.06. 2021Kapitola päťdesiatjeden
sarini: ( Jimmi )24.06. 2021Kapitola päťdesiata
sarini: ( Jimmi )23.06. 2021Kapitola štyridsaťdeväť
sarini: ( Jimmi )22.06. 2021Kapitola štyridsaťosem
sarini: ( Jimmi )21.06. 2021Kapitola štyridsaťsedem
sarini: ( Jimmi )19.06. 2021Kapitola štyridsaťšesť
sarini: ( Jimmi )13.06. 2021Kapitola štyridsaťpäť
sarini: ( Jimmi )11.06. 2021Kapitola štyridsaťštyri
sarini: ( Jimmi )10.06. 2021Kapitola štyridsaťtri
sarini: ( Jimmi )09.06. 2021Kapitola štyridsaťdva
sarini: ( Jimmi )06.06. 2021Kapitola štyridsaťjeden
sarini: ( Jimmi )04.06. 2021Kapitola štyridsať
sarini: ( Jimmi )02.06. 2021Kapitola tridsaťdeväť
sarini: ( Jimmi )01.06. 2021Kapitola tridsaťosem
sarini: ( Online Preklady )31.05. 2021Kapitola sedmatřicátá
sarini: ( Online preklady )01.05. 2021Kapitola šestatřicátá
sarini: ( online preklady )30.06. 2019Kapitola pětatřicátá
sarini: ( Online preklady )23.06. 2019Kapitola čtyřiatřicátá
sarini: ( Online preklady )09.06. 2019Kapitola třiatřicátá
sarini: ( Online preklady )12.05. 2019Kapitola dvaatřicátá
sarini: ( Online preklady )11.02. 2018Kapitola jedenatřicátá
sarini: ( Online preklady )23.09. 2017Kapitola třicátá
sarini: ( Online překlady )19.08. 2017Kapitola devětadvacátá
sarini: ( Online překlady )08.08. 2017Kapitola osmadvacátá
sarini: ( arabeska )18.03. 2017Pokračování překladu
sarini: ( Elza )25.09. 2015Kapitola sedmadvacátá
sarini: ( Elza )16.08. 2015Kapitola šestadvacátá
sarini: ( Elza )07.10. 2014Kapitola pětadvacátá
sarini: ( Elza )07.08. 2014Kapitola čtyřiadvacátá
sarini: ( Elza )21.07. 2014Kapitola třiadvacátá
sarini: ( Elza )13.07. 2014Kapitola dvaadvacátá
sarini: ( Elza )06.07. 2014Kapitola jedenadvacátá
sarini: ( Elza )29.06. 2014Kapitola dvacátá
sarini: ( Elza )22.06. 2014Kapitola devatenáctá
sarini: ( Elza )15.10. 2013Kapitola osmnáctá
sarini: ( Elza )29.09. 2013Kapitola sedmnáctá
sarini: ( Elza )23.09. 2013Kapitola šestnáctá
sarini: ( Elza )07.09. 2013Kapitola patnáctá
sarini: ( Elza )29.07. 2013Kapitola čtrnáctá
sarini: ( Elza )20.04. 2013Kapitola třináctá
sarini: ( Elza )12.04. 2013Kapitola dvanáctá
sarini: ( Elza )25.02. 2013Kapitola jedenáctá
sarini: ( Elza )16.02. 2013Kapitola desátá
sarini: ( Elza )19.01. 2013Kapitola devátá
sarini: ( Elza )13.01. 2013Kapitola osmá
sarini: ( Elza )30.11. 2012Kapitola sedmá
sarini: ( Elza )23.11. 2012Kapitola šestá
sarini: ( Elza )16.11. 2012Kapitola pátá
sarini: ( Elza )09.11. 2012Kapitola čtvrtá
sarini: ( Elza )02.11. 2012Kapitola třetí
sarini: ( Elza )05.10. 2012Kapitola druhá
sarini: ( Elza )28.09. 2012Kapitola první
. Úvod k poviedkam: ( Elza )15.08. 2012Úvodník