Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štyridsaťosem

Severus sa opäť pripravil. Tú kliatbu nevyriekol on a bol s najväčšou pravdepodobnosťou jediným z obrancov Rokfortu, ktorý by to dokázal.

Lucius Malfoy s tupým žuchnutím padol na zem. Severus sa opatrne postavil a ignoroval bolesť, ktorá naňho kričala z každého kĺbu, svalu, každej bunky jeho bytosti. Rýchlo skontroloval okolie a videl, že boje utíchli, že aurori a členovia Rádu odvádzajú zviazaných smrťožrútov a rušia kliatbu Imperius na čarodejníkoch zo zoznamu vytvoreného z Námesačníkovej mapy. Čarozásahovka prenasledovala smrťožrútov, ktorí unikali.

Mnohí z padlých na zemi sa prebrali a Severus sa čudoval, ako je to možné, keď by ich smrťožrúti nikdy nenechali toľkých nažive.

Pozrel za seba a uvidel Petra Pettigrewa, ako sa trasie s prútikom stále namiereným na miesto, kde ešte pred chvíľou stál Lucius. Bývalému chrabromilčanovi, záškodníkovi, ktorý sa stal zradcom, tiekli z očí slzy.

„Život za život,“ povedal Peter pomaly, omráčene. „Môj dlh je splatený.“

S tým potkaní animagus obrátil prútik proti sebe: Avada Kedavra!

Z miesta, kde Severus naposledy videl Remusa, sa ozval pridusený vzlyk. Ten muž bol teraz naozaj posledným záškodníkom. Zvláštne, Remus očakával, že bude prvým z nich, ktorý zomrie, a on ich všetkých prežil.

Severus pomaly padol na kolená, keď mu to došlo. Jeho syn bol mŕtvy. Necítil nič z ich puta... a prečo nepotiahlo za jeho život, aby zachránilo Harryho? Harry mu viackrát naznačil, že neverí, že sa dožije tohto dňa, ale Severus predpokladal, že si jeho syn myslí, že ho Voldemort zabije. Namiesto toho sa obetoval za bývalého smrťožrúta, špióna na dôchodku, človeka, ktorému už nezostalo nič, prečo by mohol žiť, keď Harry odišiel.

Chcelo sa mu kričať. Chcel hulákať, zúriť a preklínať celý svet. Namiesto toho sa Severus obrátil do svojho vnútra a jediným krikom boli tiché výkriky v jeho pulzujúcej hlave.

Popol na tráve pred ním bolo to jediné, čo mu zostalo. Videnie sa mu rozmazalo a Severus zdvihol ruku, aby na lícach pocítil vlhkosť. Sklonil hlavu a cítil, ako sa mu začínajú triasť plecia. Mal zomrieť, už nechcel žiť.

„Severus,“ do jeho samoty vtrhol láskavý hlas riaditeľa... takže Albus prežil. Do ruky mu vtlačili fľaštičku a Severus ju vypil bez toho, aby skontroloval obsah. Podľa chuti a účinku vedel, že je to jeho elixír po cruciate.

„Prečo Albus?“ Severus nezdvihol zrak. „Prečo to urobil?“

„Raz som Harrymu povedal, že najväčšia sila, ktorú má, je schopnosť milovať,“ povedal Albus smutne. Riaditeľ sa spustil na kolená vedľa Severusa a majster elixírov, ako keby z diaľky postrehol, že mu ani nevŕzgajú kĺby. „On ťa miluje.“

„Nezaslúžil som si ho,“ pokrútil Severus hlavou.

„Možno si si ho nezaslúžil.“

Severus bol šokovaný. Albus vždy vyvracal každé Severusovo sebaobviňujúce vyhlásenie, „ale teraz si ho zaslúžiš. Len ťa nemiloval v okamihu, keď sa zistil váš vzťah, Severus. Túto lásku si si plne zaslúžil.“

Albus odhrnul časť popola a odkryl vtáčie mláďa, ktoré tam nehybne ležalo a povrchne dýchalo.

„On...,“ Severus mal rozšírené oči a dych sa mu zastavil v hrdle. Harry bol určite dieťaťom šťasteny. Potom si Severus uvedomil, že Albus to vedel, že hovoril o Harrym v prítomnom čase.

„Poď sem, maličký,“ zahrkútal Albus na malého fénixa a nabral si ho do rúk. Malinké očká vtáčika sa zatrepotali. „My ťa ochránime.“

Vtáčik slabúčko zacvrlikal, bol to ten najžalostnejší zvuk, aký kedy Severus počul. Natiahol chvejúce sa ruky a Albus mu do nich vtáčika vložil. Severus sa postavil a začal kráčať späť k hradu, mieril do svojich komnát, ignorujúc všetkých, ktorých stretol. Poppy tam za nimi bude musieť prísť. Neexistovala žiadna šanca, že by Severus chcel, aby sa Harry opäť zobudil v nemocničnom krídle.

Severus vošiel do svojej komnaty so vzácnym malým uzlíčkom, ktorý zvieral v dlaniach. Tentokrát bol v rozpakoch. Nebol si istý, čo má robiť. Pozrel sa nadol a videl, že maličké očká sa zatvorili. Vtáčatko dýchalo, ale bolo to trhané a plytké dýchanie.

Harryho izba bola jediným miestom, ktoré Severusa napadlo. Otvoril dvere a začul silné trilkovanie. Félix sedel na operadle stoličky.

Zvuk fénixovho hlasu bol ako posilňujúci dúšok a Severus hľadel na toho čudesného vtáka. Félix sa kĺzal k Harryho posteli a venoval Severusovi veľmi ostrý pohľad, akoby chcel povedať: „No, na čo čakáš?“

Potom sa zavŕtal v Harryho obliečkach a uvelebil sa. Severus podišiel k posteli a Félix zdvihol krídlo. Severus vystrel ruky a položil vtáčie mláďa vedľa fénixa, ktorý zložil krídlo tak, aby zranené vtáčatko ochranne zakryl. Mávnutím prútika Severus zvýšil teplotu v miestnosti, aby bola pre fénixa príjemnejšia.

Búchanie na dvere Severusa prebralo z otupenosti. Vyšiel z Harryho izby, neschopný prehovoriť a želal si, aby mohol niečo urobiť. Nebol zvyknutý cítiť sa taký bezmocný, ale Harry mu toto robil stále.

„Kde je?“ Remus takmer zúril. „Albus povedal, že je tu. To bol Félix, Severus, prosím ťa, povedz mi, že tam vonku to bol Félix.“

Severus zatvoril oči. „Je vo svojej izbe.“ Nechcel to vysvetľovať takto skoro.

Remus prefrčal okolo neho a zastal v otvorených dverách. Severus sledoval, ako vlkolak prehľadáva izbu a hľadí na fénixa na posteli.

„To je Félix, nie Harry,“ vyhlásil Remus rozhodne. „Cítim jeho vôňu... ale je slabá... iná...“

„Je s Félixom,“ vzdychol Severus, chytil Remusa za pažu a zaviedol ho k posteli.

Félix na nich zazrel, ak vták dokáže zazrieť, a len mierne nadvihol krídlo. Remus zalapal po dychu a Severus počul, ako sa za nimi to zalapanie zopakovalo. Otočil sa, nevedel, že vstúpil niekto ďalší a nebol tým nadšený, ale keď uvidel, kto to je, votrelcovi odpustil.

„Videl som...,“ Charlie si roztrasenými rukami prešiel po tvári. „Skontrolovali sme drakov a boli sme na ceste späť, keď okolo nás preletel. Myslím, že nás ani nevidel. Bol som ešte príliš ďaleko, keď ho zasiahlo.“

Severus si bol istý, že Charlie visí na vlásku. Strážca drakov bol bledý a otrasený, hovoril monotónne. Severus k nemu váhavo natiahol ruku, pretože okrem Harryho už vyše pätnásť rokov nenadviazal s nikým blízky kontakt. Objal však Charlieho Weasleyho a nechal mladšieho muža, aby sa k nemu pritisol a triasol sa od sĺz.

„Severus?“ Remus mal oči rozšírené od šoku, s najväčšou pravdepodobnosťou si dal dohromady, čo sa stalo, len čo uvidel malého fénixa. Pravdepodobne však potreboval potvrdenie svojho podozrenia.

„Harry za mňa prijal smrtiacu kliatbu... vo svojej animágskej  podobe,“ odpovedal Severus, stále bolestne. Mohol si len spomenúť, ako sa mu srdce zovrelo v hrudi, keď videl, ako jeho syn zomiera namiesto neho.

„Nemôže zomrieť,“ skonštatoval Remus v úžase. Severus aj Charlie sa naňho otočili s neveriackymi pohľadmi. „Povedal nám to, Severus... na panstve... ale nie takýmito slovami.“

Severus prikývol a spomenul si: „Animágské vlastnosti môžu existovať od narodenia. Harry nikdy neprežil smrtiacu kliatbu. Zakaždým zomrel a znovu sa narodil.“

„Bude...“ Charlie pozrel na fénixa na posteli, ktorý teraz spal v hniezde pozostávajúcom z hromady prikrývok.

„Neviem,“ odvetil Severus, neschopný odpovedať na množstvo možností, ktorými sa táto otázka mohla skončiť. Začne Harry od bábätka? Vráti sa niekedy do ľudskej podoby? „Nikto nevie, odkiaľ sa fénixovia berú.“

„Takže Félix by mohol...“ Remus začal dokončovať myšlienku.

„...byť čarodejníkom.“ Albusov hlas sa ozval od dverí. Riaditeľ vyzeral unavene, keď vošiel do miestnosti. Félix zdvihol hlavu a znova zatriasol, keď jeho čarodejník vstúpil. „Ako všetci viete, čím dlhšie niekto zostáva vo svojej animagskej podobe, tým viac sa tomu zvieraťu podobá. Bol to jeden z mnohých problémov, ktorým musel Sirius čeliť po tom, čo strávil toľko času v Azkabane a na úteku ako pes.“

Bolo to také lákavé, ale Severus v sebe nedokázal nájsť silu, aby to komentoval.

„Vždy som si myslel, že Félix mi rozumie jasnejšie než ktorýkoľvek iný domáci miláčik.“ Albus prešiel prstom po šarlátovej perine a Félix sa spolu s pohybom prsta natiahol. „Keď Harry objavil svoju animágsku podobu, začal rozvíjať istú teóriu, hoci ju vždy len niekomu naznačil. Na Minervino naliehanie si Harry pred pokusom o premenu prečítal všetko, čo o svojej podobe našiel. Zistil, že nikto z nás nevie, ako sa fénix po prvý raz narodí.“

V miestnosti zavládlo ticho a Félix sa len pozrel na všetkých, ktorí naňho udivene hľadeli. Severus vedel, že v tom čase boli na svete ešte štyria známi fénixovia a traja z nich žili najmenej dvesto rokov. Félix sa objavil pred viac ako osemdesiatimi rokmi a usadil sa u Albusa.

„Takže Harry by mohol byť nesmrteľný,“ prehovoril Remus, akoby nahlas riešil nejaký problém. „Keď sa unaví a my všetci odídeme, mohol by sa jednoducho premeniť... a už nikdy sa nepremeniť naspäť?“

Albus prikývol a usmial sa: „O Harryho sa teraz neboj. Má prečo žiť tu, v tejto miestnosti, aj v ostatných mimo nej. O niekoľko dní z neho bude opäť dospelý fénix, a ak sa sám nedokáže premeniť, môžeme ho priviesť späť.“

Všetci traja muži prikývli, hoci Severus pochyboval, že niekto z nich bude ochotný opustiť miestnosť, kým Harry nebude opäť človekom a pri vedomí. Na chvíľu sa k nim v bdení pripojili Ron a Hermiona, hoci študenti museli odísť študovať na blížiace sa MLOKy, utešujúc sa vedomím, že sa Harry prebudí. Nešli však ďalej ako do Severusovej obývačky a študovali tam, otvárali dvere a posielali preč každého, koho by tam Harry nechcel.

Ešte nikdy nemal Severus vo svojich komnatách toľko ľudí. Predtým, ako sa mu vrátili spomienky, tam boli len Albus a Minerva. Teraz tu bola celá rodina Weasleyovcov spolu s tými, ktorí prežili z bývalého chrabromilského metlobalového tímu. Jedna z nich zahynula v boji, hoci Severus si nebol istý ako. Hagrid sa ledva zmestil, ale celé hodiny sedel pri Harryho posteli a jemne držal jedno Harryho krídlo medzi svojimi mohutnými dlaňami.

Jedinou útechou Severusovi pri obscénnom počte chrabromilčanov, ktorí ho obklopovali, boli zástupcovia ostatných fakúlt. Takmer celá DA sa pri nich v istom momente zastavila, mnohí z nich mali zranenia. Prišla aj skupina slizolinčanov, s ktorou Harry trénoval, a Draco Malfoy sa na chvíľu zdržal, len čo ho prepustili z nemocnice U Svätého Munga.

Vyučovanie bolo zrušené na celý týždeň, aby sa rodičia mohli presvedčiť, či sú ich deti v poriadku, a na oslavu víťazstva nad Voldemortom. Bol tam každý člen personálu, dokonca aj Sybila a Firenze, hoci Severus netušil, ako sa kentaur dostal na toto poschodie hradu. Mal podozrenie, že s tým má niečo spoločné Rokfort.

Nebol vo Veľkej sieni, keď Dumbledore predniesol prejav k študentom a tí, čo boli zavretí, sa dozvedeli o útoku na ich školu a o Harryho víťazstve. Nebol tam, keď priniesli špeciálne vydanie Denného proroka s fotografiou triumfujúceho Harryho, urobenou ako Severus tušil, keď Harry pred bitkou prehovoril vo Veľkej sieni. Creeveyho fagan by nemal problém nájsť si zamestnanie, keď skončí školu. Dokonca sa mu nejako podarilo získať fotografie zo samotnej bitky.

Vonkajší svet oslavoval Voldemortov pád, hoci ministerstvo bolo tentoraz lepšie pripravené a zabránilo Dedalusovi v jeho svetelnej šou, ktorá sa prvýkrát dostala do muklovských správ. So sovami, ktoré lietali všade, nemohol nikto nič urobiť a muklovia si ich opäť všimli. Šikmá ulička bola slávnostnejšia, než ju ktokoľvek predtým videl. Denný prorok v každom čísle informoval o oslavách a špekuloval, čo sa stalo s Chlapcom, ktorý prežil.

Dvojčatá sa každý večer vracali na hrad a jedného večera priviedli od Sv. Munga úplne vyliečenú Minervu, hoci mala príliš krátke vlasy na zvyčajný drdol, ktorý nosila, ale kvôli citlivej novej pokožke jej nebol povolený elixír na rast vlasov. Informovali o celkovej atmosfére mimo pozemkov Rokfortu a Rokville po tom, čo niekoľko dní ich obchod lámal rekordy. Zrejme každý ich priateľ pracoval nadčas, aby doplnil zásoby v obchode po tom, čo sa väčšina ich tovaru použila v bitke.

Albus oznámil ministerstvu, že Harry porazil Voldemorta, ale v bitke bol zranený a zotavuje sa. Ministerstvo to, samozrejme, zopakovalo novinárom a každý deň prichádzali sovy so žiadosťami o rozhovor, blahoželania, pohľadnice s poďakovaním Harrymu a nemálo darčekov. Niekoľko odhodlanejších reportérov v podstate táborilo pri bráne Rokfortu a čakalo, kým ich pustia dnu. Pravdu sa im podarilo zadržať len vďaka šťastiu a veľkej opatrnosti.

Dokonca ani madam Pomfreyovú nepustili k Harrymu, kým mu nevrátili jeho ľudskú podobu. Mala dosť práce s ošetrovaním zranených v nemocničnom krídle, aby sa zamestnala, a Albusa nespochybňovala.

Štyri dni po bitke, dva týždne pred tým, ako mal Harry zložiť MLOKy, sa rozhodli prinútiť animága k premene späť do ľudskej podoby. Harryho fénixovská podoba bola plne vyvinutá, ale ešte sa mu nevrátilo vedomie. To jedno malé zacvrlikanie po tom, čo ho Albus zdvihol z popola, bolo všetko, čo Severus od Harryho počul, kým ho nepremenili. Odvtedy spal a občas sa hádzal alebo kňučal.

Severus dúfal, že niektoré fyzické pripomienky drsného života, ktorý predtým Harry viedol, sa s ním nevrátia, ale jeho bledú, novú pokožku zdobili jazvy mnohých tvarov a veľkostí. Dávalo to istý zmysel, keďže jazva v tvare blesku zostala aj po smrtiacej kliatbe. Severus sa pozrel bližšie a videl, že kliatba má nový odtieň, pozostatok druhej smrtiacej kliatby, ktorú Harry prijal.

Nebolo to ani zďaleka také zlé, ako Severus očakával, keď sa mu začalo snívať. Menšiu závažnosť Harryho snov pripisoval blízkosti Charlieho. Zdalo sa, že čím viac sa Charlie vzďaľoval, tým to bolo horšie, takže ryšavec si obľúbil tráviť takmer všetok čas v posteli s Harrym.

Nech už Harryho trápilo čokoľvek, bolo to záhadou, až kým ho Anders Ollivander nenavštívil deň po tom, čo Harryho premenili späť do jeho obvyklej podoby. Jediné správy, ktoré Severus počul o lekciách so starým výrobcom prútikov, boli nejasné príbehy od Harryho. Ollivander bol však ako vždy čudný, keď im povedal, že Harry už nie je taký žiarivý ako kedysi.

Albus si vytiahol citrónové dropsy a počas premýšľania jeden cucal. Všetkým povedal, že Harry sa po zabití Voldemorta zdal byť veľmi unavený, a potom s malým úsmevom oznámil, že očakáva, že Harry sa prebudí po niekoľkých ďalších dňoch odpočinku. Ollivander sa na Harryho pozrel na človeka podivne priamočiarym spôsobom a súhlasil s Dumbledorom. Obaja starci odišli z miestnosti a rozprávali sa o nejakom incidente, ktorý sa odohral pred sedemdesiatimi rokmi a zahŕňal ukradnutú metlu, domáceho škriatka a viac cukru, ako by mal jeden človek skonzumovať a potom ďalej žiť.

Na krátky okamih sa všetky ich starosti rozplynuli.

„To je ľahko najznepokojujúcejšia vec, akú som kedy počul,“ poznamenal Remus, keď všetci traja hľadeli na dvere, cez ktoré dvaja starci vyšli.

„Znepokojujúcejšie ako vtedy, keď sa Black vlámal do kancelárie profesora Ayra a...,“ Severusovi sa na ústach vytvoril úsmev bez toho, aby si to uvedomil.

„Prosím ťa, už to nikdy nespomínaj.“ Remus zbledol.

„Ja to ani nechcem vedieť,“ ozval sa spoza nich Charlie.

Severus vzápätí vyhnal nežiaduce obrazy z mozgu a vrátil k svojej stráži. S používaním mágie boli opatrní, nevedeli, ako budú rôzne kúzla reagovať na Harryho pomalé obnovovanie vlastnej mágie. Udržiavali ho v čistote a kŕmili ho muklovským spôsobom, so špongiou a vnútrožilovo.

Harry ani v bezvedomí nereagoval dobre na dotyk nikoho okrem Charlieho, a tak bolo umývanie Harryho úlohou ryšavca. Keď Severus ponoril špongiu do umývadla na stojane vedľa postele, Charlie jemne otočil Harryho na brucho. Severus mu podal špongiu a sledoval, ako Charlie čistí Harryho chrbát a uterákom zachytáva kvapky.

Charlie sa zastavil a jeho voľná ruka sledovala jednu z bielych čiar, lemovanú tmavoružovou farbou. Špongia sa vrátila do umývadla a Charlie sklonil hlavu, aby si oprel čelo na Harryho chrbát.

Severus sa otočil a pripojil sa k Remusovi pri okne, hoci vlkolak pravdepodobne o jeho prítomnosti nevedel, pretože v preležanom kresle spal. Severus sa pri prudkom nádychu odmietol pozrieť späť k Harryho posteli. Bol už svedkom toľkých intímnych chvíľ medzi dvoma mladšími čarodejníkmi, zaslúžili si trochu súkromia.

„Severus,“ zavolal ho Charlieho hlas.

Nasledoval ho Remus, ktorý sa musel zobudiť, keď Charlie prehovoril, pretože prešiel späť na svoje miesto vedľa postele. Charlieho oči mali v sebe svetlo, ktoré mu posledné dni chýbalo, a otočil Harryho späť tak, aby ležal tvárou k nim. Severus na svojom synovi nezaznamenal žiadnu zmenu a pozrel na tých dvoch, ktorí mali zmysly bystrejšie ako on.

„Len chvíľu počkaj.“ Charlie chytil Harryho za ruku. „Cítil som ho a drak sa pohol.“

Tetovanie sa nepohlo, odkedy prinútili Harryho vrátiť sa do ľudskej podoby.

Harryho oči zažmurkali a na Severusovu úľavu sa sústredili na tváre nad ním a rozpoznali ich. Ron a Hermiona museli Charlieho počuť, pretože boli v miestnosti pomerne rýchlo, vzhľadom na to, že Ron musel Hermione pomáhať manévrovať, keďže mala nohu v sadre. Zlomenú nohu jej nespravili, pretože mala iné, naliehavejšie zranenia, o ktoré sa musela postarať. Trvalo by ešte niekoľko dní, kým by madam Pomfreyová mala čas postarať sa o menej vážne zranenia, ktoré ostatní nemohli napraviť. Hermiona sa poučila z Harryho druhého ročníka a nedovolila, aby sa jej niekto pokúšal nohu opraviť. Harryho pery sa zvlnili len v náznaku úsmevu. Oči sa mu opäť zavreli a jeho dýchanie sa mu zmiernilo na dýchanie v prirodzenom spánku.

Každý z nich si úľavou vydýchol. Napriek Ollivanderovým a Dumbledorovým ubezpečeniam, že sa Harry prebudí, sa všetci obávali, že Harry bude len spať, kým o neho nakoniec úplne neprídu.

Keď tam chvíľu stáli a všetci len zdieľali zmiernenie úzkosti a vďačnosti, Severus si všimol, že aj Charlie zaspal. Ryšavec spal pokojne, v skutočnosti uvoľnene, prvýkrát od bitky. Doteraz odmietol všetky Severusom ponúkané elixíry.

Harry sa celý deň prepadal do spánku, Charlie sa akosi prebúdzal s ním, hoci sa Harry sotva dokázal pohnúť. Dokonca aj keď sa zobudil, Charlie bol jediný, kto sa ho mohol dotknúť bez toho, aby sa Harry nenapol alebo neucukol.

V tú noc Severus prvýkrát po vyše týždni spal vo svojej posteli. Chrabromilčanov poslal späť do ich veže, ale Remus odmietol odísť. Trval na tom, že môže spať na gauči.

Keby uprostred noci nevstal, ten rozhovor by nepočul. Necítil sa vinný, že načúva, pretože Harry mohol ľahko zistiť, či tam niekto bol.

„Koľko?“ Harryho hlas bol unavený a vyčerpaný, len ťažko rozoznateľný.

Charlie si vzdychol a Severus počul, ako sa posunul na posteli. „Neboli žiadne obete z radov študentov. Kentauri a akromantuly vôbec nepustili temné tvory do blízkosti pozemkov, ale niekoľko z nich sa stratilo, Bane bol jedným z nich. Stratili sme jedenásť aurorov, pätnásť čarokukláčov, troch členov Rádu...“

„Koho?“ Harry ho prerušil a znel netrpezlivo. Severus pokrútil hlavou, vlasy mu viseli okolo tváre.

„Kingsleya Shacklebolta, Doris Crockfordovú,“ Charlie sa odmlčal a Severus vedel, čo bude nasledovať, „a Katie Bellovú.“

„Katie?“ Harryho už aj tak utlmený hlas unavený.

„Skočila do cesty smrtiacej kliatbe, ktorá smerovala k Oliverovi.“

Nastala dlhá odmlka a Severus sa takmer vrátil do postele.

„A tí... ostatní?“

„Deväť smrťožrútov a Voldemort zomreli. Avery...“

„Sú mŕtvi. Ja viem.“ Severus zažmurkal a Charlie sa musel tváriť nechápavo, pretože Harry mu to vysvetlil. „Otec žije. Vedel som, že po tom dni... keby bol nažive... keď bude nažive, oni nebudú.“

Severus pocítil stúpajúce napätie, keď hlasy klesli príliš nízko, aby ich počul. Harryho hlas bol spočiatku tichý a vyrovnaný, ale ku koncu sa začal chvieť a zostal zatrpknutý. Bolo zrejmé, že Harrymu bude trvať dlho, kým sa uzdraví, ale Severus vedel, že Charlie je ten najlepší, kto mu s tým môže pomôcť. S mnohými myšlienkami sa vrátil do svojej izby a zabudol, prečo vôbec vstal, keď usúdil, že počul všetko, čo počuť mal.

Na druhý deň bol Harry schopný trochu chodiť, hoci často potreboval Charlieho pomoc, ale trval na tom, že v ten večer bude večerať vo Veľkej sieni. Severus súhlasil pod podmienkou, že Albus najprv urobí vyhlásenie.

Severus a Charlie čakali s Harrym v malej predsieni pri Veľkej sieni. Harry sa ľahko unavil v dôsledku magického vyčerpania, o ktorom im povedal a ktoré ešte viac umocnila smrtiaca kliatba. Zo Severusových komnát ich premiestnil na miesto, kde stáli a čakali na Dumbledora, pričom tvrdil, že ho to stálo menej energie ako chôdza.

Harry sa so zavretými očami opieral o Charlieho a Severus ich pozoroval s malým úsmevom. Ich vzťah sa akosi ešte nedostal na verejnosť, ale toto tajomstvo už dlho nevydrží, ak sa naďalej budú správať takto.

„Je čas,“ povedal Harry ticho bez toho, aby otvoril oči.

Charlie len prikývol. Zdalo sa, že sú obaja zvláštne zosynchronizovaní, akoby našli spôsob, ako sa ticho dorozumievať prostredníctvom empatie. Podľa toho, čo Severus vedel, sa im to podarilo.

Vošli spolu do siene a všetci sa na nich pozerali. Albus povedal Harrymu, že si môže sadnúť k hlavnému stolu, aby sa vyhol tlačenici v sieni, ale Harry odmietol. Ron a Hermiona poučili chrabromilčanov, aby sa Harryho nedotýkali a nikoho iného nepúšťali dostatočne blízko. Jeho rovesníkom povedali, že je to dôsledok bitky, a len niektorí z nich vedeli, že Harryho averzia sa začala už skôr, ale na nič sa nepýtali.

„Čo tu tí dvaja robia?“ Severus sa potichu spýtal Minervy, keď si všimol rovnakých ryšavcov pri chrabromilskom stole.

Minerva sa usmiala: „Rozhodli sa, že si urobia MLOKy a ja som im povedala, že sa musia znova zapísať, aby mali nárok.“

Vedľa neho sa Remus takmer zadusil jedlom. „Chceš mi povedať, že ich budeme mať spolu s Ronom a Nevillom v jednej triede?“

„Skutočne,“ potvrdila Minerva a jej úsmev bol stále na mieste. Severus na ňu prižmúril oči. „Povedala som im, že ak sa nebudú slušne správať, vyletia.“

Cítil, ako sa mu vytvára úsmev.

„Toto by mal byť zaujímavý týždeň.“

-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-oOo-