Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štyridsaťšesť

Tak ako mnohí iní, aj Severus mal vlastné ciele, ktoré si chcel v rámci tejto bitky splniť. Predtým, než vyrazili z hlavnej brány hradu, ako sa od nich malo očakávať, Severus ešte raz skontroloval Námesačníkovu mapu, aby si v hlave zafixoval pozície troch konkrétnych smrťožrútov.

Mal výhodu oproti mnohým z tých, ktorí boli na strane Svetla. Dokázal identifikovať smrťožrútov podľa hlasu, spôsobu pohybovania sa a štýlu boja. Použitie mapy na ich lokalizáciu len zúžilo oblasti, v ktorých by ich hľadal. Vybrať týchto troch, ktorí mu boli dobre známi, nebude vôbec ťažké. Vymyslieť obhajobu, prečo ich zabil, by tiež nemal byť veľký problém. Koniec koncov, bol špiónom a dokázal ľahko klamať, dokonca aj pod väčšinou sér pravdy, a na Veritaserum mal svoju protiváhu.

Dračí oheň narušil rad profesorov a študentov a rozprášil ich. Severus videl, ako Harry ošetruje zranených, a sám sa pustil do rovnakej práce. Bojová medicína bola uponáhľaná a neúplná, ale stačila na stabilizáciu padlých, kým sa nepodarilo získať inú pomoc. Severus mal na špeciálnom opasku pomerne veľkú zásobu elixírov v jednodávkových fľaštičkách, ale musel byť opatrný pri ich používaní len tam, kde boli nevyhnutne potrebné na záchranu života.

Tie prenášadlá, ktoré vymysleli chrabromilčania, nepochybne zachránia desiatky životov, ktoré by inak prišli o život pri čakaní na pomoc. Severus poslal Minervu, ktorá svojím telom chránila troch študentov, do nemocnice Svätého Munga, s sčernalou pokožkou na chrbte a nohách, so spálenými vlasmi po tom, čo jej podal silnú dávku lieku proti bolesti z fľaštičky pripevnenej na jej habite pre liečiteľov. Venoval chvíľu, všetku, ktorú si vyhradiť mohol, aby vyslovil vrúcne želanie, aby sa jeho kolegyňa... jeho priateľka uzdravila.

Keď pomohol všetkým, ktorým mohol, Severus vykročil rovno k smrťožrútom vychádzajúcim z lesa. Ignoroval dračí rev nad sebou a sústredil sa na dva ciele, ktoré naňho čakali. Presne vedel, kde ich nájde, a rýchlo by ich spoznal aj napriek maskovaniu plášťom a maskou.

Boli priateľmi takmer od detstva, Walden McNair a Sheridan Avery, a takmer nerozluční po celý čas štúdia na Rokforte, o niekoľko rokov skôr ako Severus. Spoločne trápili chrabromilských študentov, spoločne začali pracovať pre ministerstvo a spoločne sa pridali k Voldemortovi. V boji jeden od druhého nikdy neboli ďaleko a Severus sa na to v to ráno spoliehal.

Prešiel okolo skleníkov, prešiel cez metlobalové ihrisko a blížil sa k smrťožrútom prichádzajúcim zo severu. Aurori a študenti sa spúšťali zo Severnej veže na metlách. Triafači z Bystrohlavu, Bifľomoru a Chrabromilu leteli obrovskou rýchlosťou a strieľali na smrťožrútov kliatby z výšky. Zvyšok strážneho tímu pristál za Severusom a pripojil sa k nemu.

Keď sa dostali na dostrel prútikov, kliatby začali strieľať sem a tam, Severus zbadal svoju korisť viac v pozadí. Budú pred seba posielať obete kliatby Imperius, aby preriedili protivníkov, než sa sami pustia do nepriateľa. Čím menej práce pre nich, čím menej rizika, tým lepšie.

„Walden!“ zavolal Severus ako priamu výzvu zvyčajne prchkejšiemu z dvojice. Prútik mu iskril od hnevu a čierny habit sa za ním vlnilo ešte dramatickejšie ako zvyčajne, no po prvý raz na bojisku nemal na sebe plášť ani masku. Omračoval bezvýznamných smrťožrútov sprava i zľava a neobťažoval sa ich zväzovať. O to sa mohli postarať aurori alebo študenti.

Zastavil sa, keď zbadal Waldena McNaira, a začal okolo seba pomaly pliesť osobný štít. Ten odrážal väčšinu kliatieb a kúziel nižšej úrovne, takže sa mohol sústrediť na nebezpečnejšie kúzla.

„Severus, ako rád ťa opäť vidím,“ povedal Sheridan Avery a vyrovnane sa postavil vedľa Waldena McNaira.

Okolo nich zúril boj a Severus sa v očakávaní usmial na svojich dvoch protivníkov: „Ubezpečujem vás, že potešenie je len na vašej strane.“

„My sme už mali potešenie z tvojho syna,“ zasmial sa McNair nadradene.

„Ja viem,“ povedal Severus hlasom, ktorý používal, keď prichytával študentov pri porušovaní pravidiel, hlasom, z ktorého sa Neville Longbottom triasol ako osika. „Prečo si myslíte, že som vyhľadal práve vás?“

Keby McNair a Avery nemali masky, vymenili by si znepokojivé pohľady. Takto reč ich tela prezrádzala náhly strach. Vedeli, ako dobre Severus bojuje, pretože oboch už predtým porazil v cvičných súbojoch a v súbojoch pre Voldemortovu zábavu. „Keď s vami skončím, na rade je Lucius.“

Pohybom zápästia nechal zmiznúť z ich tvári biele masky. Severus chcel vidieť ich tváre, keď budú žnúť, čo zasiali. Dve kliatby naraz sa vrhli jeho smerom, ale Severus ich ľahko zablokoval. Avery a McNair boli hroziví, keď bojovali spolu, ale zvyčajne sa postavili proti muklom, deťom alebo netrénovaným. Severus bol majstrom v súbojoch.

Zasiahol ich kliatbami tam, kde ich to nemohlo zneškodniť. Chcel, aby ich to bolelo, chcel, aby sa báli o svoj život. Hral sa s nimi. Keby Albus vedel, čo Severus robí, určite by s tým nesúhlasil, ale Severus v Albusových službách robil aj horšie veci a lepším ľuďom. Prvýkrát to robil pre svoje vlastné ciele.

Severusa zasiahlo len veľmi málo kliatieb, a tie, ktoré zasiahli, nespôsobili žiadne trvalé škody. Nanajvýš mu do zbierky pribudne ďalšia jazva alebo dve, čo ho vôbec netrápilo.

Avery bol na zemi, z reznej rany v podbrušku, z uší a z niekoľkých ďalších miest, ktoré neboli smrteľné, mu vytekala krv. Na tvári, rukách a nohách mal popáleniny. Stále bol pri vedomí, ale vyradený z boja. McNair mal zlomený členok, ale stále bojoval. Severus ich oboch naďalej preklínal, používal tie isté kliatby, ktoré naňho vrhali pred rokom.

„Nezáleží na tom, či ma porazíš, Severus,“ zasipel McNair. „Lucius ťa zabije.“

Severus sa usmial. McNair bol na spadnutie a prázdne sa vyhrážal, snažil sa Severusovi podraziť nohy. Bolo to úbohé.

„Už je to vyše dvadsať rokov, Walden,“ povedal Severus hodvábnym tónom, „odkedy som si užil to, čo sa chystám urobiť.“

McNair, ktorý mučil a zabil nespočetné množstvo muklov, ktorý bol katom nebezpečných tvorov pre ministerstvo a istý čas býval obyvateľom azkabanského väzenia, sa na Severusa pozrel s čistým strachom. Severusovi z toho prebehlo po chrbte vzrušenie, aké nepocítil už celé desaťročia.

Hoci Severus nikdy netúžil po Temnom znamení a necítil k muklom takú nenávisť ako ostatní smrťožrúti, istý čas sa snažil prinútiť žiť týmto životným štýlom, aby čo najlepšie využil hroznú situáciu. Temná mágia ovplyvňovala zaklínača, mohla sa stať dokonca návykovou a Severus bol blízko, kým James nevidel, čo sa deje, a nezachránil ho pred záhubou. Posledné dva roky Severus Harryho pozorne sledoval a vedel, že jeho syn sa k tomuto bodu ani nepriblížil.

Severus sa zlomyseľne usmial a nechal sa opantať prívalom temnej mágie. Zdvihol prútik, umlčal a spútal McNaira, pričom sa mužove oči ešte viac rozšírili. S prútikom namiereným priamo medzi Averyho oči Severus vyslovil rýchle umlčujúce zaklínadlo a potom potichu vyslovil temné zaklínadlo.

Terrificare!

McNair by zakňučal, keby bol schopný hovoriť. Averyho telo sa zmietalo, hoci z neho nevychádzali žiadne zvuky. Zaklínadlo, ktoré Severus použil, malo byť podľa neho Neodpustiteľné, a hoci bolo určite temné, nebolo nezákonné. Na jeho zoslanie bolo potrebné značné množstvo sily a jeho použitie bolo jednoduchšie, ak človek ovládal Legilimenciu. Z toho dôvodu ho dokázala úspešne zoslať len hŕstka aktuálne žijúcich ľudí. Kliatba uväznila myseľ obete v jej najhlbších, najtemnejších obavách.

Severus znova vyslovil tú kliatbu, tentoraz s prútikom namiereným na McNaira. Nezaujato sledoval, ako muž bojuje s povrazmi, ktoré ho spútavali, a krúti sa ako tlstočerv. Zo všetkých ľudí na bojisku Severus vedel, že len on, Voldemort, Dumbledore a Harry, možno aj Remus, dokážu tú kliatbu zlomiť. Nechcel však nič ponechať na náhodu a malá časť jeho vnútra akoby hovorila Jamesovým hlasom, ktorý bol znechutený, a tak švihol prútikom cez vzduch a podrezal McNairovi hrdlo. Nechal zmiznúť laná a odstránil umlčujúce kúzlo, keď muž zomrel.

Zopakoval tento úkon s Averym a povedal si, že ak Harry tento deň prežije, tak už nikdy nebude musieť týchto mužov vidieť. Začal sa ho zmocňovať pocit hnusu, špiny, ale Severus ho potlačil. Rovnaký pocit mal po každej misii smrťožrútov, na ktorú ho poslali, po každom mučení, ktorého sa zúčastnil, ale potreboval ho ešte chvíľu zadržať. Jediná misia, na ktorú sa kedy poslal sám, sa ešte neskončila.

Lucius bude ťažším cieľom a Severus zámerne išiel najprv po Averym a McNairovi. Lucius bol skúsenejší ako tí dvaja, mocnejší a Severusa poznal oveľa lepšie. Bývalá hlava rodiny Malfoyovcov bola s hlavnou skupinou, ktorá prišla z lesa.

Teraz bol Severus ďaleko za hlavným ohniskom boja a narýchlo si liečil vlastné rany, aby mu nič neprekážalo, keď sa stretne s Luciusom. Keď narazil na omráčených študentov, oživil ich a buď ich poslal preč s ich prenášadlami, ak boli príliš dezorientovaní, alebo im neochotne dovolil vbehnúť späť do boja.

Severus sa musel prebojovať späť cez pozemky školy. Videl smrťožrútov, ako sa snažia preraziť cez múry školy, a na krátky okamih sa v úžase zastavil. Sochy pred školou, ktoré boli vždy nehybné, jediným úderom uvrhli smrťožrútov do bezvedomia, neovplyvnili ich žiadne kúzla, ktoré na ne vystrelili.

Skleníky boli pasce samé o sebe. Každý, kto sa v bielej maske priblížil, bol okamžite omotaný lianami alebo sa vyhýbal chňapajúcim rastlinám. Zúrivá vŕba rozšírila svoj dosah a niekoľko smrťožrútov mala spútaných vo svojich pazúroch. Zdanlivo neškodný živý plot, ktorý lemoval hlavné dvere školy, vtiahol do seba najmenej jedného smrťožrúta.

Tých, ktorí sa dotkli samotných kameňov, čakalo nepríjemné prekvapenie. Zistili, že ich ruky uviazli na mieste a kĺby im stuhli. Ich pokožka zbledla a z kameňa hradu sa im na ruky vkradla beloba. Rúcha, vlasy, pokožka, oči, všetko postupne zbelelo, až kým sa smrťožrúti sami nezmenili na neživé sochy.

Harry mal určite pravdu, keď povedal, že sa Rokfort prebudil.

Pustil hrad z hlavy a znova sa zapojil do boja, vďačný, že ho pri chvíľkovom výpadku nezasiahli žiadne kliatby. Adrenalín sa v ňom rozprúdil, keď Severus omráčil útočníkov v bielych maskách. Spútal tých, ktorých nezabil, a všetkých smrťožrútov, ktorí už ležali na zemi. Severus sa zhrozil, koľko študentov bolo na zemi. Aktivoval prenášadlá a vedel, že James sa mu niekde smeje, že musí stále dokola opakovať tie smiešne mudlovské slová.

Nájsť Luciusa uprostred bitky by nemuselo byť jednoduché. Severus našiel niekoľko zranených študentov pri vedomí a členov Rádu a takmer vyčerpal svoje zásoby elixírov. Niektorí z nich sa opäť zapojili do boja a iní sa preniesli preč, aby im bola poskytnutá ďalšia lekárska pomoc.

Alastor Moody sedel na zemi, drevená noha mu chýbala, strieľal kliatby na smrťožrútov a kotúľal sa, aby sa vyhol ich odpovediam. Chrčal a prskal, jeho magické oko sa rýchlo otáčalo, zúrivé a silné napriek tomu, čo by mnohí považovali za porážku. Akokoľvek bývalého aurora Severus nemal rád, nemohol si pomôcť, ale obdivoval ho a nemohol ho tam nechať, ako bojuje so štyrmi smrťožrútmi a nemôže sa pohnúť.

Niekoľkými omračujúcimi kúzlami vrhnutými v rýchlom slede za sebou Severus zneškodnil dvoch zo štyroch útočníkov, ktorí ho nevideli prichádzať, kým neznížil ich počet na polovicu. Medzi Severusom a vyslúžilým aurorom urobili so zvyšnými dvoma krátky proces.

„Čo ti trvalo tak dlho, Snape?“ zavrčal Alastor, keď čakal na privolávacie kúzlo, ktoré mu malo priniesť späť drevenú nohu.

„Musel som splatiť niekoľko dlhov, Šialený Moody,“ uškrnul sa Severus, stále toho muža nemal veľmi rád.

Protéza vletela Alastorovi do ruky a ten ju pričaroval späť na miesto: „Pomôcť niekoľkým starým priateľom dostať sa preč?“

Severus prižmúril oči. Dvaja skúsení veteráni si nevšímali záblesky okolo seba a inštinktívne tu a tam ležérne zablokovali nejakú tú kliatbu. Boli chránení štítom a nedali sa len tak ľahko rozptýliť.

„Skôr pár starých priateľov zabiť.“

Alastor Moody nadvihol obočie a oko sa mu prestalo krútiť. Upieralo sa na Severusa a jemu po chrbte mu prebehol mráz. „Predpokladám, že Albus aj Harry sa v tebe nemôžu úplne mýliť.“

Bojisko, kde ešte stále zúril boj, bol zaujímavým miestom na vzájomné pochopenie, ale Severus len prikývol. „Máš predstavu, kde je Lucius?“

Meno Malfoy bolo zbytočné, pretože v to ráno bol na pôde Rokfortu len jediný Lucius. Moodyho oko sa opäť začalo krútiť, len pomalšie, pátrajúc. Muž zdvihol pokrivený prst a ukázal: „Tamtým smerom, chlapče. Daj mu odo mňa jedno alebo dve poriadne zaklínadlá, najlepšie bolestivé.“

S tým Moody odkríval preč, aby pomohol dvojici piatačiek z Bystrohlavu, ktoré sa topili v problémoch a stihol to presne včas. Obrovská chobotnica sa načiahla z jazera a stiahla niekoľko smrťožrútov pod hladinu. Severus sa otočil na druhú stranu a vyhýbal sa súbojom, hľadajúc akýkoľvek náznak platinových blond vlasov, ktoré boli charakteristickým znakom Malfoyovho rodu.

To, čo ho obklopovalo, sa nepodobalo žiadnej bitke, ktorú Severus kedy videl. Boli tam oblaky dymu v dúhových farbách. Dvojčatá Weasleyovci radostne premieňali svojich nepriateľov na slimáky a iné malé, pomaly sa pohybujúce tvory a všetky ich levitovali do veľkého vedra.

Študenti používali tie najpodivnejšie bojové techniky, aké kedy Severus videl, a svojimi neortodoxnými spôsobmi boja rozhodili smrťožrútov. Používali rozveseľovacie kúzla vrhané príliš silno, takže smrťožrúti sa hystericky smiali, neschopní odvety. Tí, čo sa dostali na súboj príliš blízko, bojovali v muklovskom štýle. Alebo premenili svojich nepriateľov a vždy boli v skupinách po troch alebo viac.

Severus videl, ako Hermiona Grangerová udrela smrťožrúta do spánku a omráčila ho. Anna Fawcettová očarila masky smrťožrútov, aby sa im utesnili otvory na oči, nos a ústa a prilepili sa na tváre. Niekoľko smrťožrútov sa potkýnalo a drápalo po maske, v slepej panike zabudli na prútiky. Ron Weasley vyriekol kliatbu, ktorá sa mu pred piatimi rokmi vrátila zo zlomeného prútika a zanechala viacerých protivníkov na kolenách chrliacich slimáky.

S dvojčatami a Ronom bude zábavné riešiť následky tejto bitky.

Strieborná podoba Paroháča bola všade. Po ihrisku cválali desiatky lesklých jeleňov a rôznych iných zvierat, a to aj napriek absencii dementorov. Severus bol vďačný, že Voldemort bol ešte stále dosť rozumný na to, aby nepoužil dementorov vo veľkej bitke. Tie tvory sa v takomto prostredí nedali ovládať a začali by hodovať na oboch stranách. Zaujímalo ho však, kde sú ostatné temné bytosti. Severus videl len jedného draka, ktorý bol teraz preč spolu s drakmi z kolónií.

„Si hanbou mena Malfoy!“ zaznel Luciusov hlas nad tým hlukom.

Severus sa prikrčil. Draco Malfoy bojoval so svojím otcom  a takéto bitky nikdy nemávali dobrý koniec. Bez ohľadu na to, čo Malfoy starší urobil, otcovražda nebola niečo, čím by Severus chcel, aby sa niektorý z jeho študentov previnil.

„Nesúhlasím, otče.“ Dracov hlas bol pevný a arogantný. „Máme veľmi odlišný názor na definíciu slova hanba. Dobrovoľne si bol označený za otroka psychotického humusáka.“

Severus bol príliš ďaleko, aby zasiahol. Prešiel okolo Remusa, ktorý práve dokončoval svoj boj s Rookwoodom. Vlkolak fyzicky zdvihol muža do vzduchu s väčšou silou, než akú kedy predtým ukázal, a hodil ho smerom ku Zúrivej vŕbe. Severusovi sa vynorila spomienka z toho leta a bol rád, že Remus nepodľahol pokušeniu priamo zabiť muža, ktorý zradil jeho otca, hoci stav Rookwoodovho tela ukazoval, že k tomu nemal ďaleko.

Severus aj Remus sledovali, ako strom vytrhol kričiaceho muža zo vzduchu a švihol s ním o zem, čím mu nepochybne spôsobil ďalšie veľmi vážne zranenia. Strom sa k Rookwoodovi správal oveľa krutejšie ako k ostatným smrťožrútom a Severus mal podozrenie, že strom, podobne ako škola, má k Remusovi zvláštnu náklonnosť.

„Joseph by bol hrdý,“ povedal Severus potichu a pokojne odrazil zatúlanú kliatbu.

Remusove oči žiarili jantárom, keď sa obrátil k Severusovi: „Chcel som ho zabiť. Mučil a zabil môjho otca.“

„Ja viem, Remus. Ja by som,“ odpovedal Severus drsným šepotom, lebo vedel, že Remus to počuje. „Tvoje prvé zabitie ťa zmení, Remus, vytvorí v tebe prázdne miesto a s každým ďalším to prázdno narastá. Dnes som zabil už dvakrát. Modli sa, aby si to nikdy nezažil.“ Vlkolak len slávnostne prikývol. „Poď. Musíme chrániť študentov.“

Severus ho viedol k miestu, kde počul hlasy posledných zostávajúcich Malfoyovcov. Neďaleko mali byť študenti, s najväčšou pravdepodobnosťou slizolinčania, keďže Severus členov svojej fakulty dobre poznal. Keď ich od Harryho oddelili, čo Severus očakával, držali sa spolu. Lojalita nepatrila k vlastnostiam, ktoré sa u Slizolinu považovali za dominantné, ale bola v ňom silná hrdosť k fakulte a rovnako silná lojalita, keď si ju zaslúžili.

Crucio!

Severus a Remus prišli práve včas, aby videli, ako sa Draco Malfoy zvíja pod kliatbou Cruciatus, ktorú vyslal jeho otec. Draco už ležal na zemi a Severus sa obával, že to nebolo prvé vrhnutie tej kliatby. Boli však ešte príliš ďaleko, mimo dosahu prútika. Remus sa dal do behu, vyhýbal sa súbojom a kliatbám, ignoroval tých pár, ktoré ho zasiahli, pohyboval sa rýchlejšie, než Severus kedy videl čarodejníka sa pohybovať, takže jeho vlastný šprint vyzeral ako pokojný beh. Potom sa vrhol na hlavného prefekta, schmatol ho a odkotúľal oboch z línie kliatby.

Skôr než Lucius stihol kliatbu vyrieknuť znova, Severus smerom k nemu vystrelil reznú kliatbu, ktorá pretrhla slabý štít a spôsobila reznú ranu na Luciusovej ruke s prútikom. Smrťožrút, spolu s Bellatrix Lestrangeovou možno najvyššie postavený, sa otočil, aby čelil novej hrozbe.

Jeho sivé oči sa zúžili na štrbinky a aristokratická tvár stvrdla v pohľade plnom zúrivosti.

„Severus.“

„Lucius.“

Severus sa veľmi krátko uklonil, skôr prikývol, akoby na začiatku formálneho súboja, a posilnil si štít na chrbte a bokoch. Celkom sa sústredil na Luciusa, lebo vedel, že bude potrebovať plné sústredenie, aby svojho starého priateľa porazil.

„Teším sa, že ťa zabijem, Severus... zradca... milovník humusákov.“

„Pokrytec,“ odpľul si Severus na oplátku. „Ty uctievaš humusáka.“

„Lepšie, ako keby som s ním šukal,“ uškrnul sa Lucius.

Severus sa zasmial: „Ujasni si fakty, Lucius. James bol rovnako čistokrvný ako ty.“

Inflammare!

Uhol sa nabok, vyhol sa plamennej kliatbe a v reakcii švihol vlastným prútikom.

Constringere!

Pri presnom zacielení mohla kliatba spôsobiť stiahnutie svalov hrdla a udusenie obete, pričom jej zlomila priedušnicu a chrbticu a spôsobila značnú bolesť. Severus mieril presne, ale Lucius kliatbu odklonil a tá sa rozplynula skôr, ako dosiahla cieľ.

Bojovali sem a tam v takmer závratnom tempe. Severus len matne zaregistroval, že Remus aktivoval Dracove prenášadlo, aby chlapca poslal na ošetrenie. Jeho telo konalo čisto reflexívne, bez vedomého premýšľania. Jeho ústa formovali rôzne kliatby a bloky, protiklady ku kúzlam, ktoré ho zasiahli. Bolo zvláštne, že sa cítil skutočne nažive, keď o život bojoval.

V Severusovom svete boli práve vtedy len oni dvaja. Zaregistroval zlatistú žiaru na vzdialenom okraji Zakázaného lesa, ale nevenoval jej pozornosť. Jeho prútik neustále iskril, keď vystreľoval kúzla na staršieho muža, muža, ktorý ich naučil mnohé z tých kúziel, keď boli ešte len chlapci.

Obaja prerušili sústredenie v tej istej chvíli, keď ich znamenia na rukách pálili silnejšie ako kedykoľvek predtým, horšie ako vo chvíli, keď ich poznačili prvýkrát. Severus popri bolesti pocítil aj vzrušenie a usmial sa. To mohlo znamenať len to, že Harryho plán sa podaril a Voldemort zomiera. Smrťožrúti všade okolo neho budú v tej chvíli odzbrojení a spútaní.

Nanešťastie, Lucius sa spamätal ako prvý a Severus sa nedokázal vyhnúť jeho ďalšej kliatbe.

Crucio!

Tá bolesť bola známa, ale pre svoju dôvernú známosť nebola menej mučivá. Neskončila a Severus vedel, že Lucius má v úmysle predĺžiť jeho smrť, aby mu čo najviac ublížil, kým ho zabije. Keď kliatba konečne pominula, Severus sa pokúsil vstať, zdvihnúť prútik, ale počul len tie dve slová.

Avada Kedavra!

Plne očakával, že ho to svetlo zasiahne, že ukončí jeho život, a tak bol nadovšetko šokovaný, keď k nemu zamieril červený záblesk. Pred ním sa asi na sekundu vznášal fénix, kým nepohltil smrtiacu kliatbu a nevybuchol v plameňoch, z ktorých zostal len popol usadený na zemi. Bolo to však dosť dlho na to, aby Severus zbadal jedno zelené pierko, ktoré mal fénix na pravom boku, poznávací znak jediného fénixovho animága, o ktorom sa vedel, že existuje. Mal pocit, akoby mu niekto vytrhol srdce z hrude, akoby ho zaživa spálil.

Harry.

Vtedy Severus zdvihol prútik, nenávisť v ňom hlboko horela, a pozrel na Luciusa, ktorého zaskočilo prerušenie jeho kliatby.

Avada Kedavra!

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-